Vianoce 2023: Takmer polovica Slovákov minie na darčeky menej

Až 46 percent Slovákov plánuje minúť na vianočné darčeky menej ako v minulosti, dôvodom je zdražovanie. Pätina ľudí preto čaká na zľavy a jeden z desiatich nebude kupovať žiadne darčeky. Na druhej strane, pre dvadsať percent opýtaných vysoká inflácia nehrá žiadnu rolu. Podľa prieskumu agentúry STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit (od 26. 10 do 2. 11. 2023) najviac - až štvrtina Slovákov minie za darčeky pre jedeného člena domácnosti menej než 40 eur. Je tu však aj desať percent takých, ktorí nemajú problém na jedného minúť aj vyše 200 eur. Prevládajú kupujúci, ktorí väčšiu časť darčekov vybavia v e-shopoch a druhú, menšiu časť, v kamenných predajniach. Len v klasických obchodoch nakupuje už iba 13 percent ľudí.

Najčastejším darčekom tohtoročných Vianoc bude oblečenie, ktoré si podľa prieskumu nájde presná polovica Slovákov. Nasledujú kozmetika (43 %), knihy (40 %), drobné darčekové predmety (29 %) a elektronika (20 %). Devätnásť percent dostane hotovosť a mnohí sa budú tešiť aj zo športového vybavenia či darčekových balíčkov (po 17 %), módne doplnky, poukážky, zážitkové vouchre, šperky, hračky a dovolenky. Štvrtina opýtaných (presne 26 %) minie za darčeky pre jedeného člena domácnosti menej než 40 eur, ďalších 21 % minie na jedného dvojnásobok a 17 % aj trojnásobne viac (do 120 eur). Sú tu však aj takí, čo si dovolia minúť oveľa viac. Dvanásť percent nemá problém kúpiť darčeky pre svojho blízkeho v hodnote od 121 do 200 eur, sedem percent od 201 do 400 eur a tri percentá aj vyše 400 eur. Najbežnejšími zdrojmi na darčeky sú výplaty (57 %), úspory (39 %) a kreditné karty (13 %), ale tiež úver či nákup na splátky.

Štyria z desiatich väčšiu časť darčekov kúpia v e-shopoch a druhú, menšiu časť, v kamenných predajniach. Opačnú preferenciu v takomto kombinovanom nakupovaní má 27 % respondentov. Výlučne v klasických obchodoch nakupuje už len 13 % ľudí a iba na internete 6 %. To, že sú Slováci citliví na rast cien tovarov a služieb, odzrkadľuje aj ich pomerne časté vyhľadávanie zliav a výpredajov. Dvaja z desiatich nakupujú vianočné darčeky jedine v zľavách a vyše 80 % takto aspoň ich časť. Veľkú väčšinu darčekov ľudia hodlajú nakúpiť na Slovensku, len 12 % v zahraničí. V takom prípade je to najčastejšie Rakúsko (43 %), nasleduje Česká republika a Poľsko (po 31 %), potom Nemecko a Maďarsko.

EÚ: Nové pravidlá na riešenie digitálnej závislosti

Európsky parlament vyzýva na vývoj etických digitálnych produktov, ktoré sa nespoliehajú na nebezpečné vzorce a návykový dizajn. Problematické používanie smartfónov alebo internetu sa spája s nižšou životnou spokojnosťou a s príznakmi porúch duševného zdravia, akými sú depresia, nízka sebaúcta, úzkosť, nedostatok spánku a obsedantno-kompulzívne správanie, pričom najzraniteľnejšie sú deti a mladí ľudia. Európska komisia v súčasnosti už hodnotí potrebu aktualizovať určité právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany v digitálnom prostredí, pričom výsledky sa očakávajú v roku 2024.

Mladí ľudia vo veku 16 – 24 rokov strávia na internete v priemere viac než sedem hodín denne, pričom každý štvrtý spadá do popisu problematického používania smartfónov pripomínajúceho závislosť. Europoslanci varujú pred návykovou povahou on-line hier, sociálnych médií, streamingových služieb a on-line trhovísk, ktoré využívajú zraniteľnosť používateľov na upútanie ich pozornosti a speňaženie údajov a požadujú zvýšiť ochranu spotrebiteľa. Európsku komisiu vyzývajú, aby riešila existujúce právne medzery a zaviedla nové právne predpisy proti návykovému dizajnu. V správe Európskeho parlamentu sa požaduje posúdenie a zákaz škodlivých návykových techník, na ktoré sa nevzťahuje smernica o nekalých obchodných praktikách, ako nekonečné skrolovanie, predvolené automatické prehrávanie, neustále správy a potvrdenia o prijatí.

Poslanci zdôrazňujú nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o presadzovania práva spotrebiteľov a inštitúcií v oblasti on-line služieb, a domnievajú sa, že spoločnosti by mali byť povinné vyvíjať etické a spravodlivé digitálne produkty a služby bez nebezpečných vzorcov, zavádzajúcich alebo návykových dizajnov. S cieľom zmierniť návykový charakter platforiem a posilniť postavenie spotrebiteľov sa Európska komisia vyzýva, aby predložila digitálne „právo nebyť rušený“. Poslanci tiež chcú, aby vytvorila zoznam osvedčených postupov v oblasti dizajnu, ako „mysli skôr, než pozdieľaš“, predvolené vypnutie oznámení, chronologické informačné kanály, režim šedej stupnice, automatické zámky a súhrny celkového času pred obrazovkou. Navrhujú tiež kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom pestovať bezpečnejšie a zdravšie on-line návyky. Obávajú sa totiž fyzickej, psychologickej a materiálnej ujmy, ktoré môže mať návykový charakter vrátane straty sústredenia a kognitívnych schopností, vyhorenia, stresu, depresie či obmedzenej fyzickej aktivity. Obzvlášť sa obávajú dlhodobého vplyvu na zdravie maloletých a chcú viac výskumu rizík súvisiacich s on-line službami.

SR: Zamestnanosť a mzdy v októbri 2023

Podľa štatistického úradu mzdy na Slovensku prvýkrát od augusta 2021 reálne vzrástli. Naďalej však pokračoval pokles zamestnanosti s výnimkou stavebníctva a informácií s komunikáciou.

Priemerná nominálna mesačná mzda v októbri 2023 sa medziročne nominálne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach, najviac, o 17,6 %, v odvetví s najnižšími mzdami, a to v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev na 721 eur. Dvojciferným tempom rástli mzdy zamestnancov aj v priemysle na 1.477 eur, vo veľkoobchode na 1.441 eur, maloobchode na 1.088 eur a v ubytovaní 1.093 eur. Rast miezd v ostatných vybraných odvetviach sa pohyboval od 7,9 % v predaji a oprave motorových vozidiel, kde októbrová priemerná mzda zodpovedala 1.367 eurám, do 9,8 % vo vybraných trhových službách vo výške 1.370 eur. Odmena za prácu sa reálne zvýšila najvýraznejšie, o 9,8 %, v reštauráciách a pohostinstvách a tiež o 4 % v priemysle. Úroveň rastu prekročila 3 % vo veľkoobchode, maloobchode aj v ubytovaní. Reálne mzdy sa na Slovensku najviac zvýšili v ubytovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o vyše 2,5 %. Miernejším tempom mzdy rástli v stavebníctve, vybraných trhových službách a maloobchode. Na úrovni minulého roku zostali vo veľkoobchode. V ostatných sledovaných odvetviach reálne mzdy medziročne klesli.

Pokles zamestnanosti v medziročnom porovnaní evidovala v októbri 2023 väčšina sledovaných odvetví. V priemysle ubudlo medziročne 0,9 % zamestnancov, pričom zamestnanosť v tomto odvetví klesá už 20 mesiacov s výnimkou tohtoročného marca. Najvýraznejší medziročný úbytok zamestnancov o 7,7 % evidovali činnosti reštaurácií a pohostinstiev. Pokles zamestnanosti vyšší než 2 % mali aj maloobchod, veľkoobchod a sektor ubytovania. Zamestnanosť rástla len v stavebníctve o 1 % a v informáciách a komunikácii o 1,7 %.

V súhrne za desať mesiacov roka 2023 sa zvýšila nominálna mesačná mzda najviac v odvetviach s nízkymi zárobkami: v ubytovaní o 14,6 % na 1.070 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 14,4 % na 701 eur a v stavebníctve o 12,8 % na 1.010 eur. Počet zamestnancov sa pritom medziročne zvýšil len v stavebníctve, ubytovaní, informáciách a komunikácii a v predaji a oprave motorových vozidiel. Zamestnanosť v týchto odvetviach rástla len mierne od 1 % do 2,1 %. Ostatné odvetvia zápasili s poklesom zamestnancov, ten bol najvýraznejší vo veľkoobchode o 2,7 %.

Bankroty: Muži bankrotujú stále častejšie

V novembri tohto roku zbankrotovalo 594 občanov Slovenska. Oproti minulému roku s 800 bankrotmi ide o pokles o 25,75 % a v medzimesačnom porovnaní, kedy v októbri zbankrotovalo 986 dlžníkov, ide o 39,76 % zníženie. Podľa analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau od roku 2006, kedy začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca novembra t. r. bolo na Slovensku vyhlásených celkom 76.410 osobných bankrotov.

„Z dlžníkov, ktorí zbankrotovali v novembri, bolo 84 ľudí s trvalým pobytom zapísaným na obecných, miestnych alebo mestských úradoch či na virtuálnych adresách. Z nich bolo 71 % mužov a 29 % žien. Celkovo ich podiel na počte vyhlásených konkurzov predstavuje až 14,4 %. Je to o 3 percentuálne body viac, než je dlhodobý priemer,“ uviedla analytička Jana Marková. Z vyhlásených 584 konkurzov sa 10 dlžníkov rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov ich bolo 91 % vyhlásených na majetok nepodnikateľov.

Najviac bankrotov počas minulého mesiaca bolo v Nitrianskom (108) a v Bratislavskom (98) kraji. Naopak najmenej bankrotov vyhlásili dlžníci v Košickom (25) a v Žilinskom (51) kraji. Najčastejšie bankrotovali tridsiatnici a štyridsiatničky. Na mužov pripadalo z osobných bankrotov v novembri 382 a na ženy 212. Stále viac bankrotujú muži, v medziročnom porovnaní ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov vzrástol o 4,43 p. b. Naopak, pomer žien, ktoré zbankrotovali, v novembri medziročne klesol o 4,43 p. b. Zaznamenaných bolo aj 13 bankrotujúcich manželských párov a dve rodinné väzby.

EU: Práva občanov

Pri príležitosti 30. výročia európskeho občianstva Európska komisia predkladá balík opatrení na posilnenie práv vyplývajúcich z občianstva EÚ. Komisia navrhuje zmenu pravidiel stanovených v smernici o konzulárnej ochrane tak, aby v čase krízy smernica poskytovala ochranu a podporu občanom EÚ v zahraničí. V rámci tohto balíka predkladá aj nové usmernenia o práve na voľný pohyb, príručku osvedčených volebných postupov pre občanov so zdravotným postihnutím, kompendium elektronického hlasovania, ako aj príručku k občianstvu EÚ.

Návrh zrevidovať smernicu o konzulárnej ochrane EÚ sleduje, aby zabezpečovala lepšiu a jednoduchšiu ochranu občanov EÚ v tretej krajine, v ktorej ich domovská krajina nemá konzulát ani veľvyslanectvo. Občania EÚ by tak mali možnosť získať jasnejšie informácie a uplatniť svoje právo na pomoc a ochranu. Návrh zahŕňa opatrenia, ktorých cieľom je: 

• zjednodušiť postupy a čo najlepšie využiť sieť delegácií EÚ a veľvyslanectiev a konzulátov členských štátov po celom svete, aby mohli lepšie pomáhať občanom v núdzi,
• posilniť kroky týkajúce sa pripravenosti a reakcie na krízy, napríklad vykonávaním pravidelných konzulárnych krízových cvičení a vypracovaním konzulárnych krízových plánov s posúdením možných rizík a odhadom počtu občanov EÚ prítomných v jednotlivých krajinách,
• vysielať spoločné tímy konzulárnych expertov na posilnenie diplomatického a konzulárneho zboru v krízových situáciách.

Revidované usmernenia o voľnom pohybe majú pomôcť orgánom členských štátov a vnútroštátnym súdom správne uplatňovať pravidlá EÚ o voľnom pohybe. Predchádzajúca verzia usmernení z roku 2009 bola aktualizovaná, aby sa zohľadnil predovšetkým vývoj judikatúry Súdneho dvora s ohľadom na rozmanitosť rodín vrátane dúhových rodín. Nové usmernenia ponúkajú právny a praktický výklad kľúčových otázok týkajúcich sa práv na voľný pohyb a príklady.

V príručke osvedčených volebných postupov pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorá bola avizovaná v stratégii v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, sa uvádza súbor osvedčených volebných postupov z rôznych členských štátov, ktoré majú ďalej zlepšovať účasť zdravotne postihnutých občanov na volebnom procese. Predstavené kompendium elektronického hlasovania je zbierkou postupov elektronického hlasovania a iných informačno-komunikačných technologických postupov z rôznych členských štátov s cieľom ďalej podporovať uplatňovanie volebných práv v EÚ. Komisia predkladá aj príručku k občianstvu EÚ, ktorá poskytne občanom EÚ najdôležitejšie informácie o ich právach. Zameriava sa najmä na mladých ľudí a ľudí, ktorí občianstvo EÚ získali len nedávno.