SR: Aké lieky máme najradšej

Slováci si v roku 2022 podľa Národného centra zdravotníckych informácií zakúpili 46,2 mil. balení voľnopredajných liekov za vyše 280 mil. EUR, čo je takmer o 50 mil. Eur viac než v roku 2021. Najčastejšie si kupovali lieky na dýchacie cesty a najviac kupovanými voľnopredajnými liekmi boli Paralen a Muconasal plus. K najviac predpisovaným liekom hradeným z verejného zdravotného poistenia patrili lieky na kardiovaskulárny systém (26,2 mil. balení) a nervový systém (14,1 mil. balení).

V roku 2022 na Slovensku spotreba humánnych liekov rástla. Celková finančná úhrada medziročne stúpla o 4,9 % na sumu 2.064,6 mil. EUR, z čoho zdravotné poisťovne uhradili 1.545,6 mil. EUR a pacienti zaplatili 519 mil. EUR. Spotreba liekov vyjadrená počtom balení medziročne vzrástla o 2,5 % a predstavovala 163,6 mil. balení. Najväčší podiel vydaných balení tvorili lieky plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia (57,5 %) a voľnopredajné lieky (28,2 %). Nasledovali lieky vydané na recept, ktoré si však platili pacienti v plnej výške (8,4 %) a lieky vydané pre nemocnice a neštátne ambulancie (5,9 %). 

Spotreba liekov vydaných bez lekárskeho predpisu sa v posledných rokoch kontinuálne zvyšovala, iba v roku 2020 v dôsledku pandemických opatrení klesla. Od roku 2021 spotreba voľnopredajných liekov opäť vzrástla a v roku 2022 dosiahla medziročný nárast o 12,5 % v počte balení a 20 % nárast v úhradách. Občania v lekárňach kúpili 46,2 mil. balení voľnopredajných liekov a zaplatili 280,2 mil. EUR. Najčastejšie kupovanými voľnopredajnými liekmi boli lieky na ochorenia respiračného systému (14,3 mil. balení), tráviacieho traktu a metabolizmu (8,5 mil. balení) a nervového systému (8,2 mil. balení). Najviac zaplatili pacienti za voľnopredajné lieky na respiračný systém (88,5 mil. EUR), tráviaci trakt a metabolizmus (58,8 mil. EUR) a muskuloskeletárny systém (45,0 mil. EUR).

Celková spotreba zdravotníckych pomôcok (vrátane špeciálneho zdravotníckeho materiálu) v roku 2022 predstavovala 211,2 mil. balení, čo je mierny pokles o 0,6 % oproti roku 2021. Celková úhrada v sume 628,0 mil. EUR však predstavuje medziročný nárast o 13,4 %. Úhrada poisťovní tvorila 578,0 mil. EUR a úhrada/doplatok pacientov bol 49,9 mil. EUR Celková spotreba dietetických potravín sa v roku 2022 medziročne zvýšila v počte balení o 4,5 % a v celkovej úhrade o 6,8 %. Občanom bolo celkom vydaných 4,2 mil. balení s úhradou 40,9 mil. EUR, z čoho poisťovne uhradili 35,8 mil. EUR a občania 5,1 mil. EUR.

Bisfenol: Aj vo výrobkoch pre deti

Bisfenoly sú súčasťou plastových výrobkov, textílií a tiež niektorých obalov pre potraviny. Ich stopy sa tak nachádzajú v mnohých živých organizmoch vrátane človeka. Niektoré z nich sú zároveň spájané so závažnými dopadmi na zdravie. Spotrebiteľská organizácia dTest preto spoločne so šiestimi zahraničnými partnermi nechala chemicky analyzovať široké spektrum výrobkov, z ktorých veľká časť bola určená najmenším deťom. Aké boli výsledky?

 

Analyzovaných bolo celkom 179 výrobkov, ktoré sú v domácnostiach s deťmi bežné: podbradníky, prikrývky, detské pančuchové nohavice, ale aj cumlíky, slnečné okuliare, hryzadlá či plechovky a konzervy. Predmetom testovania boli bisfenoly, pretože mnohé z nich sú endokrinnými disruptormi, ktoré vyvolávajú pomerne širokú škálu závažných zdravotných problémov vrátane porúch vývoja plodu, hormonálnych zmien či metabolických dysfunkcií. Niektoré štáty bisfenoly už obmedzili alebo úplne zakázali ich používanie v určitých typoch výrobkov. Na úrovní Európskej únie je množstvo bisfenolov regulované v materiáloch určených na styk s potravinami. Najznámejším a najbežnejším zástupcom tejto skupiny látok je bisfenol A (BPA), ktorý je obmedzený v termopapieri a hračkách určených pre deti do troch rokov. Nesmie sa zároveň používať ani pri výrobe dojčenských fliaš a hrnčekov. Samotná EÚ si uvedomuje, že aktuálne limity pre BPA a ostatné bisfenoly s podobnými účinkami (BPB, BPF a BPAF) nie sú dostačujúce a odporúča plošné obmedzenie týchto látok, kedy by väčšina chemických zmesí a výrobkov neobsahovala viac ako 10 mg/kg bisfenolov, tzn. nie viac ako 0,001 % hmotnosti výrobku. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín pred niekoľkými týždňami navrhol znížiť 20.000-krát hranicu denného bezpečného príjmu bisfenolu A. Laboratórne testy jednoznačne preukázali potrebu zavedenia nových a výrazne prísnejších reštrikcií. 

 

Žiadna zo sledovaných kategórií detských výrobkov predávaných na Slovensku aj v ďalších sledovaných európskych krajinách nebola úplne bez kontaminácie. Relatívne bezproblémové boli snáď len dojčenské fľaše (bez cumlíkov), v ktorých je však výskyt bisfenolu A obmedzený vyhláškou. U dojčenských fľašiek a podbradníkov sa nálezy pohybovali v rádoch stotín mg/kg materiálu. Pomerne pozitívne dopadli tiež detské pančuchy, s výnimkou výrobku Next 3 Pack Unicorn, kde bolo zistených viac ako 3,3 mg/kg vysoko rizikových bisfenolov. Zvyšok sledovaných kategórií už dopadol výrazne horšie. Vysoký obsah bisfenolov majú napríklad vnútorné ochranné nátery nápojových plechoviek (až 70 % nedovolené množstvo). Nevyhovujúce výsledky priniesla aj analýza výrobkov z umelých hmôt – slnečných okuliarov, hryzadiel či cumlíkov na dojčenské fľaše. „Tento test, bohužiaľ, ukázal, že tvrdeniam výrobcov sa nevyplatí bezvýhradne veriť. BPA bol aj vo výrobkoch, kde na balení bolo výslovne uvedené, že sú bez bisfenolov. Rovnako tak ani označenie Öko-Tex alebo použitie organickej bavlny absenciu bisfenolov rozhodne nezaručuje. Je pravda, že bisfenoly z jedného výrobku vaše deti bezprostredne neohrozujú. Problém však predstavuje masívne rozšírenie týchto látok v predmetoch bežnej dennej spotreby a súčet jednotlivých dávok, ktoré sa môžu dostať do organizmu. Ideálne by bolo, ak by sa bisfenoly vôbec nepoužívali, ale k tomu vedie ešte dlhá cesta,“ uzatvára Hana Hoffmannová.

SR: Viac pracovných príležitostí

Slovenské firmy plánujú opäť vytvárať viac pracovných miest. V celosvetovom aj európskom meradle však patrí Slovensko medzi krajiny, kde najviac cítiť zdržanlivosť zamestnávateľov v náborových plánoch. Podľa pravidelného štvrťročného prieskumu ManpowerGroup Slovensko (510 zamestnávateľov), čistý index trhu práce na Slovensku, očistený o sezónne výkyvy, dosahuje úroveň +10%. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom ani medziročne sa nezmenil. Globálne je čistý index trhu práce o 4 percentuálne body nižší ako pred rokom, dosahuje +28%. Štvrťročne ide o nárast indexu o 5 percentuálnych bodov.

Najviac zamestnancov plánujú prijímať veľké firmy. U organizácií, ktoré zamestnávajú nad 250 ľudí, dosahuje čistý index trhu práce +18%. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom je to nárast o 1 percentuálny bod. Medziročne je to nárast o 5 percentuálnych bodov. Vyhliadky sa mierne zlepšili aj u menších firiem od 10 do 49 zamestnancov, keď čistý index trhu práce dosahuje +10%. Najviac firiem predpokladá nábor nových ľudí v Bratislave s čistým indexom trhu práce +15% a na strednom Slovensku (+12%). Priaznivé vyhliadky má aj východné Slovensko (+11%). Stredné aj východné Slovensko si polepšilo medzikvartálne aj medziročne. Západné Slovensko naopak zaznamenalo pokles indexu trhu práce na +7%. Medzikvartálne je to pokles o 6 percentuálnych bodov a medziročne o 5 percentuálnych bodov. Firmy v oblasti zdravotníctva a farmácie plánujú vytvoriť najviac nových pracovných miest (čistý index trhu práce +37%). V porovnaní s minulým štvrťrokom, kedy bol index záporný (-16%), je to nárast o 43 percentuálnych bodov. Medziročne ide o nárast o 31 percentuálnych bodov. Nových ľudí plánujú vo väčšej miere naberať aj spoločnosti v sektore dopravy, logistiky a automotive (+24%), v ktorom došlo medzikvartálne k nárastu o 13 percentuálnych bodov. Medziročne index trhu práce v tomto sektore narástol o 20 percentuálnych bodov.

Tretina slovenských firiem už v procese náboru používa technológie založené na využívaní umelej inteligencie (AI). Ďalších 18% firiem ich plánuje začať využívať v najbližšom roku a ďalších 14% firiem do troch rokov. Vyše polovica firiem už používa, alebo plánuje začať používať v procese náboru v najbližšom roku konverzačnú umelú inteligenciu (napr. ChatGPT). Podobná je situácia s technológiami založenými na strojovom učení (ML), ktoré už využíva 36% firiem a ďalších 20% firiem ich plánuje používať v priebehu najbližšieho roka. Takmer polovica firiem používa, alebo plánuje používať v najbližšom roku nástroje virtuálnej reality (VR). Polovica firiem odhaduje, že najnovšie technológie budú mať mierne až výrazne pozitívny vplyv na počet zamestnancov, 24% nepredpokladá žiaden vplyv a 18% firiem očakáva mierne až výrazne negatívny vplyv.

EU: Originál alebo pirátstvo?

Až 80 % Európanov sa domnieva, že za falšovanými výrobkami stoja zločinecké organizácie a že nakupovanie falzifikátov ohrozuje podniky aj pracovné miesta. A 83 % respondentov sa tiež domnieva, že falšovaním sa podporuje neetické správanie a dve tretiny ho považujú za hrozbu pre zdravie a bezpečnosť a tiež pre životné prostredie. Pokiaľ ide o pirátstvo, 82 % Európanov potvrdilo, že sledovanie digitálneho obsahu z nelegálnych zdrojov so sebou prináša riziko škodlivých praktík (podvodov alebo nevhodného obsahu pre maloletých).

Napriek týmto výsledkom štúdie, ktorú uverejnil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), každý tretí Európan (31 %) stále považuje za prijateľné kúpiť si falšovaný tovar, ak je originálny výrobok príliš drahý, pričom v skupine mladých spotrebiteľov vo veku 15 – 24 rokov si to myslí až polovica opýtaných (50 %). Zároveň  13 % Európanov potvrdilo, že si v uplynulých 12 mesiacoch vedome kúpili falšované výrobky. Tento podiel sa zvyšuje na 26 % vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov, čo je dvojnásobok priemeru EÚ, zatiaľ čo v skupine od 55 do 64 rokov klesá na 6 % a nad 65 rokov je menej ako 5 %. Podiel spotrebiteľov, ktorí si vedome kúpili falšované výrobky, sa pohybuje od 24 % v Bulharsku po 8 % vo Fínsku. Okrem Bulharska je vedomé nakupovanie falšovaných výrobkov nad priemerom EÚ v Španielsku (20 %), Írsku (19 %), Luxembursku (19 %) a Rumunsku (18 %). Nižšia cena originálnych výrobkov zostáva najčastejšie uvádzaným dôvodom (43 %) na zastavenie kupovania falšovaných výrobkov. 

Kľúčovým faktorom, ktorý bráni spotrebiteľom v nakupovaní falšovaných výrobkov, sú riziká zlej skúsenosti (výrobky zlej kvality pre 27 % kupujúcich, bezpečnostné riziká pre 25 % kupujúcich a právny postih pre 21 % kupujúcich). Zvyšuje sa aj neistota v súvislosti s autenticitou. Takmer 4 z 10 Európanov (39 %) si položilo otázku, či už kúpili falšovaný výrobok, zatiaľčo to isté uviedla polovica mladých ľudí (52 %). Medzi členskými štátmi takisto prevládajú značné rozdiely: zatiaľ čo približne štvrtina spotrebiteľov v Dánsku a Holandsku (26 %) si nie je istá, či si kúpili originálny výrobok, v Rumunsku je tento údaj 72 %. Európania vyjadrili neistotu aj v súvislosti so zákonnosťou zdrojov, ktoré používajú na sledovanie on-line obsahu, pričom 41 % nevie, či je použitý zdroj legálny alebo nie.

Európania sú vo všeobecnosti proti využívaniu digitálneho obsahu z ilegálnych zdrojov: 80 % respondentov uviedlo, že uprednostňujú využívanie legálnych zdrojov na prístup k on-line obsahu, ak je k dispozícii cenovo dostupná možnosť. V skutočnosti takmer 9 z 10 ľudí pozná aspoň jeden druh legálnej ponuky digitálneho obsahu vo svojej krajine a viac ako 4 z 10 Európanov (43 %) zaplatilo za prístup, stiahnutie alebo streamovanie obsahu chráneného autorským právom z legálneho zdroja v uplynulom roku. Veľká väčšina (65 %) Európanov považuje pirátstvo za prijateľné riešenie, ak obsah nie je dostupný v rámci ich predplatného. Okrem toho 14 % Európanov pripúšťa, že vedome využilo nelegálne zdroje na prístup k digitálnemu obsahu za posledných 12 mesiacov. V prípade mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov tento percentuálny podiel stúpol na jednu osobu z troch (33 %). Nezákonné streamovacie zariadenia alebo aplikácie sa využívajú predovšetkým na sledovanie športových prenosov. Podiel ľudí využívajúcich pirátsky obsah sa v jednotlivých krajinách líši, pričom sa pohybuje od 9 % vo Fínsku a Dánsku po 22 % na Malte. Lepšia cenová dostupnosť a širší výber obsahu z legálnych zdrojov sú najčastejšie uvádzanými dôvodmi na zastavenie využívania nelegálnych zdrojov.

Výzva: Budovanie verejných nabíjacích elektrostaníc

S blížiacim sa zákazom predaja vozidiel s tradičným benzínovým alebo naftovým pohonom by sa slovenské mestá a obce mali pripraviť na budovanie nových verejných nabíjacích staníc pre elektromobily. Vďaka dotáciám Ministerstva hospodárstva SR z európskeho Plánu obnovy teraz môžu nové verejné nabíjačky pre elektromobily vybudovať s možnosťou preplatenia až 100 % oprávnených výdavkov a získať kompletný návrh a zastrešenie celého technického riešenia na mieru.

Ministerstvo hospodárstva vyčlenilo sumu vyše 10.000.000 eur pre mestá a obce s viac než 7.000 obyvateľmi, ktoré sa môžu prihlásiť do zverejnenej výzvy na podporu budovania nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá. Oprávnenými žiadateľmi sú aj mestami zriadené organizácie, okresné mestá, vyššie územné celky (VÚC) a nimi zriadené organizácie. Termíny uzávierok pre štyri kolá výzvy na podporu budovania nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá:

1. kolo 30. 6.2023

2. kolo 30. 9.2023

3. kolo 31. 12.2023

4. kolo 31. 3.2024

 

Samosprávy môžu žiadať dotácie vo výške 100 % na vybudovanie AC nabíjacích bodov s výkonom viac než 11 kW, výkonných DC rýchlonabíjačiek s výkonnom vyše 50 kW a dokonca aj na vybudovanie komplexných nabíjacích hubov. V prípade pomalších AC nabíjacích staníc môžu samosprávy získať maximálne 3.000 eur na každý nabíjací bod (nabíjací konektor) a v prípade vysokovýkonných tzv. DC rýchlonabíjačiek až 29.000 eur na každý nabíjací bod. Moderné nabíjačky však kombinujú viac nabíjacích bodov na jednom stojane, aby pri nich bolo možné nabíjať viaceré vozidlá súčasne. Na stojan s dvomi DC a jedným AC bodom tak možno získať dotáciu až 61.000 tisíc eur, na každý stojan s dvojicou AC konektorov zasa 6.000 eur. Majitelia elektromobilov dnes takéto nabíjacie stanice nájdu najmä na parkoviskách väčších obchodných centier, prípadne na klasických čerpacích staniciach. 

 

Pre mestá a obce, ktoré s elektromobilitou zatiaľ nemajú dostatočné skúsenosti, môže byť prihlasovanie do výzvy a výber vhodného technického riešenia, ktoré by sa umožňovalo čerpať dotácie od Ministerstva v plnej výške, pomerne zložité.  Samosprávam a krajom ponúka pomocnú ruku Siemens - pripravil špeciálnu webovú stránku, kde môžu mestá a obce nad 7.000 obyvateľov, prípadne vyššie územné celky a nimi zriadené organizácie, vyplniť pripravený dotazník. Siemens ich následne kontaktuje v snahe zastrešiť a pripraviť kompletné technické riešenie.