štvrtok 20. júla 2023

NIS-2: Unifikácia kyberbezpečnosti

Novopripravovaná smernica Európskej únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti prinesie nové nároky na IT bezpečnosť pre celý rad organizácií, vrátane poskytovateľov IT. Podľa dopytovania medzi lokálnymi predajnými partnermi GFI Software sa smernica NIS-2 dotkne až dvoch tretín z nich alebo ich koncových zákazníkov.

Smernica NIS-2 je zameraná na posilnenie IT bezpečnosti európskych organizácií kritickej infraštruktúry (energetika, zdravotnícke zariadenia, dopravná infraštruktúra, finančné organizácie, výroba a pod.), a to nielen na finálnych dodávateľov, ale tiež na všetky subjekty v ich dodávateľskom reťazci. Cieľom je eliminovať, či aspoň minimalizovať následky útokov na kritickú či dôležitú infraštruktúru, ako bol napríklad v roku 2022 útok na dodávateľa palív v Nemecku. Hlavným cieľom smernice je unifikácia a harmonizácia kybernetickej bezpečnosti naprieč celou Európou a vytvorenie jednotného prístupu ku kybernetickým hrozbám pre dôležité sektory. Podľa odhadov sa smernica NIS-2 v rámci celej Európy dotkne zhruba 160.000 subjektov, pričom jej implementácia napríklad v ČR sa bude vyžadovať už od októbra 2024.

„Podľa prieskumu medzi našimi českými a slovenskými partnermi, 65 % potvrdilo, že oni či ich zákazníci spadajú do skupiny podnikov, na ktoré sa bude smernica NIS-2 vzťahovať. Pri podobnom prieskume v regióne EMEA toto potvrdilo dokonca 74 % opýtaných partnerov GFI. Aby sa organizácie vyhli horúčkovitým prípravám na poslednú chvíľu, ako v prípade implementácie GDPR, je dobré začať s prípravami hneď. To znamená zistiť, či spadajú do skupiny dotknutých firiem, aké nároky sú na nich kladené a pomocou akých nástrojov ich môžu splniť“, dodal Jozef Kačala.

streda 19. júla 2023

EU: Nové pravidlá pre batérie

Európsky parlament schválil nové pravidlá týkajúce sa navrhovania, výroby a nakladania s odpadom všetkých typov batérií predávaných v Európskej únii. Europoslanci odsúhlasili dohodu dosiahnutú s Radou o revízii pravidiel EÚ o batériách a použitých batériách. Nový zákon zohľadňuje technologický vývoj a budúce výzvy v tomto odvetví a bude sa vzťahovať na celý životný cyklus batérií od návrhu až po koniec životnosti.


Kľúčové opatrenia stanovené v nariadení: 

  • povinné vyhlásenie o uhlíkovej stope a štítok pre batérie pre elektrické vozidlá (EV), batérie pre ľahké dopravné prostriedky (LMT) (ako sú elektrické skútre alebo bicykle) a dobíjateľné priemyselné batérie s kapacitou nad 2 kWh;
  • navrhovanie prenosných batérií v spotrebičoch tak, aby ich spotrebitelia mohli ľahko odstrániť a vymeniť;
  • digitálny pas pre batérie LMT, priemyselné batérie s kapacitou nad 2 kWh a batérie EV;
  • politika náležitej starostlivosti pre všetky hospodárske subjekty s výnimkou malých a stredných podnikov;
  • prísnejšie ciele zberu odpadu: v prípade prenosných batérií – 45 % do roku 2023, 63 % do roku 2027 a 73 % do roku 2030; v prípade batérií LMT – 51 % do roku 2028 a 61 % do roku 2031;
  • minimálne úrovne materiálov zhodnotených z použitých batérií: lítium – 50 % do roku 2027 a 80 % do roku 2031; kobalt, meď, olovo a nikel – 90 % do roku 2027 a 95 % do roku 2031;
  • minimálne úrovne recyklovaného obsahu z výroby a spotrebiteľského odpadu na použitie v nových batériách: osem rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia – 16 % pre kobalt, 85 % pre olovo, 6 % pre lítium a 6 % pre nikel; 13 rokov po nadobudnutí účinnosti: 26 % v prípade kobaltu, 85 % v prípade olova, 12 % v prípade lítia a 15 % v prípade niklu.

utorok 18. júla 2023

Konkurzy: V druhom štvrťroku 2023 rástli

V druhom štvrťroku 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 73 konkurzov na majetok podnikateľských subjektov a povolené boli 2 reštrukturalizácie. Podľa údajpv CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v porovnaní s predchádzajúcim, prvým štvrťrokom tohto roka počet vyhlásených konkurzov vzrástol o 10,61 percenta (zo 66 na 73) a počet povolených reštrukturalizácií klesol o 50 percent (zo 4 na 2). V medziročnom porovnaní s druhým štvrťrokom 2022 počet vyhlásených konkurzov vzrástol o 4,29 percenta (zo 70 na 73) a počet povolených reštrukturalizácií klesol o 80 percenta (z 10 na 2).


V priebehu posledných 12 mesiacov bolo vyhlásených 289 konkurzov, čo je o 5,47 percenta viac než v predchádzajúcom období s 274 konkurzmi. V období od júla 2022 do júna 2023 bolo povolených 13 reštrukturalizácií podnikateľských subjektov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím s 26 povolenými reštrukturalizáciami o rovnú polovicu menej. Od roku 2006 do konca júna 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 4 975 konkurzov a bolo povolených 914 reštrukturalizácií právnických osôb - dlžníkov.

V júni 2023 bolo vyhlásených 19 konkurzov. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom (27 konkurzov) je to o 29,63 percenta menej a v medziročnom porovnaní s júnom 2022 s 18 konkurzmi to predstavuje nárast o 5,56 percenta. Zároveň boli pre nedostatok majetku zastavené 4 konkurzné konania a z rovnakého dôvodu bolo zrušených až 23 konkurzov. Začatých bolo 50 nových konkurzných konaní. V šiestom mesiaci tohto roka žiaden subjekt nevyužil možnosť preventívnej reštrukturalizácie a zároveň nebola povolená ani jedna reštrukturalizácia. V druhom štvrťroku boli povolené iba 2 reštrukturalizácie v máji. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka počet reštrukturalizácií v júni 2023 klesol z 3 na 0.Z hľadiska právnych foriem dlžníkov v júni bolo všetkých 19 konkurzov (100 percent) vyhlásených na spoločnosti s ručením obmedzeným. Až 68,42 percenta z nich sú firmy bez zamestnancov. Spoločnosti, ktoré zamestnávali menej ako 10 zamestnancov, predstavujú 15,79 percenta. Naopak, najväčšími zamestnávateľmi sú spoločnosti M.I.S. SLOVAKIA, spol. s r. o., a PROTRON s. r. o. Kým prvá, výrobca ostatných pletených a háčkovaných odevov, sídli v Prešovskom kraji a zamestnávala 100 až 149 zamestnancov, druhá sa zaoberala výstavbou obytných a neobytných budov, sídli v Trenčianskom kraji a zamestnávala 50 – 99 pracovníkov. Najviac konkurzov – 26,32 percenta (5) vyhlásených v Prešovskom kraji a 21,05 percenta (4) v Trnavskom kraji. Celkovo v júni 2023 bolo 31,58 percenta konkurzov (6) vyhlásených v priemyselnej výrobe a 21,05 percenta (4) v oblasti odborných vedeckých a technických činností.

pondelok 17. júla 2023

Inflácia: Zmierňovanie rastu

Zmierňovanie rastu inflácie na Slovensku podľa štatistického úradu pokračuje. Medziročne inflácia od roku 2021 síce bez prestávky rastie, ale štvrtý mesiac jej dynamika klesla na úroveň 10,8 %. Medziročné spomaľovanie rastu inflácie v júni ovplyvnil najmä rýchlejší pokles cien pohonných hmôt o takmer 19 %, zdražovanie potravín pod 20 % a bývanie s energiami a službami pod 10 %. Medzimesačne sa rast cien potravín zastavil prvýkrát od augusta 2021. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júni 2023 medzimesačne vzrástli o 0,2 %. Pri júnovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 10,8 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 11,6 % a čistá inflácia hodnotu 9,3 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia hodnotu 0,3 % a čistá inflácia 0,4 %.


Najvýraznejší vplyv mal medzimesačný rast cien v odbore doprava: opätovne vzrástlo hlavne prevádzkovanie prostriedkov osobnej dopravy o 1,3 %, z toho najviac rástli ceny pohonných látok o 1,6 %. Zvýšili sa aj ceny organizovaných dovolenkových zájazdov o 6 % a  v reštauráciách a kaviarňach o 1 %. V júni sa zastavil prvýkrát od augusta 2021 rast cien potravín - zostal na májovej úrovni. Ceny mlieka, syrov, a vajec klesli o 1,7 %, znižovali sa tretí mesiac po sebe. Medzimesačne nižšie boli ceny aj pri chlebe a obilninách o 0,4 %, pri zelenine o 1,4 % a pri olejoch a tukoch o 3,5 % (hlavne poklesom cien masla, margarínu). V porovnaní s májom ešte stále rástli ceny mäsa o 0,7 %, ovocia o 6,1 % a cukru a cukroviniek o 0,8 %. Nealkoholické nápoje zaznamenali pokles o 0,2 %, nižšie ceny mala káva aj minerálne vody. Ceny v odbore bývanie a energie medzimesačne klesli prvýkrát po dvoch rokoch o 0,1 % (ceny tepelnej energie o 1,3 %, ceny imputovaného nájomného o 0,1 %, ktoré naposledy klesli v januári tohto roku). Vzrástli tiež ceny alkoholických nápojov, tovarov a služieb na údržbu domácnosti, farmaceutických výrobkov, služieb osobnej starostlivosti, sociálnych služieb aj ceny odevov.

Medziročná inflácia sa znížila na 10,8 %, čo bola úroveň naposledy v marci 2022, pokles pokračoval iba pri cenách v doprave. Najväčší vplyv na celkovú infláciu mali ceny potravín s nealko nápojmi. Tie nepretržite rastú už tretí rok a v júni medziročne stúpli o 19 %, čo sú hodnoty spred roka. Dynamika rastu sa spomalila tretí mesiac, avšak ceny vyššie o viac ako 20 % sa stále udržali v 5 spomedzi 9 sledovaných skupín potravín. Najvýznamnejšie boli najmä vyššie ceny chleba a obilnín o 20 %, mlieka, syrov a vajec o 21,6 %, a tiež zeleniny o 25 % aj cukru a cukroviniek o 28,5 %. Nealkoholické nápoje sa zvýšili o 17,7 %. Pred letom k celkovému výsledku inflácie prispeli aj vyššie ceny za stravovacie služby o 12,9 %, z toho hlavne v reštauráciách a kaviarňach o 14,7 %, ako aj vyššie ceny za ubytovacie služby o 9,5 %. Naďalej rástli ceny za tovary a služby osobnej starostlivosti o viac ako 15 %, z nich hlavne ostatné pomôcky a výrobky o 17,4 %. Vyššie ceny zaznamenalo aj odievanie či vzdelávanie. Rast cien v odbore bývanie a energií bol aktuálne v júni na úrovni 9,7 %. Hodnotu pod 10 % mal naposledy v decembri 2021. Vyššie ceny zaznamenali pevné paliva o 37,1 % a tepelná energia o 17,7 %, ako aj údržba a oprava obydlia o 15,6 %, či zber smetí o 17,2 %. Dlhodobý vplyv rastu cien stavebných materiálov sa prejavuje v imputovanom nájomnom, to v júni zaznamenalo medziročne zvýšenie cien o 6 %, čo bola najnižšia hodnota za posledné dva roky. Medziročný rast cien tlmil iba odbor doprava, ceny v ňom klesli o 5,1 %. Najväčší vplyv mal pokles cien pohonných látok, ktoré boli medziročne lacnejšie o 18,6 %.

Index spotrebiteľských cien sa v júni oproti máju znížil v domácnostiach zamestnancov, v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,2 % a v domácnostiach dôchodcov sa zvýšil o 0,1 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 10,7 %, za nízkopríjmové domácnosti o 11,6 % a za domácnosti dôchodcov o 11,4 %. V súhrne za prvý polrok roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 13,6 % (za domácnosti zamestnancov o 13,5 %, za nízkopríjmové domácnosti a za domácnosti dôchodcov zhodne o 14,5 %).

 

 

 

piatok 14. júla 2023

SR: V júni najviac bankrotovali štyridsiatnici a štyridsiatničky

V júni 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 839 osobných bankrotov. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau v porovnaní s júnom 2022 s 862 osobnými bankrotmi to predstavuje medziročný pokles o 2,67 percenta a v porovnaní s májom 2023, kedy zbankrotovalo 1.025 dlžníkov ich  bolo o 18,15 percenta menej. Z dlhodobých štatistík spoločnosti vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca júna 2023 zbankrotovalo už 72.434 obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v priebehu prvých šiestich mesiacoch roka 2023 zbankrotovalo 4.698 ľudí.

„V júni zbankrotovalo aj 94 občanov s trvalým pobytom na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Ľudia bez vlastného domova tak predstavovali 11,31 percenta z celkového počtu osobných bankrotov. Z nich bolo 63, resp. 67,02 percenta mužov a 31, resp. 32,98 percenta žien. Zároveň sme zaznamenali aj 23 bankrotujúcich manželských párov, plus dva manželské páry, ktoré zbankrotovali aj s deťmi. Okrem nich sme identifikovali 11 príbuzenských väzieb v konkurze,“ uvádza Jana Marková. Najviac osobných bankrotov bolo vyhlásených v Nitrianskom – 172 a najmenej v Žilinskom kraji – 37. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov vzrástol v troch krajoch, najviac v Nitrianskom – o 38,71 percenta a v Košickom kraji o 33,96 percenta. V piatich krajoch počet osobných bankrotov medziročne klesol, najvýraznejšie v Žilinskom kraji – o 45,59 percenta.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v júni 2023 ich pripadalo na mužov 498 a na ženy 341. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži. V medziročnom porovnaní sa ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov znížil o 3,52 percentuálneho bodu (62,88 percenta v júni 2022 vs. 59,36 percenta v júni 2023). Podiel žien v júni 2023 medziročne o 3,52 percentuálneho bodu vzrástol (37,12 percenta v júni 2022 vs. 40,64 percenta v júni 2023). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v júni 2023, malo 2,61 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v júni 2022 ich bolo 0,92 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami vysokoškolské vzdelanie malo 2,35 percenta dlžníčok (v júni 2022 ich bolo 3,44 percenta). Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi v júni sa medzi mužmi stali štyridsiatnici s 31,53 percentami (v júni 2022 najviac bankrotovali tridsaťroční muži s podielom 30,44 percenta). Medzi ženami tiež najviac bankrotovali štyridsiatničky s podielom 27,86 percenta (v júni 2022 najväčšiu skupinu žien predstavovali rovnako štyridsiatničky s podielom 31,25 percenta). „Medzi bankrotujúcimi osobami prevažovali vo všetkých vekových kategóriách doposiaľ muži. Prvý krát sa stalo, že medzi šesťdesiatnikmi bol väčší počet žien, než mužov,“ upozorňuje Jana Marková.

V minulom mesiaci bolo vyhlásených 831 konkurzov (99,05 percenta) a 8 dlžníkov (0,95 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v júni 2023 ich bolo 74 (8,82 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 765 (91,18 percenta) na majetok nepodnikateľov. Súdy zrušili 890 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 804 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 81 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku.