EU: Prevencia rakoviny

Približne 40 % prípadov rakoviny v Európskej únii možno predísť. Napriek tomu podľa novej správy len približne 5 % celkových výdavkov v oblasti zdravia bolo v členských štátoch v roku 2021 určených na prevenciu. Európska komisia predložila odporúčanie na podporu členským štátom v ich úsilí o prevenciu rakoviny pomocou očkovania so zameraním na intenzívnejšie očkovanie dvomi kľúčovými vakcínami proti vírusovým infekciám: ľudskému papilomavírusu (HPV) a vírusu hepatitídy B (HBV), ako aj zlepšenie monitorovania zaočkovanosti.

V snahe eliminovať rakovinu krčka maternice a iné onkologické ochorenia spôsobené HPV, akými sú niektoré druhy rakoviny hlavy a krku a análno-genitálne rakovinové ochorenia sa v európskom pláne na boj proti rakovine členským štátom určil cieľ dosiahnuť do roku 2030 u dievčat 90 % mieru zaočkovanosti proti HPV a výrazne zvýšiť zaočkovanosť u chlapcov. Ďalej je účelom plánu zabezpečiť prístup k očkovaniu proti HBV a zintenzívniť ho, predovšetkým v snahe o prevenciu rakoviny pečene. Tieto vakcíny majú rozhodujúci význam pre ochranu verejného zdravia a podporu odolných systémov zdravotníctva. Odporúčanie zahŕňa súbor opatrení, ktoré členské štáty môžu prijať v snahe zvýšiť mieru zaočkovanosti, a tak zachrániť životy:

• poskytovať bezplatné očkovanie a/alebo úplnú náhradu nákladov naň,

• zabezpečiť jednoduchý prístup k vakcínam, predovšetkým pre cieľové skupiny a vysokorizikové zraniteľné skupiny obyvateľov,

• začleniť imunizáciu proti onkologickým ochoreniam, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, do vnútroštátnych plánov boja proti rakovine,

• posilniť komunikáciu a predovšetkým rodičom, mladým ľuďom a cieľovým skupinám prízvukovať výhody vakcinácie, ako aj bojovať proti misinformáciam a dezinformáciám,

• zlepšiť monitorovanie a podávanie správ o zaočkovanosti, aby bolo možné určiť, kde sú medzery, ktoré treba riešiť,

• stanoviť konkrétnu cieľovú hodnotu zaočkovanosti chlapcov proti HPV,

• najmä v súvislosti s HBV posilňovať národné úsilie zamerané na to, aby sa do roku 2030 dosiahli ciele, ktoré stanovila Svetová zdravotnícka organizácia:

• o 95 % zaočkovanosť (treťou dávkou) v rámci očkovania proti HBV v detskom veku,
• o 95 % tehotných žien absolvuje skríning na hepatitídu B,
• o 95 % novorodencov dostáva včasnú novorodeneckú dávku očkovacej látky proti HBV (do 24 hodín od narodenia) – okrem iného aj vďaka lepším systémom monitorovania vývoja pri dosahovaní týchto cieľov a v prípade potreby aj dostupnej podpore od ECDC,

• zaviesť spoľahlivé elektronické registre očkovania,

• výmena najlepších postupov s ostatnými členskými štátmi na zlepšenie úsilia na vnútroštátnej úrovni.

Komisia takisto zabezpečí model komunikačných kampaní, ktoré bude možno upraviť podľa vnútroštátnych potrieb, aby sa pri nich zohľadnili národné osobitosti. Pomôže aj pri práci na zlepšovaní monitorovania v celej EÚ. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) do konca roku 2024 vypracuje nový prehľad vnútroštátnych mier zaočkovanosti proti HPV a HBV. Zároveň program EU4Health členským štátom pri ich úsilí zvýšiť zaočkovanosť a bojovať proti onkologickým ochoreniam naďalej poskytuje nezanedbateľnú finančnú podporu. V roku 2024 sa odštartuje jednotná akcia vybavená zdrojmi vo výške 20 miliónov eur na podporu členských štátov pri zvyšovaní miery zaočkovanosti proti HPV, ako aj pri boji proti prenosným ochoreniam, ako je hepatitída a HIV/AIDS.

Radíme: Platby a výbery hotovosti v zahraničí

Cestujete? Dnes už netreba pred každou zahraničnou cestou mimo eurozóny meniť hotovosť, vo väčšine prípadov je najvýhodnejšie využiť platby kartou či výber hotovosti z bankomatu v cudzej mene. Je však potrebné dávať si pozor na rôzne poplatky a špecifiká v rôznych menových kurzoch. Spotrebitelia by nemali zabúdať ani na riziká spojené s výberom konkrétneho bankomatu.

Pred odchodom do zahraničia, kde sa platí inou menou ako eurom, je vhodné si v domácej banke overiť poplatky účtované za výbery, prípadne aj platby uskutočnené v zahraničí a špecifiká pri výmene peňazí s ohľadom na rôzne menové kurzy. Za výber si banky vo viacerých prípadoch účtujú poplatok, ktorý sa môže pohybovať aj v sume niekoľkých eur. Platba kartou uskutočnená u obchodníka v zahraničí je potom u viacerých bánk zadarmo, u iných zaplatíte menší poplatok. „Na spotrebiteľa však pri výberoch i platbách v cudzích menách čaká pasca označovaná skratkou DCC (Dynamic currency conversion), ktorá spotrebiteľovi síce garantuje pevne stanovený výmenný kurz, ten ale úplne ľubovoľne určuje obchodník, prípadne prevádzkovateľ bankomatu,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová. Platobný terminál či bankomat zákazníkovi ponúkne, či chce uskutočniť platbu v miestnej mene alebo už prepočítanú na eurá. Zákazníci často intuitívne vyberajú platbu práve v eurách, čo je ale pre nich nevýhodné. Naopak, ak zvolia platbu v cudzej mene, výmenný prepočet vykoná tuzemská banka vo väčšine prípadov za výhodnejších podmienok. Pozor, je potrebné všímať si aj iné poplatky, ktoré účtuje banka či iný prevádzkovateľ bankomatu. Podľa podmienok vydavateľov platobných kariet by však bankomat mal na tento poplatok upozorniť a zákazník by ho mal vopred schváliť, inak transakcia neprebehne. V tomto ohľade možno odporučiť, aby spotrebitelia pozorne čítali zobrazovanú informáciu a, naopak, aby sa v snahe čo najrýchlejšie získať hotovosť neunáhlili.

Opatrnosť sa vyplatí aj pri výbere samotného bankomatu. Overený bankomat je možné vyberať pomocou vyhľadávacích nástrojov či aplikácií vydavateľa platobnej karty. Pomôcť môžu aj recenzie zverejňované v mapových aplikáciách rôznych poskytovateľov. Z dôvodu bezpečnosti sa odporúča vyberať bankomaty, ktoré sú umiestnené na pobočke banky než v rušných uliciach či na pláži. Oplatí sa tiež skontrolovať, či na bankomate nie je niečo neobvyklé, napríklad pridané zariadenie (kamera, čítacie zariadenie), či nie je poškodený alebo nevykazuje známky inej manipulácie. Tuzemské banky sú často súčasťou veľkých medzinárodných skupín, ponúka sa preto možnosť pozrieť sa, či v mieste vášho pobytu nepôsobí banka z rovnakej skupiny ako je tá vaša, čím spotrebitelia môžu ušetriť na niektorých poplatkoch. „Zopakovať si môžeme aj základné bezpečnostné pravidlá – zakrývať číselnú klávesnicu rukou pri zadávaní PIN, uprednostniť bezkontaktné použitie pred fyzickým vložením kar-ty, nenosiť všetky karty a hotovosť na jednom mieste, mať po ruke núdzový kontakt na komunikáciu s bankou. Ten je však vhodné uchovávať oddelene od dokladov a platobných prostriedkov,“ uzatvára Hekšová.

Ak cestujete do Českej republiky a použijete zmenárne, je dobré vedieť, že všetci spotrebitelia sú tam pri výmene peňazí dobre chránení a pre výmenu peňazí platia jasne definované pravidlá. Vo všeobecnosti však v prípade ciest do zahraničia odporúčame vymeniť si peniaze radšej v preverenej zmenárni na Slovensku ako v zahraničnom letovisku. Mnohé meny zoženiete aj v slovenských bankách. Iná situácia je v prípade exotických destinácií, ktorých meny nemusíte v našich bankách nájsť. V takom prípade je lepšie cestovať s americkými dolármi alebo eurami a peniaze si vymeniť na mieste. Zákazník musí poznať kurz vopred a svojím podpisom potvrdiť požadovanú transakciu, teda získať potvrdenie a až potom vydať hotovosť na výmenu. Následne je vhodné si prekontrolovať peniaze, ktoré spotrebiteľ obdrží, teda či obdržal správnu menu v zodpovedajúcej výške. S prevodmi mien či zahraničnými transakciami môžu pomôcť aj už etablované mobilné aplikácie, ktoré umožňujú okamžité prevody mien alebo vydanie virtuálnej elektronickej platobnej karty na konkrétnu platbu.

Pôžičky: Aj na školské potreby a oblečenie

Na pokrytie potrieb svojich detí si niekedy vzalo pôžičku 15 % slovenských rodičov. Spravidla ide o sumy do 2 000 EUR (necelých 5 %) a do 400 EUR (viac ako 4 %). Akým spôsobom slovenskí rodičia finančne pomáhajú svojim deťom zisťoval prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika. Zo zistení prieskumu ďalej vyplynulo, že 3 % slovenských rodičov si kvôli svojim deťom požičali sumu od 2 000 do 4 000 EUR a 2 % od 4 000 do 20 000 EUR. Pôžičky na potreby detí vyhľadávajú hlavne rodičia vo veku 45 až 64 rokov, ktorí hospodária s veľmi napätým rodinným rozpočtom.

Polovica pôžičiek (50 %) na potreby detí sa využije na pokrytie nákladov spojených so štúdiom, t. j. na školné, školské pomôcky, školské podujatia, ubytovanie alebo vzdelávanie v zahraničí. Mnohí rodičia si však požičiavajú aj na oblečenie pre deti (22 %), na vybavenie vlastnej domácnosti detí (15 %) a na spotrebnú elektroniku (17 %), obvykle mobilné telefóny. Až 10 % rodičov, ktorí si vzali pôžičku kvôli deťom, tiež uvádza, že jej účelom bolo splatenie dlhov detí, pričom každý šiesty rodič z tejto skupiny je vo veku 65 rokov alebo starší. „Rodičia v seniorskom veku riskujú, že sa pre takéto pôžičky dostanú do komplikovanej finančnej situácie, často totiž mylne predpokladajú, že ich potomkovia si svoje dlhy budú splácať sami,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová.

Pôžičky kvôli deťom si berú najčastejšie rodičia v Prešovskom kraji, kde ide takmer o štvrtinu rodín (24 %), naopak najmenej v Bratislavskom kraji, kde si niekedy požičala každá desiata rodina, podobne ako v Žilinskom kraji. Kým v Prešovskom kraji sa viac ako tretina takýchto pôžičiek využíva na nákup oblečenia pre deti, v Bratislavskom kraji dve tretiny pôžičiek slúžia na úhradu nákladov spojených so vzdelávaním detí. Pôžičky pre svoje deti si najčastejšie berú rodičia zamestnaní v štátnej správe a sociálnych službách na pokrytie nákladov na obstaranie vlastného bývania, ako aj rodičia pracujúci v priemysle a stavebníctve. Úvery na potreby detí si viac berú ovdovení rodičia. Pritom 14 % pôžičiek rodičov slúži na to, aby pomohli deťom k vlastnému bývaniu a 11 % na úhradu nákladov na liečbu detí. Len minimálne si rodičia požičiavajú na krúžky pre deti (6 %) alebo aby deťom umožnili odcestovať na dovolenku (3 %).

EU: Vyššia hospodárska bezpečnosť

Päť iniciatív Európskej komisie majú v čase rastúceho geopolitického napätia a intenzívnych technologických zmien zvýšiť hospodársku bezpečnosť Európskej únie. Cieľom je zároveň podporovať otvorenosť obchodu, investícií a výskumu v prospech hospodárstva EÚ v súlade s Európskou stratégiou hospodárskej bezpečnosti z júna 2023.

Zámerom prijatých iniciatív je:

• ďalej posilňovať ochranu bezpečnosti a verejného poriadku v EÚ navrhnutím lepšieho preverovania zahraničných investícií smerujúcich do EÚ,

• podporovať diskusie a opatrenia zamerané na väčšiu európsku koordináciu v oblasti kontroly vývozu, a to pri plnom rešpektovaní existujúcich multilaterálnych režimov a výsad členských štátov,

• viesť konzultácie s členskými štátmi a zainteresovanými stranami v snahe identifikovať potenciálne riziká vyplývajúce z odchádzajúcich investícií nasmerovaných do úzkeho okruhu technológií,

• podporovať ďalšie diskusie o lepšej podpore výskumu a vývoja zahŕňajúceho technológie s potenciálom dvojakého použitia,

• navrhnúť Rade, aby odporučila opatrenia zamerané na posilnenie bezpečnosti výskumu na vnútroštátnej a sektorovej úrovni.

Budúce opatrenia EÚ sa budú naďalej opierať o prebiehajúce posudzovanie rizík a strategickú koordináciu s členskými štátmi, ktorej cieľom je zabezpečiť spoločné chápanie rizík, ktorým Európa čelí, a vhodných opatrení.

Možnosti podpory výskumu a vývoja v oblasti technológií s potenciálom dvojakého použitia: Bielou knihou o možnostiach posilnenia podpory výskumu a vývoja technológií s potenciálom dvojakého použitia otvára Európska komisia verejnú konzultáciu. V bielej knihe sa preskúmavajú súčasné relevantné programy financovania EÚ vzhľadom na existujúce a vznikajúce geopolitické výzvy a posudzuje sa, či je táto podpora pre technológie s potenciálom dvojakého použitia primeraná. Následne sú v nej načrtnuté tri možnosti ďalšieho vývoja: 1) pokračovať ďalej na základe súčasnej úpravy; 2) zrušiť výlučné zameranie na civilné aplikácie vo vybraných častiach programu, ktorý nahradí program Horizont Európa a 3) vytvoriť špecializovaný nástroj s osobitným zameraním na výskum a vývoj s potenciálom dvojakého použitia. Verejné orgány, občianska spoločnosť, priemysel a akademická obec sa môžu do otvorenej verejnej konzultácie zapojiť do 30. apríla 2024.

Zvýšenie bezpečnosti výskumu v celej EÚ: V dnešnom zložitom geopolitickom kontexte môžu byť otvorenosť a spolupráca bez hraníc v sektore výskumu a inovácií zneužité a môžu sa zmeniť na zraniteľnosť. Výsledky medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií môžu byť použité na vojenské účely v tretích krajinách alebo v rozpore so základnými hodnotami. Vysokoškolské a výskumné inštitúcie môžu podľahnúť zhubnému vplyvu autoritárskych štátov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predkladá Európska komisia návrh odporúčania Rady, ktoré má pre členské štáty a všeobecne sektor výskumu a inovácií zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť a poskytnúť im usmernenia a podporu. Opatrenia na úrovni EÚ sú nevyhnutné na to, aby sa zabezpečila konzistentnosť v celej Európe a zabránilo sa uplatneniu spleti rozličných opatrení. Spojením síl na všetkých úrovniach v celej únii môžeme zmierniť riziká ohrozujúce bezpečnosť výskumu a zabezpečiť, aby bola medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií otvorená aj bezpečná. Celkový prístup k medzinárodnej spolupráci v oblasti výskumu sa riadi zásadou „taká otvorená, ako je len možné, taká uzavretá, ako je potrebné“.

Podcasty: Hlavne kratšie a vtipné

Obľúbenosť audio podcastov stúpa. Medzi slovenskými on-line používateľmi ich aktuálne počúva 36 % aspoň raz týždenne (výskum agentúr ResSOLUTION Group a Nielsen, 500 respondentov slovenskej internetovej populácie vo veku 15 a viac rokov). Pri rozklade tohoto čísla vidíme, že 8 % opýtaných sa im venuje denne nebo takmer denne, 16 % 2–3krát do týždňa a 12 % raz za týždeň. V porovnaní s výsledkami podobného prieskumu realizovaného v Českej republike vyplýva, že Slováci sú silnejšími poslucháčmi podcastov než Česi: v ČR si ich v rovnakej frekvencii aktuálne púšťa 22 % on-line používateľov.

Vo väčšej miere sa ich počúvaniu (vo frekvencii aspoň raz za týždeň) venujú muži a taktiež mladší respondenti. Takmer dve pätiny respondentov v súčasnosti počúva podcasty menej často než raz za týždeň (13 % aspoň raz za mesiac a štvrtina ešte menej často) a štvrtina ich zatiaľ nepočúva vôbec. Zvyčajné prostredie počúvania podcastov je v ČR aj SR porovnateľné: vedie domov, konkrétnejšie pri relaxovaní alebo pred spaním uviedlo 52 % Slovákov a 47 % Čechov. Viac než dve pätiny slovenských poslucháčov (a viac než tretina českých) potom počúva podcasty ako kulisu pri domácich prácach (upratovanie, varenie apod.). U žien je počúvanie pri činnostiach v domácnosti porovnateľne bežné ako počúvanie pri relaxovaní a u najmladšej vekovej skupiny dokonca upratovanie apod. vedú, zatiaľčo u mužov a starších respondentov naopak jasne víťazí relax. Tretím najspomínanejším miestom na počúvanie sú v oboch skúmaných krajinách cesty a rôzne presuny (napr. MHD alebo v aute), kde podcasty počúva štvrtina slovenských, resp. 27 % českých poslucháčov. Frekventovanejší je tento spôsob počúvania u mladších ročníkov.

Najobľúbenejšie témy podcastov sa v ČR a SR líšia. U nás aktuálne patria medzi najobľúbenejšie humorné či komediálne podcasty, ďalej rozhovory s osobnosťami a skutočné príbehy (zahrňujúce napr. zločiny, ktoré sa stali apod.). Preferencie sa ale líšia v rôznych sociodemografických skupinách. Napríklad muži majú na prvom mieste humorné či komediálne podcasty, ženy najradšej počúvajú rozhovory s osobnosťami. U vekových skupín je možné vypozorovať zaujímavú tendenciu, napríklad pri podcastových rozhovoroch, ktoré sú preferovanejšie s vyšším vekom respondentov aj s vyšším dosiahnutým vzdelaním. Respondenti nad 35 rokov veku majú tiež silnejší záujem o spravodajstvo než mladí. Opačnú tendenciu sledujeme pri skutočných príbehoch, ktorých obľuba naopak rastie u mladších respondentov. Mladí vo väčšej miere preferujú ešte vedecké/technické podcasty.

Zo spôsobov počúvania aktuálne vedie web, ktorý využíva 57 % opýtaných. Cez mobilné aplikácie si podcasty púšťa 46 %. A zatiaľčo aplikácie sú bežnejšie u mladších respondentov (v skupine 15–34 rokov ich využíva 57 % z nich), tendencia počúvania on-line cez web naopak rastie mierne s vekom. Epizódy na počúvanie off-line dnes sťahuje len zlomok opýtaných poslucháčov podcastov 9 %. Zaujímavou témou je taktiež preferovaná dĺžka podcastov. Väčšina (presne 62 %) slovenských poslucháčov dáva prednosť podcastom, ktoré majú do pol hodiny – a obdobný záver priniesla táto otázka aj v Česku. Číslo presnejšie tvorí 30 % poslucháčov, ktorí majú najradšej, keď epizódy neprekročia 15 minút (výraznejšia je táto preferencia medzi staršími respondentmi), a 32 % uprednostňuje dĺžku medzi 16 a 30 minútami. Dlhšie epizódy má radšej 30 % poslucháčov. Preferenciu ohľadom dĺžky aktuálne nemá 8 % opýtaných.