Telemarketing: Sťažnosti v celej Európe

Aj keď národné legislatívy a dozorné orgány prikladajú telemarketingu rôznu mieru dôležitosti, nevyžiadané marketingové hovory sú predmetom sťažností prakticky v celej Európe. Najnovšie udelil pokuty za nelegálne marketingové hovory britský dozorný orgán Information Commissioner’s Office (ICO) spoločnostiam Poxell Ltd a Skean Homes Ltd. Udelením pokút v celkovej výške až 250 000 libier reagoval na 413 spotrebiteľských sťažností.

Telemarketing je témou aj na Slovensku. Úrad pre reguláciu obdržal podľa Správy o ochrane osobných údajov advokátskej kancelárie Dagital Legal v priebehu roka 2023 viac než 800 podnetov, pričom konania začal v 103 prípadoch. Napriek rastúcemu počtu sťažností verejnosti sú na Slovensku pokuty za porušenie pravidiel telemarketingu stále relatívne nízke, keďže ich priemerná výška predstavuje 580 eur. Najvyššia pokuta dosiahla výšku iba tisíc eur, čo rozhodne nie je dostatočne odradzujúce. Na bežné marketingové volania už nie je na Slovensku nutný súhlas podľa GDPR. Ten je potrebný len na automatické, vopred nahrané marketingové hovory, ktoré prakticky nikto nepoužíva. „Legislatíva, ktorá vstúpila do platnosti vo februári 2022 dala telemarketingu bez súhlasu zelenú. Prešli sme z opt-in režimu do opt-out. Vyvažovať to má tzv. Robinsonov zoznam a predvoľba marketingových volaní, ale aj z týchto pravidiel existujú výnimky, ktoré podľa nás nemajú oporu v GDPR. Nevieme, prečo sú napríklad živnostníci diskriminovaní a nemajú rovnakú ochranu ako fyzické osoby. Dlhodobo upozorňujeme na to, že to čo dovoľuje § 116 zákona o elektronických komunikáciách pri telemarketingu, nemusí dovoľovať GDPR a európska legislatíva,“ zdôrazňuje Jakub Berthoty.

Keďže legislatíva dáva telemarketingovým spoločnostiam pomerne dosť voľnosti, je na spotrebiteľoch, aby sa chránili sami. Jedným zo spôsobom je registrácia do tzv. „Robinsonovho zoznamu“, kde sa môžu zapísať fyzické aj právnické osoby, ktoré si neželajú byť kontaktované za účelom priameho marketingu. Radikálnejšou možnosťou je podanie sťažnosti na telekomunikačný úrad, ktorý bude následne rozhodovať o začatí konania. Ani rozhodnutia telekomunikačného úradu však nemusia pomôcť, keďže daný Úrad rieši len to, či je telemarketing súladný s, beztak problematickým, § 116 zákona o elektronických komunikáciách. Z toho dôvodu by sa mali ľudia obracať prednostne na Úrad na ochranu osobných údajov. „Úrad na ochranu osobných údajov síce nemôže riešiť súlad so zákonom o elektronických komunikáciách, ale to ani nechceme. Chceme, aby sa pri telemarketingu riešil súlad so základnými zásadami s GDPR, pretože stále ide o spracúvanie osobných údajov. V tejto rovine som presvedčený o tom, že mnohé telemarketingové kampane narazia na preukázanie oprávneného záujmu, najmä ak ide o typický cold-calling na nezákazníkov. Tam oprávnený záujem na kontaktovaní jednoducho nepreukážu. Zverejnili sme preto na našej webstránke vzor podania na Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý môže každý použiť, prispôsobiť a podať na tento Úrad,“ uzatvára Jakub Berthoty.

AI: Generatívna umelá inteligencia nás zmení

Viac než polovica firiem sa obáva, že rozsiahle používanie generatívnej AI zvýši ekonomickú nerovnosť a len necelá polovica podnikov dostatočne vzdeláva zamestnancov o jej možnostiach, prínosoch a význame. Vyplýva to z nového prieskumu Deloitte (vyše 2 800 respondentov, zástupcovia spoločnosti zo 6 odvetví v 16 krajinách). Čím väčšia je odbornosť respondentov, tým väčšia je ich dôvera a menšia neistota v oblasti zmien, ktoré AI prinesie, a tým viac začínajú generatívnu AI využívať na inovácie a rast. Zároveň však majú častejšie pocit, že rozsiahle zavádzane generatívnej AI ohrozuje ich podnikanie či biznis model.

Tri štvrtiny (79 %) respondentov očakávajú, že generatívna AI povedie v horizonte necelých troch rokov k zásadnej transformácii ich firiem. Zároveň však z väčšiny spoločností zaznieva, že sa aktuálne zameriavajú skôr na taktické prínosy, ako zvýšenie efektivity a zníženie nákladov, než na rast či podporu inovácií. Rovnako ako pri iných nových technológiách je aj v tomto prípade hlavným prínosom zvýšenie efektivity a produktivity, o ktoré sa spoločnosti podľa svojich slov teraz usilujú (56 %). Menší význam v súčasnosti prikladajú strategickejším oblastiam ako podpora inovácií (29 %) a objavovanie nových nápadov a poznatkov (19 %). Viac než štyria z desiatich (44 %) zástupcov firiem sa domnievajú, že majú v oblasti generatívnej AI vysokú odbornosť.

Za najväčšiu výzvu pri zavádzaní generatívnej AI sa považuje nedostatok technicky zdatných ľudí a zručností. Len 22 % respondentov sa domnieva, že ich spoločnosti sú veľmi dobre pripravené zvládnuť nábor talentov súvisiaci so zavádzaním umelej inteligencie. A mnohí sa zatiaľ nezameriavajú na vzdelávanie ani na rekvalifikáciu súčasných zamestnancov – len 47 % spoločností sa domnieva, že dostatočne vzdeláva svojich pracovníkov o možnostiach, prínosoch a význame generatívnej AI. Vzdelávanie svojich zamestnancov v tejto oblasti potvrdilo 74 % respondentov s „veľmi vysokou“ odbornosťou v oblasti umelej inteligencie oproti 27 % respondentov s „určitou“ odbornosťou. Čím viac teda respondenti generatívnej AI rozumejú, tým častejšie sa zameriavajú na vzdelávanie a rekvalifikáciu svojich zamestnancov alebo na nábor technických talentov a expertov na AI. Podobné prekážky pri zavádzaní umelej inteligencie vnímajú firmy aj v otázke podnikového riadenia a riadenia rizík. Len štvrtina (25 %) firiem sa domnieva, že sú ich spoločnosti dostatočne pripravené riešiť s tým spojené výzvy. Medzi najväčšie obavy respondentov v oblasti podnikového riadenia patrí nedostatok dôvery vo výsledky (36 %), obavy týkajúce sa duševného vlastníctva (35 %), možnosť zneužitia údajov o klientoch (34 %), schopnosť zabezpečiť súlad s regulačnými požiadavkami (33 %) a nedostatočná vysvetliteľnosť či transparentnosť (31 %).

Hoci respondenti vítajú potenciálne obchodné prínosy generatívnej AI, už menej optimizmu prejavujú v súvislosti s jej širšími spoločenskými dopadmi. Viac než polovica z nich očakáva, že jej široké využitie povedie k centralizácii moci v globálnej ekonomike (52 %) a k zvýšeniu ekonomickej nerovnosti (51 %). Okrem toho sa 49 % z nich domnieva, že rozvoj nástrojov a aplikácií generatívnej AI povedie k celkovému poklesu dôvery v národné a globálne inštitúcie. Väčšina respondentov súhlasí s tým, že na to, aby bolo možné týmto obavám predchádzať, je nevyhnutné posilniť globálnu reguláciu (78 %) a spoluprácu (72 %) s cieľom zabezpečiť rozsiahle zavádzanie tejto technológie zodpovedným spôsobom.

EU: Kvalita ovzdušia

Znečistenie ovzdušia je naďalej najčastejšou environmentálnou príčinou predčasných úmrtí v Európskej únii s približne 300 000 predčasnými úmrtiami ročne. Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú politickú dohodu o nových opatreniach na zabezpečenie, aby kvalita ovzdušia v EÚ nebola škodlivá pre ľudské zdravie, prírodné ekosystémy a biodiverzitu s cieľom odstrániť znečistenie ovzdušia do roku 2050. Po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ nadobudne účinnosť o 20 dní. Krajiny EÚ budú mať na uplatňovanie nových pravidiel následne dva roky.

Cieľom nového právneho predpisu je znížiť znečistenie ovzdušia v EÚ s cieľom dosiahnuť čisté a zdravé životné prostredie pre občanov, ako aj nulové znečistenie ovzdušia do roku 2050. Stanovuje prísnejšie limity a cieľové hodnoty do roku 2030 v porovnaní so súčasnými pravidlami pre viaceré znečisťujúce látky vrátane tuhých častíc (PM2,5, PM10), NO2 (oxid dusičitý) a SO2 (oxid siričitý). Pre dve znečisťujúce látky s najvyšším zdokumentovaným vplyvom na ľudské zdravie, PM2,5 a NO2, sa ročné limitné hodnoty znížia o viac ako polovicu z 25 μg/m³ na 10 μg/m³ a zo 40 μg/m³ na 20 μg/m³. V mestách bude tiež viac vzorkovacích miest kvality ovzdušia. Normy kvality ovzdušia sa preskúmajú do 31. decembra 2030 a potom aspoň každých päť rokov, a to častejšie, ak sú jasné z nových vedeckých zistení, akými sú revidované usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kvalite ovzdušia. Členské štáty budú môcť požiadať o odloženie termínu stanoveného na dosiahnutie limitných hodnôt kvality ovzdušia v roku 2030 až o desať rokov, ak budú splnené osobitné podmienky vrátane prípadov, kedy potrebné zníženie možno dosiahnuť len nahradením značnej časti existujúcich domácich vykurovacích systémov spôsobujúcich prekročenie znečistenia.

Spoluzákonodarcovia sa dohodli, že v súčasnosti roztrieštené indexy kvality ovzdušia v celej EÚ budú porovnateľné, jasné a verejne dostupné. Budú poskytovať tiež informácie o symptómoch spojených s maximálnymi hodnotami znečistenia ovzdušia a súvisiacich zdravotných rizikách pre každú znečisťujúcu látku vrátane informácií prispôsobených zraniteľným skupinám. Občania a environmentálne mimovládne organizácie by mali disponovať možnosťou kontrolovať vykonávanie tejto smernice v členských štátoch, a občania by mali mať nárok na odškodnenie, ak sa ich zdravie poškodilo v dôsledku porušenia nových vnútroštátnych pravidiel. Okrem plánov kvality ovzdušia krajín EÚ, ktoré prekračujú limity, budú musieť všetky členské štáty do 31. decembra 2028 vypracovať plány kvality ovzdušia, v ktorých sa stanovia krátkodobé a dlhodobé opatrenia na dosiahnutie súladu s novými limitnými hodnotami do roku 2030, ako navrhol parlament.

Trend: Virtuálne karty

Kým ešte pred troma rokmi tvorili na Slovensku úhrady prostredníctvom mobilných telefónov len 5 percent z celkového objemu platieb pri termináloch v predajniach, v súčasnej dobe je to už vyše 20 percent. Ide až o štvornásobný nárast. Ako ďalej vyplýva z údajov Home Credit, trend digitalizácie badať aj v celkovom počte nárastu virtuálnych platobných kariet. Tie ľudia využívajú čoraz viac, hoci vlastnia aj klasické debetné či kreditné karty.

Pohodlná platba smartfónom bez toho, aby bolo nutné vyťahovať z peňaženky plastovú platobnú kartu, je stále populárnejším spôsobom platenia pri pokladniach. NFC platby, teda bezkontaktné platby mobilom, prebiehajú veľmi jednoducho, pričom si stačí v obchode telefón odomknúť napríklad pomocou odtlačku prsta, priložiť ho k terminálu a platba je čochvíľa zrealizovaná. Ako ukázali dáta Home Credit, ešte pred troma rokmi tvorili platby mobilmi len 5 percent z celkového objemu úhrad pri termináloch v obchodoch, na konci minulého roku to už bolo 21 percent.

Keď sa pozrieme na to, čo zákazníci za uplynulý rok najčastejšie kupovali v kamenných obchodoch na splátky, tak na prvom mieste to boli s veľkým náskokom mobilné telefóny a príslušenstvo k nim (takmer 60 %), potom práčky a umývačky (12 %) a na treťom mieste televízory (11 %). V prípade e-shopov bolo nákupné správanie sa klientov spoločnosti Home Credit v podstate identické. Trend digitalizácie badať aj v prípade Slovákmi stále viac využívaných virtuálnych platobných kariet. Zatiaľčo ešte v prvej polovici roku 2021 tvorili virtuálne platobné karty len nepatrné množstvo, oproti fyzickým platobným kartám, z celkového počtu vydaných platobných kariet, teraz už je situácia úplne iná. V súčasnej dobe je tu podľa údajov spoločnosti Home Credit pomer 17 percent virtuálnych a 83 percent fyzických platobných kariet. Vydaných virtuálnych kariet medziročne pribudlo až o 143 percent.

Superodpočet 2022: Znížená sadzba, menej užívateľov

V roku 2022 možnosť uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj využilo 444 subjektov, ktoré spoločne čerpali vyše 190 miliónov eur. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF), pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov tak tieto spoločnosti ušetrili takmer 40 miliónov eur. Rok 2022 do histórie superodpočtu na Slovensku zapíše s najväčšou pravdepodobnosťou prvým medziročným poklesom subjektov, ktoré ho vyžili. Zároveň poklesne aj objem uplatnenej daňovej úspory, čo však súvisí nielen so zmenou sadzby na polovicu. Tieto závery sú uskutočnené nad zoznamom subjektov doplneným o septembrové odklady daňových priznaní zverejneným v decembri 2023. Nie sú to však ešte finálne výsledky uplatneného superodpočtu na výskum a vývoj za rok 2022.

V roku 2022 sa sadzba uplatneného superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj vrátila na úroveň 100 percent. V porovnaní s rokom 2021, rekordnom vo viacerých ukazovateľoch, rok 2022 priniesol zatiaľ vyše 10-percentné zníženie počtu subjektov, ktoré si superodpočet uplatnili (2021: 507 vs. 2022: 444), a 35-percentný pokles objemu superodpočtu (2021: takmer 293 mil. eur vs. 2022: vyše 190 mil. eur). O viac ako polovicu sa znížil objem najväčšieho superodpočtu: kým v roku 2021 si historicky najväčší objem superodpočtu uplatnila spoločnosť U. S. Steel Košice v sume prevyšujúcej 65 miliónov eur, v roku 2022 si zatiaľ najväčší superodpočet uplatnil SLOVNAFT, a to vyše 31 miliónov eur. Táto suma je menšia aj v porovnaní s rokom 2018, kedy si subjekty mohli rovnako uplatniť len 100 percent svojich nákladov na výskum a vývoj. Vtedy najväčší objem superodpočtu predstavoval takmer 45 miliónov eur a prináležal tiež košickým železiarňam. Napriek poklesu sadzby superodpočtu na polovicu až 234 subjektov, čo predstavuje 52,70 percenta z celkového počtu, si však v roku 2022 uplatnilo superodpočet vyšší než 100 000 eur. V roku 2021 si takýto superodpočet uplatnilo 280, resp. 55 percent subjektov. Medzi spoločnosťami, ktoré si uplatnili superodpočet v roku 2022, sa objavilo zatiaľ 79 nováčikov (17,79 percenta z celkového počtu subjektov). Súhrnne si uplatnili 15 380 537,36 eur (8,09 percenta z celkového objemu). Od roku 2022 je k dispozícii aj nový druh superodpočtu – superodpočet výdavkov na investície. Zrejme s ohľadom na náročné podmienky jeho uplatnenia k doterajším 4 subjektom (u ktorých je tiež pochybnosť, či minimálne v dvoch prípadoch nešlo o chybu v daňovom priznaní) v decembri nepribudli žiadne ďalšie.

V zozname superodpočtov za rok 2022 sa už nachádza 33 subjektov, ktoré využili tento daňový nástroj podpory výskumu a vývoja v objeme viac ako 1 milión eur. Súhrnne realizovali 329 projektov a uplatnili si superodpočet vo výške 121 576 111,30 eur, čo predstavuje 63,93 percenta z jeho celkového objemu. V spoločnosti miliónových superodpočtov sa nachádzajú aj dvaja nováčikovia, z nich jeden zaujal popredné miesto aj v rebríčku TOP 10 superodpočtov za rok 2022. Desať najúspešnejších spoločností realizovalo súhrne 154 projektov, vďaka ktorým si uplatnili súhrnný superodpočet 88 432 758,60 eur, čo predstavuje 46,50 percenta z celkového objemu superodpočtu. Kým v roku 2021 na umiestnenie v rebríčku TOP 10 bol nutný superodpočet vyšší než 3,8 milióna eur, v roku 2022 podľa doteraz známych výsledkov na to stačil superodpočet vyšší než 2,41 milióna eur. V prvej desiatke superodpočtov sú s výnimkou jednej spoločnosti všetko zástupcovia slovenského priemyslu. Polovica subjektov, ktoré sa dostali do rebríčka TOP 10 superodpočtov za rok 2022, sa v prvej desiatke nachádzala aj v predchádzajúcom roku. Z nováčika na štvrtom mieste v rebríčku roka 2021 sa na líderskú pozíciu v TOP 10 superodpočtov za rok 2022 prepracovala rafinéria Slovnaft, keď objem čerpaného superodpočtu za 6 projektov medziročne zvýšila viac ako 3-násobne – z 9 977 622,36 eur v roku 2021 na 31 426 363 eur v roku 2022. Spoločnosťou s druhým najväčším superodpočtom vo výške 22 416 257,87 eur za 28 projektov sú Železiarne Podbrezová. Prvýkrát si uplatnili superodpočet za rok 2018 v relatívne zanedbateľnej hodnote, ale v roku 2019 už zaujali 5. miesto v rebríčku najväčších superodpočtov. Po dvoch rokoch absencie v zozname z dôvodu nedostatočného daňového základu si za rok 2022 uplatnili superodpočet, ktorý napriek nižšej sadzbe prevyšuje 7-násobok ich čerpania v roku 2019. Až tretia priečka patrí v doterajšej histórii najúspešnejšiemu užívateľovi tejto daňovej úľavy - U. S. Steel Košice, tento raz so superodpočtom za 20 projektov vo výške 12 417 151,01 eur (v roku 2021 s historicky rekordným superodpočtom 65 146 980,24 eur). Keď v roku 2019 absentoval v zoznamoch, národná štatistika superodpočtu napriek medziročnému rastu sadzby zo 100 % na 150 % zaznamenala prepad celkového objemu uplatnených nákladov aj daňovej úspory. Štvrté miesto zaujal tohtoročný najúspešnejší nováčik v čerpaní superodpočtu – spoločnosť PCA Slovakia, ktorá si za 10 projektov uplatnila superodpočet vo výške 5 227 155,01 eur. Je prvou automobilkou, ktorá na Slovensku využila tento nástroj podpory vlastného výskumu a vývoja. Prvú päticu uzatvára jediný nepriemyselný subjekt v TOP 10 - spoločnosť rychlotest-covid s. r. o. so superodpočtom vo výške 3 447 129,40 eur za štyri projekty. Táto dcéra jedného z najväčších slovenských softvérových developerov Vacuumlabs Holding j. s. a. sa stala nováčikom v zozname za rok 2021 s objemom superodpočtu takmer 2 mil. eur, čím dosiahla nulovú daňovú povinnosť na dani z príjmov. V roku 2022 si rovnako dokázala uplatniť superodpočet do výšky celého jej daňového základu, teda opäť jej tento daňový nástroj umožnil ponechať si celý vyprodukovaný zisk.