Úspory: Najčastejšie 1 – 3 mesačný príjem

Podiel slovenských domácností, ktoré majú úspory na neplánované situácie, sa medziročne nezvýšil a zostal rovnaký ako v minulom roku 62 %. Klesol podiel domácností s úsporami vo výške aspoň jednomesačného príjmu (z 26 % na súčasných 25 %), rovnako ako tých s úsporami vo výške 1 -3 mesačného príjmu (z 28 % na 26 %) a 3 – 6 mesačného príjmu (z 22 % na 21 %). Prieskum uskutočnený pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) ukázal však aj mierne zvýšenie podielu slovenských domácností s úsporami nad 6 -12 mesačný zárobok – zo 14 % na súčasných 16 %.

Medziročne sa výrazne znížil rozdiel medzi ženami a mužmi – kým v predchádzajúcom roku bol podiel mužov s úsporami 66 %, ale u žien len 58 %, aktuálne má úspory 62 % mužov a 61 % žien. Muži aj ženy majú najčastejšie finančnú rezervu vo výške 1 – 3 mesačného príjmu. Iba v kategórii úspor vo výške príjmu za 1-3 roky mierne dominujú muži so 7 % respondentov oproti 6 % žien. „Slováci sú zvyknutí myslieť na zadné kolieska, a ak je to možné, držia si aspoň malú finančnú rezervu. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa úspory domácností vzhľadom na ich príjem nezvýšili, ale ani neznížili, čo môže znamenať, že v čase rastúcich cien pozdržali Slováci niektoré investície v prospech úspor. Tomu zodpovedá aj medziročný pokles tržieb maloobchodníkov,“ hovorí Jaroslava Palendalová: „Úspory sú kľúčové pre vyrovnaný domáci rozpočet, a to predovšetkým vo vzťahu k nečakaným výdavkom, ideálny stav je mať nasporenú sumu aspoň vo výške troch mesačných platov.“

Úspory majú najčastejšie mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (70 %) a Slováci vo veku 25 až 34 rokov (67 %), obe skupiny si držia rezervu vo výške medzi 1 - 3 mesačným zárobkom. Oproti minulému prieskumu sa posunula veková skupina respondentov, ktorí najčastejšie uvádzajú finančnú rezervu presahujúcu ich príjem za 3 roky. Teraz najčastejšie ide o ľudí vo veku viac ako 65 rokov (9 %), zatiaľ čo predtým šlo o respondentov vo veku 55 až 64 rokov. Omnoho častejšie majú úspory ľudia s vysokoškolským (82 %) či stredoškolským (64 %) vzdelaním, zatiaľčo z respondentov so vzdelaním bez maturity má finančnú rezervu len 47 %. S úrovňou dosiahnutého vzdelania rastie aj výška úspor v pomere k príjmu. Napríklad úspory vo výške presahujúcej ročný príjem ich domácnosti má 9 % vysokoškolákov oproti 5 percentám respondentov so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Sporiť sa darí predovšetkým obyvateľom Bratislavského a Žilinského kraja, najmenej obyvateľom kraja Nitrianskeho a Banskobystrického. Napríklad v Banskobystrickom kraji síce má úspory viac ako polovica domácností, ale spravidla len vo výške svojho mesačného príjmu. Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve, súkromní podnikatelia a zamestnanci pracujúci v odbore bankovníctva a poisťovníctva. Nasledujú ľudia pracujúci v oblasti počítačov, sietí a telekomunikácií, v školstve, rovnako ako ďalší zamestnanci v armáde a v bezpečnostných zložkách. Oproti predchádzajúcemu prieskumu ubudlo ľudí bez práce, ktorí majú súčasne úspory – najčastejšie vo výške svojho 1 – 3 mesačného príjmu.

EU: Streamovanie hudby

Digitálne hudobné platformy a služby zdieľania hudby v súčasnosti poskytujú prístup až k 100 miliónom skladieb buď zadarmo, alebo za pomerne nízke mesačné predplatné. Prehrávanie hudby predstavuje 67 % celosvetových príjmov hudobného sektora s ročnými príjmami vo výške 22,6 miliardy amerických dolárov. Európsky parlament vyzval na prijatie pravidiel EÚ s cieľom zabezpečiť, aby odvetvie prehrávania hudby bolo spravodlivé a udržateľné a aby sa podporila kultúrna rozmanitosť.

Poslanci v uznesení žiadajú, aby sa riešila nerovnováha v rozdeľovaní príjmov z trhu prehrávania hudby, keďže v súčasnosti dostáva väčšinu autorov a interpretov len veľmi nízku kompenzáciu. Trvajú na novom právnom rámci EÚ pre toto odvetvie, na ktorý sa v súčasnosti nevzťahujú žiadne pravidlá Európskej únie, hoci streamingové služby sú hlavným spôsobom prístupu ľudí k hudbe. „Preddigitálne licenčné sadzby“, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, musia byť podľa nich revidované, aby autori nemuseli akceptovať nižšie alebo žiadne príjmy výmenou za väčšiu viditeľnosť. Je potrebné tiež prijať opatrenia na úrovni EÚ, aby sa zaručilo, že európske hudobné diela budú viditeľné, významné a prístupné medzi „zarážajúcim množstvom“ neustále rastúceho obsahu na platformách na streamovanie hudby. Poslanci navrhujú zvážiť aj možnosť zavedenia konkrétnych opatrení, akými sú kvóty pre európske hudobné diela.

Návrh zákona EÚ by mal zaväzovať platformy k tomu, aby stransparentnili svoje algoritmy a odporúčacie nástroje, aby sa zabránilo nekalým praktikám, akou je manipulácia s údajmi o prehrávaní, ktoré sa údajne používajú na zníženie odmien pre umelcov. Poslanci navrhujú zaviesť značku na informovanie verejnosti o tom, že piesne, ktoré ľudia počúvajú, boli vytvorené umelou inteligenciou a naliehajú na riešenie deepfakes na prehrávacích platformách (ktoré využívajú identitu, hlasy a podobizne autorov bez ich súhlasu). Pravidlá by mali tiež zaviazať streamingové platformy k tomu, aby identifikovali nositeľov práv správnym prideľovaním metaúdajov s cieľom zviditeľniť ich diela.

Podľa štúdií príjmy na prehrávacom trhu smerujú predovšetkým veľkým značkám a niekoľkým najobľúbenejším umelcom, zatiaľčo menej populárne štýly a menej bežné jazyky sú prehrávané menej často. Právne predpisy EÚ by mali zahŕňať ukazovatele rozmanitosti na posúdenie škály dostupných žánrov a jazykov a prítomnosti nezávislých autorov a európska priemyselná stratégia pre hudbu by mala podporovať rozmanitosť európskeho hudobného sektora a podporovať menších umelcov a interpretov.

SR: V minulom roku 9 701 bankrotov

V decembri 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 1 027 osobných bankrotov, čo v medziročnom porovnaní, kedy v decembri 2022 zbankrotovalo 881 dlžníkov, predstavuje nárast o 16,57 percenta. V celom roku 2023 zbankrotovalo 9 701 obyvateľov Slovenska. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) počet osobných bankrotov v minulom roku bol v porovnaní s rokom 2022 s 9 674 osobnými bankrotmi iba o 0,28 percenta vyšší. Historicky najviac občanov Slovenska zbankrotovalo v roku 2019, v ktorom bolo vyhlásených až 16 167 osobných bankrotov.

Z celkového počtu 9 701 osobných bankrotov, ktoré súdy vyhlásili v roku 2023, si oddlženie formou konkurzu zvolilo 9 596 dlžníkov (99,36 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo iba 105 dlžníkov (0,64 %). V roku 2023 bolo 8 839 (91,11 %) osobných bankrotov vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 862 (8,89 %) zbankrotovaných dlžníkov predstavovali podnikajúce fyzické osoby. Zároveň v roku 2023 súdy vydali 9 545 rozhodnutí o zrušení konkurzu, z čoho až 8 648 (90,60 percenta) tvorili rozhodnutia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani euro z dlhov. Iba 897 (9,40 percenta) dlžníkov disponovalo majetkom, z ktorého bolo možné uhradiť aspoň časť z dlhov.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v roku 2023 ich pripadalo na mužov 6 015 a na ženy 3 686. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži, aj v medziročnom porovnaní sa ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov zvýšil o 1,59 percentuálneho bodu (62 percent v roku 2023 vs. 60,41 percenta v roku 2022). Pomer žien v roku 2023 medziročne o 1,59 percentuálneho bodu klesol (38 percent v roku 2032 vs. 39,59 percenta v roku 2022). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v roku 2023, malo 2,71 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v roku 2022 ich bolo 2,93 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,93 percenta dlžníčok (v roku 2022 ich bolo 2,87 percenta).

Aj vlani boli najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi medzi mužmi tridsiatnici s podielom 29,84 percenta (v roku 2022 s podielom 29,47 percenta), medzi ženami štyridsiatničky s podielom 27,81 percenta (v roku 2022 s podielom 29,14 percenta). Zbankrotovali aj šestnásti osemdesiatnici (13 žien a 3 muži). V minulom roku bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Prešovskom kraji – 1 716. Najmenej ich bolo v Žilinskom kraji – 765. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol až v piatich krajoch, najviac v Nitrianskom – o 9 percent. V troch krajoch vzrástol: v Bratislavskom o 2,89 percenta, v Košickom o 8,52 percenta a najvýraznejšie v Prešovskom kraji – až o 13,57 percenta.

EU: Virtuálny svet a generatívna umelá inteligencia

Dve výzvy na vyjadrenie príspevkov k hospodárskej súťaži vo virtuálnych svetoch a generatívnej umelej inteligencii uverejnila Európska komisia. Viacerým veľkým digitálnym aktérom tiež zaslala žiadosti o informácie. Odpovede je potrebné predložiť do 11. marca 2024.

Všetky zainteresované strany sú vyzvané, aby sa podelili o svoje skúsenosti a poskytli spätnú väzbu o úrovni hospodárskej súťaže v kontexte virtuálnych svetov a generatívnej umelej inteligencie a o svojich poznatkoch o tom, ako môže právo hospodárskej súťaže pomôcť zabezpečiť, aby tieto nové trhy zostali konkurencieschopné. Európska komisia dôkladne preskúma všetky podnety prijaté prostredníctvom výziev na predkladanie žiadostí o príspevky. Po tomto preskúmaní môže v druhom štvrťroku 2024 zorganizovať seminár s cieľom spojiť všetky rôzne perspektívy vyplývajúce z príspevkov a pokračovať v tejto úvahe.

Európska komisia okrem toho skúma niektoré dohody, ktoré boli uzavreté medzi veľkými účastníkmi digitálneho trhu a vývojármi a poskytovateľmi generatívnej umelej inteligencie z hľadiska vplyvu týchto partnerstiev na dynamiku trhu. Kontroluje tiež, či by investície Microsoftu do OpenAI mohli byť preskúmateľné podľa nariadenia EÚ o fúziách. Generatívne systémy umelej inteligencie a virtuálne svety sú prelomové technológie s veľkým potenciálom. Okrem presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže je EÚ už aktívna pri riešení výziev, ktoré tieto nové technológie prinášajú: v júli 2023 bolo uverejnené oznámenie o webe 4.0 a virtuálnych svetoch, v decembri 2023 Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o návrhu aktu o umelej inteligencii predložený Európskou komisiou.

Investície rizikového kapitálu do umelej inteligencie v EÚ sa v roku 7 odhadujú na viac ako 2,2023 miliardy EUR. Veľkosť trhu virtuálnych svetov v Európe dosiahla v roku 2023 viac ako 11 miliárd EUR. Obe technológie majú v nasledujúcich rokoch exponenciálne rásť a pravdepodobne budú mať veľký vplyv na to, ako podniky súťažia. Účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ je nevyhnutné na zachovanie hospodárskej súťaže na jednotnom trhu EÚ.

SR: Inflácia v roku 2023

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v roku 2023 medziročne rástli ešte stále dvojciferným tempom a inflácia dosiahla štvrtú najvyššiu hodnotu za 30 rokov od vzniku SR. V porovnaní s rekordnou úrovňou inflácie v roku 2022 rast spotrebiteľských cien spomalil. Potraviny s nealkoholickými nápojmi počas roka 2023 zdraželi v priemere o vyše 17 %, bývanie s energiami o viac ako 9 %. Výrazne tlmiaci účinok na celkovú infláciu malo zlacnenie pohonných hmôt, v priemere o takmer 7 %. Priemerná ročná inflácia za rok 2023 vzrástla medziročne o 10,5 %. Zatiaľčo v prvých mesiacoch rast cien osciloval okolo úrovne 15 %, počas roka postupne klesal až na decembrových necelých 6 %.

Najdynamickejšie spomalenie sa prejavilo v odbore doprava, kde ceny počas roka 2023 v priemere vzrástli len o 1,2 % (v roku 2022 to bol rast 15,7 %). Významný vplyv na infláciu mali stále rastúce ceny potravín a nealkoholických nápojov a bývania s energiami. Tieto dve položky tvoria takmer polovicu percent výdavkov slovenských domácností. V potravinách sa ceny zvýšili v priemere o 17,5 %. Spomalenie zdražovania sa prejavilo najvýraznejšie pri olejoch a tukoch, ktorých ceny vzrástli vlani o 5 %, kým v roku 2022 to bolo až o vyše 40 %. Medziročné zmiernenie tempa rastu cien sa prejavilo aj pri mäse, mlieku, syroch a vajciach, ako aj pri chlebe s obilninami. Rast cien týchto skupín potravín však bol stále pomerne vysoký, v priemere od 17 % do 19 %. Naopak, spotrebiteľské ceny niektorých vybraných potravín počas roka 2023 rástli rýchlejšie ako v roku 2022, v priemere o 15 % až 24 %. Priemerné ceny bývania a energií vzrástli počas roka 2023 o 9,3 % najmä zvýšením regulovaných cien elektriny, plynu a tepla pre domácnosti na začiatku roka. Najvýraznejšie zmierňovanie nastalo pri imputovanom nájomnom (zohľadňuje aj cenový rast stavebných materiálov), ktorého ceny rástli už len o 5,9 % (v roku 2022 to bolo nad 18 %). Spomalenie rastu cien zaznamenali aj energie, ich rast za rok 2023 bol 11,4 %, čo bola o tretinu nižšia hodnota ako v roku 2022. Pomerne vysoké čísla rastu cien v priemere za rok 2023 zaznamenali pevné palivá, ktoré zdraželi o štvrtinu, a tiež tepelná energia, ktorej cena vzrástla o viac ako 17 %. Naopak, zdynamizovanie rastu cien oproti roku 2022 sa prejavilo napríklad pri cenách odvozu smetí alebo aj pri vodnom a stočnom. Tretí najvýznamnejší vplyv na vývoj miery inflácie v roku 2023 mali ceny v odbore doprava, kam patria aj pohonné látky. Tie v priemere za rok zlacneli o 6,9 %, pričom v roku 2022 evidovali nárast cien o 26 %. Naopak, vzrástli napríklad ceny autobusovej a mierne aj železničnej osobnej dopravy.

Rýchlejšie ako inflácia rástli ceny vo vzdelávaní, najmä poplatky za školné a školský klub detí v materských a základných školách, počas roka 2023 vzrástli v priemere o takmer 29 %. Ide síce o položku s malou váhou vo výdavkoch domácností, ale jej tempo rastu bolo trikrát vyššie ako v roku 2022. Počas roka 2023 dvojciferne vzrástli ceny alkoholu, najmä piva a destilátov, služby zubárov či osobnej starostlivosti, napr. kadernícke služby alebo poistenia v súvislosti s dopravou, poštových služieb, či potreby pre domáce zvieratá. O viac ako 10 % vzrástli aj stravovacie a ubytovacie služby.

V priemere za celý rok 2023 sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 10,5 %, za nízkopríjmové domácnosti o 11,1 % a za domácnosti dôchodcov o 10,8 %. Pri ročnej priemernej medziročnej inflácii 10,5 % dosiahla jadrová inflácia za rok 2023 hodnotu 11,5 % a čistá inflácia hodnotu 9,5 %.