Technológie: V Európe zastarané?

Takmer polovica (42 %) európskych zamestnancov si myslí, že ich zamestnávateľ zaostáva v zavádzané najnovších technológií, ako je napríklad vybavenie pracoviska alebo nástroje na automatizáciu procesov. Nový prieskum Ricoh Europe odhalil, že existuje výrazný rozdiel medzi očakávaniami zamestnancov v oblasti technológií na pracovisku a tým, čo v súčasnosti poskytujú zamestnávatelia. Viac ako polovica (69 %) zamestnancov je presvedčená, že by pre svoju spoločnosť priniesli väčšiu hodnotu, keby mali k dispozícii správne nástroje a technológie.

Z prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť Opinium (po 1 000 kancelárskych pracovníkov na každom z týchto trhov: Spojené kráľovstvo a Írsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Holandsko) vyplynulo, že takmer polovica európskych zamestnancov (42 %) si myslí, že ich zamestnávateľ zaostáva v zavádzaní technológií, ktoré by boli pre nich prínosom na pracovisku. Každý tretí (33 %) uvádza, že ich nastavenie práce na diaľku znižuje ich produktivitu a viac ako polovicu (59 %) zaťažuje vysoká administratívna záťaž. Navyše, len 64 % európskych zamestnancov si myslí, že ich zamestnávatelia im poskytujú technológie potrebné na to, aby mohli dobre vykonávať svoju prácu, čo poukazuje na významnú nevyužitú príležitosť.

Firmy by sa mali zamerať na automatizáciu procesov a nástroje na zlepšenie spolupráce a zefektívnenie opakujúcich sa pracovných postupov a úloh, čo zabezpečí, že zamestnanci budú môcť vykonávať svoju prácu čo najlepšie. Implementácia najnovších technológií umožní zamestnancom menej sa venovať administratíve a viac činnostiam s pridanou hodnotou. Bez riešenia týchto nezrovnalostí v roku 2024 hrozí, že zamestnávatelia stratia zamestnancov, ktorí si môžu hľadať iné zamestnanie, kde budú ich potreby lepšie uspokojené. Takmer každý tretí zamestnanec (28 %) uviedol pracovné podmienky a svoje skúsenosti so zamestnancami ako dôvod, prečo by si hľadal iné zamestnanie, zatiaľ čo necelá štvrtina (24 %) zamestnancov uviedla kvalitu technologického softvéru a technologických zariadení ako hlavný faktor, ktorý by ich viedol k hľadaniu alternatívneho zamestnania. Výhody správneho nastavenia tejto problematiky presahujú rámec možností prilákať a udržať si talenty.

EU: Vodičské čakajú zmeny

Vodičské preukazy v mobile a sebahodnotenie spôsobilosti viesť motorové vozidlo sú niektoré zo zmien pravidiel Európskej únie. Keďže každý rok vyhasne na cestách EÚ viac ako 20 000 životov, Európsky parlament podporil reformu pravidiel EÚ týkajúcich sa vodičských preukazov s cieľom zabezpečiť, aby prispievali k bezpečnosti cestnej premávky a zelenej a digitálnej transformácii. Ďalšie kroky v kontexte tohto návrhu prijme nový parlament, ktorý bude zvolený 6. - 9. júna 2024.

Vodiči by mali byť lepšie pripravení na skutočné situácie a zároveň si uvedomovať riziká, najmä pokiaľ ide zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorými sú chodci, deti, cyklisti či používatelia elektronických kolobežiek. Preto jazda v snehu a klzkých podmienkach, bezpečné používanie telefónu počas jazdy, mŕtve uhly, asistenčné systémy vodiča a bezpečné otváranie dverí vozidla by mali byť súčasťou skúšok vodiča na získanie preukazu. Neskúsení vodiči by mali prejsť skúšobnou dobou v trvaní najmenej dvoch rokov, počas ktorej by podliehali určitým obmedzeniam, akými sú prísnejšie [nulové AM 285] alkoholové limity počas jazdy a prísnejšie sankcie za nebezpečnú jazdu. S cieľom zmierniť nedostatok profesionálnych vodičov sa poslanci tiež dohodli, že 18-ročným osobám umožnia získať vodičský preukaz na vedenie nákladného vozidla alebo autobusu s najviac 16 cestujúcimi za predpokladu, že sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Okrem toho 17-roční by mali mať nárok aj na vodičský preukaz pre osobné automobily alebo nákladné vozidlá, ak ich sprevádza skúsený vodič.

Na podporu jednotného trhu EÚ sa poslanci zasadzujú za zavedenie digitálneho vodičského preukazu, ktorý by bol dostupný na mobilnom telefóne a ktorý by bol úplne rovnocenný s fyzickým vodičským preukazom. Podľa poslancov by mali byť vodičské preukazy platné najmenej 15 rokov pre motocykle a osobné automobily a päť rokov pre nákladné vozidlá a autobusy. Nepodporili skracovanie platnosti vodičských preukazov pre starších ľudí, ako to navrhla Európska komisia, s cieľom zabrániť diskriminácii a zabezpečiť ich právo na voľný pohyb a účasť na hospodárskom a spoločenskom živote. Poslanci súhlasia s tým, aby vodiči posudzovali vlastnú spôsobilosť viesť motorové vozidlo pri vydávaní a obnovovaní vodičského preukazu, pričom umožňujú krajinám EÚ rozhodnúť, či by sa sebahodnotenie malo nahradiť lekárskym vyšetrením zahŕňajúcim kontrolu zraku a kardiovaskulárneho systému vodiča. Poslanci však chcú, aby vlády EÚ vynaložili väčšie úsilie na zvyšovanie povedomia verejnosti o mentálnych a fyzických signáloch, ktoré môžu robiť osobu rizikovou pri vedení vozidla.

Telemarketing: Sťažnosti v celej Európe

Aj keď národné legislatívy a dozorné orgány prikladajú telemarketingu rôznu mieru dôležitosti, nevyžiadané marketingové hovory sú predmetom sťažností prakticky v celej Európe. Najnovšie udelil pokuty za nelegálne marketingové hovory britský dozorný orgán Information Commissioner’s Office (ICO) spoločnostiam Poxell Ltd a Skean Homes Ltd. Udelením pokút v celkovej výške až 250 000 libier reagoval na 413 spotrebiteľských sťažností.

Telemarketing je témou aj na Slovensku. Úrad pre reguláciu obdržal podľa Správy o ochrane osobných údajov advokátskej kancelárie Dagital Legal v priebehu roka 2023 viac než 800 podnetov, pričom konania začal v 103 prípadoch. Napriek rastúcemu počtu sťažností verejnosti sú na Slovensku pokuty za porušenie pravidiel telemarketingu stále relatívne nízke, keďže ich priemerná výška predstavuje 580 eur. Najvyššia pokuta dosiahla výšku iba tisíc eur, čo rozhodne nie je dostatočne odradzujúce. Na bežné marketingové volania už nie je na Slovensku nutný súhlas podľa GDPR. Ten je potrebný len na automatické, vopred nahrané marketingové hovory, ktoré prakticky nikto nepoužíva. „Legislatíva, ktorá vstúpila do platnosti vo februári 2022 dala telemarketingu bez súhlasu zelenú. Prešli sme z opt-in režimu do opt-out. Vyvažovať to má tzv. Robinsonov zoznam a predvoľba marketingových volaní, ale aj z týchto pravidiel existujú výnimky, ktoré podľa nás nemajú oporu v GDPR. Nevieme, prečo sú napríklad živnostníci diskriminovaní a nemajú rovnakú ochranu ako fyzické osoby. Dlhodobo upozorňujeme na to, že to čo dovoľuje § 116 zákona o elektronických komunikáciách pri telemarketingu, nemusí dovoľovať GDPR a európska legislatíva,“ zdôrazňuje Jakub Berthoty.

Keďže legislatíva dáva telemarketingovým spoločnostiam pomerne dosť voľnosti, je na spotrebiteľoch, aby sa chránili sami. Jedným zo spôsobom je registrácia do tzv. „Robinsonovho zoznamu“, kde sa môžu zapísať fyzické aj právnické osoby, ktoré si neželajú byť kontaktované za účelom priameho marketingu. Radikálnejšou možnosťou je podanie sťažnosti na telekomunikačný úrad, ktorý bude následne rozhodovať o začatí konania. Ani rozhodnutia telekomunikačného úradu však nemusia pomôcť, keďže daný Úrad rieši len to, či je telemarketing súladný s, beztak problematickým, § 116 zákona o elektronických komunikáciách. Z toho dôvodu by sa mali ľudia obracať prednostne na Úrad na ochranu osobných údajov. „Úrad na ochranu osobných údajov síce nemôže riešiť súlad so zákonom o elektronických komunikáciách, ale to ani nechceme. Chceme, aby sa pri telemarketingu riešil súlad so základnými zásadami s GDPR, pretože stále ide o spracúvanie osobných údajov. V tejto rovine som presvedčený o tom, že mnohé telemarketingové kampane narazia na preukázanie oprávneného záujmu, najmä ak ide o typický cold-calling na nezákazníkov. Tam oprávnený záujem na kontaktovaní jednoducho nepreukážu. Zverejnili sme preto na našej webstránke vzor podania na Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý môže každý použiť, prispôsobiť a podať na tento Úrad,“ uzatvára Jakub Berthoty.

AI: Generatívna umelá inteligencia nás zmení

Viac než polovica firiem sa obáva, že rozsiahle používanie generatívnej AI zvýši ekonomickú nerovnosť a len necelá polovica podnikov dostatočne vzdeláva zamestnancov o jej možnostiach, prínosoch a význame. Vyplýva to z nového prieskumu Deloitte (vyše 2 800 respondentov, zástupcovia spoločnosti zo 6 odvetví v 16 krajinách). Čím väčšia je odbornosť respondentov, tým väčšia je ich dôvera a menšia neistota v oblasti zmien, ktoré AI prinesie, a tým viac začínajú generatívnu AI využívať na inovácie a rast. Zároveň však majú častejšie pocit, že rozsiahle zavádzane generatívnej AI ohrozuje ich podnikanie či biznis model.

Tri štvrtiny (79 %) respondentov očakávajú, že generatívna AI povedie v horizonte necelých troch rokov k zásadnej transformácii ich firiem. Zároveň však z väčšiny spoločností zaznieva, že sa aktuálne zameriavajú skôr na taktické prínosy, ako zvýšenie efektivity a zníženie nákladov, než na rast či podporu inovácií. Rovnako ako pri iných nových technológiách je aj v tomto prípade hlavným prínosom zvýšenie efektivity a produktivity, o ktoré sa spoločnosti podľa svojich slov teraz usilujú (56 %). Menší význam v súčasnosti prikladajú strategickejším oblastiam ako podpora inovácií (29 %) a objavovanie nových nápadov a poznatkov (19 %). Viac než štyria z desiatich (44 %) zástupcov firiem sa domnievajú, že majú v oblasti generatívnej AI vysokú odbornosť.

Za najväčšiu výzvu pri zavádzaní generatívnej AI sa považuje nedostatok technicky zdatných ľudí a zručností. Len 22 % respondentov sa domnieva, že ich spoločnosti sú veľmi dobre pripravené zvládnuť nábor talentov súvisiaci so zavádzaním umelej inteligencie. A mnohí sa zatiaľ nezameriavajú na vzdelávanie ani na rekvalifikáciu súčasných zamestnancov – len 47 % spoločností sa domnieva, že dostatočne vzdeláva svojich pracovníkov o možnostiach, prínosoch a význame generatívnej AI. Vzdelávanie svojich zamestnancov v tejto oblasti potvrdilo 74 % respondentov s „veľmi vysokou“ odbornosťou v oblasti umelej inteligencie oproti 27 % respondentov s „určitou“ odbornosťou. Čím viac teda respondenti generatívnej AI rozumejú, tým častejšie sa zameriavajú na vzdelávanie a rekvalifikáciu svojich zamestnancov alebo na nábor technických talentov a expertov na AI. Podobné prekážky pri zavádzaní umelej inteligencie vnímajú firmy aj v otázke podnikového riadenia a riadenia rizík. Len štvrtina (25 %) firiem sa domnieva, že sú ich spoločnosti dostatočne pripravené riešiť s tým spojené výzvy. Medzi najväčšie obavy respondentov v oblasti podnikového riadenia patrí nedostatok dôvery vo výsledky (36 %), obavy týkajúce sa duševného vlastníctva (35 %), možnosť zneužitia údajov o klientoch (34 %), schopnosť zabezpečiť súlad s regulačnými požiadavkami (33 %) a nedostatočná vysvetliteľnosť či transparentnosť (31 %).

Hoci respondenti vítajú potenciálne obchodné prínosy generatívnej AI, už menej optimizmu prejavujú v súvislosti s jej širšími spoločenskými dopadmi. Viac než polovica z nich očakáva, že jej široké využitie povedie k centralizácii moci v globálnej ekonomike (52 %) a k zvýšeniu ekonomickej nerovnosti (51 %). Okrem toho sa 49 % z nich domnieva, že rozvoj nástrojov a aplikácií generatívnej AI povedie k celkovému poklesu dôvery v národné a globálne inštitúcie. Väčšina respondentov súhlasí s tým, že na to, aby bolo možné týmto obavám predchádzať, je nevyhnutné posilniť globálnu reguláciu (78 %) a spoluprácu (72 %) s cieľom zabezpečiť rozsiahle zavádzanie tejto technológie zodpovedným spôsobom.

EU: Kvalita ovzdušia

Znečistenie ovzdušia je naďalej najčastejšou environmentálnou príčinou predčasných úmrtí v Európskej únii s približne 300 000 predčasnými úmrtiami ročne. Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú politickú dohodu o nových opatreniach na zabezpečenie, aby kvalita ovzdušia v EÚ nebola škodlivá pre ľudské zdravie, prírodné ekosystémy a biodiverzitu s cieľom odstrániť znečistenie ovzdušia do roku 2050. Po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ nadobudne účinnosť o 20 dní. Krajiny EÚ budú mať na uplatňovanie nových pravidiel následne dva roky.

Cieľom nového právneho predpisu je znížiť znečistenie ovzdušia v EÚ s cieľom dosiahnuť čisté a zdravé životné prostredie pre občanov, ako aj nulové znečistenie ovzdušia do roku 2050. Stanovuje prísnejšie limity a cieľové hodnoty do roku 2030 v porovnaní so súčasnými pravidlami pre viaceré znečisťujúce látky vrátane tuhých častíc (PM2,5, PM10), NO2 (oxid dusičitý) a SO2 (oxid siričitý). Pre dve znečisťujúce látky s najvyšším zdokumentovaným vplyvom na ľudské zdravie, PM2,5 a NO2, sa ročné limitné hodnoty znížia o viac ako polovicu z 25 μg/m³ na 10 μg/m³ a zo 40 μg/m³ na 20 μg/m³. V mestách bude tiež viac vzorkovacích miest kvality ovzdušia. Normy kvality ovzdušia sa preskúmajú do 31. decembra 2030 a potom aspoň každých päť rokov, a to častejšie, ak sú jasné z nových vedeckých zistení, akými sú revidované usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kvalite ovzdušia. Členské štáty budú môcť požiadať o odloženie termínu stanoveného na dosiahnutie limitných hodnôt kvality ovzdušia v roku 2030 až o desať rokov, ak budú splnené osobitné podmienky vrátane prípadov, kedy potrebné zníženie možno dosiahnuť len nahradením značnej časti existujúcich domácich vykurovacích systémov spôsobujúcich prekročenie znečistenia.

Spoluzákonodarcovia sa dohodli, že v súčasnosti roztrieštené indexy kvality ovzdušia v celej EÚ budú porovnateľné, jasné a verejne dostupné. Budú poskytovať tiež informácie o symptómoch spojených s maximálnymi hodnotami znečistenia ovzdušia a súvisiacich zdravotných rizikách pre každú znečisťujúcu látku vrátane informácií prispôsobených zraniteľným skupinám. Občania a environmentálne mimovládne organizácie by mali disponovať možnosťou kontrolovať vykonávanie tejto smernice v členských štátoch, a občania by mali mať nárok na odškodnenie, ak sa ich zdravie poškodilo v dôsledku porušenia nových vnútroštátnych pravidiel. Okrem plánov kvality ovzdušia krajín EÚ, ktoré prekračujú limity, budú musieť všetky členské štáty do 31. decembra 2028 vypracovať plány kvality ovzdušia, v ktorých sa stanovia krátkodobé a dlhodobé opatrenia na dosiahnutie súladu s novými limitnými hodnotami do roku 2030, ako navrhol parlament.