SR: Inflácia v roku 2023

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v roku 2023 medziročne rástli ešte stále dvojciferným tempom a inflácia dosiahla štvrtú najvyššiu hodnotu za 30 rokov od vzniku SR. V porovnaní s rekordnou úrovňou inflácie v roku 2022 rast spotrebiteľských cien spomalil. Potraviny s nealkoholickými nápojmi počas roka 2023 zdraželi v priemere o vyše 17 %, bývanie s energiami o viac ako 9 %. Výrazne tlmiaci účinok na celkovú infláciu malo zlacnenie pohonných hmôt, v priemere o takmer 7 %. Priemerná ročná inflácia za rok 2023 vzrástla medziročne o 10,5 %. Zatiaľčo v prvých mesiacoch rast cien osciloval okolo úrovne 15 %, počas roka postupne klesal až na decembrových necelých 6 %.

Najdynamickejšie spomalenie sa prejavilo v odbore doprava, kde ceny počas roka 2023 v priemere vzrástli len o 1,2 % (v roku 2022 to bol rast 15,7 %). Významný vplyv na infláciu mali stále rastúce ceny potravín a nealkoholických nápojov a bývania s energiami. Tieto dve položky tvoria takmer polovicu percent výdavkov slovenských domácností. V potravinách sa ceny zvýšili v priemere o 17,5 %. Spomalenie zdražovania sa prejavilo najvýraznejšie pri olejoch a tukoch, ktorých ceny vzrástli vlani o 5 %, kým v roku 2022 to bolo až o vyše 40 %. Medziročné zmiernenie tempa rastu cien sa prejavilo aj pri mäse, mlieku, syroch a vajciach, ako aj pri chlebe s obilninami. Rast cien týchto skupín potravín však bol stále pomerne vysoký, v priemere od 17 % do 19 %. Naopak, spotrebiteľské ceny niektorých vybraných potravín počas roka 2023 rástli rýchlejšie ako v roku 2022, v priemere o 15 % až 24 %. Priemerné ceny bývania a energií vzrástli počas roka 2023 o 9,3 % najmä zvýšením regulovaných cien elektriny, plynu a tepla pre domácnosti na začiatku roka. Najvýraznejšie zmierňovanie nastalo pri imputovanom nájomnom (zohľadňuje aj cenový rast stavebných materiálov), ktorého ceny rástli už len o 5,9 % (v roku 2022 to bolo nad 18 %). Spomalenie rastu cien zaznamenali aj energie, ich rast za rok 2023 bol 11,4 %, čo bola o tretinu nižšia hodnota ako v roku 2022. Pomerne vysoké čísla rastu cien v priemere za rok 2023 zaznamenali pevné palivá, ktoré zdraželi o štvrtinu, a tiež tepelná energia, ktorej cena vzrástla o viac ako 17 %. Naopak, zdynamizovanie rastu cien oproti roku 2022 sa prejavilo napríklad pri cenách odvozu smetí alebo aj pri vodnom a stočnom. Tretí najvýznamnejší vplyv na vývoj miery inflácie v roku 2023 mali ceny v odbore doprava, kam patria aj pohonné látky. Tie v priemere za rok zlacneli o 6,9 %, pričom v roku 2022 evidovali nárast cien o 26 %. Naopak, vzrástli napríklad ceny autobusovej a mierne aj železničnej osobnej dopravy.

Rýchlejšie ako inflácia rástli ceny vo vzdelávaní, najmä poplatky za školné a školský klub detí v materských a základných školách, počas roka 2023 vzrástli v priemere o takmer 29 %. Ide síce o položku s malou váhou vo výdavkoch domácností, ale jej tempo rastu bolo trikrát vyššie ako v roku 2022. Počas roka 2023 dvojciferne vzrástli ceny alkoholu, najmä piva a destilátov, služby zubárov či osobnej starostlivosti, napr. kadernícke služby alebo poistenia v súvislosti s dopravou, poštových služieb, či potreby pre domáce zvieratá. O viac ako 10 % vzrástli aj stravovacie a ubytovacie služby.

V priemere za celý rok 2023 sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 10,5 %, za nízkopríjmové domácnosti o 11,1 % a za domácnosti dôchodcov o 10,8 %. Pri ročnej priemernej medziročnej inflácii 10,5 % dosiahla jadrová inflácia za rok 2023 hodnotu 11,5 % a čistá inflácia hodnotu 9,5 %.

EU: Nové pravidlá boja proti podvodom

Nové pravidlá transparentnosti od 1. januára t. r. majú členským štátom EÚ pomôcť zakročiť proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Daňové správy členských štátov EÚ majú k dispozícii informácie o platbách, ktoré im umožnia ľahšie odhaľovať podvody v oblasti DPH. Osobitná pozornosť sa pritom venuje elektronickému obchodu, v ktorom sa obzvlášť často nedodržiavajú predpisy a vyskytujú podvody v oblasti DPH. To zase na druhej strane spôsobuje výpadky daňových príjmov, z ktorých sa financujú tie najdôležitejšie verejné služby.

Niektorí on-line predávajúci bez fyzickej prítomnosti v členskom štáte EÚ predávajú tovar a služby spotrebiteľom v EÚ bez registrácie ako platitelia DPH v EÚ. Prípadne pri predaji cez internet deklarujú nižšiu než skutočnú hodnotu ich tovaru a služieb. Členské štáty preto potrebujú účinnejšie nástroje na odhaľovanie tohto nezákonného správania a zakročenie proti nemu. Nový systém využíva kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú poskytovatelia platobných služieb (napr. banky, inštitúcie elektronických peňazí, platobné inštitúcie a poštové žírové služby), ktorí spoločne uľahčujú viac než 90 % on-line nákupov v EÚ. Od 1. januára sú povinní monitorovať príjemcov cezhraničných platieb a od 1. apríla daňovým správam členských štátov EÚ zasielať informácie o tých z nich, ktorí prijímajú viac ako 25 cezhraničných platieb za štvrťrok.

Tieto informácie sa budú sústreďovať v novej európskej databáze vyvinutej Európskou komisiou, a to v centrálnom elektronickom systéme informácií o platbách (CESOP), kde sa budú uchovávať, zhromažďovať a overovať porovnaním s inými údajmi. Všetky informácie v databáze CESOP sa potom sprístupnia členským štátom cez Eurofisc, sieť špecialistov EÚ na boj proti podvodom v oblasti DPH, ktorá funguje od roku 2010. Členským štátom to výrazne uľahčí analýzu údajov a identifikáciu online predajcov, ktorí si neplnia povinnosti v oblasti DPH, a to vrátane podnikov, ktoré sa nenachádzajú v EÚ. Styční úradníci Eurofiscu sú takisto oprávnení prijímať vhodné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako je vybavovanie žiadostí o informácie, audity alebo zrušenie registrácie identifikačných čísel pre DPH. Podobné ustanovenia sú už v platnosti v niektorých členských štátoch a druhých krajinách, kde sú preukázateľne účinné v boji proti podvodom v odvetví elektronického obchodu.

SR: Počet konkurzov rastie

Na Slovensku bolo v roku 2023 vyhlásených 332 konkurzov na majetok podnikateľských aj nepodnikateľských subjektov a povolených 21 reštrukturalizácií. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) počet vyhlásených konkurzov v minulom roku oproti roku 2022 s 278 vyhlásenými konkurzmi vzrástol o 19,42 percenta. Počet reštrukturalizácií medziročne klesol z 26 v roku 2022 o 19,23 percenta. od roku 2006 do konca decembra 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 5.168 konkurzov a povolených 929 reštrukturalizácií podnikateľských a nepodnikateľských subjektov.

V minulom roku bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených 120 konkurzných konaní (121 v roku 2022) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 208 konkurzov (178 v roku 2022). V roku 2023 bolo začatých celkom 369 konkurzných konaní (318 v roku 2022). „Ako v predvlani, tak aj v minulom roku sa v konkurze najviac ocitali spoločnosti zo sekcie veľko- a maloobchodu. Viac ako polovica reštrukturalizácií bola povolená priemyselným podnikom,” uviedla Ing. Jana Marková. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov bolo v roku 2023 na majetok právnických osôb podnikateľov vyhlásených 326 konkurzov (98,19 percenta). Z celkového počtu vyhlásených konkurzov na majetok podnikateľských subjektov bolo 288 spoločností s ručením obmedzeným (88,34 percenta), 20 verejných obchodných spoločností (6,13 percenta), 15 akciových spoločností (4,60 percenta), jedna jednoduchá spoločnosť na akcie (03,31 percenta) a rovnaký počet družstiev a európskych spoločností. Tri konkurzy (0,90 percenta z celkového počtu) boli vyhlásené na majetok právnických osôb nepodnikateľov: dva na združenie a jeden na neziskovú organizáciu. Zároveň boli vyhlásené konkurzy na majetok troch fyzických osôb – podnikateľov (0,90 percenta z celkového počtu). Z celkového počtu povolených reštrukturalizácií v roku 2023 až 18 (85,71 percenta) pripadalo na „eseročky“ a 3 (14,29 percenta) na akciové spoločnosti.

Až 59,27 percenta (195) z celkového počtu vyhlásených konkurzov v minulom roku predstavovali podnikateľské subjekty bez zamestnancov, druhou najpočetnejšou skupinou (67, čo predstavuje 20,36 percenta) boli zamestnávatelia s jedným až deviatimi pracovníkmi. Najväčšou skupinou podnikateľských subjektov s povolenou reštrukturalizáciou v roku 2023 bolo 13 spoločností (61,90 percenta) s 10 až 99 pracovníkmi. Najväčším zamestnávateľom, na majetok ktorého bol v roku 2023 vyhlásený konkurz, bola spoločnosť STUDIO MODERNA s.r.o. Obchodná spoločnosť, ktorá sa venovala zásielkovému alebo internetovému predaju, sídliaca v Bratislavskom kraji, zamestnávala od 200 do 249 pracovníkov. Dosahovala aj najväčší obrat - od 30 do 50 miliónov eur. Spomedzi spoločností s povolenou reštrukturalizáciou boli najväčšími zamestnávateľmi priemyselné spoločnosti Geba Cables and Wires Slovakia s.r.o., z Bratislavského kraja, vyrábajúca ostatné elektronické a elektrické drôty a káble, a výrobca hliníka Confal a.s. z Banskobystrického kraja. Zamestnávali od 150 do 199, resp. od 50 do 99 pracovníkov.

Až štvrtina konkurzov bola v roku 2023 vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov – 85 resp. 25,60 percenta z celkového počtu konkurzov (61 resp. 21,94 percenta v roku 2022), v priemyselnej výrobe – 56 resp. 16,88 percenta (37 resp. 13,31 percenta v roku 2022) a v stavebníctve – 42, resp. 12,65 percenta (38 resp. 13,67 percenta v roku 2022). V týchto troch sekciách bola spolu vyhlásená viac ako polovica (55,12 percenta) zo všetkých konkurzov vyhlásených v roku 2023. Zároveň boli povolené reštrukturalizácie spoločnostiam pôsobiacim iba v štyroch sekciách, pričom viac ako polovica – 11 resp. 52,38 percenta v priemyselnej výrobe, 5 resp. 23,81 percenta v stavebníctve a 4 resp. 19,05 percenta v sekcii doprava a skladovanie.

Rovnako ako v roku 2022, tak aj v minulom roku najviac konkurzov súdy vyhlásili v Bratislavskom kraji –87 v roku 2022 (s podielom 31,29 percenta) a 91 v roku 2023 (s podielom 27,41 percenta). S výrazne nižšími počtami v roku 2023 nasledovali Košický a Banskobystrický kraj so 40 konkurzmi (12,05 percenta). Najviac reštrukturalizácií povolených spoločnostiam so sídlom v Nitrianskom kraji – 9 (s podielom 42,86 percenta), pričom v roku 2022 v tomto kraji nebola povolená ani jedna reštrukturalizácia. Nasledoval Košický kraj – 7 (33,33 percenta) a Žilinský kraj – 5 (23,81 percenta).

dTest: Lacno na webe, draho na faktúre

Zistili ste na internete, že v zahraničí majú hľadaný produkt výrazne lacnejší ako na domácom trhu? Alebo zháňate konkrétny model, ktorý na Slovensku, prípadne ani v Európskej únii, nie je v predaji? Objednávanie tovaru zo zahraničia nikdy nebolo jednoduchšie. Pokiaľ takýto nákup zvažujete, je dobré myslieť na úskalia, ktoré pri tom môžu nastať a zvážiť si potenciálne pre a proti.

Aby ste vedeli, aké máte práva a ako sa bude nákup, prípadne reklamácia odvíjať, musíte najskôr zistiť, právo ktorého štátu sa pri vašej objednávke použije. Pravidlo, podľa ktorého to zistíte, je spoločné pre všetkých občanov členských štátov Európskej únie. „Kľúčové je zistiť, či predajca svoju obchodnú činnosť zameriava na štát, v ktorom spotrebiteľ žije, v našom prípade teda Slovensko,” vysvetľuje Eduarda Hekšová. Či je to tak, možno spoznať podľa niekoľkých typických znakov. Ak má zahraničný predajca jazykovú verziu svojej webovej stránky v slovenčine alebo uvádza údaje o doprave na Slovensko, možno povedať, že sa na slovenského spotrebiteľa zameriava. Uvedené znaky však nie sú jediné možné, zameranie je možné identifikovať aj inak. Ak takéto zameranie existuje, na vami uzatvorenú kúpnu zmluvu sa aplikuje slovenské právo a kúpa, spory aj reklamácie budú prebiehať podľa nášho práva. Ak však zameranie neexistuje, použije sa právo štátu, v ktorom predajca sídli. V takom prípade by sa kúpa aj prípadné spory a reklamácie riadili cudzím právom. Vyššie uvedené je relevantné hlavne v prípade on-line nakupovania. Pokiaľ totiž pôjdete napr. do Talianska a kúpite tam niečo v kamennom obchode, je šanca, že obchod bude zameraný zrovna na slovenského spotrebiteľa, mizivá.

Je potrebné rozlíšiť ešte to, či ide o právo členského štátu Európskej únie, alebo štátu iného. Štáty EÚ majú totiž v oblasti ochrany spotrebiteľa harmonizovanú, čiže zjednotenú právnu úpravu. Tieto pravidlá vyplývajú z európskych právnych predpisov a budú teda podobné. „Funguje tu aj Európske spotrebiteľské centrum ako poradný orgán, kam sa môžete obrátiť vo veciach práv spotrebiteľov na spoločnom európskom trhu,” dodáva Eduarda Hekšová. Ak však objednávate zo štátu, ktorý nie je súčasťou EÚ, je pre vás situácia menej výhodná. Aj keď predajca zameriava svoju činnosť na Slovenskú republiku a použije sa teda slovenské právo, môže byť vymáhateľnosť vašich práv veľmi náročná po administratívnej aj finančnej stránke. Ak sa použije právo štátu, v ktorom sídli predajca, právna úprava môže byť značne odlišná a problematicky vymáhateľná. V neposlednom rade budete musieť pravdepodobne zaplatiť clo, čím sa vám môže prípadná výhodná zahraničná ponuka dosť predražiť.

EU: Zdravotné údaje

Európsky parlament odsúhlasil vytvorenie európskeho priestoru pre zdravotné údaje s cieľom uľahčiť prístup k osobným zdravotným údajom a posilniť ich bezpečnú výmenu. Nový európsky priestor pre zdravotné údaje (EHDS) by umožnil občanom kontrolovať svoje osobné údaje týkajúce sa zdravotnej starostlivosti a uľahčil by ich bezpečné zdieľanie na výskumné a neziskové účely. Parlament je teraz pripravený začať rokovania s členskými štátmi o konečnej podobe zákona. Členské štáty prijali svoju pozíciu k rokovaniam 6. decembra.

Zákonom by sa pacientom poskytlo právo na prístup k svojim osobným zdravotným údajom v rámci rôznych systémov zdravotnej starostlivosti EÚ (tzv. primárne použitie) a zdravotníckym pracovníkom by sa umožnil prístup k údajom o svojich pacientoch, a to výlučne na základe toho, čo je potrebné na danú liečbu. Prístup by zahŕňal súhrnné informácie o pacientovi, elektronické predpisy, lekárske snímky a laboratórne výsledky. Každá krajina by zriadila vnútroštátne služby prístupu k zdravotným údajom na základe platformy MyHealth@EU. V zákone by sa takisto stanovili pravidlá kvality a bezpečnosti údajov pre poskytovateľov systémov elektronických zdravotných záznamov (EHR) v EÚ, ktoré by mali monitorovať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom. EHDS by umožnil výmenu súhrnných zdravotných údajov vrátane údajov o patogénoch, zdravotných nárokoch a úhradách, genetických údajoch a informáciách z registra verejného zdravia z dôvodov verejného záujmu vrátane výskumu, inovácií, tvorby politík, vzdelávania a bezpečnosti pacientov (tzv. sekundárne použitie). Zdieľanie údajov na účely reklamy alebo posudzovania žiadostí o poistenie bude zakázané.

Poslanci chcú, aby pacienti mali viac informácií o tom, ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti používajú ich údaje. Navrhujú systém výnimky pre sekundárne používanie väčšiny zdravotných údajov a požadujú, aby bol povinný výslovný súhlas pacienta so sekundárnym použitím určitých citlivých údajov (napr. genetických a genomických informácií). Parlament má tiež za cieľ rozšíriť sekundárne použitia, ktoré majú byť zakázané, napríklad na trhu práce alebo v oblasti finančných služieb. Údaje zdieľané na výskumné účely by mali viesť k vývoju nových liekov alebo iných výrobkov alebo služieb zdravotnej starostlivosti. Poslanci chcú zabezpečiť, aby všetky krajiny EÚ dostávali dostatočné finančné prostriedky na ochranu sekundárneho využívania údajov a aby sa zabránilo tomu, že údaje spadajú pod právo duševného vlastníctva alebo tvoria obchodné tajomstvo.