SR: Počet konkurzov rastie

Na Slovensku bolo v roku 2023 vyhlásených 332 konkurzov na majetok podnikateľských aj nepodnikateľských subjektov a povolených 21 reštrukturalizácií. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) počet vyhlásených konkurzov v minulom roku oproti roku 2022 s 278 vyhlásenými konkurzmi vzrástol o 19,42 percenta. Počet reštrukturalizácií medziročne klesol z 26 v roku 2022 o 19,23 percenta. od roku 2006 do konca decembra 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 5.168 konkurzov a povolených 929 reštrukturalizácií podnikateľských a nepodnikateľských subjektov.

V minulom roku bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených 120 konkurzných konaní (121 v roku 2022) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 208 konkurzov (178 v roku 2022). V roku 2023 bolo začatých celkom 369 konkurzných konaní (318 v roku 2022). „Ako v predvlani, tak aj v minulom roku sa v konkurze najviac ocitali spoločnosti zo sekcie veľko- a maloobchodu. Viac ako polovica reštrukturalizácií bola povolená priemyselným podnikom,” uviedla Ing. Jana Marková. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov bolo v roku 2023 na majetok právnických osôb podnikateľov vyhlásených 326 konkurzov (98,19 percenta). Z celkového počtu vyhlásených konkurzov na majetok podnikateľských subjektov bolo 288 spoločností s ručením obmedzeným (88,34 percenta), 20 verejných obchodných spoločností (6,13 percenta), 15 akciových spoločností (4,60 percenta), jedna jednoduchá spoločnosť na akcie (03,31 percenta) a rovnaký počet družstiev a európskych spoločností. Tri konkurzy (0,90 percenta z celkového počtu) boli vyhlásené na majetok právnických osôb nepodnikateľov: dva na združenie a jeden na neziskovú organizáciu. Zároveň boli vyhlásené konkurzy na majetok troch fyzických osôb – podnikateľov (0,90 percenta z celkového počtu). Z celkového počtu povolených reštrukturalizácií v roku 2023 až 18 (85,71 percenta) pripadalo na „eseročky“ a 3 (14,29 percenta) na akciové spoločnosti.

Až 59,27 percenta (195) z celkového počtu vyhlásených konkurzov v minulom roku predstavovali podnikateľské subjekty bez zamestnancov, druhou najpočetnejšou skupinou (67, čo predstavuje 20,36 percenta) boli zamestnávatelia s jedným až deviatimi pracovníkmi. Najväčšou skupinou podnikateľských subjektov s povolenou reštrukturalizáciou v roku 2023 bolo 13 spoločností (61,90 percenta) s 10 až 99 pracovníkmi. Najväčším zamestnávateľom, na majetok ktorého bol v roku 2023 vyhlásený konkurz, bola spoločnosť STUDIO MODERNA s.r.o. Obchodná spoločnosť, ktorá sa venovala zásielkovému alebo internetovému predaju, sídliaca v Bratislavskom kraji, zamestnávala od 200 do 249 pracovníkov. Dosahovala aj najväčší obrat - od 30 do 50 miliónov eur. Spomedzi spoločností s povolenou reštrukturalizáciou boli najväčšími zamestnávateľmi priemyselné spoločnosti Geba Cables and Wires Slovakia s.r.o., z Bratislavského kraja, vyrábajúca ostatné elektronické a elektrické drôty a káble, a výrobca hliníka Confal a.s. z Banskobystrického kraja. Zamestnávali od 150 do 199, resp. od 50 do 99 pracovníkov.

Až štvrtina konkurzov bola v roku 2023 vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov – 85 resp. 25,60 percenta z celkového počtu konkurzov (61 resp. 21,94 percenta v roku 2022), v priemyselnej výrobe – 56 resp. 16,88 percenta (37 resp. 13,31 percenta v roku 2022) a v stavebníctve – 42, resp. 12,65 percenta (38 resp. 13,67 percenta v roku 2022). V týchto troch sekciách bola spolu vyhlásená viac ako polovica (55,12 percenta) zo všetkých konkurzov vyhlásených v roku 2023. Zároveň boli povolené reštrukturalizácie spoločnostiam pôsobiacim iba v štyroch sekciách, pričom viac ako polovica – 11 resp. 52,38 percenta v priemyselnej výrobe, 5 resp. 23,81 percenta v stavebníctve a 4 resp. 19,05 percenta v sekcii doprava a skladovanie.

Rovnako ako v roku 2022, tak aj v minulom roku najviac konkurzov súdy vyhlásili v Bratislavskom kraji –87 v roku 2022 (s podielom 31,29 percenta) a 91 v roku 2023 (s podielom 27,41 percenta). S výrazne nižšími počtami v roku 2023 nasledovali Košický a Banskobystrický kraj so 40 konkurzmi (12,05 percenta). Najviac reštrukturalizácií povolených spoločnostiam so sídlom v Nitrianskom kraji – 9 (s podielom 42,86 percenta), pričom v roku 2022 v tomto kraji nebola povolená ani jedna reštrukturalizácia. Nasledoval Košický kraj – 7 (33,33 percenta) a Žilinský kraj – 5 (23,81 percenta).

dTest: Lacno na webe, draho na faktúre

Zistili ste na internete, že v zahraničí majú hľadaný produkt výrazne lacnejší ako na domácom trhu? Alebo zháňate konkrétny model, ktorý na Slovensku, prípadne ani v Európskej únii, nie je v predaji? Objednávanie tovaru zo zahraničia nikdy nebolo jednoduchšie. Pokiaľ takýto nákup zvažujete, je dobré myslieť na úskalia, ktoré pri tom môžu nastať a zvážiť si potenciálne pre a proti.

Aby ste vedeli, aké máte práva a ako sa bude nákup, prípadne reklamácia odvíjať, musíte najskôr zistiť, právo ktorého štátu sa pri vašej objednávke použije. Pravidlo, podľa ktorého to zistíte, je spoločné pre všetkých občanov členských štátov Európskej únie. „Kľúčové je zistiť, či predajca svoju obchodnú činnosť zameriava na štát, v ktorom spotrebiteľ žije, v našom prípade teda Slovensko,” vysvetľuje Eduarda Hekšová. Či je to tak, možno spoznať podľa niekoľkých typických znakov. Ak má zahraničný predajca jazykovú verziu svojej webovej stránky v slovenčine alebo uvádza údaje o doprave na Slovensko, možno povedať, že sa na slovenského spotrebiteľa zameriava. Uvedené znaky však nie sú jediné možné, zameranie je možné identifikovať aj inak. Ak takéto zameranie existuje, na vami uzatvorenú kúpnu zmluvu sa aplikuje slovenské právo a kúpa, spory aj reklamácie budú prebiehať podľa nášho práva. Ak však zameranie neexistuje, použije sa právo štátu, v ktorom predajca sídli. V takom prípade by sa kúpa aj prípadné spory a reklamácie riadili cudzím právom. Vyššie uvedené je relevantné hlavne v prípade on-line nakupovania. Pokiaľ totiž pôjdete napr. do Talianska a kúpite tam niečo v kamennom obchode, je šanca, že obchod bude zameraný zrovna na slovenského spotrebiteľa, mizivá.

Je potrebné rozlíšiť ešte to, či ide o právo členského štátu Európskej únie, alebo štátu iného. Štáty EÚ majú totiž v oblasti ochrany spotrebiteľa harmonizovanú, čiže zjednotenú právnu úpravu. Tieto pravidlá vyplývajú z európskych právnych predpisov a budú teda podobné. „Funguje tu aj Európske spotrebiteľské centrum ako poradný orgán, kam sa môžete obrátiť vo veciach práv spotrebiteľov na spoločnom európskom trhu,” dodáva Eduarda Hekšová. Ak však objednávate zo štátu, ktorý nie je súčasťou EÚ, je pre vás situácia menej výhodná. Aj keď predajca zameriava svoju činnosť na Slovenskú republiku a použije sa teda slovenské právo, môže byť vymáhateľnosť vašich práv veľmi náročná po administratívnej aj finančnej stránke. Ak sa použije právo štátu, v ktorom sídli predajca, právna úprava môže byť značne odlišná a problematicky vymáhateľná. V neposlednom rade budete musieť pravdepodobne zaplatiť clo, čím sa vám môže prípadná výhodná zahraničná ponuka dosť predražiť.

EU: Zdravotné údaje

Európsky parlament odsúhlasil vytvorenie európskeho priestoru pre zdravotné údaje s cieľom uľahčiť prístup k osobným zdravotným údajom a posilniť ich bezpečnú výmenu. Nový európsky priestor pre zdravotné údaje (EHDS) by umožnil občanom kontrolovať svoje osobné údaje týkajúce sa zdravotnej starostlivosti a uľahčil by ich bezpečné zdieľanie na výskumné a neziskové účely. Parlament je teraz pripravený začať rokovania s členskými štátmi o konečnej podobe zákona. Členské štáty prijali svoju pozíciu k rokovaniam 6. decembra.

Zákonom by sa pacientom poskytlo právo na prístup k svojim osobným zdravotným údajom v rámci rôznych systémov zdravotnej starostlivosti EÚ (tzv. primárne použitie) a zdravotníckym pracovníkom by sa umožnil prístup k údajom o svojich pacientoch, a to výlučne na základe toho, čo je potrebné na danú liečbu. Prístup by zahŕňal súhrnné informácie o pacientovi, elektronické predpisy, lekárske snímky a laboratórne výsledky. Každá krajina by zriadila vnútroštátne služby prístupu k zdravotným údajom na základe platformy MyHealth@EU. V zákone by sa takisto stanovili pravidlá kvality a bezpečnosti údajov pre poskytovateľov systémov elektronických zdravotných záznamov (EHR) v EÚ, ktoré by mali monitorovať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom. EHDS by umožnil výmenu súhrnných zdravotných údajov vrátane údajov o patogénoch, zdravotných nárokoch a úhradách, genetických údajoch a informáciách z registra verejného zdravia z dôvodov verejného záujmu vrátane výskumu, inovácií, tvorby politík, vzdelávania a bezpečnosti pacientov (tzv. sekundárne použitie). Zdieľanie údajov na účely reklamy alebo posudzovania žiadostí o poistenie bude zakázané.

Poslanci chcú, aby pacienti mali viac informácií o tom, ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti používajú ich údaje. Navrhujú systém výnimky pre sekundárne používanie väčšiny zdravotných údajov a požadujú, aby bol povinný výslovný súhlas pacienta so sekundárnym použitím určitých citlivých údajov (napr. genetických a genomických informácií). Parlament má tiež za cieľ rozšíriť sekundárne použitia, ktoré majú byť zakázané, napríklad na trhu práce alebo v oblasti finančných služieb. Údaje zdieľané na výskumné účely by mali viesť k vývoju nových liekov alebo iných výrobkov alebo služieb zdravotnej starostlivosti. Poslanci chcú zabezpečiť, aby všetky krajiny EÚ dostávali dostatočné finančné prostriedky na ochranu sekundárneho využívania údajov a aby sa zabránilo tomu, že údaje spadajú pod právo duševného vlastníctva alebo tvoria obchodné tajomstvo.

Aktuálne: Čo očakávame v novom roku

Traja z desiatich Slovákov očakávajú v roku 2024 výrazne vyššie výdavky domácností a ďalších 37 percent trochu vyššie než v roku 2023. So znížením výdavkov počíta len 5 percent ľudí. Na druhej strane s vyššími príjmami ráta 40 percent a s rovnakými, v porovnaní s predošlým rokom, polovica Slovákov. S tým súvisí aj to, že väčšina neplánuje v tomto roku žiadne väčšie investície. Podľa prieskumu pre Home Credit (od 26. 10 do 2. 11. 2023, agentúra STEM/MARK) ani nie tretina opýtaných chce požiadať o vyšší plat. Dvom z desiatich by stačilo navýšenie do 10 percent, ďalšia štvrtina by si predstavovala nárast do 20 percent.

Uplynulý rok spojený s vysokou mierou inflácie sa premietol aj do očakávaní a plánov Slovákov v oblasti financií v roku 2024. Z prieskumu pre Home Credit vidieť, že ľudia skôr počítajú s vyššími výdavkami ako príjmami. To sa premieta aj do ich investičných zámerov. „Spolu až dve tretiny Slovákov očakávajú v tomto roku vyššie výdavky svojich domácností, z toho 29 percent výrazne vyššie ako v roku 2023. Nekorešponduje to ale s ich predpokladanými príjmami, nakoľko tie sa až v takej miere podľa vyjadrení ľudí zvyšovať nebudú. Len 10 percent opýtaných počíta s výrazne vyššími príjmami a ďalších 30 percent s trochu vyššími. Väčšina ľudí, až 49 percent, si myslí, že ich príjmy sa nezmenia. Je tu však aj 10 percent takých, ktorí rátajú dokonca s ich poklesom, “ približuje analytik Jaroslav Ondrušek.

V práve sa začínajúcom novom roku 56 percent Slovákov neplánuje žiadnu väčšiu investíciu. Z tých, ktorí predsa len hodlajú v roku 2024 viac investovať, sú to najmä takí, čo chcú dať vyššie sumy do vybavenia domácností (18 %) a rekonštrukcie domu či bytu (17 %). Jeden z desiatich má v pláne kúpu auta a 6 percent kúpu nejakej nehnuteľnosti. Keďže väčšina ľudí očakáva vyššie výdavky, chceli by preto logicky aj viac zarábať. O zvýšenie platu sa však chystá požiadať len 27 percent Slovákov. Ďalších 13 percent počíta s automatickým navýšením mzdy. Keď sa pozrieme na to, o koľko by si želali navýšiť plat, aby im to pokrylo vyššie výdavky v roku 2024, tak šestnástim percentám respondentov by stačilo navýšenie o 6 až 10 percent. Štvrtina by potrebovala zvýšenie platu o 11 až 20 percent. Je tu však aj päť percent takých, ktorí by si predstavovali nárast mzdy o viac ako polovicu.

EU: Nové zdaňovanie právnických osôb

Začiatkom tohto roka nadobudli účinnosť nové pravidlá Európskej únie, ktorými sa zavádza minimálna 15 % sadzba zdaňovania nadnárodných spoločností pôsobiacich v členských štátoch EÚ. Zámerom je spravodlivejšie a stabilnejšie daňové prostredie, ktoré bude viac zodpovedať súčasnému globalizovanému digitálnemu svetu. V EÚ sa tak začnú formálne vykonávať pravidlá tzv. 2. piliera, ktoré boli dohodnuté ako súčasť globálnej dohody o medzinárodnej daňovej reforme v roku 2021.

K týmto pravidlám sa momentálne na celom svete hlási takmer 140 jurisdikcií, EÚ je však medzi prvými, kto ich premieta do záväzného práva. Druhý pilier oslabuje motiváciu podnikov presúvať zisky do jurisdikcií s nízkym zdanením, a tým brzdí tzv. preteky o čo najnižšiu sadzbu dane, keď sa krajiny predbiehajú v znižovaní sadzieb dane z príjmov právnických osôb, aby prilákali investície. Výsledky už prichádzajú: niekoľko jurisdikcií s nulovou daňou oznámilo zavedenie dane z príjmu právnických osôb pre dotknuté spoločnosti.

Pravidlá budú platiť pre nadnárodné skupiny podnikov a veľké vnútroštátne skupiny v EÚ, ktoré majú kombinované finančné príjmy vyše 750 miliónov eur ročne. Budú sa vzťahovať na všetky veľké skupiny, domáce aj medzinárodné, ktorých materská alebo dcérska spoločnosť sa nachádza v členskom štáte EÚ. Smernica obsahuje spoločný súbor pravidiel výpočtu a uplatňovania „dorovnávacej dane“ splatnej v konkrétnej krajine, ak by efektívna sadzba dane bola nižšia ako 15 %. Ak dcérska spoločnosť nepodlieha minimálnej efektívnej sadzbe dane v cudzej krajine, v ktorej sa nachádza, členský štát materskej spoločnosti bude taktiež na materskú spoločnosť uplatňovať dorovnávaciu daň. Smernica takisto zabezpečí efektívne zdaňovanie v situáciách, keď sa materská spoločnosť nachádza mimo EÚ v krajine s nízkym zdanením, ktorá neuplatňuje rovnocenné pravidlá.