SR: Mzdy v 4. štvrťroku 2023

Reálne mzdy na Slovensku v 4. štvrťroku 2023 podľa štatistického úradu opäť rástli, ale nedokázali vykryť celoročný prepad. Priemerná mesačná mzda na Slovensku v poslednom štvrťroku aj v priemere za celý rok 2023 rástla pritom najrýchlejšie za posledných 19 rokov. Na sklonku roka sa tak zvýšila o takmer 4 %, ale nedokázala úplne vykryť poklesy prvých troch štvrťrokov. Za celý rok reálna mzda klesla o necelé percento.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR počas 4. štvrťroka 2023 vzrástla medziročne o 10,6 % na 1 569 eur. V hrubom tak zamestnanci dostávali v priemere o 151 eur viac ako na konci roka 2022. Reálna mzda na Slovensku sa v 4. štvrťroku 2023 medziročne zvýšila o 3,9 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 3. štvrťroku 2023 vzrástla o 2,6 %. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od 5,8 % v administratívnych službách až po 17,9 % vo vzdelávaní. Inflácii tak dokázali odolať priemerné mzdy vo všetkých odvetviach s výnimkou miezd zamestnancov v administratívnych službách. Reálny rast mzdy o vzše 5 % dosiahli zamestnanci v šiestich odvetviach hospodárstva - napríklad vo vzdelávaní, v činnostiach nehnuteľností či v zdravotníctve. Spomedzi odvetví s najväčším počtom zamestnaných osôb dokázal lepšie čeliť tempu inflácie priemysel, v ktorom sa nominálny rast miezd zdynamizoval na 11,4 % (na 1 661 eur). Reálny rast platov dosiahol 4,7 %, čo bolo viac ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Aj v obchode, ktorý zamestnáva druhý najvyšší počet osôb, bol nominálny rast miezd v poslednom štvrťroku pomerne výrazný 9,4 %. Priemerná mzda zamestnancov v obchode tak predstavovala v posledných troch mesiacoch minulého roka 1 454 eur, reálne jej hodnota vzrástla o 2,8 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,4 tisíca eur mali v odvetví informácie a komunikácia, v dodávke elektriny, plynu a pary a tiež vo finančných a poisťovacích činnostiach. V deviatich z 19 odvetví ekonomiky bola mzda pod hodnotou priemeru za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali stále zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (887 eur), ktorí ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 897 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 1 247 eur v Prešovskom kraji do 1 476 eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch priemerná mzda medziročne vzrástla, najdynamickejšie o 12,1 % v Žilinskom kraji. Po započítaní vplyvu inflácie vzrástla vo všetkých krajoch Slovenska aj reálna mzda. Najviac v Žilinskom kraji (o 5,4 %) a najmenej v Trnavskom kraji (o 2 %).

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2023 dosiahla 1 430 eur. Medziročne sa zvýšila o 9,7 %, tempo jej rastu sa oproti roku 2022 zrýchlilo o 2 percentuálne body. Medziročný rast bol tak najvyšší od roku 2004. Reálne mzdy zostali v poklese, ktorý sa však utlmil na 0,7 %. V predchádzajúcom roku 2022 sa mzdy reálne znehodnotili až o 4,5 %. Reálne mzdy za celý rok 2023 sa najviac znížili pracujúcim v umení, zábave a rekreácii (o 3,6 %). Naopak, najviac medziročne vzrástli reálne mzdy v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 3,2 %). Priemysel, ako najväčší zamestnávateľ, vykázal rast miezd medziročne o 10,1 % na 1 511 eur, reálne však mzdy mierne klesli o 0,4 %. Aj v roku 2023, podobne ako v predošlých rokoch, bola priemerná mzda nad celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji (1 751 eur). Vo všetkých ôsmich krajoch priemerný hrubý zárobok medziročne vzrástol. Súčasne mzdu vyššiu ako 1 300 eur na celoročnej úrovni zaznamenali až 4 kraje – Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky a Košický kraj. Rok predtým to bol len región okolo hlavného mesta. Prešovský kraj však stále zostáva regiónom s najnižšou priemernou mzdou (1 111 eur) v SR. Reálne mzdy klesli v siedmich krajoch, najviac v Košickom (o 2,6 %) a len v Nitrianskom kraji zostala reálna mzda nezmenená.

SR: Ceny nehnuteľností v 4. kvartáli 2023

Nehnuteľnosti na Slovensku boli na konci roka podľa štatistického úradu medziročne lacnejšie najmä zásluhou nižších cien nových domov a bytov. V porovnaní s letom síce zdraželi, medziročne však boli stále lacnejšie najmä vplyvom znižovania cien nových bytov a domov. Rozkolísaný vývoj cien zaznamenali regióny SR najmä pri starších nehnuteľnostiach.

Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v poslednom štvrťroku 2023 medzikvartálne stúpli o 2,1 % (nové ako aj existujúce nehnuteľností). Ceny existujúcich nehnuteľnosti zdynamizovali rast z predošlého štvrťroku, novým nehnuteľnostiam vzrástli prvýkrát od konca roka 2022. V medziročnom porovnaní na celoslovenskej úrovni kupujúci platili za domy a byty stále o 1,1 % nižšie sumy ako v rovnakom období roka 2022. Zlacňovanie však v porovnaní s letom výrazne pribrzdilo. Existujúce nehnuteľnosti sa v priemere predávali za rovnaké ceny ako pred rokom, nové nehnuteľnosti už tretí štvrťrok v rade za ceny približne o 4 % lacnejšie ako pred rokom. V dlhodobom porovnaní (s priemerom roka 2010 - bázický index) boli aktuálne ceny nehnuteľností vyššie o 83,2 %.

Z regionálneho hľadiska ceny nehnuteľností medzikvartálne vzrástli najvýraznejšie o 3,9% v Bratislavskom kraji a lacnejšie sa predávali len v Nitrianskom kraji. Pri existujúcich nehnuteľnostiach ceny medzikvartálne stúpli najdynamickejšie v Banskobystrickom kraji (takmer o 7 %). Mierne zlacňovanie z predošlého obdobia pretrvalo v Prešovskom a Trenčianskom kraji. Nové nehnuteľnosti v porovnaní s letom zdraželi najvýraznejšie v Bratislavskom kraji (o 6 %). Pokles cien nových domov a bytov sa prejavil v Banskobystrickom, Trnavskom a najviac o 7,5 % percent v Nitrianskom kraji. Naďalej však boli ceny nehnuteľností vo väčšine regiónov nižšie ako pred rokom, výnimkou boli len Nitriansky a Trnavský kraj. Zásadnejšie medziročné poklesy sa odzrkadlili najmä pri nových nehnuteľnostiach, až v piatich krajoch to bolo o viac ako 5 %. Najvýraznejší pokles nových domov a bytov o 9 % bol v Banskobystrickom kraji. Výrazne lacnejšie ako pred rokom sa predávali novostavby aj v Trenčianskom, Žilinskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji. Aj napriek tomu, že na celoslovenskej úrovni ceny starších nehnuteľností medziročne zostali nezmenené, vývoj v jednotlivých krajoch bol pomerne rozmanitý. Poklesy cien existujúcich domov a bytov v 5 krajoch však totálne prekryli rýchlejšie rasty vo zvyšných 3 krajoch. Lacnejšie (do 4 %) sa predávali tieto nehnuteľnosti najmä v Trnavskom a Banskobystrickom kraji, mierne lacnejšie aj v Bratislavskom kraji. Úplne opačný trend rastu cien starších domov a bytov nastal predovšetkým v Nitrianskom kraji, kde ceny medziročne vyskočili ceny o 7,2 % a v Trnavskom kraji rástli o 4,8 %. Nepatrný rast zaevidoval aj Žilinský región.

EU: Enviromentálne trestné činy

Európsky parlament schválil nové pravidlá týkajúce sa trestných činov proti životnému prostrediu a súvisiacich sankcií. Environmentálna kriminalita je štvrtou najrozšírenejšou trestnou činnosťou na svete a popri obchodovaní s drogami, zbraňami a ľuďmi je jedným z hlavných zdrojov príjmov organizovaného zločinu. V decembri 2021 Európska komisia predložila návrh na posilnenie ochrany životného prostredia v EÚ prostredníctvom trestného práva, a to s cieľom riešiť rastúci objem trestnej činnosti v oblasti životného prostredia. Nová smernica nadobudne účinnosť dvadsiaty deň po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Členské štáty budú mať potom dva roky na jej transpozíciu do svojho vnútroštátneho práva.

Aktualizovaný zoznam trestných činov proti životnému prostrediu obsahuje aj nezákonný obchod s drevom, nadmerné čerpanie vodných zdrojov, závažné porušovania legislatívy EÚ o chemických látkach a znečisťovania spôsobeného loďami. Nové pravidlá zahŕňajú aj tzv. kvalifikované trestné činy, akými sú rozsiahle lesné požiare a závažné znečistenie ovzdušia, vody alebo pôdy, ktoré vedú k zničeniu ekosystému, a preto sú porovnateľné s ekocídou. Environmentálne trestné činy by sa mali trestať odňatím slobody, ktorého dĺžka bude závisieť od toho, aké dlhodobé, závažné a nenapraviteľné sú spôsobené škody. Za kvalifikované trestné činy bude možné uložiť trest vo výške osem rokov. Ak páchatelia spôsobia smrť osoby, trest bude predstavovať až desať rokov odňatia slobody, pričom ostatné trestné činy sa budú trestať odňatím slobody na maximálne päť rokov. Okrem toho budú páchatelia povinní obnoviť zničené prostredie do pôvodného stavu a nahradiť škody. Môžu im byť tiež uložené pokuty. V prípade spoločností budú pokuty dosahovať 3 alebo 5 % ich ročného celosvetového obratu, resp. 24 alebo 40 miliónov eur v závislosti od povahy trestného činu. Členské štáty sa budú môcť rozhodnúť, či budú stíhať trestné činy, ku ktorým došlo mimo ich územia.

Europarlament trval na tom, aby sa oznamovateľom trestných činov proti životnému prostrediu poskytla podpora a pomoc v trestnom konaní. Okrem toho budú musieť členské štáty zorganizovať špeciálne školenia pre vyšetrovateľov, sudcov a prokurátorov, pripraviť národné stratégie boja proti environmentálnej kriminalite a usporiadať kampane na zvýšenie povedomia. Vlády krajín EÚ budú zbierať údaje o trestných činoch proti životnému prostrediu, aby tak prispeli k lepšiemu riešeniu tohto problému a pomohli Európskej komisii zoznam pravidelne aktualizovať.

Technológie: V Európe zastarané?

Takmer polovica (42 %) európskych zamestnancov si myslí, že ich zamestnávateľ zaostáva v zavádzané najnovších technológií, ako je napríklad vybavenie pracoviska alebo nástroje na automatizáciu procesov. Nový prieskum Ricoh Europe odhalil, že existuje výrazný rozdiel medzi očakávaniami zamestnancov v oblasti technológií na pracovisku a tým, čo v súčasnosti poskytujú zamestnávatelia. Viac ako polovica (69 %) zamestnancov je presvedčená, že by pre svoju spoločnosť priniesli väčšiu hodnotu, keby mali k dispozícii správne nástroje a technológie.

Z prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť Opinium (po 1 000 kancelárskych pracovníkov na každom z týchto trhov: Spojené kráľovstvo a Írsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Holandsko) vyplynulo, že takmer polovica európskych zamestnancov (42 %) si myslí, že ich zamestnávateľ zaostáva v zavádzaní technológií, ktoré by boli pre nich prínosom na pracovisku. Každý tretí (33 %) uvádza, že ich nastavenie práce na diaľku znižuje ich produktivitu a viac ako polovicu (59 %) zaťažuje vysoká administratívna záťaž. Navyše, len 64 % európskych zamestnancov si myslí, že ich zamestnávatelia im poskytujú technológie potrebné na to, aby mohli dobre vykonávať svoju prácu, čo poukazuje na významnú nevyužitú príležitosť.

Firmy by sa mali zamerať na automatizáciu procesov a nástroje na zlepšenie spolupráce a zefektívnenie opakujúcich sa pracovných postupov a úloh, čo zabezpečí, že zamestnanci budú môcť vykonávať svoju prácu čo najlepšie. Implementácia najnovších technológií umožní zamestnancom menej sa venovať administratíve a viac činnostiam s pridanou hodnotou. Bez riešenia týchto nezrovnalostí v roku 2024 hrozí, že zamestnávatelia stratia zamestnancov, ktorí si môžu hľadať iné zamestnanie, kde budú ich potreby lepšie uspokojené. Takmer každý tretí zamestnanec (28 %) uviedol pracovné podmienky a svoje skúsenosti so zamestnancami ako dôvod, prečo by si hľadal iné zamestnanie, zatiaľ čo necelá štvrtina (24 %) zamestnancov uviedla kvalitu technologického softvéru a technologických zariadení ako hlavný faktor, ktorý by ich viedol k hľadaniu alternatívneho zamestnania. Výhody správneho nastavenia tejto problematiky presahujú rámec možností prilákať a udržať si talenty.

EU: Vodičské čakajú zmeny

Vodičské preukazy v mobile a sebahodnotenie spôsobilosti viesť motorové vozidlo sú niektoré zo zmien pravidiel Európskej únie. Keďže každý rok vyhasne na cestách EÚ viac ako 20 000 životov, Európsky parlament podporil reformu pravidiel EÚ týkajúcich sa vodičských preukazov s cieľom zabezpečiť, aby prispievali k bezpečnosti cestnej premávky a zelenej a digitálnej transformácii. Ďalšie kroky v kontexte tohto návrhu prijme nový parlament, ktorý bude zvolený 6. - 9. júna 2024.

Vodiči by mali byť lepšie pripravení na skutočné situácie a zároveň si uvedomovať riziká, najmä pokiaľ ide zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorými sú chodci, deti, cyklisti či používatelia elektronických kolobežiek. Preto jazda v snehu a klzkých podmienkach, bezpečné používanie telefónu počas jazdy, mŕtve uhly, asistenčné systémy vodiča a bezpečné otváranie dverí vozidla by mali byť súčasťou skúšok vodiča na získanie preukazu. Neskúsení vodiči by mali prejsť skúšobnou dobou v trvaní najmenej dvoch rokov, počas ktorej by podliehali určitým obmedzeniam, akými sú prísnejšie [nulové AM 285] alkoholové limity počas jazdy a prísnejšie sankcie za nebezpečnú jazdu. S cieľom zmierniť nedostatok profesionálnych vodičov sa poslanci tiež dohodli, že 18-ročným osobám umožnia získať vodičský preukaz na vedenie nákladného vozidla alebo autobusu s najviac 16 cestujúcimi za predpokladu, že sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Okrem toho 17-roční by mali mať nárok aj na vodičský preukaz pre osobné automobily alebo nákladné vozidlá, ak ich sprevádza skúsený vodič.

Na podporu jednotného trhu EÚ sa poslanci zasadzujú za zavedenie digitálneho vodičského preukazu, ktorý by bol dostupný na mobilnom telefóne a ktorý by bol úplne rovnocenný s fyzickým vodičským preukazom. Podľa poslancov by mali byť vodičské preukazy platné najmenej 15 rokov pre motocykle a osobné automobily a päť rokov pre nákladné vozidlá a autobusy. Nepodporili skracovanie platnosti vodičských preukazov pre starších ľudí, ako to navrhla Európska komisia, s cieľom zabrániť diskriminácii a zabezpečiť ich právo na voľný pohyb a účasť na hospodárskom a spoločenskom živote. Poslanci súhlasia s tým, aby vodiči posudzovali vlastnú spôsobilosť viesť motorové vozidlo pri vydávaní a obnovovaní vodičského preukazu, pričom umožňujú krajinám EÚ rozhodnúť, či by sa sebahodnotenie malo nahradiť lekárskym vyšetrením zahŕňajúcim kontrolu zraku a kardiovaskulárneho systému vodiča. Poslanci však chcú, aby vlády EÚ vynaložili väčšie úsilie na zvyšovanie povedomia verejnosti o mentálnych a fyzických signáloch, ktoré môžu robiť osobu rizikovou pri vedení vozidla.