EU: Podpora startupov a MSP v umelej inteligencii

Európska komisia zavádza balík opatrení na podporu európskych startupov a MSP pri vývoji dôveryhodnej umelej inteligencie, ktorá rešpektuje hodnoty a pravidlá Európskej únie. Nadväzuje to na politickú dohodu dosiahnutú v decembri 2023 o akte EÚ o umelej inteligencii – prvom komplexnom zákone o umelej inteligencii na svete – ktorým sa podporí vývoj, zavádzanie a využívanie dôveryhodnej umelej inteligencie v EÚ.

Opatrenia zahŕňajú:

• zmenu nariadenia o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku s cieľom zriadiť továrne umelej inteligencie, ktoré budú novým pilierom pre činnosti spoločného podniku v oblasti superpočítačov EÚ. Táto zmena sa týka:

o získavania, modernizácie a prevádzky superpočítačov zameraných na umelú inteligenciu s cieľom umožniť rýchle strojové učenie a trénovanie veľkých modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (GPAI);

o uľahčenia prístupu k superpočítačom zameraným na umelú inteligenciu, čím sa prispeje k rozšíreniu používania umelej inteligencie na veľký počet verejných a súkromných používateľov vrátane startupov a MSP;

o ponuky jednotného kontaktného miesta pre startupy a inovátorov, podpory ekosystému startupov a výskumu v oblasti umelej inteligencie pri algoritmickom vývoji, testovania hodnotenia a validácie rozsiahlych modelov umelej inteligencie, poskytovania programovacích zariadení priaznivých pre superpočítače a iných služieb podporujúcich umelú inteligenciu;

o umožnenia vývoja rôznych nových aplikácií umelej inteligencie založených na modeloch umelej inteligencie na všeobecné účely.

• Rozhodnutie zriadiť úrad pre umelú inteligenciu v rámci Európskej komisie, ktorý zabezpečí rozvoj a koordináciu politiky v oblasti umelej inteligencie na európskej úrovni, ako aj dohľad nad vykonávaním a presadzovaním pripravovaného aktu o umelej inteligencii.

• Oznámenie EÚ o podpore startupov a inovácií v oblasti umelej inteligencie, v ktorom sa uvádzajú ďalšie kľúčové činnosti:

o finančná podpora Európskej komisie v prospech generatívnej umelej inteligencie prostredníctvom programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa. Tento balík prinesie dodatočné celkové verejné a súkromné investície vo výške približne 4 miliardy EUR do roku 2027;

o sprievodné iniciatívy na posilnenie talentov EÚ v oblasti generatívnej umelej inteligencie prostredníctvom činností v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, získavania nových zručností a rekvalifikácie;

o ďalšia podpora verejných a súkromných investícií do startupov a rozširujúcich sa podnikov v oblasti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom rizikového kapitálu alebo kapitálovej podpory (vrátane nových iniciatív programu EIC Akcelerátor a Programu InvestEU);

o urýchlenie vývoja a zavádzania spoločných európskych dátových priestorov sprístupnených komunite zaoberajúcej sa umelou inteligenciou, pre ktorú sú dáta kľúčovým zdrojom na trénovanie a zlepšovanie ich modelov.

Zároveň bol uverejnený aj nový pracovný dokument útvarov komisie o spoločných európskych dátových priestoroch, ktorý poskytuje správu o aktuálnom stave;

o iniciatíva „GenAI4EU“, ktorej cieľom je podporiť vývoj nových prípadov použitia a nových aplikácií v 14 priemyselných ekosystémoch Európy, ako aj vo verejnom sektore. Medzi oblasti uplatňovania patrí robotika, zdravotníctvo, biotechnológie, výroba, mobilita, klíma a virtuálne svety. Komisia s niekoľkými členskými štátmi zriaďuje aj dve konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC):

• Cieľom „Aliancie pre jazykové technológie“ (ALT-EDIC) je vyvinúť spoločnú európsku infraštruktúru v oblasti jazykových technológií s cieľom riešiť nedostatok dát týkajúcich sa európskych jazykoch potrebných na trénovanie riešení umelej inteligencie, ako aj presadzovať jazykovú rozmanitosť a kultúrne bohatstvo Európy. Podporí sa tým vývoj veľkých európskych jazykových modelov.

• Konzorcium „CitiVERSE“ EDIC bude uplatňovať najmodernejšie nástroje umelej inteligencie s cieľom rozvíjať a posilňovať miestne digitálne dvojčatá pre inteligentné komunity, čo pomôže mestám simulovať a optimalizovať procesy od riadenia dopravy až po odpadové hospodárstvo.

Komisia prijala aj Oznámenie AI@EC, v ktorom načrtla vlastný strategický prístup k využívaniu umelej inteligencie. Pripravuje sa aj na podporu orgánov verejnej správy EÚ pri ich vlastnom prijímaní a využívaní umelej inteligencie. Európsky parlament a Rada teraz zvážia zmeny nariadenia, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku. Zriadi sa úrad pre umelú inteligenciu, ktorý bude vykonávať budúci akt o umelej inteligencii na úrovni EÚ a bude dohliadať na pravidlá pre modely a systémy umelej inteligencie na všeobecné účely. Mal by sa stať ústredným koordinačným orgánom pre politiku v oblasti umelej inteligencie na úrovni EÚ a spolupracovať s ostatnými odbormi Európskej komisie, orgánmi EÚ, členskými štátmi a komunitou zainteresovaných strán. Bude mať medzinárodné poslanie a bude podporovať prístup EÚ k riadeniu umelej inteligencie a prispievať k medzinárodným činnostiam EÚ v oblasti umelej inteligencie. Vo všeobecnej rovine by mal úrad pre umelú inteligenciu prehlbovať poznatky a porozumenie v oblasti umelej inteligencie a podporovať zavádzanie umelej inteligencie a inovácie. Členské štáty teraz s podporou komisie zriadia Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru ALT-EDIC a CitiVERSE EDIC.

AI: Vydieračský softvér rastie

Podľa analýzy kybernetických útokov Check Point Research zaznamenali v roku 2023 inštitúcie priemerne 1 158 útokov týždenne. Každá desiata organizácia sa stala terčom pokusu o ransomvérový útok, pričom výskumníci zaznamenali medziročný nárast 33 percent. Rozvoj umelej inteligencie, personalizácia phishingových kampaní a pokračujúca digitalizácia vytvárajú čoraz viacej nových hrozieb. A hoci počet kyberútokov na segment vzdelávania v roku 2023 mierne klesol, stále je to globálne dlhodobo najčastejší cieľ, nasledujú kyberútoky na vládne inštitúcie a armádu a zdravotníctvo.

V medziročnom porovnaní výrazne rástol vo svete počet (22 %) kyberútokov na maloobchod a veľkoobchod. Dôvodom je najmä to, že tieto siete zhromažďujú obrovské množstvo osobných údajov. Zároveň majú množstvo partnerov v dodávateľskom reťazci, čo zvyšuje ich zraniteľnosť takzvaným útokom cez tretiu stranu. Firmy a organizácie preto musia venovať pozornosť nielen vlastnej ochrane, ale starostlivo skúmať aj bezpečnostné postupy svojich dodávateľov. S nárastom kybernetických útokov využívajúcich umelú inteligenciu a deepfake je dôležitejšie než kedykoľvek predtým investovať do vzájomne spolupracujúcich, komplexných a konsolidovaných kyberbezpečnostných riešení.

„Situácia v kybernetickej bezpečnosti na Slovensku je veľmi podobná tej svetovej. Masívne phishingové kampane sú zamerané na používateľov na všetkých úrovniach s cieľom preniknúť do systémov alebo ukradnúť a zneužiť citlivé údaje,“ hovorí Tomáš Valenta. V druhom polroku 2023 bol priemerný počet kyberútokov týždenne na Slovensku vyšší ako globálny. Na jednu organizáciu na Slovensku smerovalo 1 062 útokov týždenne, pričom priemer vo svete bol 1 039. Najčastejšími cieľmi kyberútokov boli banky a finančné inštitúcie (priemerne 3 164 týždenne) nasledované výrobným sektorom. Najrozšírenejším malvérom na Slovensku bol Tofsee, ktorý sa zameriava na Windows platformy. Najčastejším typom zneužitia zraniteľnosti na Slovensku je vzdialené spustenie kódu a čelilo mu 66 percent organizácií.

Proteínové mliečne výrobky: Viac cukru než bielkovín?

V posledných rokoch sú v ponuke výrobky sľubujúce vysoký obsah proteínu, čiže bielkovín. Spotrebiteľská organizácia dTest poslala do laboratória 16 takýchto výrobkov z kategórie jogurtov, dezertov a skyrov, z ktorých väčšinu je možné kúpiť aj na Slovensku. Kľúčom pre výber testovaných vzoriek bol jasný odkaz na bielkoviny v názve. Do laboratória sa tak dostalo sedem vanilkových a ovocných dezertov, štyri prevažne jahodové jogurty a pätica skyrov.

Množstvo bielkovín bolo logicky prvé, čo sa zisťovalo. Mliečna vyhláška kategóriu proteínových výrobkov nepozná, takže na ne nekladie žiadne špeciálne požiadavky. Vzorky sa tak predovšetkým porovnávali medzi sebou. Najvyššiu porciu bielkovín ponúkli dezerty, v priemere 9,7 g/100 g výrobku, druhé miesto potom patrilo jogurtom s 8,6 g/100 g a posledné miesto obsadili skyry – v priemere s 7,6 g/100 g. Vôbec najväčšiu nálož bielkovín v balení ponúkol dezert Lidl / Pilos High Protein Quark Strawberry, a to 23,7 g. Naopak, najmenej bielkovín nameralo laboratórium vo výrobku z Bohušovickej mliekarne Skyr islandská tradícia jahoda – celkovo 9,6 gramov v 130 gramovom balení. Uvedený bohušovický skyr sa spolu s výrobkami Lidl / Pilos Skyr Jahoda a Bohušovická mliekareň Protein Jahoda nezmestili ani do tolerovanej 20 % odchýlky údajov uvedených na obale. Všetky tieto výrobky tak získali nedostatočnú známku, pretože pri nich prišlo ku klamaniu spotrebiteľa.

Nepríjemné prekvapenie čakalo aj pri nameraných hodnotách obsahu cukru. Niektoré výrobky obsahujú viac cukru ako bielkovín. Dezert Bohušovickej mliekarne Protein Jahoda obsahoval v celom balení len 10,8 g bielkovín, ale 19,3 gramov cukru. Hana Hoffmannová upozorňuje: „Menší podiel cukru bol potom pri niekoľkých testovaných výrobkoch kompenzovaný umelými sladidlami. Podľa nás je však lepšou cestou k zníženiu príjmu cukru privykanie na menej sladkú chuť, náhradné sladidlá za ideálny prostriedok nepovažujeme. Dobrý dojem na nás urobili výrobky Lidl / Pilos Skyr Jahoda a Bohušovická mliekareň Protein Vanilka. Pri týchto sa aj bez pomoci náhradných sladidiel podarilo nastaviť receptúru tak, aby obsahovali viac bielkovín ako cukru.“ Po senzorickom hodnotení, ktoré vo všeobecnosti dopadlo dobre, sa laboratórium zameralo ešte samostatne na jogurty a skyry. „Keďže ide o fermentované mliečne výrobky, nechali sme špecialistov spočítať, koľko ukrývajú mikroorganizmov. Podľa vyhlášky má byť v grame jogurtu aspoň desať miliónov baktérií streptokokov a laktobacilov. Pri výrobku Zott Protein Yogurt Product Strawberry sa našli len desiatky tisíc. K porušeniu vyhlášky však nedošlo, pretože podľa oficiálneho názvu nejde o jogurt, ale o jogurtový výrobok. A pre ten vyhláška neplatí. Opäť sa tak potvrdilo, že je potrebné čítať obaly a etikety veľmi dôkladne,“ uzatvára Hana Hoffmannová.

EU: Greenwashing

Európska únia sa usiluje skoncovať s nekalými praktikami v oblasti ekologických tvrdení, tzv. greenwashingom a spotrebiteľom chce poskytnúť viac informácií o trvanlivosti kupovaných výrobkov. V marci 2022 Európska komisia navrhla aktualizáciu spotrebiteľských pravidiel EÚ na podporu ekologického prechodu. V septembri 2023 Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu o aktualizovaných pravidlách. Poslanci EP budú o dohode hlasovať na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu v januári 2024 a schváliť ju musí aj Rada. Členské štáty potom budú mať 24 mesiacov na to, aby aktualizáciu začlenili do svojho vnútroštátneho práva.

Prírodné, ekologické, šetrné k životnému prostrediu... Viaceré výrobky majú tieto označenia, ale veľmi často tieto tvrdenia nie sú preukázané. EÚ chce zabezpečiť, aby všetky informácie o vplyve výrobku na životné prostredie, jeho životnosti, opraviteľnosti, zložení, výrobe a použití boli podložené overiteľnými zdrojmi. Na dosiahnutie tohto cieľa sa plánuje zakázať:

• všeobecné environmentálne tvrdenia na výrobkoch bez dôkazov,
• tvrdenia, že výrobok má neutrálny, znížený alebo pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože výrobca kompenzuje emisie,
• označenia udržateľnosti, ktoré nie sú založené na schválených certifikačných systémoch alebo vytvorené verejnými orgánmi.

Európsky parlament chce zabezpečiť, aby boli spotrebitelia plne informovaní o záručnej dobe, počas ktorej môžu požadovať opravu chybných výrobkov na náklady predajcu. Podľa právnych predpisov EÚ sa na výrobky vzťahuje minimálne dvojročná záruka. Aktualizované pravidlá ochrany spotrebiteľa zavádzajú nové označenie výrobkov s predĺženou záručnou lehotou.

EÚ tiež zakáže:

• propagovať tovar, ktorý má konštrukčné prvky, ktoré by mohli skrátiť životnosť výrobku,
• uvádzať nepreukázané tvrdenia o životnosti, pokiaľ ide o čas používania alebo intenzitu za bežných podmienok,
• prezentovať tovar ako opraviteľný, hoci nie je.

Prvý plat: 1 250 až 1 500 eur

Až dve tretiny Slovákov sa za posledný rok obzerali po nejakej novej práci, no len štvrtina bola aj na pohovore. Očakávaný nástupný plat väčšiny ľudí je do 1 500 eur, najčastejšie je to však 1 250 až 1 500 eur. Podľa prieskumu pre Home Credit (od 26. 10 do 2. 11. 2023, agentúra STEM/MARK) je tu však aj 12 percent respondentov, ktorí by nešli robiť za menej ako 2 000 eur. Ochota sťahovať sa za lepšou pracovnou ponukou je ale pomerne nízka. Aktuálne si 35 percent Slovákov môže vybrať miesto, z ktorého budú pracovať. Dáta však odhalili aj to, že ľuďom najviac vyhovuje kombinácia práce z kancelárie a home officu. Takúto preferenciu má 46 percent, výlučne z domu 24 percent a iba z priestorov firmy zase 30 percent opýtaných.

Priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca na Slovensku je v súčasnosti na úrovni 1 400 eur. Mnohí Slováci by chceli zarábať aspoň toľko. Nemálo je takých, ktorí sú nespokojní so svojim finančným ohodnotením v práci a preto hľadajú alternatívy, kde a ako by si zarobili viac. „Presne 67 percent Slovákov sa za posledný rok pozeralo na nejakú ďalšiu ponuku práce. Veľká väčšina na to využila známe portály inzerujúce pracovné pozície. Na pohovor k novému potenciálnemu zamestnávateľovi sa však odhodlalo ísť za uplynulý rok len 24 percent opýtaných. Tam ich podľa vyjadrení najviac zaujímala otázka výšky mzdy (83 percent), potom miesto výkonu práce (51 percent), firemné benefity (48 percent) či to, aký tam majú kolektív (44 percent),“ približuje Jaroslav Ondrušek. Očakávaný nástupný plat väčšiny Slovákov (spolu 56 percent) je do sumy 1 500 eur, najčastejšie je to v rozmedzí 1 250 až 1 500 eur. Len o niečo menej (23 percent) je takých, ktorí by chceli o pár stovák navyše – 1 500 až 1 750 eur. Dvanásť percent respondentov by zase nebolo ochotných zarábať menej než 2 000 eur. Na druhej strane, sú tu len tri percentá ľudí, ktorým by stačilo aj 750 eur, čo je momentálne na Slovensku hranica minimálnej mzdy.

Hoci by väčšina ľudí chcela zarábať viac, ochota presťahovať sa za lepšou pracovnou ponukou je na Slovensku pomerne nízka. V rámci republiky by tak rozhodne bolo ochotných urobiť 11 percent a skôr áno 26 percent ľudí. Odísť do zahraničia je schopných ešte menej opýtaných – rozhodne áno 9 percent a skôr áno 19 percent. Okrem výšky platu, ktorý je najrozhodujúcejším faktorom pre presťahovanie sa za prácou, je to pre štyroch z desiatich aj atraktivita práce a novej destinácie a taktiež flexibilná pracovná doba. A keď sa pozrieme na to, ako sa zamestnávatelia na Slovensku starajú o svojich ľudí vo firmách, tak prieskum odhalil, že ôsmim z desiatich neposkytujú žiadne vzdelávacie kurzy. Ak už áno, tak sú to v obmedzenom počte odborné školenia či zdokonaľovanie sa v cudzích jazykoch (obe po 5 percent).