On-line: Kultúrne leto

Od 15. júna do 9. septembra bude v Bratislave aj tento rok prebiehať už 48. ročník obľúbeného kultúrneho festivalu. Koncerty, divadelné predstavenia, komentované prehliadky, ale tiež cvičenie jógy, swap či silent disco si v rámci Bratislavského kultúrneho leta budete môcť užiť tak v centre hlavného mesta ako aj v jeho 14 mestských častiach. Novinkou bude podpora duševného zdravia: diskusie Ligy za duševné zdravie či príbehy „živých kníh“ neziskovej organizácie Eduma v Letnej čitárni U červeného raka.

Bratislavské kultúrne leto otvorí dnes na Hlavnom námestí v rámci ONE DAY JAZZ festivalu koncert islandskej skupiny Mezzoforte v špeciálnej zostave spolu so slovenským bubeníkom Martinom Valihorom. Tohtoročný letný kultúrny festival prinesie tiež obnovené podujatie Noc hudby, počas ktorej sa môžu v uliciach hlavného mesta predstaviť pouliční muzikanti. Busking festival má korene vo Francúzsku a v rovnakom čase prebieha vo viac než 120 krajinách sveta.

V pondelky jóga, v stredy cestovateľské kino, nedele určené rodinám s deťmi... Bohatý program hudobných vystúpení a divadelných predstavení doplnia kreatívne workshopy, živé nahrávanie podcastu Rande s mestom, obľúbené bratislavské kvízy, výstavy aj čítanie. Medzi desiatkami letných podujatí bude v druhej polovici júna tiež slávnostné otvorenie Námestia slobody a spustenie zrekonštruovanej fontány Družba. Program bude priebežne aktualizovaný on-line na webových stránkach kulturneleto.sk.

SR: Pôžičku alebo úver majú dve pätiny Slovákov

Pôžičku či úver má podľa tohtoročného prieskumu KRUK Česká a Slovenská republika viac než tretina Slovákov (40 %), a to výrazne častejšie muži (45 %) ako ženy (36 %). Najčastejšia výška pôžičky je 4.000 až 40.000 eur (35 % respondentov), pričom ženy a muži si požičiavajú približne rovnaké sumy. Slováci si požičiavajú peniaze najmä v produktívnom veku, ale napríklad vo vekovej skupine nad 65 rokov má úver takmer tretina respondentov prieskumu (31 %), čo je skoro trikrát viac ako v roku 2021. Podiel respondentov s pôžičkami a zároveň záväzkami po splatnosti sa pritom v porovnaní s rokom 2021 zvýšil len mierne (z necelých 59 % na 64 %), vzrástlo však percento seniorov, ktorí sa zadlžili pre potreby iného príbuzného – z necelých 6 % na 17 %.

V porovnaní s podobným prieskumom v roku 2021 sa počet Slovákov s pôžičkami a úvermi znížil – pred dvoma rokmi to bolo vyše 46 % respondentov. Podľa predchádzajúceho prieskumu si ženy požičiavali častejšie (45 %), ale menšie sumy.  Pôžičky do 800 eur si berú najmä Slováci vo veku 18 až 24 rokov (46 % respondentov), pričom v roku 2021 malo úver v tomto rozpätí len 35 % mladých respondentov. Úvery nad 40 tisíc eur majú najmä osoby vo veku 25 až 44 rokov, ale pôžičky od 4 tisíc do 40 000 eur má bezmála 44 % Slovákov vo veku 55 až 64 rokov (v roku 2021 to bolo 16 %).  Podiel zadlžených Slovákov sa príliš nemení s dosiahnutou úrovňou vzdelania, ale výrazne častejšie sa zadlžujú obyvatelia Bratislavského kraja (50 % respondentov) a po nich obyvatelia Prešovského kraja (47 %). Najmenej ľudí s úvermi žije v Banskobystrickom kraji (32 %). „Podiel osôb s pôžičkami a úvermi rýchlo rastie s výškou osobných príjmov, resp. príjmov domácnosti. Výrazne častejšie sa zadlžujú zamestnanci vo finančných službách, poisťovníctve a zdravotníctve. Pravdepodobne to súvisí s väčšou ochotou a schopnosťou pracovníkov s nadpriemernými príjmami investovať napríklad do vlastného bývania,“ konštatuje Jaroslava Palendalová.

Slováci si najčastejšie požičiavajú na bývanie, najmä na výstavbu alebo kúpu domu či bytu (39 %) a na rekonštrukciu obydlia (26 %), ktorú však prekvapivo financujú výrazne viac ženy (takmer 32 %) ako muži (22 %). Nasleduje nákup auta s 21 %, kde prevládajú mladší ľudia, a s pribúdajúcim vekom rastie podiel úverov na bývanie. Pokiaľ ide o účel pôžičiek, aktuálny prieskum nezistil žiadne významné odchýlky od výsledkov v roku 2021, s výnimkou pôžičiek na úhradu pravidelných účtov, akými sú nájom a energie, kde zaznamenal nárast z 5 % v roku 2021 na tohoročných 9 %. „Náš prieskum zároveň ukázal, že až 64 % ľudí s pôžičkami má aj nejaké záväzky po splatnosti. Okrem toho nemalú časť úverov, skoro 11 %, si Slováci berú na splatenie iných dlhov. Robia to, žiaľ, najmä ľudia v seniorskom alebo dôchodkovom veku, ktorí majú spravidla problémy so splácaním svojich záväzkov. Seniori nad 65 rokov si tiež najčastejšie zo všetkých požičiavajú peniaze na pokrytie potrieb iného člena domácnosti, čo je veľmi riskantný krok a často sa stretávame s prípadmi, keď rodinní príslušníci nedodržia sľuby, nesplácajú svoje záväzky a seniori sa dostanú do existenčných problémov,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová. Úvery na pokrytie neočakávaných výdavkov, ako aj na lieky, potraviny, dovolenku či darčeky si Slováci berú len v minimálnej miere.

SR: Nové byty v 1. štvrťroku 2023

V prvom štvrťroku 2023 bolo na Slovensku podľa štatistického úradu skolaudovaných 4.578 bytov, čo predstavuje o 12,3 % viac ako v rovnakom čase pred rokom. Súčasne to bol výrazne, o 17 % vyšší počet bytov ako v priemere počas prvých kvartálov piatich rokov pred pandémiou. Väčšinový, až 70 % podiel tvorili byty v rodinných domoch.

Medziročný prírastok dokončených bytov zaznamenalo až 7 z 8 krajov SR, v štyroch išlo o dvojciferný rast. Najvyšší medziročný relatívny prírastok – o viac ako dve tretiny sa prejavil v Banskobystrickom kraji. Dlhodobo však ide o región s nízkym tempom výstavby. O viac ako tretinu vzrástla nová výstavba v Bratislavskom kraji, kde počet novopostavených bytov znova prekročil 1.000. Región okolo hlavného mesta SR má stále najvyšší počet dokončených bytov, v 1.štvrťroku sa na dokončenej výstavbe v SR podieľal 22 %. Dvojciferné rasty zaznamenali tiež Košický a Prešovský kraj. Menej bytov ako pred rokom sa dostavalo iba v Nitrianskom kraji. Počty dokončených bytov v 1. štvrťroku 2023 boli súčasne až v siedmych krajoch vyššie ako v priemere počas rokov pred pandémiou. Najvýraznejší, takmer trojštvrtinový nárast zaznamenal Trenčiansky kraj. V porovnaní s priemerom rokov pred pandémiou klesol počet bytov len v Bratislavskom kraji, aktuálne hodnoty boli nižšie o takmer 17 % ako v priemere počas prvých štvrťrokov pred pandémiou.

Aj počas prvého štvrťroka 2023 pretrval trend spomaľovania začiatku výstavby nových bytov. Celkovo sa začalo stavať 3.681 bytov, čo bolo o 15,4 % menej ako pred rokom. Počet vydaných stavebných povolení na výstavbu bytov dvojciferne zaostával aj za päťročným priemerom predpandemického obdobia. Z celkového počtu začatých bytov tvorili väčšinu (74 %) rodinné domy. Úbytok celkového počtu začatých bytov bol dôsledkom výraznejších poklesov začatých bytov v bytových domoch. Počet začatých bytov medziročne klesol v 5 z 8 krajov Slovenska, najdynamickejšie – o viac ako polovicu, v Bratislavskom a Banskobystrickom kraji. O viac ako 20 % poklesli vydané stavebné povolenia ešte v Košickom, Žilinskom a Prešovskom kraji. Z troch krajov s nárastom počtu začatých bytov, najvýraznejšia zmena nastala v Nitrianskom kraji, kde medziročne pribudli dve tretiny stavebných povolení. Ku koncu marca 2023 bolo na Slovensku rozostavaných takmer 80-tisíc bytových jednotiek, čo bolo rovnako ako pred rokom a súčasne o takmer 13 % viac ako v predpandemických rokoch. Najviac bytov vo výstavbe bolo v Bratislavskom, Žilinskom a Trnavskom kraji.

APPkA: Prvá slovenská charitatívna aplikácia

Nová charitatívna aplikácia APPkA premieňa energiu používateľov, ktorú vynakladajú pri akejkoľvek pohybovej aktivite (teda spálené kcal) na finančnú pomoc pre konktréne príbehy telesne znevýhodneného dieťaťa či dospelého. Prispieť tak môže doslova každý a nestojí ho to nič, okrem vynaloženia enegie pri pohybe. Aplikácia od jej spustenia v apríli doteraz pomohla už 16 ľuďom, pričom každému z nich sa podarilo získať vďaka používateľom maximálnu výšku príspevku 2.000 Eur. Dnes má aplikáciu stiahnutú takmer 9.000 používateľov. Pridáte sa?

Ide o projekt občianskeho združenia APPA, ktoré už 14 rokov pomáha rodinám, v ktorých žije telesne znevýhodnené dieťa alebo dospelý. Tieto rodiny potrebujú predovšetkým financie na úhrady rehabilitácií, zdravotných pomôcok a mnohých iných vecí, ktoré im uľahčujú alebo skvalitňujú život, alebo zlepšujú zdravotný stav. Za technologický vývoj aplikáciíe zodpovedá spoločnosť Astary brothers.

Bratislavský krst APPky moderoval herec Stano Staško, jeden z hlavných protagonistov kampane Forrest Up, ktorá bola špeciálne vytvorená pre APPku. Fungovanie prvej slovenskej charitatívnej mobilnej aplikácie predstavil spolu s Michalom Kubovčíkom. Pripravili spolu tiež reklamný spot inšpirovaný príbehom Forresta Gumpa. Spevák Dussky tu po prvýkrát oficiálne predstavil novú pesničku S hlavou túlavou, špeciálne naspievanú pre APPku. Na krste sa zúčastnili aj traja členovia Klubu APPA - prvé úspešné príbehy v APPke. Miro, Alex a Eliška porozprávali hosťom o skúsenostiach, ktoré mali ako prví na Slovensku v mobilnej aplikácii, vďaka ktorej každý z nich získal finančný príspevok v maximálnej výške 2.000 EUR.

Bankroty: V máji 2023 najmä na východnom Slovensku

V máji 2023 zbankrotovalo 1.025 občanov Slovenska. V medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 935 osobnými bankrotmi to predstavuje nárast o 9,63 percenta. A v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v apríli zbankrotovalo 796 dlžníkov, ich v máji bolo o 28,77 percenta viac. Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) vyplýva, že od roku 2006 do konca mája bolo na Slovensku vyhlásených 71.595 osobných bankrotov.

„Z dlžníkov, ktorí zbankrotovali v máji, až 148 predstavovali ľudia bez domova, resp. s trvalým pobytom zapísaným na obecných, miestnych alebo mestských úradoch, resp. na virtuálnych adresách. Ich podiel 14,60 percenta na celkovom počte dlžníkov je oproti minulým mesiacom mimoriadne vysoký, obvykle sa pohybuje okolo 11 percent. Prvýkrát sa stalo, že z nich bol rovnaký počet mužov i žien – po 74. Zároveň sme zaznamenali 18 bankrotujúcich manželských párov a 5 príbuzenských väzieb,“ dopĺňa Ing. Jana Marková. Spolu bolo vyhlásených 1.014 konkurzov (98,93 percenta) a 11 dlžníkov (1,07 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v máji 2023 ich bolo 72 (7,02 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 953 (92,98 percenta) na majetok nepodnikateľov. V máji 2023 súdy zároveň zrušili 810 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 722 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 88 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň boli zverejnené 3 uznesenia súdov o zrušení oddĺženia pre nepoctivý zámer. V roku 2023 do konca mája bolo do Registra diskvalifikácií zapísaných 8 dlžníkov, ktorým v predchádzajúcich mesiacoch oddlženie zrušil súd pre nepoctivý zámer.

Z osobných bankrotov vyhlásených v máji 2023 ich pripadalo na mužov 629 a na ženy 396. Stále viac bankrotujú muži. V medziročnom porovnaní s májom 2022 ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov vzrástol iba o 1,48 percentuálneho bodu (59,89 percenta v máji 2022 vs. 61,37 percenta v máji 2023). Pomer žien v máji 2023 medziročne o 1,48 percentuálneho bodu klesol (40,11 percenta v máji 2022 vs. 38,63 percenta v máji 2023). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v máji 2023, malo 2,70 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v máji 2022 ich bolo 1,79 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 1,77 percenta dlžníčok (v máji 2022 ich bolo 3,20 percenta). Najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov medzi mužmi boli tridsiatnici s podielom 30,21 percenta na bankrotoch mužov (v máji 2022 najväčšou skupinou medzi mužmi boli štyridsiatnici s podielom 28,93 percenta) a medzi ženami tridsiatničky s podielom 27,78 percenta (v máji 2022 najväčšou skupinou medzi ženami boli rovnako tridsiatničky s podielom 28,80 percenta).

V piatom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Prešovskom – 208 a v Košickom kraji - 176, najmenej v Žilinskom – 68 a v Trnavskom kraji – 75. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v troch krajoch: v Nitrianskom o 42,76 percenta, v Trnavskom o 40,48 percenta a v Žilinskom o 8,11 percenta. O 90,83 percenta počet osobných bankrotov medziročne vzrástol v Prešovskom kraji a o 81,44 percenta v Košickom kraji.