streda 24. januára 2024

Prvý plat: 1 250 až 1 500 eur

Až dve tretiny Slovákov sa za posledný rok obzerali po nejakej novej práci, no len štvrtina bola aj na pohovore. Očakávaný nástupný plat väčšiny ľudí je do 1 500 eur, najčastejšie je to však 1 250 až 1 500 eur. Podľa prieskumu pre Home Credit (od 26. 10 do 2. 11. 2023, agentúra STEM/MARK) je tu však aj 12 percent respondentov, ktorí by nešli robiť za menej ako 2 000 eur. Ochota sťahovať sa za lepšou pracovnou ponukou je ale pomerne nízka. Aktuálne si 35 percent Slovákov môže vybrať miesto, z ktorého budú pracovať. Dáta však odhalili aj to, že ľuďom najviac vyhovuje kombinácia práce z kancelárie a home officu. Takúto preferenciu má 46 percent, výlučne z domu 24 percent a iba z priestorov firmy zase 30 percent opýtaných.

Priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca na Slovensku je v súčasnosti na úrovni 1 400 eur. Mnohí Slováci by chceli zarábať aspoň toľko. Nemálo je takých, ktorí sú nespokojní so svojim finančným ohodnotením v práci a preto hľadajú alternatívy, kde a ako by si zarobili viac. „Presne 67 percent Slovákov sa za posledný rok pozeralo na nejakú ďalšiu ponuku práce. Veľká väčšina na to využila známe portály inzerujúce pracovné pozície. Na pohovor k novému potenciálnemu zamestnávateľovi sa však odhodlalo ísť za uplynulý rok len 24 percent opýtaných. Tam ich podľa vyjadrení najviac zaujímala otázka výšky mzdy (83 percent), potom miesto výkonu práce (51 percent), firemné benefity (48 percent) či to, aký tam majú kolektív (44 percent),“ približuje Jaroslav Ondrušek. Očakávaný nástupný plat väčšiny Slovákov (spolu 56 percent) je do sumy 1 500 eur, najčastejšie je to v rozmedzí 1 250 až 1 500 eur. Len o niečo menej (23 percent) je takých, ktorí by chceli o pár stovák navyše – 1 500 až 1 750 eur. Dvanásť percent respondentov by zase nebolo ochotných zarábať menej než 2 000 eur. Na druhej strane, sú tu len tri percentá ľudí, ktorým by stačilo aj 750 eur, čo je momentálne na Slovensku hranica minimálnej mzdy.

Hoci by väčšina ľudí chcela zarábať viac, ochota presťahovať sa za lepšou pracovnou ponukou je na Slovensku pomerne nízka. V rámci republiky by tak rozhodne bolo ochotných urobiť 11 percent a skôr áno 26 percent ľudí. Odísť do zahraničia je schopných ešte menej opýtaných – rozhodne áno 9 percent a skôr áno 19 percent. Okrem výšky platu, ktorý je najrozhodujúcejším faktorom pre presťahovanie sa za prácou, je to pre štyroch z desiatich aj atraktivita práce a novej destinácie a taktiež flexibilná pracovná doba. A keď sa pozrieme na to, ako sa zamestnávatelia na Slovensku starajú o svojich ľudí vo firmách, tak prieskum odhalil, že ôsmim z desiatich neposkytujú žiadne vzdelávacie kurzy. Ak už áno, tak sú to v obmedzenom počte odborné školenia či zdokonaľovanie sa v cudzích jazykoch (obe po 5 percent).

utorok 23. januára 2024

Úspory: Najčastejšie 1 – 3 mesačný príjem

Podiel slovenských domácností, ktoré majú úspory na neplánované situácie, sa medziročne nezvýšil a zostal rovnaký ako v minulom roku 62 %. Klesol podiel domácností s úsporami vo výške aspoň jednomesačného príjmu (z 26 % na súčasných 25 %), rovnako ako tých s úsporami vo výške 1 -3 mesačného príjmu (z 28 % na 26 %) a 3 – 6 mesačného príjmu (z 22 % na 21 %). Prieskum uskutočnený pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) ukázal však aj mierne zvýšenie podielu slovenských domácností s úsporami nad 6 -12 mesačný zárobok – zo 14 % na súčasných 16 %.

Medziročne sa výrazne znížil rozdiel medzi ženami a mužmi – kým v predchádzajúcom roku bol podiel mužov s úsporami 66 %, ale u žien len 58 %, aktuálne má úspory 62 % mužov a 61 % žien. Muži aj ženy majú najčastejšie finančnú rezervu vo výške 1 – 3 mesačného príjmu. Iba v kategórii úspor vo výške príjmu za 1-3 roky mierne dominujú muži so 7 % respondentov oproti 6 % žien. „Slováci sú zvyknutí myslieť na zadné kolieska, a ak je to možné, držia si aspoň malú finančnú rezervu. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa úspory domácností vzhľadom na ich príjem nezvýšili, ale ani neznížili, čo môže znamenať, že v čase rastúcich cien pozdržali Slováci niektoré investície v prospech úspor. Tomu zodpovedá aj medziročný pokles tržieb maloobchodníkov,“ hovorí Jaroslava Palendalová: „Úspory sú kľúčové pre vyrovnaný domáci rozpočet, a to predovšetkým vo vzťahu k nečakaným výdavkom, ideálny stav je mať nasporenú sumu aspoň vo výške troch mesačných platov.“

Úspory majú najčastejšie mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (70 %) a Slováci vo veku 25 až 34 rokov (67 %), obe skupiny si držia rezervu vo výške medzi 1 - 3 mesačným zárobkom. Oproti minulému prieskumu sa posunula veková skupina respondentov, ktorí najčastejšie uvádzajú finančnú rezervu presahujúcu ich príjem za 3 roky. Teraz najčastejšie ide o ľudí vo veku viac ako 65 rokov (9 %), zatiaľ čo predtým šlo o respondentov vo veku 55 až 64 rokov. Omnoho častejšie majú úspory ľudia s vysokoškolským (82 %) či stredoškolským (64 %) vzdelaním, zatiaľčo z respondentov so vzdelaním bez maturity má finančnú rezervu len 47 %. S úrovňou dosiahnutého vzdelania rastie aj výška úspor v pomere k príjmu. Napríklad úspory vo výške presahujúcej ročný príjem ich domácnosti má 9 % vysokoškolákov oproti 5 percentám respondentov so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Sporiť sa darí predovšetkým obyvateľom Bratislavského a Žilinského kraja, najmenej obyvateľom kraja Nitrianskeho a Banskobystrického. Napríklad v Banskobystrickom kraji síce má úspory viac ako polovica domácností, ale spravidla len vo výške svojho mesačného príjmu. Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve, súkromní podnikatelia a zamestnanci pracujúci v odbore bankovníctva a poisťovníctva. Nasledujú ľudia pracujúci v oblasti počítačov, sietí a telekomunikácií, v školstve, rovnako ako ďalší zamestnanci v armáde a v bezpečnostných zložkách. Oproti predchádzajúcemu prieskumu ubudlo ľudí bez práce, ktorí majú súčasne úspory – najčastejšie vo výške svojho 1 – 3 mesačného príjmu.

pondelok 22. januára 2024

EU: Streamovanie hudby

Digitálne hudobné platformy a služby zdieľania hudby v súčasnosti poskytujú prístup až k 100 miliónom skladieb buď zadarmo, alebo za pomerne nízke mesačné predplatné. Prehrávanie hudby predstavuje 67 % celosvetových príjmov hudobného sektora s ročnými príjmami vo výške 22,6 miliardy amerických dolárov. Európsky parlament vyzval na prijatie pravidiel EÚ s cieľom zabezpečiť, aby odvetvie prehrávania hudby bolo spravodlivé a udržateľné a aby sa podporila kultúrna rozmanitosť.

Poslanci v uznesení žiadajú, aby sa riešila nerovnováha v rozdeľovaní príjmov z trhu prehrávania hudby, keďže v súčasnosti dostáva väčšinu autorov a interpretov len veľmi nízku kompenzáciu. Trvajú na novom právnom rámci EÚ pre toto odvetvie, na ktorý sa v súčasnosti nevzťahujú žiadne pravidlá Európskej únie, hoci streamingové služby sú hlavným spôsobom prístupu ľudí k hudbe. „Preddigitálne licenčné sadzby“, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, musia byť podľa nich revidované, aby autori nemuseli akceptovať nižšie alebo žiadne príjmy výmenou za väčšiu viditeľnosť. Je potrebné tiež prijať opatrenia na úrovni EÚ, aby sa zaručilo, že európske hudobné diela budú viditeľné, významné a prístupné medzi „zarážajúcim množstvom“ neustále rastúceho obsahu na platformách na streamovanie hudby. Poslanci navrhujú zvážiť aj možnosť zavedenia konkrétnych opatrení, akými sú kvóty pre európske hudobné diela.

Návrh zákona EÚ by mal zaväzovať platformy k tomu, aby stransparentnili svoje algoritmy a odporúčacie nástroje, aby sa zabránilo nekalým praktikám, akou je manipulácia s údajmi o prehrávaní, ktoré sa údajne používajú na zníženie odmien pre umelcov. Poslanci navrhujú zaviesť značku na informovanie verejnosti o tom, že piesne, ktoré ľudia počúvajú, boli vytvorené umelou inteligenciou a naliehajú na riešenie deepfakes na prehrávacích platformách (ktoré využívajú identitu, hlasy a podobizne autorov bez ich súhlasu). Pravidlá by mali tiež zaviazať streamingové platformy k tomu, aby identifikovali nositeľov práv správnym prideľovaním metaúdajov s cieľom zviditeľniť ich diela.

Podľa štúdií príjmy na prehrávacom trhu smerujú predovšetkým veľkým značkám a niekoľkým najobľúbenejším umelcom, zatiaľčo menej populárne štýly a menej bežné jazyky sú prehrávané menej často. Právne predpisy EÚ by mali zahŕňať ukazovatele rozmanitosti na posúdenie škály dostupných žánrov a jazykov a prítomnosti nezávislých autorov a európska priemyselná stratégia pre hudbu by mala podporovať rozmanitosť európskeho hudobného sektora a podporovať menších umelcov a interpretov.

piatok 19. januára 2024

SR: V minulom roku 9 701 bankrotov

V decembri 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 1 027 osobných bankrotov, čo v medziročnom porovnaní, kedy v decembri 2022 zbankrotovalo 881 dlžníkov, predstavuje nárast o 16,57 percenta. V celom roku 2023 zbankrotovalo 9 701 obyvateľov Slovenska. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) počet osobných bankrotov v minulom roku bol v porovnaní s rokom 2022 s 9 674 osobnými bankrotmi iba o 0,28 percenta vyšší. Historicky najviac občanov Slovenska zbankrotovalo v roku 2019, v ktorom bolo vyhlásených až 16 167 osobných bankrotov
.

Z celkového počtu 9 701 osobných bankrotov, ktoré súdy vyhlásili v roku 2023, si oddlženie formou konkurzu zvolilo 9 596 dlžníkov (99,36 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo iba 105 dlžníkov (0,64 %). V roku 2023 bolo 8 839 (91,11 %) osobných bankrotov vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 862 (8,89 %) zbankrotovaných dlžníkov predstavovali podnikajúce fyzické osoby. Zároveň v roku 2023 súdy vydali 9 545 rozhodnutí o zrušení konkurzu, z čoho až 8 648 (90,60 percenta) tvorili rozhodnutia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani euro z dlhov. Iba 897 (9,40 percenta) dlžníkov disponovalo majetkom, z ktorého bolo možné uhradiť aspoň časť z dlhov.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v roku 2023 ich pripadalo na mužov 6 015 a na ženy 3 686. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži, aj v medziročnom porovnaní sa ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov zvýšil o 1,59 percentuálneho bodu (62 percent v roku 2023 vs. 60,41 percenta v roku 2022). Pomer žien v roku 2023 medziročne o 1,59 percentuálneho bodu klesol (38 percent v roku 2032 vs. 39,59 percenta v roku 2022). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v roku 2023, malo 2,71 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v roku 2022 ich bolo 2,93 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,93 percenta dlžníčok (v roku 2022 ich bolo 2,87 percenta).

Aj vlani boli najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi medzi mužmi tridsiatnici s podielom 29,84 percenta (v roku 2022 s podielom 29,47 percenta), medzi ženami štyridsiatničky s podielom 27,81 percenta (v roku 2022 s podielom 29,14 percenta). Zbankrotovali aj šestnásti osemdesiatnici (13 žien a 3 muži). V minulom roku bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Prešovskom kraji – 1 716. Najmenej ich bolo v Žilinskom kraji – 765. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol až v piatich krajoch, najviac v Nitrianskom – o 9 percent. V troch krajoch vzrástol: v Bratislavskom o 2,89 percenta, v Košickom o 8,52 percenta a najvýraznejšie v Prešovskom kraji – až o 13,57 percenta.

štvrtok 18. januára 2024

EU: Virtuálny svet a generatívna umelá inteligencia

Dve výzvy na vyjadrenie príspevkov k hospodárskej súťaži vo virtuálnych svetoch a generatívnej umelej inteligencii uverejnila Európska komisia. Viacerým veľkým digitálnym aktérom tiež zaslala žiadosti o informácie. Odpovede je potrebné predložiť do 11. marca 2024.

Všetky zainteresované strany sú vyzvané, aby sa podelili o svoje skúsenosti a poskytli spätnú väzbu o úrovni hospodárskej súťaže v kontexte virtuálnych svetov a generatívnej umelej inteligencie a o svojich poznatkoch o tom, ako môže právo hospodárskej súťaže pomôcť zabezpečiť, aby tieto nové trhy zostali konkurencieschopné. Európska komisia dôkladne preskúma všetky podnety prijaté prostredníctvom výziev na predkladanie žiadostí o príspevky. Po tomto preskúmaní môže v druhom štvrťroku 2024 zorganizovať seminár s cieľom spojiť všetky rôzne perspektívy vyplývajúce z príspevkov a pokračovať v tejto úvahe.

Európska komisia okrem toho skúma niektoré dohody, ktoré boli uzavreté medzi veľkými účastníkmi digitálneho trhu a vývojármi a poskytovateľmi generatívnej umelej inteligencie z hľadiska vplyvu týchto partnerstiev na dynamiku trhu. Kontroluje tiež, či by investície Microsoftu do OpenAI mohli byť preskúmateľné podľa nariadenia EÚ o fúziách. Generatívne systémy umelej inteligencie a virtuálne svety sú prelomové technológie s veľkým potenciálom. Okrem presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže je EÚ už aktívna pri riešení výziev, ktoré tieto nové technológie prinášajú: v júli 2023 bolo uverejnené oznámenie o webe 4.0 a virtuálnych svetoch, v decembri 2023 Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o návrhu aktu o umelej inteligencii predložený Európskou komisiou.

Investície rizikového kapitálu do umelej inteligencie v EÚ sa v roku 7 odhadujú na viac ako 2,2023 miliardy EUR. Veľkosť trhu virtuálnych svetov v Európe dosiahla v roku 2023 viac ako 11 miliárd EUR. Obe technológie majú v nasledujúcich rokoch exponenciálne rásť a pravdepodobne budú mať veľký vplyv na to, ako podniky súťažia. Účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ je nevyhnutné na zachovanie hospodárskej súťaže na jednotnom trhu EÚ.