HP Wolf Security Report: Pozor na malvérové balíčky

Správa HP Wolf Security upozorňuje na dramatický nárast dostupnosti malvérových balíčkov, ktorými môžu hackeri útočiť na firmy aj jednotlivcov a kradnúť im tak citlivé údaje. Útočníci si dnes si môžu jednoducho zakúpiť hotové a používateľsky prívetivé sady malvéru, ktoré systémy infikujú jedným kliknutím. Niektoré sady boli na hackerských fórach ponúkané len za 65 dolárov mesačne. Paradoxne, iné sú zas pre útočníkov príliš drahé, takže sami siahajú po cracknutých verziách a aj hackeri sa tak stávajú terčami útokov svojich “kolegov”.

Správa obsahuje informácie o niektorých známych typoch útokov, napríklad:

• Houdini’s Last Act: nová kampaň zameraná na firemné systémy používala falošné prepravné dokumenty, ktoré skrývali JavaScript malvér Vjw0rm. Jeho zamaskovaný kód umožnil malvéru prejsť cez centrálne zabezpečenie e-mailov a dostať sa ku cieľovým počítačom. Houdini je 10 rokov starý VBScript RAT, ktorý využíval aj aktuálne analyzovaný útok. To ukazuje, že s vhodnými nástrojmi z online tržníc a obchodov pre kyberzločincov môžu hackeri stále účinne využívať aj starší malware tak, že zneužívajú skriptovacie funkcie integrované v dnešných operačných systémoch. 
• Útoky typu "Jekyll a Hyde": HP odhalilo kampaň Parallax RAT, ktorá spustí dve vlákna, pokiaľ používateľ otvorí nakazenú faktúru. Vlákno "Jekyll" otvorí falošnú faktúru kopírovanú z legitímnej on-line šablóny a znižuje tak podozrenie, zatiaľ čo "Hyde" spustí malvér na pozadí. Tento útok je ľahko uskutočniteľný, pretože predpripravené sady Parallax boli na hackerských fórach ponúkané len za 65 dolárov mesačne.

HP tiež odhalilo, ako sa útočníci snažia nachytať menej skúsených kybernetických zločincov. Na platformy pre zdieľanie kódu, napríklad GitHub, umiestňujú falošné sady na vytváranie malvéru. Tieto repozitáre môžu mať za následok infikovanie počítačov tých, ktorí sami chceli byť aktérmi útokov. Napríklad populárna sada malvéru XWorm sa na nelegálnych trhoch ponúka za ceny až 500 dolárov, čo kyberzločincov s obmedzenými prostriedkami núti kupovať falošné cracknuté verzie.

Správa tiež rozkrýva, ako kyberzločinci pokračujú v diverzifikácii svojich útočných metód, aby obišli bezpečnostné pravidlá a detekčné nástroje. Tu sú niektoré zistenia:

• Archívy, teda napríklad ZIP a RAR súbory, boli už 6. štvrťrok za sebou najpopulárnejším spôsobom šírenia malvéru. Išlo o až 36 % analyzovaných prípadov
• Hoci sú makrá v doplnkoch Excel súborov (.xlam) štandardne deaktivované, v Q3 boli 7. najpopulárnejším typom súborov zneužívaných útočníkmi (posun zo 46. miesta v Q2). V Q3 sa objavovali dokonca aj malvérové kampane zneužívajúce doplnky v PowerPointe
• Minimálne 12 % útokov šírených prostredníctvom e-mailových správ identifikovaných HP Sure Click v Q3 a Q2 obišlo jeden alebo viac skenerov na e-mailových bránach
• V Q3 narástol aj počet útokov využívajúcich zraniteľnosť v Exceli (91 %) a Worde (68 %)
• Pri PDF súboroch a hrozbách izolovaných HP Wolf Security došlo k nárastu o 5 % v porovnaní s Q2
• Najčastejším zdrojom hrozieb boli v treťom štvrťroku e-maily (80 %) a sťahovanie z prehliadačov (11 %).

EU: Oprava namiesto kúpy, a to aj po uplynutí záruky

Vyhadzovanie spotrebného tovaru, ktorý by sa dal ešte opraviť, má veľký vplyv na životné prostredie, pretože v Európskej únii sa každoročne vyprodukuje 261 miliónov ton emisií CO2 a 35 miliónov ton odpadu, pričom sa spotrebuje 30 miliónov ton zdrojov. Spotrebitelia, ktorí sa rozhodnú pre výmenu tovaru namiesto jeho opravy, prídu každý rok približne o 12 miliárd eur. Podľa štúdie Európskej komisie by 77 % občanov EÚ uprednostnilo opravu pred kúpou nového tovaru. Nový návrh o práve na opravu dopĺňa iniciatívy EÚ o ekodizajne a o posilnení postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie.

V rámci zákonnej záručnej lehoty budú musieť predajcovia uprednostniť opravu, ak je lacnejšia alebo rovnako nákladná ako výmena tovaru, okrem prípadov, kedy oprava nie je možná alebo je pre spotrebiteľa nevýhodná. Europoslanci tiež navrhujú predĺžiť zákonnú záruku o jeden rok od dátumu opravy výrobku. Po uplynutí zákonnej záruky budú mať spotrebitelia aj naďalej právo požiadať o opravu výrobkov, ako sú práčky, vysávače, smartfóny a bicykle. Aby bola oprava atraktívnejšia, výrobcovia by mali na čas trvania opravy zapožičať spotrebiteľovi náhradný tovar. Ak sa výrobok opraviť nedá, výrobcovia by mali namiesto neho ponúknuť repasovaný výrobok.

Spotrebiteľov od opravy výrobku často odrádzajú vysoké náklady, sťažený prístup k opravárenským službám alebo konštrukčné prvky, ktoré bránia oprave. Parlament chce preto zabezpečiť, aby nezávislé opravovne, subjekty vykonávajúce renováciu a repasáciu, ako aj koncoví používatelia mali prístup ku všetkým potrebným náhradným dielom, informáciám a nástrojom za primeranú cenu.Okrem toho majú špecializované on-line platformy pomôcť spotrebiteľom nájsť miestnych opravárov (vrátane tzv. opravárenských kaviarní) a predajcov renovovaného tovaru v ich okolí. Poslanci tiež navrhujú využiť vnútroštátne fondy opráv na poskytovanie poukážok a iných finančných stimulov, aby tak boli opravy cenovo dostupnejšie a atraktívnejšie.

CRM: Stále málo využívané

Informatizácia a digitalizácia zvýšila požiadavky na rýchlosť reakcie na požiadavky trhu a zákazníkov. Bez adekvátnych nástrojov je prakticky nemožné udržať si miesto na trhu, prípadne sa posúvať ďalej. CRM systémy, ktoré zahŕňajú rôzne možnosti starostlivosti o zákazníka, však v plnej miere využíva len9 percent slovenských firiem!

CRM systémy pomáhajú v krátkom čase riadiť, automatizovať a kontrolovať vzťahy s veľkým počtom zákazníkov. Pri práci so zákazníkmi ich však podľa výsledkov prieskumu spoločnosti Seyfor nevyužíva až 56 percent firiem. V plnej miere ich využíva len 9 percent firiem a 16 percent firiem ich využívajú s tým, že nepoznajú všetky ich funkcie a benefity. Podľa Dity Sirotovej by si firmy mali uvedomiť, že tieto systémy prinášajú štruktúrovaný prístup k potenciálnym aj existujúcim zákazníkom: „Pri správnom využívaní poskytujú firmám údaje, na základe ktorých sa vedia rozhodovať pri plánovaní svojich marketingových aktivít, ale aj dôležitých biznisových krokov. Vedia odhaliť preferencie zákazníkov v segmente, v ktorom daná spoločnosť podniká, vedia podporiť a predikovať životný cyklus výrobkov a poskytovaných služieb a podporiť inovácie. S prichádzajúcimi možnosťami nástrojov umelej inteligencie môžu v spolupráci s jedinečným ľudským faktorom posunúť komunikáciu so zákazníkmi na novú úroveň.“

Respondenti v tomto prieskume agentúry MNFORCE (1.9. až 6.9.2023, 600 zamestnancov, ktorí v práci využívajú informačné a digitálne technológie) uviedli, že CRM systémy používajú hlavne na analýzu a správu dát (30 percent), na dokumentáciu (26 percent), správu kontaktov (24 percent), služby zákazníkom a zlepšenie vzťahov s nimi (23 percent). Pri hodnotení benefitov CRM systémov v prieskume najviac rezonovali nasledovné: zlepšená komunikácia (37 percent), centralizované informácie (27 percent) či lepšia spokojnosť na strane zákazníkov (26 percent). Aj CRM ako digitálne systémy vyvolávajú na strane používateľov isté obavy. Na prvom mieste sa tradične umiestňuje obava z nedostatočnej ochrany osobných údajov a riziko úniku dát. Deklarovalo to tak 24 percent respondentov. Ako riziko tiež vyhodnotili nedostatočnú flexibilitu prispôsobiť CRM systém presne potrebám firmy (23 percent) a tiež nesprávnosť údajov v systéme, ak ich zamestnanci nebudú pravidelne aktualizovať (22 percent). Časť respondentov (20 percent) ich hodnotí negatívne aj z dôvodu vysokých nákladov na implementáciu a aktualizáciu. D. Sirotvá firmám radí, aby využívali platformy a riešenia, ktoré sú preukázateľne chránené. Ruka v ruke s bezpečnosťou CRM systémov ide aj procesné nastavenie vo firmách. Kedysi sme hovorili, že 90 percent únikov informácií pochádza zo zneužitia získaných informácií vlastnými zamestnancami, ktorí odchádzajú. Toto riziko tu stále je a je potrebné ho eliminovať primárne organizačnými opatreniami.

On-line: Správy každý deň

Viac ako polovica slovenských internetových používateľov nad 15 rokov sleduje správy každý deň. Mobilný telefón je hneď v závese a na treťom mieste je rádio. Úlohu rýchleho informátora o aktuálnom dianí dnes medzi platformami plnia okrem spravodajských webov aj sociálne siete. Pri výbere konkrétnych spravodajských zdrojov Slováci najviac riešia dôveryhodnosť, ktorú pre nich zaručuje najmä uvedené meno autora a poskytovanie priestoru rôznym názorovým prúdom.

On-line výskum ResSOLUTION Group a Nielsen (500 respondentov z internetovej populácie Slovenského národného panela starších ako 15 rokov) prebehol v období pred slovenskými parlamentnými voľbami, čo mohlo mať vplyv na výsledky. Viac ako polovica (54 %) Slovákov uviedla, že aspoň raz denne sleduje spravodajstvo v televízii. Na druhom mieste je internetové spravodajstvo v mobilnom telefóne, ktoré kontroluje aspoň raz denne 50 % Slovákov. Avšak pokiaľ ide o sledovanie správ niekoľkokrát denne, prvenstvo má práve mobil, ktorý tak využíva jedna tretina, zatiaľčo v televízne spravodajstvo viackrát za deň sleduje iba štvrtina Slovákov. Každý deň v rádiu správy počúva 44 % a cez počítač alebo notebook sa k spravodajstvu denne dostáva 41 %. Tlač ako denný zdroj spravodajstva využíva už len 16 % Slovákov.

Televízne spravodajstvo na dennej báze sleduje najmä strašia časť populácie, pričom s klesajúcim vekom táto tendencia slabne. V skupine nad 55 rokov je to 71 %, z ľudí vo veku 35 až 54 rokov je to 55 % a v najmladšej skupine od 15 do 34 rokov iba 40 %. Podobný, aj keď menej výrazný trend platí aj pri rádiu (55+ rokov 50 %, 35–54 rokov 46 %, 15–34 rokov 36 %). Dve najčastejšie miesta na internete, ktoré Slováci navštevujú, keď chcú zistiť, čo sa deje nové sú sociálne siete a najčastejšie navštevované spravodajské weby (zhodne 34 %). Siete za týmto účelom vo väčšej miere navštevujú ženy (41 % vs. 27 % mužov) a najmladšie skupiny do 35 rokov (46 %). Na často navštevované spravodajské weby si ako prví po aktuality chodia skôr muži (40 % vs. 28 % žien). 17 % respondentov novinky hľadá na stránkach webového prehliadača. Najčastejšie sledovaným typom spravodajstva na internete sú (medzi jeho konzumentmi) správy o počasí, ktoré aspoň raz za deň vyhľadá 66 % z nich. Tri pätiny (60 %) na internete denne sledujú horúce aktuality a tiež domáce spravodajstvo. Zahraničné správy na internete sleduje každý deň 48 % opýtaných, regionálne aj dopravné spravodajstvo zhodne 38 %.

Pri výbere spravodajských zdrojov je pre konzumentov spravodajstva najdôležitejšia dôveryhodnosť, ktorú považuje za kľúčovú 53 % z nich. Viac než tretina (35 %) rieši, či má zdroj dostatočne široký záber informácií a 31 % vyberá podľa relevancie informácií ohľadom pre nich dôležitých tém. Medzi ďalšie dôležité kritériá pri výbere spravodajského zdroja patrí aj rýchlosť správ (28 %), ich prehľadnosť a radenie (26 %) a pohodlnosť (23 %). Zárukou dôveryhodnosti spravodajstva je pre tri štvrtiny konzumentov správ uvedenie meno autora v príspevku. Pre 72 % je dôležitým ukazovateľom dôveryhodnosti to, že zdroj dáva priestor rôznym názorovým prúdom. Nasledujúce kritériá sú z hľadiska dôveryhodnosti dôležité pre 67–69 % Slovákov: dohľadateľnosť (neanonymita) majiteľa média, prítomnosť známych a uznávaných redaktorov, tvorba vlastného spravodajského obsahu, etablovanosť média, pridávanie odkazov na primárne zdroje, verejnoprávnosť zdroja a vlastník, ktorý nie je spojený s politikou alebo presadzovaním obchodných záujmov.

EU: Obnova prírody

Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu o právnom predpise o obnove prírody. Po prijatí a uplatňovaní v členských štátoch EÚ bude tento právny predpis kľúčovým príspevkom na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a na zvýšenie pripravenosti a odolnosti Európy voči účinkom zmeny klímy.

Právnym predpisom by sa mal začať proces nepretržitého a trvalého oživenia prírody na pevnine aj na mori Európskej únie. Ako celkový cieľ, ktorý sa má dosiahnuť na úrovni EÚ, členské štáty zavedú do roku 2030 opatrenia na obnovu aspoň v 20 % pevninských oblastí EÚ a 20 % jej morí. Do roku 2050 by sa takéto opatrenia mali zaviesť pre všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnoviť. Európsky parlament a Rada budú teraz musieť formálne prijať nové nariadenie. Účinnosť nadobudne 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty potom budú musieť Európskej komisii predložiť svoj prvý plán obnovy prírody do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti.

Na rôzne ekosystémy sa budú vzťahovať rôzne ciele obnovy a členské štáty rozhodnú o konkrétnych opatreniach, ktoré sa budú uplatňovať na ich územiach. Na tento účel vypracujú národné plány obnovy prírody s potrebami obnovy a opatreniami prispôsobenými miestnemu kontextu a harmonogramom ich vykonávania. Vypracujú tieto plány so zapojením miestnych komunít a občianskej spoločnosti. Plány by sa mali usilovať o synergie so zmierňovaním zmeny klímy, adaptáciou na zmenu klímy a predchádzaním katastrofám, ako aj s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom. Konkrétne ciele pre rôzne ekosystémy sa budú týkať napríklad zlepšenia stavu kľúčových suchozemských a morských biotopov EÚ, mestských ekosystémov, riek a záplavových oblastí alebo zlepšenia rozmanitosti opeľovačov.