Realitné fondy: Medziročný rast

Na konci roka 2023 dosiahla celková hodnota aktív realitných fondov podľa údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností 2,6 mld. eur, čo predstavuje nárast o 11,5 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka a zvýšenie o 3,2 % oproti koncu predchádzajúceho kvartálu. Výhody väčšej stability, hmatateľnosti investície a nižšieho rizika sú pre slovenských investorov stále motivujúce, a to vedie k medziročnému nárastu záujmu o investície do realitných podielových fondov. Najnovšie dáta štatistického úradu navyše potvrdili infláciu za rok 2023 na úrovni 10,5 %, čo pri projektoch, ktoré využívajú na indexáciu nájmov slovenskú úroveň indexu spotrebiteľských cien, zvýši tržby z nájmu a výkonnosť v roku 2024.

Slovenskí investori naďalej preferujú dlhodobé a vyvážené investície, s hmatateľnosťou a nižším rizikom, aj za cenu nižšieho priemerného ročného zhodnotenia pri výnose. Investovanie cez realitné fondy im ponúka príležitosť s dlhodobou stabilitou, pravidelnými príjmami a možnosťou diverzifikácie portfólia. V prostredí nízkych úrokových sadzieb môže byť investovanie do nehnuteľností vnímané ako atraktívnejšie v porovnaní s inými formami investícií, čo môže viesť k zvýšenému dopytu po nehnuteľnostiach. Tým pádom sa môžu pozitívne ovplyvniť výnosy realitných fondov. Ďalším impulzom pre realitné fondy môže byť vplyv na ceny nehnuteľností. Rastúci dopyt a lacnejšie financovanie môžu prispieť k zvýšeniu hodnoty nehnuteľností a celkového portfólia realitných fondov.

Realitné fondy však závisia od pravidelných príjmov generovaných nájomnými platbami zo spravovaných projektov v ich portfóliu. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri stanovovaní hodnoty projektu, pretože valuácia realitných fondov vychádza z výnosovej metódy, ktorá sa líši napríklad od hodnoty nehnuteľností zakúpených na účely bývania. Je preto dôležité, aby nájomcovia v projektoch v portfóliu fondu platili nájomné pravidelne, včas a v plnej výške. V tejto perspektíve odporúča 365.invest investovať do realitného fondu s pevným a zdravým portfóliom, nevyberať svoje peniaze ani v čase nižšieho výnosu a vytrvať. Tento prístup môže ponúknuť stabilitu a potenciálny rast hodnoty investícií v dlhodobom horizonte, navzdory aktuálnym globálnym výzvam.

EU: Nebezpečné hračky

Nebezpečné hračky si stále nachádzajú cestu k spotrebiteľom aj v Európskej únii. Podľa systému EU Safety Gate (na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných spotrebiteľských výrobkoch) boli hračky najviac nahlásenou kategóriou výrobkov, čo predstavovalo 23 % všetkých oznámení v roku 2022 a 20 % v roku 2021. Cieľom nových pravidiel je znížiť počet nebezpečných hračiek predávaných v EÚ a lepšie chrániť deti pred rizikami súvisiacimi s hračkami vrátane zmien nákupných návykov v internetových obchodoch a zvýšeného využívania digitálnych technológií.

V záujme zlepšenia ochrany zdravia detí sa aj v novom nariadení naďalej zakazujú karcinogénne a mutagénne látky alebo látky toxické pre reprodukciu. Prijatý text okrem toho zakazuje chemické látky škodlivé pre endokrinný alebo dýchací systém a toxické pre konkrétne orgány. Výrobcovia vytvoria pre každú hračku digitálne pasy výrobkov, v ktorých sa podrobne uvedie, ako hračka spĺňa príslušné pravidlá. Tým sa posilní dohľad nad trhom a posilnia colné kontroly na hraniciach. Spotrebitelia by tiež mali mať ľahký prístup k bezpečnostným informáciám, napríklad prostredníctvom QR kódu.

Aby sa zabránilo prekrývaniu s existujúcimi pravidlami EÚ, europoslanci spresnili, že digitálne hračky s umelou inteligenciou budú musieť byť v súlade so zákonom o umelej inteligencii, ktorý ich klasifikuje ako vysoko rizikové a podrobuje ich posudzovaniu treťou stranou, riadeniu rizík, transparentnosti a ľudskému dohľadu. Podľa pravidiel kybernetickej bezpečnosti EÚ si hračky pripojené k internetu, ktoré majú sociálne interaktívne prvky (napr. hovoriaci alebo filmový), môžu vyžadovať aj posúdenie zhody treťou stranou. Pri posudzovaní bezpečnosti sa budú musieť zohľadniť zdravotné riziká a v prípade potreby duševné zdravie, aby sa zabezpečili najvyššie normy pre blaho detí. Hračky musia byť tiež v súlade s nedávno aktualizovanými pravidlami všeobecnej bezpečnosti výrobkov, napríklad pokiaľ ide o on-line predaj, hlásenie nehôd, právo spotrebiteľov na informácie a nápravu.

SR: Zamestnanosť a mzdy 2023

Priemerná mzda na Slovensku v minulom roku 2023 rástla podľa štatistického úradu medziročne vo všetkých sledovaných odvetviach, dokonca aj dvojciferným tempom. Rast miezd bol rýchlejší ako rast inflácie v šiestich sektoroch. Väčšina odvetví však vykazovala pokles zamestnanosti, v priemysle ubudli zamestnanci už piaty rok v rade.

Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku sa v decembri 2023 medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach, dvojciferne rástla až v polovici z nich. Najvýraznejší rast evidovali činnosti reštaurácií a pohostinstiev o 15,1 % (724 eur), najnižší zase stavebníctvo (1 064 eur) a tiež doprava vrátane skladovania (1 415 eur), obe zhodne o 7 %. Reálne mzdy zamestnancov všetkých sledovaných odvetví počas decembra 2023 boli tiež medziročne vyššie. Ich rast sa pohyboval od 1 % v doprave a skladovaní do 8,7 % v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. V poslednom mesiaci roka 2023 zamestnanosť medziročne mierne vzrástla iba v 3 z 10 odvetví, a to v predaji a oprave vozidiel, v ubytovaní a tiež v informáciách a komunikácii. Najvýraznejšie, až o 6,8 %, poklesla zamestnanosť v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev, v ostatných sektoroch sa jej pokles pohyboval od 1,3 % do 3,3 %.

Nominálna mesačná mzda sa v priemere za rok 2023 medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach. Najviac vzrástla v odvetviach s nižšími mzdami, a to v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 14,4 % (dosiahla 706 eur) a v ubytovaní o 13,8 % (1 082 eur). Dvojciferným tempom sa zvýšila mzda ešte v stavebníctve na hodnotu 1 025 eur, maloobchode na 1 086 eur, vo vybraných trhových službách na 1 395 eur, vo veľkoobchode na 1 466 eur a v priemysle2) na 1 511 eur. Najpomalšie rástli platy v odvetví s najvyššími mzdami, v informáciách a komunikácii, tempo ich medziročného rastu bolo 7,2 % a úroveň priemerného zárobku dosiahla 2 449 eur. Rast inflácie v roku 2023 postupne spomaľoval a jej úroveň okresávala zárobky menej ako v predchádzajúcom roku. Reálna mzda vzrástla v 6 z 10 sledovaných odvetví, rast sa pohyboval od 0,6 % vo veľkoobchode do 3,5 % v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Reálne nižšie mzdy do 3 % boli evidované v sektore informácii a komunikácie, v doprave a skladovaní, v predaji a oprave motorových vozidiel a v priemysle. V dlhodobom porovnaní vývoja reálnych miezd od roku 2009 bol najhorší rok 2022, kedy rast zaznamenalo iba jedno odvetvie, a to ubytovanie. 

Zamestnanosť na Slovensku v priemere za celý rok 2023 sa medziročne zvýšila len v 4 z 10 sledovaných odvetví. Počet zamestnancov vzrástol najviac v informáciách a komunikácii o 2 %, naopak najvýraznejšie poklesol vo veľkoobchode o 2,8 %. V najväčšom zamestnávateľskom odvetví, v priemysle, zamestnanosť klesla najmenej, o 0,6 %. Medziročný úbytok zamestnancov bol však evidovaný už piaty rok po sebe, pokles v roku 2023 bol druhý najnižší. V dlhodobom porovnaní všetky sledované odvetvia zaznamenali rast zamestnanosti v roku 2017 a naopak, jej pokles v roku 2010.

SR: Najlepšie internetové stránky samospráv

Do súťaže ZlatyErb.sk 2023 sa zapojilo 76 slovenských samospráv. Porota hodnotila 59 kritérií v 11 kategóriách. Celkové víťazstvo a hlavnú cenu Grand Prix SK-NIC vybojovala stránka mesta Martin. Zároveň Martin vyhral aj v kategórii najlepšia stránka miest a mestských častí. V kategórii obcí zvíťazila obec Špačince. Prvenstvo zopakoval v kategórii krajov Prešovský samosprávny kraj. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska udeľuje špeciálnu cenu za najlepšiu bezbariérovú stránku samospráv, ktorá však nebola udelená.

Špeciálna cena pre osobnosť za mimoriadny prínos v oblasti informatizácie v slovenských samosprávach získal Štefan Herceg (Hlohovec, informatik v samospráve od 1993), Peter Balla (Levice, od 1995), Ľuboš Ternovszky (Levice, od 1995), Peter Šuchaň (Zvolen, od 1995), Mariana Hurná (Prešov, od 1996), Katarína Šujanová (Trnava, od 1996), Alexander Hlavatý (Banská Bystrica, od 1996), Miroslav Novák (Prešov, od 1997), Milan Matuška (Martin, od 1997), Anton Treuer (MČ Bratislava – Staré mesto, od 1997) a Peter Bíro, ktorý sa dlhodobo venuje informatizácii, štandardizácii verejnej správy na Slovensku.

Súťaž ZlatyErb.sk vyhlásili Európsky inštitút, eSlovensko, Únia miest Slovenska, Združením informatikov samospráv Slovenska, Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a SK8 (Združenie Samosprávne kraje Slovenska). Ceny sú udeľované v troch hlavných kategóriách: najlepšia stránka obcí (5 ocenení), najlepšia stránka miest a mestských častí (5 ocenení) a najlepšia stránka samosprávnych krajov (3 ocenenia). Hlavnú cenu súťaže GrandPrix SK-NIC získava stránka s najvyšším hodnotením zo všetkých kategórií. Víťaz GrandPrix SK-NIC je zároveň nominovaný na medzinárodnú súťaž EuroCrest Award, ktorú vyhlasuje české Združenie Zlatý erb.

EU: Dopravné priestupky

Ak dnes vodič príde o vodičský preukaz v dôsledku dopravného priestupku v inej krajine Európskej únie, ako je krajina, kde ho získal, vo väčšine prípadov sa sankcia uplatňuje len v tej krajine, kde bol priestupok spáchaný a vo zvyšku EÚ nebude mať za následok žiadne obmedzenia. S cieľom zabezpečiť, aby sa pozastavenie, obmedzenie alebo odobratie vodičského preukazu nerezidenta uplatňovalo vo všetkých krajinách EÚ, sa pripravujú nové pravidlá a tie budú vyžadovať, aby sa toto rozhodnutie postúpilo do krajiny EÚ, ktorá vydala vodičský preukaz.

Poslanci Európskeho parlamentu navrhujú zaradiť jazdu bez platného vodičského preukazu do zoznamu závažných dopravných priestupkov, akými sú jazda pod vplyvom alkoholu alebo smrteľná dopravná nehoda, čo by viedlo k výmene informácií o zákaze vedenia motorového vozidla. Jazda o 50 km/h rýchlejšie ako je povolené je tiež jedným z vážnych dopravných priestupkov, ktoré by mohli viesť k diskvalifikácii vedenia vozidla. Poslanci stanovili nižší rýchlostný limit pre obytné oblasti, čo znamená, že vodič stratí svoj vodičský preukaz alebo mu bude pozastavená jeho platnosť pri jazde nad povolenú rýchlosť o 30 km/h.

Parlament navrhuje, aby sa členským štátom EÚ stanovila lehota 10 pracovných dní na vzájomné informovanie o rozhodnutiach o diskvalifikácii vodiča a ďalšia lehota 15 pracovných dní na rozhodnutie o tom, či sa zákaz viesť motorové vozidlo bude uplatňovať v celej EÚ. Dotknutý vodič by mal byť informovaný o konečnom rozhodnutí do siedmich pracovných dní, dodali poslanci. Pravidlá zákazu jazdy sú súčasťou balíka opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktorý Európska komisia predložila v marci 2023. Obsahuje aj cezhraničnú výmenu informácií o pravidlách týkajúcich sa dopravných priestupkov, o ktorých sa v súčasnosti rokuje s Radou. Cieľom balíka je zvýšiť bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky a čo najviac sa priblížiť k nulovej úmrtnosti v cestnej doprave EÚ do roku 2050 („vízia nulového počtu obetí“).