Monitoring: Na pracovisku čoraz častejší

Kontrola zamestnancov na pracovisku nie je nič nezvyčajné. Zamestnávateľ tým chráni nielen svoje záujmy, ale aj záujmy zamestnancov s ohľadom na ochranu ich zdravia a života pri práci. Do akej miery je pritom možné neporušovať ochranu súkromia zamestnancov? Problematiku na Slovensku upravuje Zákonník práce, ale nie je možné ignorovať ani GDPR.

Kontrola na pracovisku môže prebiehať viacerými spôsobmi, napr. ide o monitorovanie zamestnancov pomocou mikrofónov, biometrických údajov (evidencia dochádzky prostredníctvom odtlačku prsta) alebo GPS. Zamestnávateľ mmôže tiež kontrolovať elektronickú komunikáciu zamestnanca, či aktivity na sociálnych sieťach. Podľa odborníka na ochranu osobných údajov ale nie je možné zamestnanca kontrolovať len tak. „Základným predpokladom legálneho monitorovania zamestnancov v zmysle Zákonníka práce je existencia vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa. V prípade existencie uvedených dôvodov musí nasledovať prerokovanie zavádzaného kontrolného mechanizmu so zástupcami zamestnancov a taktiež povinnosť informovať o zavádzanom kontrolnom mechanizme aj zamestnancov. Z pohľadu GDPR je zas potrebné vypracovať balančný test, upraviť internú dokumentáciu prevádzkovateľa a v prípade potreby aj pripraviť posúdenie vplyvu na ochranu údajov,“ upozorňuje Jakub Berthoty.

Zamestnávatelia by mali vždy pamätať na základné zásady ochrany osobných údajov, a to bez ohľadu na použitú technológiu. Platí tiež, že na obsah elektronickej komunikácie, ktorá sa uskutočnila v prevádzkových priestoroch, sa vzťahuje rovnaká ochrana základných práv ako na analógovú komunikáciu. „Je veľmi nepravdepodobné, že právnym základom na spracúvanie údajov v práci bude súhlas, pokiaľ zamestnanci nemôžu odmietnuť spracúvanie bez nepriaznivých následkov. Sú ale prípady, kedy sa zamestnávateľ môže odvolať na plnenie zmluvy a oprávnené záujmy, avšak len vtedy, ak je spracúvanie jednoznačne nevyhnutné na legitímny účel a je v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity. V každom prípade by zamestnanci mali dostať účelné informácie o prebiehajúcom monitorovaní,“ dopĺňa Jakub Berthoty. Okrem právnej roviny však môže mať sledovanie zamestnancov vplyv aj na atmosféru na pracovisku. „Aj keď je monitorovanie transparentné a zamestnanci sú o ňom informovaní, narúša pocit dôvery, psychického bezpečia a zamestnanci môžu pociťovať strach z toho, čo všetko môže zamestnávateľ sledovať. Odpoveďou manažmentu na túto formu neistoty by malo byť budovanie dôvery cez vzťah a otvorenú komunikáciu s ľuďmi. Manažéri a lídri potrebujú svojim zamestnancom venovať čas a pozornosť a vytvárať priestor, v ktorom sa môžu cítiť vypočutí a cítiť, že na ich názore a nápadoch záleží,“ myslí si Katarína Ožvoldová.

EU: Nedostatok pracovníkov aj zručností

Už takmer desať rokov pozorujú všetky členské štáty EÚ čoraz citeľnejší nedostatok pracovnej sily a zručností. Dôvodom sú demografické zmeny, dopyt po nových zručnostiach v súvislosti s technologickým vývojom a súbežnou zelenou a digitálnou transformáciou, snaha ďalej rozvíjať vlastné priemyselné sektory, potreby v oblasti obrany a bezpečnosti, ako aj výzvy spojené s pracovnými podmienkami v niektorých sektoroch a lokalitách. Európska komisia identifikovala 42 zamestnaní, ktoré považuje za zamestnania s nedostatkom pracovnej sily vo všetkých členských štátoch.

Akčný plán na riešenie nedostatku pracovnej sily a zručností vznikol v spolupráci so sociálnymi partnermi, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri realizácii riešení týchto výziev. Plán zahŕňa päť oblastí, v ktorých treba rýchlo konať na úrovni EÚ, vnútroštátnej úrovni i na úrovni sociálnych partnerov:

• Podpora aktivácie nedostatočne zastúpených skupín na pracovnom trhu
• Poskytovanie podpory na rozvoj zručností, odbornú prípravu a vzdelávanie
• Zlepšenie pracovných podmienok v určitých sektoroch
• Zlepšenie spravodlivej mobility pracovníkov a učiacich sa
• Prilákať talenty z tretích krajín

Komisia bude:

• financovať nové projekty s cieľom nulovej dlhodobej nezamestnanosti
• financovať nové projekty aktivácie a zvyšovania úrovne zručností mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET)
• spolufinancovať viac centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy (cieľom je minimálne 100 nových centier do roku 2027)
• v rámci Paktu o zručnostiach vytvárať nové partnerstvá pre zručnosti
• v úzkej koordinácii s agentúrami EÚ zlepšovať získavanie údajov o zručnostiach (teda mapovať, aké zručnosti sú potrebné aktuálne a aké budú potrebné v budúcnosti)
• analyzovať stratégie pracovného voľna zo zdravotných dôvodov v snahe určiť najlepšie postupy v prospech pracovníkov i podnikov
• hodnotiť vplyv dôchodkových reforiem , ktorými sa zavádza viac možností flexibilného odchodu do dôchodku a kombinácie dôchodkových príjmov s platom
• vykonávať partnerské preskúmania vnútroštátnych koncepcii na riešenie psychosociálnych rizík pri práci

Členským štátom sa adresuje výzva, aby:

• prepracovali osnovy vzdelávania a odbornej prípravy, aby lepšie zodpovedali potrebám trhu práce
• vykonali reformy systémov sociálnych dávok a odstránili pasce nečinnosti a ľuďom, ktorí sú práceschopní, zaručili dostatočnú podporu pri návrate na pracovný trh
• vykonali daňové reformy a znížili daňovo-odvodové zaťaženie ľudí v druhom zamestnaní a zamestnancov s nízkou mzdou
• ďalej podporovali koordináciu sociálneho zabezpečenia a uľahčili mobilitu za spravodlivých podmienok
• rýchlo prijali a vykonávali odporúčanie Rady „Európa v pohybe – príležitosti vzdelávacej mobility pre všetkých“
• ďalej sa podieľali na partnerstvách zameraných na talenty v snahe o vytváranie ciest legálnej migrácie

Sociálni partneri plánujú:

• riešiť prostredníctvom kolektívneho vyjednávania nevyhovujúce pracovné podmienky v sektoroch, ktoré tento problém majú
• pomáhať pri aktivácii nedostatočne zastúpených skupín a nájsť primerané riešenia pre zamestnávanie starších pracovníkov
• podporovať učňovskú prípravu a partnerstvá medzi poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy a zamestnávateľmi
• školiť pracovníkov v oblasti dlhodobej starostlivosti so zameraním na osobný prístup a digitalizáciu
• aktualizovať multisektorové usmernenia na boj proti násiliu a obťažovaniu v sektore zdravotnej starostlivosti
• spoločne pracovať na zostavení európskeho rámca na zlepšenie pracovných podmienok vodičov z povolania z tretích krajín
• prispieť svojim odbornými znalosťami k vytvoreniu okruhu talentov EÚ v snahe prilákať talenty z tretích krajín

E-shopper Barometer 2023: Rozhoduje cena

Na rozdiel od klesajúceho trendu vo viacerých európskych krajinách sa na Slovensku dynamika nákupov na internete vracia na úroveň z roka 2021. V roku 2023 nakupovalo on-line až 80 % Slovákov a takmer polovica z nich pravidelne. Množstvo on-line zákazníkov sa tak priblížilo k rekordnej úrovni z obdobia pandémie v roku 2021, kedy na internete nakupovalo až 81% ľudí na Slovensku. Vyplýva to z prieskumu E-shopper Barometer spoločnosti DPD (v 22 európskych krajinách, 24 233 respondentov vo veku od 18 do 70 rokov, na Slovensku 1 009 respondentov).

Pravidelní zákazníci sú z pohľadu on-line obchodníkov kľúčoví. Až 87 % všetkých on-line nákupov urobia práve oni. Práve oni relazujú vyše 18 percent všetkých svojich nákupov on-line, a mesačne nakupujú v e-shopoch v priemere viac ako štyrikrát. Až 2/3 Slovákov na internete nakupuje najmä oblečenie a módu (69 %), nasleduje kozmetika (58 %) a obuv (52 %). Dôvodov, prečo sa ľudia rozhodnú uprednostniť internetový obchod pred kamenným je viacero: až 8 z 10 ľudí uvádza, že vďaka tomu šetria čas a 2 z 3 hovoria, že využívanie internetových obchodov výrazne znižuje stres z nakupovania. Pre 67 % ľudí je nakupovanie na internete natoľko pohodlné, že ho využívajú stále viac a to aj napriek tomu, že tovar musia niekedy vrátiť. Väčšina ľudí tiež uvádza (64 %), že na internete vedia kúpiť takmer všetko, čo potrebujú.

Slováci nakupujúci na internete sú veľmi citliví na cenu. Až pre 73 % z nich je cena najdôležitejším faktorom pri nákupnom rozhodovaní a 2 z 3 nakupujúcich využívajú veľké zľavy a sezónne výpredaje. Naopak, viac ako tretina ľudí si je ochotných priplatiť za produkty a služby, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu. Najdôležitejším kritériom pri výbere internetového obchodu je pre pravidelných zákazníkov najmä možnosť bezplatného doručenia a podrobný popis tovaru. Naopak, od nákupu ich odrádzajú zlé názory ostatných zákazníkov na sociálnych sieťach a chýbajúce skladové zásoby požadovaného tovaru. Pri doručovaní chcú mať ľudia na výber viacerých možností, dôležité je tiež doručenie na druhý deň po objednávke a možnosť v prípade potreby presmerovať balík na iné miesto. Pravidelní zákazníci internetových obchodov bežne využívajú viac miest, kam si nechajú balík poslať. Stále najčastejšie na tento účel využívajú domácu adresu (68 %), význam doručovania domov však postupne klesá. Výraznejšie vzrástla obľuba odberných miest, ktoré využíva 51 % ľudí a samoobslužných boxov (31 %).

Veľká noc: Slovenské zvyky

Naši predkovia verili, že v prelomových momentoch kalendárneho roka, akým je letný a zimný slnovrat, je hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych priestupná. Pred Veľkou nocou sa raj a peklo otvárajú a duše zomrelých môžu prebývať so svojimi príbuznými do obdobia Turíc. 

„Slovanským zvykom bolo chodiť počas Veľkej noci na hroby a v prítomnosti mŕtvych sa najesť, pritom im na hroboch nechať kraslice a jedlo“, približuje docentka Tatiana Bužeková z Filozofickej fakulty UK. Taktiež sa verilo, že ten, kto zomrie na Veľkú noc, sa môže dostať priamo do raja, keďže ten je v tom čase otvorený. Slovenským zvykom tiež bolo nosiť malé deti na Kvetnú nedeľu do kostola, aby začali skoro hovoriť. Nadprirodzené sily mali podľa našich predkov počas veľkonočného týždňa najväčšiu moc, a preto sa bolo treba pred nimi chrániť. Na Slovensku sa verilo, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa na určitých miestach dediny stretávali strigy, ktoré nielen tancovali, ale aj čarovali, odoberali kravám mlieko a škodili ovocným stromom. Na ochranu pred nimi sa zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa šibal dobytok a kravám sa na rohy uväzovali červené stužky. Keďže sa verilo, že zlí duchovia a strigy sa boja hluku, plašili ich rapkaním na rapkáčoch.

K najvýraznejším prvkom veľkonočných zvykov však patrili zeleň a voda súvisiace so symbolikou plodnosti a zdravia. Vŕbové prúty, ktoré sa svätili na Kvetnú nedeľu, sa považovali za magické predmety na celom Slovensku. Využívali sa nielen na ochranu proti zlým silám, proti búrke, ale aj v liečebných praktikách. Veľkonočné zvyky sa v jednotlivých oblastiach Slovenska líšili. „Na západnom Slovensku bolo rozšírené šibanie korbáčom zo spletených vŕbových prútov, čo malo zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia a sily. Na strednom a východnom Slovensku sa však praktizovalo skôr kúpanie a oblievanie dievčat mládencami. Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe praktiky a v niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali“, hovorí docentka Bužeková. S plodnosťou súvisí aj zvyk trasenia ovocnými stromami, aby dobre rodili, či mastenie pluhov, aby na poliach nerástla burina.

Nie všetky dávne zvyky sa zachovali, ale nosenie košíkov s jedlom do kostola na posvätenie na Veľkonočnú nedeľu sa praktizuje dodnes. Verilo sa, že posvätené jedlá majú magické a liečivé vlastnosti. Dávalo sa z nich aj dobytku, odrobinky sa pridávali do osiva a zaorávali sa do prvej brázdy pri prvej orbe.  

EU: Farmaceutická politika

Lieky na humánne použitie v Európskej únii čakajú zmeny. Ako odmenu za inovácie chcú europoslanci zaviesť minimálne regulačné obdobie ochrany údajov (počas ktorého iné spoločnosti nemajú prístup k údajom o výrobkoch) vo výške sedem a pol roka, okrem dvoch rokov ochrany trhu (počas ktorých sa generické, hybridné alebo biologicky podobné výrobky nemôžu predávať) po udelení povolenia na uvedenie na trh.

Farmaceutické spoločnosti by mali nárok na dodatočné obdobia ochrany údajov, ak konkrétny výrobok rieši neuspokojené liečebné potreby (+ 12 mesiacov), ak sa vykonáva porovnávacie klinické skúšanie výrobku (+ 6 mesiacov) a ak sa významný podiel výskumu a vývoja výrobku uskutočňuje v EÚ a aspoň čiastočne v spolupráci s výskumnými subjektmi EÚ (+ 6 mesiacov). Poslanci tiež požadujú obmedzenie kombinovaného obdobia ochrany údajov na osem a pol roka. Jednorazové predĺženie (+ 12 mesiacov) dvojročného obdobia ochrany trhu by sa mohlo udeliť, ak spoločnosť získa povolenie na uvedenie na trh pre ďalšiu terapeutickú indikáciu, ktorá poskytuje významné klinické výhody v porovnaní s existujúcimi terapiami. Lieky na ojedinelé ochorenia (vyvinuté na liečbu zriedkavých chorôb) by mali získať výhradné právo na trhu až do 11 rokov, ak by riešili „vysokú neuspokojenú liečebnú potrebu".

Poslanci zdôraznili potrebu podporiť výskum a vývoj nových antimikrobiálnych látok, najmä prostredníctvom odmien za vstup na trh a systémov vyplácania čiastkových odmien (napr. finančná podpora v počiatočnej fáze po dosiahnutí určitých cieľov výskumu a vývoja pred schválením trhu). Tieto systémy by boli doplnené dobrovoľným systémom spoločného obstarávania založenom na modeli predplatného s cieľom podporiť investície do antimikrobiálnych látok. Súhlasia so zavedením „poukazu na exkluzivitu prenosných údajov" pre prioritné antimikrobiálne látky, ktorým sa v prípade autorizovaného výrobku poskytne maximálne ďalších 12 mesiacov ochrany údajov. Poukaz by sa nemohol použiť na liek, na ktorý sa už vzťahovala maximálna regulačná ochrana údajov, a na iného držiteľa rozhodnutia o registrácii by bol prenosný iba raz. Medzi novými opatreniami na podporu obozretného používania antimikrobiálnych látok poslanci požadujú prísnejšie požiadavky, napr. obmedzenie receptov a výdaja na množstvo potrebné na liečbu a obmedzenie doby, na ktorú sú predpísané.

Nové pravidlá by vyžadovali, aby spoločnosti pri podávaní žiadosti o povolenie na uvedenie na trh predložili posúdenie environmentálneho rizika (ERA). V rámci Európskej agentúry pre lieky by sa mala vytvoriť nová ad hoc pracovná skupina na posudzovanie environmentálnych rizík. Opatrenia na zmiernenie rizika (prijaté s cieľom zabrániť emisiám do ovzdušia, vody a pôdy a obmedziť ich) by sa mali týkať celého životného cyklu liekov. V záujme účinného riešenia výziev v oblasti verejného zdravia a podpory európskeho výskumu poslanci chcú, aby sa Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA, v súčasnosti útvar Európskej komisie) stal samostatnou štruktúrou v rámci Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). V prvom rade by sa mal zamerať na boj proti najnaliehavejším zdravotným hrozbám vrátane antimikrobiálnej rezistencie a nedostatku liekov.