AI: Prínos najmä v IT, marketingu a v obchode

Umelá inteligencia (AI) má vo firmách dvere otvorené. Viaceré už využívajú technológie na báze umelej inteligencie (15 percent SR, 13,3 percent ČR) a v takmer tretine z nich ich plánujú začleniť do firemných procesov (36,5 percent SR, 27,5 percent ČR). Celoslovenský priemer je však podľa Eurostatu nižší a umelú inteligenciu využívalo v roku 2021 len 5,2 percent firiem. V Čechách to bolo 4,5 percent, v Maďarsku 3 percentá a v Poľsku len 2,9 percent firiem. Za rok 2023 sa predbežná štatistika pre Slovensko pohybuje na úrovni 7 percent. Lídrami vo využívaní AI v rámci EÚ sú severské štáty.

Názory na AI a ChatGPT, jazykový model generujúci odpovede na rôzne otázky, mapoval aj prieskum MNForce pre spoločnosť Seyfor medzi IT odborníkmi (september 2023, 425 respondentov z Českej republiky a 337 zo Slovenska). V oboch krajinách sa s nimi stretla drvivá väčšina opýtaných (89 percent SR, 88 percent ČR). Doteraz využili ChatGPT na vyhľadávanie informácií na rôzne témy (41,2 percent SR, 36,8 percent ČR), nasleduje vyhľadávanie všeobecných informácií (37,2 percent SR, 36,5 percent ČR) a tvorba kreatívneho obsahu (24,9 percent SR, 21,9 percent ČR). Využitie AI bolo pre respondentov užitočné (94 percent SR, 90 percent ČR). Umelá inteligencia bude to v každom ohľade konkurenčná výhoda. Najväčšie uplatnenie vidia respondenti v ich firme v IT oblasti (35 percent SR, 46,9 percent ČR), v marketingu (45,2 percent SR, 39,7 percent ČR), v obchode (30,9 percent SR, 28,3 percent ČR), ale i pri výskume (19,3 percent SR, 24,8 percent ČR) a vývoji produktov (23,6 percent SR, 19,5 percent ČR). Opýtaní si myslia, že umelá inteligencia bude v budúcnosti prínosom hlavne v rýchlom spracovaní informácií, v zlepšovaní efektivity i vzťahov so zákazníkmi a v automatizácii procesov. 

Zamerať sa musíme aj na prácu s už existujúcim obrovským množstvom dát a tvoriť z nich zrozumiteľné informácie. „Zatiaľ menej známym víťazom je sémantické vyhľadávanie. Sémantika oproti známemu fulltextu nehľadá presnú zhodu, ale snaží sa chápať ako zdrojové informácie či dáta, tak aj položenú otázku. Vďaka veľkým jazykovým modelom sme následne schopní zamestnancom pripraviť smernice či interné nariadenia v sumarizovanej a zrozumiteľnejšej podobe ako doposiaľ, napríklad pomocou chatbotov či len šikovnejším aktuálnym vyhľadávaním,” dodáva Lukáš Gross. Aj keď sú v súvislosti s IT technológiami bežnejšie obavy, v prípade AI majú odborníci skôr opačný názor a tejto inovácii verí zhodne v oboch krajinách 52 percent opýtaných. M. Cígler však podčiarkuje, že technológie sú čoraz sofistikovanejšie, čím sa úmerne zvyšujú aj riziká a možnosti ich zneužitia. „Paradoxne, hackerom AI umožňuje vývoj pokročilejších kybernetických útokov. Na zmiernenie bezpečnostných rizík musia organizácie vyvinúť najlepšie postupy pre bezpečný vývoj a nasadenie AI a vytvoriť globálne normy, ktoré nás budú chrániť pred bezpečnostnými hrozbami od umelej inteligencie,“ hovorí M. Cígler. Používanie AI bude ošetrovať aj legislatíva EÚ. Zákon o AI je jedným z troch, ktorým EÚ bude regulovať digitálne technológie a trh. Legislatíva kategorizuje aplikácie AI podľa miery rizika. Niektoré budú na území EÚ zakázané, iné budú pri používaní podliehať prísnym pravidlám. Za zistené porušenia môžu firmy a poskytovatelia systémov zaplatiť pokuty až do výšky niekoľko desiatok miliónov eur.

SR: Najviac nás obťažujú plasty

Slováci v posledných rokoch dôslednejšie triedia odpad, šetria vodou aj energiami. Rastie tiež skupina ľudí, ktorí do snahy znižovať dopady svojej spotreby neváhajú investovať čas a peniaze. Je tu však aj významná časť tých, ktorí na zmenu svojho správania nevidia dôvod. Environmentálne postoje Slovákov sa rozhodla preskúmať spoločnosť SPAK-EKO (2 500 respondentov zo všetkých krajov a vekových skupín). Vo svojom okolí si najviac všímajú plasty (56,4%), nasleduje papier (17,8%) a cigaretové ohorky (6,2%). Za najviac obťažujúce označili plastové obaly z potravín, vrecká a tašky (96%). Plastový odpad vnímajú zároveň aj ako najškodlivejší (81%), nasledujú ohorky (52%).

Až 87 % Slovákov v prieskume súhlasilo s tým, že ľudia musia zmeniť svoje správanie, aby sa podarilo znížiť dopady spotreby na životné prostredie. Rovných 80 % zároveň chápe, že by sa mali na tejto zmene podieľať aj osobne. Takmer presná polovica Slovákov (49 %) je však ochotná podstúpiť najmä zmeny, ktoré pre nich neznamenajú výraznú stratu pohodlia alebo zvýšené náklady. Pätina Slovákov zároveň nechce na svojom prístupe meniť nič alebo takmer nič, pretože sa domnievajú, že by to ničomu nepomohlo, problematika udržateľnosti ich nezaujíma, alebo situáciu nepovažujú až za takú zlú. „Pozitívnym signálom však je, že tu existuje významná skupina, 31 % Slovákov, ktorí sú do udržateľnejšieho životného štýlu ochotní investovať svoju energiu, voľný čas a dokonca aj peniaze,“ konštatuje Miroslav Jurkovič.

V posledných rokoch sme najviac zmenili svoj prístup k triedenému zberu a spotrebe energií. Dve tretiny Slovákov uviedli, že triedia odpad dôslednejšie (66,5 %) a zároveň šetria vodu a energie (66,52 %). Niečo menej ako polovica (44 %) kúri na nižšiu teplotu, nepoužíva sušičku a snaží sa nakupovať menej oblečenia. Až 40 % opýtaných uviedlo, že kompostuje, obmedzuje používanie plastových vreciek, dáva prednosť opravám pred vyhadzovaním pokazených vecí a kratšie sa sprchuje. Približne tretina viac používa MHD (35 %), jazdí na bicykli, či chodí peši, snaží sa menej nakupovať (30,56 %), ako tiež používa menej chémie v domácnosti (28 %). Významný počet ľudí uprednostňuje drahšie, ale energeticky úspornejších spotrebiče (35 %), vyhýba sa nápojom v plastových obaloch (26 %), nakupuje nebalené potraviny (21 %), použité odevy a spotrebiče (21,8 %), či nahradilo tradičné chemické čističe za prírodné látky (ocot, sóda bikarbóna – 19 %). Produkty s označením organic, bio, eco nakupuje 10,08 % a biopotraviny 8,96 % Slovákov.

EU: Horizont 2020

Program Európskej únie pre výskum a inováciu, ktorý prebiehal od roku 2014 do roku 2020 s rozpočtom takmer 80 miliárd EUR, bol prínosom pre Európanov ďaleko nad rámec toho, čo by sa mohlo dosiahnuť na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Umožnenie rýchlej reakcie na vypuknutie nákazy COVID-19, epidémie eboly a Zika a rozhodujúci príspevok k vede o klíme sú len niekoľkými príkladmi. Každé euro v nákladoch spojených s programom v konečnom dôsledku prinesie občanom EÚ do roku 2040 prínos vo výške päť eur. Toto sú niektoré z kľúčových záverov hodnotenia ex post programu Horizont 2020.

Z programu Horizont 2020 sa počas siedmich rokov financovalo vyše 35 000 projektov, pričom výzvy prilákali viac než milión individuálnych žiadostí zo 177 krajín. Program zohrával kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy a 64,4 % jeho rozpočtu investovalo do trvalo udržateľného rozvoja. Horizont 2020 je spolu so svojím predchodcom 7. RP druhým najväčším poskytovateľom klimatológie na svete. V rámci programu sa financovali konkrétne riešenia v rôznych oblastiach, akými sú nová doprava poháňaná vodíkom, mRNA vakcíny, fotonika a mikroelektronika a nanoelektronika. Výsledkom je aj takmer 4 000 patentov a ochranných známok. Podnietil tiež pozoruhodný dodatočný rast zamestnanosti o 20 % a 30 % zvýšenie obratu a celkových aktív zúčastnených podnikov v porovnaní s tými, ktoré napriek vysokokvalitným žiadostiam neboli úspešné. Odhaduje sa, že z dlhodobého hľadiska program prispeje k HDP EÚ priemerným ročným nárastom o 15,9 miliardy EUR v celkovej výške 429 miliárd EUR v období rokov 2014 – 2040.

Vedci financovaní z programu Horizont 2020 prispeli k vyše 276 000 partnersky preskúmaným publikáciám. Z programu sa podporilo aj 33 nositeľov Nobelovej ceny. Zohrával kľúčovú úlohu tiež pri diverzifikácii a zlepšovaní zručností a znalostí výskumných pracovníkov. Podporil mobilitu takmer 50 000 výskumných pracovníkov medzi odvetviami a krajinami. Okrem toho program umožnil EÚ rozvíjať a modernizovať rozsiahlu výskumnú infraštruktúru na európskej aj celosvetovej úrovni: vyše 24 000 výskumných pracovníkov a organizácií získalo prístup k týmto infraštruktúram, čím sa rozšírili príležitosti na spoluprácu a vedecký pokrok. V hodnotení sa určili aj oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie:

• širšia účasť,

• ďalšie zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže,

• posilnenie šírenia, využívania a šírenia výsledkov,

• podpora účasti žien a

• posilnenie synergií s inými iniciatívami na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

SR: Falzifikáty eura

V roku 2023 bolo na území Slovenskej republiky zadržaných 1 697 kusov falzifikátov eurových bankoviek. Z celkového množstva bolo v hotovostnom peňažnom obehu zadržaných 940 kusov (55,4 %). Počet falzifikátov eurových bankoviek sa podľa Národnej banky Slovenska medziročne zvýšil, ale celkovo konštatuje, že je stabilný a v porovnaní s inými krajinami eurozóny relatívne nízky. Zároveň bolo v minulom roku na Slovensku zadržaných 3 414 kusov falzifikátov eurových mincí, čo je o 32,3 % viac ako v roku 2022. Najväčší podiel tvorili falzifikáty mincí v nominálnej hodnote 2 eurá (93,4 %).

V minulom roku tvorili najväčší podiel falzifikáty nominálnej hodnoty 50 EUR a 100 EUR. Kvalita zadržaných falzifikátov je prevažne dobrá. Napriek uvedenej skutočnosti je možné falzifikáty odhaliť aj bez použitia technických pomôcok, ak sa prijímaniu peňazí venuje dostatočná pozornosť. Falzifikáty sú ľahko rozpoznateľné od pravých bankoviek použitím jednoduchého testu, ktorý spočíva v skúške hmatom – pohľadom – naklonením. Kombináciou týchto krokov je možné spoľahlivo odhaliť falošnú bankovku. Uvedený test aj s názornými ukážkami je opísaný v propagačných materiáloch Eurosystému, takisto na internetovej stránke ECB www.ecb.int a internetových stránkach jednotlivých národných centrálnych bánk Eurosystému.

Všetky falzifikáty eurových mincí na Slovensku boli v roku 2023 zadržané v peňažnom obehu. Z hľadiska kvality vyhotovenia falzifikátov euromincí ide v prevažnej miere o falzifikáty s dobrou a veľmi dobrou technickou úrovňou vyhotovenia. Preto je pre verejnosť pomerne náročné odhaliť falzifikát, najmä ak sa prijímaným minciam nevenuje dostatočná pozornosť. Najdostupnejšou pomôckou na rozpoznanie podozrivých mincí je jednoduchý magnet. Euromince nominálnych hodnôt 1 euro a 2 eurá majú magnetický stred a ich skúšku je možné uskutočniť priložením magnetu k stredu podozrivej mince a následne porovnať úroveň jej magnetizmu s pravou mincou. Dôležité je sledovať tiež celkový vzhľad a farbu podozrivej euromince. Pri eurominciach v nominálnej hodnote 2 eurá je v prípade podozrenia vhodné venovať pozornosť aj nápisu na hrane.

EU: Prevencia rakoviny

Približne 40 % prípadov rakoviny v Európskej únii možno predísť. Napriek tomu podľa novej správy len približne 5 % celkových výdavkov v oblasti zdravia bolo v členských štátoch v roku 2021 určených na prevenciu. Európska komisia predložila odporúčanie na podporu členským štátom v ich úsilí o prevenciu rakoviny pomocou očkovania so zameraním na intenzívnejšie očkovanie dvomi kľúčovými vakcínami proti vírusovým infekciám: ľudskému papilomavírusu (HPV) a vírusu hepatitídy B (HBV), ako aj zlepšenie monitorovania zaočkovanosti.

V snahe eliminovať rakovinu krčka maternice a iné onkologické ochorenia spôsobené HPV, akými sú niektoré druhy rakoviny hlavy a krku a análno-genitálne rakovinové ochorenia sa v európskom pláne na boj proti rakovine členským štátom určil cieľ dosiahnuť do roku 2030 u dievčat 90 % mieru zaočkovanosti proti HPV a výrazne zvýšiť zaočkovanosť u chlapcov. Ďalej je účelom plánu zabezpečiť prístup k očkovaniu proti HBV a zintenzívniť ho, predovšetkým v snahe o prevenciu rakoviny pečene. Tieto vakcíny majú rozhodujúci význam pre ochranu verejného zdravia a podporu odolných systémov zdravotníctva. Odporúčanie zahŕňa súbor opatrení, ktoré členské štáty môžu prijať v snahe zvýšiť mieru zaočkovanosti, a tak zachrániť životy:

• poskytovať bezplatné očkovanie a/alebo úplnú náhradu nákladov naň,

• zabezpečiť jednoduchý prístup k vakcínam, predovšetkým pre cieľové skupiny a vysokorizikové zraniteľné skupiny obyvateľov,

• začleniť imunizáciu proti onkologickým ochoreniam, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, do vnútroštátnych plánov boja proti rakovine,

• posilniť komunikáciu a predovšetkým rodičom, mladým ľuďom a cieľovým skupinám prízvukovať výhody vakcinácie, ako aj bojovať proti misinformáciam a dezinformáciám,

• zlepšiť monitorovanie a podávanie správ o zaočkovanosti, aby bolo možné určiť, kde sú medzery, ktoré treba riešiť,

• stanoviť konkrétnu cieľovú hodnotu zaočkovanosti chlapcov proti HPV,

• najmä v súvislosti s HBV posilňovať národné úsilie zamerané na to, aby sa do roku 2030 dosiahli ciele, ktoré stanovila Svetová zdravotnícka organizácia:

• o 95 % zaočkovanosť (treťou dávkou) v rámci očkovania proti HBV v detskom veku,
• o 95 % tehotných žien absolvuje skríning na hepatitídu B,
• o 95 % novorodencov dostáva včasnú novorodeneckú dávku očkovacej látky proti HBV (do 24 hodín od narodenia) – okrem iného aj vďaka lepším systémom monitorovania vývoja pri dosahovaní týchto cieľov a v prípade potreby aj dostupnej podpore od ECDC,

• zaviesť spoľahlivé elektronické registre očkovania,

• výmena najlepších postupov s ostatnými členskými štátmi na zlepšenie úsilia na vnútroštátnej úrovni.

Komisia takisto zabezpečí model komunikačných kampaní, ktoré bude možno upraviť podľa vnútroštátnych potrieb, aby sa pri nich zohľadnili národné osobitosti. Pomôže aj pri práci na zlepšovaní monitorovania v celej EÚ. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) do konca roku 2024 vypracuje nový prehľad vnútroštátnych mier zaočkovanosti proti HPV a HBV. Zároveň program EU4Health členským štátom pri ich úsilí zvýšiť zaočkovanosť a bojovať proti onkologickým ochoreniam naďalej poskytuje nezanedbateľnú finančnú podporu. V roku 2024 sa odštartuje jednotná akcia vybavená zdrojmi vo výške 20 miliónov eur na podporu členských štátov pri zvyšovaní miery zaočkovanosti proti HPV, ako aj pri boji proti prenosným ochoreniam, ako je hepatitída a HIV/AIDS.