Aktuálne: Údaje verejných registrov

Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) pripravuje úpravu slovenského zákona o katastri nehnuteľností, ktorou chce prístup k informáciám v registri podmieniť registráciou používateľa. Odborník na ochranu osobných údajov v tejto súvislosti upozorňuje na dve roviny prístupu a využívania údajov vo verejných registroch.

Prístup a využívanie akýchkoľvek údajov vo verejných registrov má podľa Jakuba Berthotyho dve roviny. Prvou je legislatíva na ochranu osobných údajov (GDPR), ktorá upravuje plošné zverejňovanie osobných údajov a ich ďalšie spracúvanie. Je tu však aj Public Sector Information smernica a nariadenie Data Governance Act, ktoré naopak vyžadujú, aby určité otvorené údaje boli opätovne dostupné a využiteľné aj na komerčné, vedecké alebo altruistické účely. Postup slovenskej vlády má oporu v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci WM a Sovim SA proti Luxembourg Business Registers (C 37/20 a C 601/20), kde Súdny dvor EÚ vyhlásil, že nie je nevyhnutné plošne zverejňovať na internete osobné údaje na fungovanie registra. Zároveň však tiež prízvukoval, že musí byť zachovaný individuálny prístup verejnosti a hlavne novinárov k predmetným údajom, a to vrátane osobných údajov.

Povinnú registráciu majú v súčasnosti viaceré členské krajiny, ale tiež musí byť z právnej úpravy zrejmé, na aké účely bude prevádzkovateľ registra oprávnený údaje týkajúce sa registrácie (a dopytovaných informácií cez register) využívať, komu ich bude môcť poskytovať a ako sa vysporiada so žiadosťami o prístup osôb zapísaných v registri. Toto zatiaľ nikde upravené nie je.

SR: Informatické vzdelávanie zaostáva

Informatické vzdelávanie na Slovensku nereflektuje najnovšie trendy a potreby praktického života. Väčšina mladých vo veku 18-26 rokov považuje prínos informatického vzdelávania na základnej a strednej škole pre bežný život za nedostačujúci. Iba desatina mladých hodnotí prínos IT vzdelávania na základnej škole ako dostačujúci. Naopak 46% respondentov tvrdí, že základná škola ich naučila iba základy a zvyšok sa museli doučiť iným spôsobom a ďalších 43% naučila iba veľmi málo, čo by prakticky využili. Podiel tých čo kritizujú strednú školu za to, že ich naučila veľmi málo, je výrazne nižší (22%). No aj v tomto prípade dominuje názor, že stredná škola absolventov naučila iba základy a zvyšok sa museli naučiť iným spôsobom (60%).

Ako ďalej ukázali výsledky prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO, 517 respondentov z prelomu februára a marca 2024) takmer polovici mladých (47%) chýba programovanie, kreatívne zručnosti alebo vysoko aktuálna téma umelej inteligencie a robotiky. Významnou oblasťou je tiež deficit vzdelania v právnej oblasti (39%). Napríklad povedomie o autorských právach, softvérových licenciách, o problematike GDPR, nelegálnych praktikách v prostredí internetu, a pod. Viac ako tretina respondentov tvrdí, že škola ich nedostatočne pripravila na prácu s rôznymi druhmi softvéru nezávislých na platforme a ďalšej približne tretine chýbajú znalosti princípov bezpečnej elektronickej komunikácie, práca s rôznymi druhmi hardvéru či algoritmické a logické myslenie. Do popredia záujmu sa tiež dostáva problematika „digitálneho zdravia“ – teda ako pracovať s technológiami bez negatívnych psychických následkov či problematika závislosti na technológiách. Napokon v rebríčku deficitov v informatickom vzdelávaní sa ocitla aj problematika negatívnych javov na internete. O tom, ako sa vyrovnávať a riešiť problémy s nenávistnými statusmi a komentármi, kyberšikanou, hoaxami, trollovaním, dezinformáciami či konšpiráciami, sa v škole nedozvedela štvrtina opýtaných.

S požiadavkou na digitálne zručnosti pri hľadaní zamestnania, pri nástupe do nového zamestnania, príp. pri rozbiehaní podnikania alebo živnosti, sa stretlo až 68% mladých. Väčšina z týchto uchádzačov (60%) pritom tvrdí, že sa stretla buď s požiadavkou na pokročilé alebo až expertné zručnosti – teda na prácu s profesionálnym aplikáciami a hardvérom alebo na tvorivú činnosť prostredníctvom IT. Naopak iba v 40 percentách prípadov si zamestnávateľ alebo situácia vyžadovala len bežné – používateľské zručnosti, ako práca s kancelárskymi aplikáciami, internetom, emailom, sociálnymi sieťami, internetbankingom, elektronickými službami a pod. Skúsenosť s vyššími nárokmi na digitálne zručnosti pritom uvádza nielen 81 % mladých tvorivých odborných pracovníkov, manažérov a riaditeľov, ale aj 60% administratívnych a výkonných odborných pracovníkov, 58% nezamestnaných či 46% manuálnych pracovníkov alebo pracovníkov v obchode a službách. Takmer 4 z 10 opýtaných si z dôvodu vyšších nárokov zamestnávateľa alebo situácie museli svoje digitálne zručnosti zvýšiť alebo rozšíriť. Najčastejšie priamo na pracovisku zaškolením v rámci každodennej praxe a pracovných úloh (47%). Nemalá časť však musela siahnuť po individuálnej forme. Napríklad 27% zvolilo samoštúdium a ďalších 7% absolvovanie školení, kurzov, tréningov individuálnou formou (súkromne). Iba v 15 percentách prípadov IT vzdelávanie podporoval zamestnávateľ – školeniami, kurzami, tréningami, ktoré pre svojich zamestnancov sám organizoval alebo financoval.

Z hľadiska trhu práce sa ako problém ukazuje aj celkovo nízky motivačný potenciál žiakov základných a študentov stredných škôl pre ďalšie štúdium informatiky alebo príbuzného technického odboru. Približne 3 z 10 mladých priznávajú, že o možnosti študovať informatiku síce uvažovali, ale nakoniec svoje rozhodnutie zmenili. Ešte menej optimisticky vyznieva fakt, že ďalších 55% o tejto možnosti neuvažovalo vôbec. Častým dôvodom je ich nezáujem o informatiku alebo techniku ako takú, ale tiež obavy z prílišnej náročnosti štúdia, slabá vonkajšia motivácia, obavy z neschopnosti zamestnať sa v mieste bydliska, absencia motivácie ísť ďalej študovať na vysokú školu alebo nedostatočné digitálne vedomosti a zručnosti.

EU: Práca na diaľku a právo na odpojenie

Európska komisia začala prvú fázu konzultácií s európskymi sociálnymi partnermi s cieľom zhromaždiť ich názory na možné smerovanie opatrení Európskej únie na zabezpečenie spravodlivej práce na diaľku ako aj práva na odpojenie.

Celkový podiel ľudí pracujúcich z domu v EÚ sa v posledných rokoch takmer zdvojnásobil, a to z 11,1 % v roku 2019 na 20 % v roku 2022. V tejto súvislosti existujú výrazné rozdiely medzi odvetviami, odvetviami a pracovnými profilmi, a to aj v závislosti od "schopnosti práce na diaľku", t. j. do akej miery je možné vykonávať prácu na diaľku. Pracovníci, ktorí môžu pracovať na diaľku a vykonávajú ju, jasne oceňujú jej výhody, najmä flexibilitu, pričom viac ako 60 % respondentov prieskumu nadácie Eurofound z roku 2022 potvrdilo, že chcú aspoň časť svojho pracovného času pracovať z domu. Práca na diaľku však vyvoláva aj otázky, ako zabezpečiť dodržiavanie práv pracovníkov v digitalizovanejšom pracovnom prostredí. To zahŕňa zabezpečenie primeraných pracovných podmienok a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Najmä používanie digitálnych nástrojov na prácu a možnosť pracovať na diaľku môžu so sebou prinášať riziko neustálej pracovnej kultúry. To viedlo k výzvam rôznych zainteresovaných strán na "právo na odpojenie", aby sa stanovili jasné hranice medzi pracovným a súkromným životom.

Hoci na úrovni EÚ v súčasnosti neexistujú žiadne právne predpisy, ktoré by osobitne upravovali prácu na diaľku alebo právo na odpojenie, existujú právne predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú aj na prácu na diaľku a riešia určité aspekty spojené s právom na odpojenie. V strategickom rámci v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na roky 2021 – 2027 sa stanovujú kľúčové priority a opatrenia na zabezpečenie ochrany bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. V smernici o pracovnom čase sa stanovujú pravidlá týkajúce sa denného a týždenného odpočinku, ročnej dovolenky a obmedzení týždenného pracovného času. Smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach poskytuje pracovníkom bez predvídateľného rozvrhnutia pracovného času (napr. pracovníci na vyžiadanie alebo pracovníci s nulovým pracovným časom) právo vopred vedieť, kedy a kde sa bude práca vykonávať. Napokon, smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pomáha rodičom a opatrovateľom zosúladiť pracovný a rodinný život tým, že poskytuje práva týkajúce sa primeranej dovolenky a pružných foriem organizácie prá

ce.

Aktuálne: Retailové dlhopisy

Slovensko zvažuje emisiu tzv. retailových dlhopisov, štátnych dlhových cenných papierov priamo určených na nákup obyvateľmi. Lákadlom má byť vyšší výnos než napr. úročenie v banke a zároveň menšie riziko v porovnaní s firemnými dlhopismi, keďže ide o dlh „nás všetkých“. Aké sú výhody takéhoto financovania a akú efektívnosť možno dosiahnuť z pohľadu štátu?

Emitovanie dlhopisov pre obyvateľov je bežnou praxou vo väčšine vyspelých krajín, v ktorých ho vlády využívajú najmä na krátkodobé financovanie alebo ako doplnkový zdroj. Vytvárajú možnosť cielenia podpory konkrétnej výdavkovej oblasti (napr. rodiny s deťmi, rozvojové aktivity), alebo slúžia na znižovania vplyvu rastu cien (tzv. inflačné dlhopisy) a zároveň poskytujú obyvateľom investičnú alternatívu k termínovaným a sporiacim produktom. V ekonomike sa týmto spôsobom rozvíja aj kapitálový trh, finančná gramotnosť občanov a ich záujem o stav verejných financií. Za určitých okolností môže síce štát získať zdroje aj lacnejšie než na primárnom trhu, kde sú banky a tzv. kvalifikovaní investori, ale iba krátkodobo a najmä v prípade dobrej stratégie a komunikácie. Ak sú napr. úrokové sadzby na vkladoch a termínovaných produktoch nízke, ako teraz na Slovensku, môže štát prilákať investorov atraktívnejšou vyššou sadzbou, ktorá môže byť však stanovená nižšie než trhová úroveň našich obchodovaných vládnych dlhopisov, ktoré dnes patria medzi tri najvyššie v eurozóne. Kúpou dlhopisov môže byť zároveň poskytovaná daňová úľava na zrážkovej dani kupónu, ktorá poskytuje dodatočný motív akceptovať aj nižšiu úroveň nominálneho výnosu z pohľadu investora.

Takáto situácia je však podľa Tomáša Boháčka iba krátkodobou možnosťou ušetriť, pričom konečná úspora pre štát by nebola príliš výrazná. Finančné trhy sú dynamické, neustále sa menia a prepočítavajú výšku tzv. rizikovej prirážky plynúcej z množstva faktorov, ktoré by mohli ohroziť splatenie istiny / kupónu dlhopisu. Investor sa skôr či neskôr bude riadiť trhovou sadzbou a požadovať od emitenta odpovedajúcu úroveň výnosu. Prílišná expozícia domácich veriteľov tiež predstavuje riziko, ako sme to videli napr. v niektorých južanských krajinách Európskej únie. Výrazný podiel vlastníctva domáceho dlhu majú v USA, Japonsku alebo vo Švajčiarsku, kde sú však faktory ako vyspelosť kapitálového trhu a angažovanosť obyvateľov na odlišnej úrovni. Za najväčšiu výhodu pre obyvateľov z pohľadu vydávania vládnych dlhopisov vníma možnosť zúročiť si vklady na peniazoch ležiacich nečinne v bankách. Vklady Slovákov v našich bankách od začiatku roka opätovne rastú, a po inflačno-pandemickej báze narástla štvrťročná miera úspor z 5,7 na 7,9 %. Objem vkladov tak aktuálne tvorí približne 48 mld. EUR, a hoci samozrejme je potrebná istá finančná rezerva, v prepočte na obyvateľa v produktívnom a sporiacom veku, je táto úroveň príliš vysoká, čím sa zároveň oberáme o ochranu pred infláciou, ktorá nám stále znižuje ich hodnotu približne o 3 %. Nehovoriac o strate potenciálneho výnosu, ak by sme prostriedky investovali. Je celkom reálne, že viacerí obyvatelia, by mohli byť motivovaní zakúpiť si naše vládne dlhopisy, ak bude ich vydávanie dobre a dostatočne odkomunikované. Je ale dôležité myslieť na to, že situácia so zadlžením a stavom verejných financií SR sa bude aj takouto prípadnou emisiou ďalej zhoršovať bez odpovedajúceho prijatia nutných konsolidačných opatrení – nejde o zázračnú skratku, ale iba o doplnkový zdroj financovania.

EU: Práce pre digitálne platformy

Analýza Európskej komisie z roku 2021 zistila, že existuje viac než 500 aktívnych digitálnych pracovných platforiem a tento sektor zamestnáva vyše 28 miliónov ľudí – očakáva sa, že toto číslo do roku 2025 dosiahne 43 miliónov. Zatiaľčo väčšina pracovníkov je formálne samostatne zárobkovo činných, asi 5,5 milióna ľudí môže byť nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby. Europoslanci schválili nové pravidlá, ktorých cieľom je zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov platforiem. Po zverejnení smernice v Úradnom vestníku Európskej únie budú mať členské štáty dva roky na to, aby zapracovali ustanovenia smernice do svojej národnej legislatívy.

Cieľom nových pravidiel, na ktorých sa dohodli Parlament a Rada vo februári, je zabezpečiť, aby pracovníci platforiem mali svoj zamestnanecký status správne klasifikovaný a napraviť falošnú samostatnú zárobkovú činnosť. Po prvý raz v EÚ upravujú aj používanie algoritmov na pracovisku. Nový zákon zavádza prezumpciu pracovnoprávneho vzťahu (na rozdiel od samostatnej zárobkovej činnosti), ktorý vzniká vtedy, keď existujú skutočnosti naznačujúce kontrolu a smerovanie podľa vnútroštátneho práva a kolektívnych zmlúv s prihliadnutím na judikatúru EÚ. Smernica zaväzuje krajiny EÚ, aby zaviedli vyvrátiteľnú právnu domnienku zamestnania na vnútroštátnej úrovni s cieľom napraviť nerovnováhu síl medzi digitálnou pracovnou platformou a osobou vykonávajúcou prácu pre ňu. Dôkazné bremeno nesie platforma, čo znamená, že je na nej, aby dokázala, že neexistuje pracovný pomer.

Nové pravidlá zabezpečujú, že osoba vykonávajúca prácu pre digitálnu platformu nemôže byť prepustená na základe rozhodnutia prijatého algoritmom alebo automatizovaným systémom rozhodovania. Namiesto toho musia digitálne pracovné platformy zabezpečiť ľudský dohľad nad dôležitými rozhodnutiami ovplyvňujúcimi osoby, ktoré pre ne vykonávajú prácu. Smernica zavádza pravidlá, ktoré robustnejšie chránia údaje pracovníkov platformy. Digitálne pracovné platformy budú mať zakázané spracúvať určité typy osobných údajov, akými sú údaje o emocionálnom alebo psychickom stave a osobnom presvedčení.