IT: Zvažujete rekvalifikáciu?

Z prieskumu Svetového ekonomického fóra (803 firiem zo 45 krajín sveta) vyplýva, že vyše 75 % spoločností plánuje v nasledujúcich piatich rokoch implementovať do svojho biznisu viaceré typy digitálnych technológií či platforiem (veľké dáta, cloudové služby, umelá inteligencia). Rast IT segmentu je o čosi rýchlejší ako rast počtu odborníkov pre túto sféru. Situácia na trhu práce taktiež akceleruje rast platov IT odborníkov, a to je motorom zvyšovania cien IT služieb. Aj napriek nelichotivému stavu v praxi, Slováci vnímajú v IT profesii viacero výhod.

Podľa prieskumu spoločnosti Seyfor v otázke, čo by opýtaných oslovilo, ak by uvažovali o kariére v IT, bola dominujúcou odpoveďou flexibilita a možnosť pracovať v tejto sfére prakticky odkiaľkoľvek. Uviedlo tak 62 % Slovákov. Takmer 60 % je motivovaných finančnými benefitmi a 40 % Slovákov vníma, že IT je dlhodobo perspektívnou a progresívnou oblasťou. Pomerne zhodné sú aj percentá, ktoré pomenúvajú prekážky, ktoré by Slovákov limitovali rozhodnúť sa v prospech IT kariéry: 43 % odrádza stres a tlak z chýb, ktoré môžu nastať a 42 % si myslí, že táto práca je príliš technická a odborná. Nutnosť neustáleho učenia sa a sledovania trendov odrádza 39 % Slovákov. Potešujúcim faktom je, že takmer 60 % Slovákov by uvažovalo o rekvalifikácii v prospech IT kariéry, ak by v nej mali dlhodobú a finančne atraktívnu perspektívu.

Martin Cígler si myslí, že rekvalifikácia je vhodná pre každého, kto má chuť robiť to, na čo sa rekvalifikuje: „Rekvalifikácia je rozhodne spôsob, ako zmeniť zameranie a vypracovať sa v oblastiach, ktoré sú v súčasnej dobe nedostatkové. Je to však o človeku samotnom, pretože rekvalifikácia je odrazovým mostíkom, ale ďalšou cestou je skutočné zlepšovanie sa v praxi. Môže to byť náročnejšie, keď niekto pozične rastie pomalšie a získava skúsenosti postupne, ale nevidím to ako nereálne.“ Ak má uchádzač o prácu v IT obavy z náročnosti tejto práce, M. Cígler radí, aby sa sústredil na zamestnávateľov, ktorí podporujú vzdelávanie svojich zamestnancov.

Novinka: Odhalenie rakoviny prostaty

Rakovina prostaty je druhou najčastejšou formou rakoviny u mužov. Lekári ju počas života diagnostikujú jednému z ôsmich mužov. Unikátny krvný test od slovenskej spoločnosti, zatiaľ v režime samoplatby, dokáže s najvyššou presnosťou odlíšiť nezhubné zväčšenie prostaty od onkologického rizika. Inovatívna, neinvazívna metóda vychádza z hodnotenia tzv. glykánov na povrchu bielkovín, ktorý získal v roku 2022 Nobelovu cenu.

Rakovina prostaty si vyžiada ročne stovky životov aj na Slovensku. Začína sa nenápadne a zo začiatku nebolí. Slabý alebo prerušovaný prúd moču, bolesti a pálenie pri močení, krv v moči alebo v semennej tekutine či bolesť v krížoch alebo bedrách patria medzi najčastejšie varovné príznaky, že prostata nie je v poriadku. Rizikovými faktormi sú najmä genetika, vyšší vek aj hormonálna nerovnováha, nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie a tiež obezita. Netreba zanedbávať preventívne urologické prehliadky, najmä po 50. roku života. Ak sa totiž toto ochorenie odhalí včas, úspešnosť vyliečenia je vyše 90 %.

Inovatívne slovenské riešenie prináša revolúciu vo včasnej a presnej diagnostike rakoviny prostaty. Namiesto nutnosti podstúpiť bolestivú biopsiu už jedno neinvazívne vyšetrenie z krvi bezpečne odlíši nezhubné zväčšenie prostaty od onkologického ochorenia. Určí teda, u ktorých mužov je biopsia skutočne potrebná a u ktorých nie. A čo je hlavné, odhalí rakovinu prostaty už v počiatočných štádiách, kedy môže byť úspešne liečiteľná. Vychádza z metódy sledovania tzv. glykánov na povrchu bielkovín. Práve jej sa začali venovať aj slovenskí vedci s dlhoročnými skúsenosťami práce v Slovenskej akadémii vied v oblasti biotechnológií. „Glykány sú, zjednodušene povedané, cukry na povrchu bielkovín a je podľa nich možné zistiť, v akom stave sa bunky nachádzajú. Ich sledovanie dokáže veľmi účinne odhaliť už v skorom štádiu aj rakovinový proces v bunke,“ upresnil vedec Ján Tkáč.

SR: Pokles klinického skúšania

Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) zverejnila výsledky prieskumu členských spoločností, ktoré realizujú klinické skúšanie liekov a zdravotníckych pomôcok v SR. V roku 2021 investovali do klinického skúšania celkovo 23.733.664 EUR, čo je však o takmer 10 miliónov menej ako pred troma rokmi. V sledovanom období na Slovensku prebehlo 162 klinických štúdií v rôznych terapeutických oblastiach, do ktorých sa zapojilo 3.903 pacientov. Oproti prieskumu za rok 2018 klesol aj počet zapojených pacientov aj klinických štúdií. Prieskum priniesol aj znepokojivé údaje v porovnaní s Českou republikou, kde za rovnaké obdobie bolo do klinických skúšaní zapojených až 4-násobne viac pacientov ako u nás.

Vďaka klinickému skúšaniu sa pacienti dostávajú k novým liekom a špičkovej starostlivosti, ku ktorým by inak nemali prístup, v mnohých prípadoch práve inovatívna liečba môže byť pre niektorých ťažko chorých pacientov poslednou nádejou, keďže je im umožnená liečba na ochorenia, na ktoré v súčasnosti účinná liečba neexistuje, prípadne bude na trhu dostupná až o niekoľko rokov. Pre spoločnosť predstavujú klinické skúšania zahraničné investície do výskumu, ako aj úsporu nákladov na liečbu a vyšetrenia pacientov. Pre zdravotníckych pracovníkov je to možnosť zapojenia sa do medzinárodných projektov a zvyšovania svojej kvalifikácie. Prečo však na Slovensku dochádza k poklesu klinického skúšania? Príčin je viacero. Azda najvypuklejšie sú limitácie plynúce z nášho zdravotného systému, ktorý je už roky personálne a materiálne poddimenzovaný, čo sa následne odráža aj v možnostiach nemocničných zariadení vytvoriť vhodné motivačné podmienky pre zdravotníckych pracovníkov v rámci realizácie klinických skúšaní. Ďalej sú to zdĺhavé administratívne úkony nevyhnutné na uskutočnenie klinických skúšaní a trend neustáleho zvyšovania poplatkov a nákladov avšak bez zvyšovania kvality a rýchlosti služieb spojených s vykonávaním klinických skúšaní. A konečne ani štát nevytvára dostatočnú legislatívnu podporu v prístupe pacienta k inovatívnej liečbe.

Výsledkom je, že zadávatelia postupne menia svoje distribučné stratégie a oddelenia klinických skúšaní presúvajú v rámci strednej Európe do iných krajín ako Poľsko, Čechy a Maďarsko. Dôkazom je aj fakt, že počet členov AIFP vykonávajúcich klinické skúšania na Slovensku sa oproti prvej analýze z roku 2016 znížil na polovicu – z úvodných 24 firiem v roku 2016, cez 19 v roku 2018 až po súčasných 12 za rok 2021. Nastupujúci trend môže byť ešte horší, a to, že spoločnosti stiahnu výskum a vývoj z celej Európy a presunú ho do menej preregulovaných častí sveta (USA a Ázia), na čo upozornil aj prieskum IQVIA, pripravovaný pre EFPIA. Prístup pacientov k inovatívnej liečbe sa zníži, ako aj výška investícií do výskumu a vývoja zo strany farmaceutických spoločností do štátneho rozpočtu. Klesnú úspory z nákladov na finančne náročných terapiách, poklesne počet slovenských zdravotníckych pracovníkov, zapojených do inovatívnych terapeutických a diagnostických postupov, čo zníži vedeckú kvalifikáciu slovenských odborníkov a medzinárodnú prestíž krajiny.

Európsky portál pre klinické skúšanie bol uvedený do praxe minulý rok, avšak jeho fungovanie nebude pre pacientov prínosom, ak sa nezlepšia podmienky na realizáciu klinických skúšaní a ich realizácia sa nestane jednou z priorít slovenského zdravotníctva. Nádejou a prostriedkom, ako to dosiahnuť je avizované zriadenie stáleho poradného orgánu MZ SR pre klinické skúšanie, ale aj ďalšie administratívne zlepšenia, ako napr. dopracovanie príkazu ministra zdravotníctva o procesnú mapu či zabezpečenie ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov vytvorením katalógu pracovných činností zdravotníckych pracovníkov oddelení klinických skúšaní a ich zaradenie do platobných tried.

V rámci webovej stránky aifp.sk funguje  bezplatná on-line poradňa, ktorej cieľom je aj zjednodušiť proces prepojenia pacienta a jeho lekára s výskumnými centrami a pomôcť nájsť a možno tak aj urýchliť cestu relevantných informácií k tým, ktorí ju možno akútne potrebujú.

EU: Podpora kyberbezpečnosti

Nové výzvy Európskej komisie na financovanie kyberbezpečnostných projektov sú otvorené do 6. júla 2023 pre firmy, štátnu správu aj samosprávu, školy, univerzity, vedecké pracoviská a organizácie tretieho sektora. Tieto právne subjekty sa o financovanie uchádzajú samostatne alebo v konzorciách, pričom výška grantu je zväčša 50 percent, pre malé a stredné podniky až 75 percent rozpočtu.

Očakávané sú projekty na budovanie tréningových centier, stredísk bezpečnostných operácií (SOC), či projekty s inovatívnymi riešeniami. Keďže Digitálna Európa patrí medzi priamo riadené programy EÚ, výzvy sa vyznačujú rýchlym rozhodovaním, komunikáciou s Bruselom, jednoduchou administráciou a aj implementáciou. Tento typ finančnej pomoci je manažovaný priamo Európskou komisiou a poskytuje rýchly a jednoduchý proces implementácie bez zbytočnej byrokracie. Žiadatelia sa prihlasujú priamo podľa znenia výzvy a podávajú žiadosti on-line. Projektový formulár obsahuje ciele projektu, opis aktivít, harmonogram a finančný plán, pričom štúdie uskutočniteľnosti nie sú potrebné.

Úspešné projekty nepodliehajú kvótam a národným obmedzeniam, takže predstavujú rovnakú príležitosť pre všetkých. V jarnej výzve Európska komisia a dala zelenú ôsmim kyberbezpečnostným projektom zo Slovenska zameraným na inovatívne riešenia a na budovanie stredísk bezpečnostných operácií. Aktuálne výzvy na kyberbezpečnostné projekty programu Digitálna Európa sú otvorené od 25. mája do 6. júla 2023: 

EU Cybersecurity Resilience, Coordination and Cybersecurity Ranges

Capacity building of Security Operation Centres

Uptake of Innovative Cybersecurity Solutions

EU: Regulácia kryptoaktív

Bezpečné a jednoduché transakcie medzi dvoma stranami bez sprostredkovateľa, bez potreby centrálneho registra a inštitúcie, tvorí časť príťažlivosti kryptoaktív. Tieto špecifiká tiež vytvárajú priestor pre novú legislatívu Európskej únie zameranú na zvýšenie ochrany voči značným rizikám. Navyše nové technológie využívajú obrovské množstvo elektrickej energie, čo má za následok významný dopad na životné prostredie. Podľa odhadov sa spotreba energie bitcoinu rovná spotrebe energie malej krajiny.

 

Pri obchodovaní s kryptoaktívami neplatia pravidlá Európskej únie (EÚ) o ochrane spotrebiteľa a tí často ani nie sú dobre informovaní o rizikách, takže môžu prísť o peniaze. Transakcie sú vo veľkej miery anonymné, kryptomeny sa tak vo veľkej miere využívajú na trestnú činnosť. V dôsledku vojny na Ukrajine krajiny EÚ zároveň obmedzili obchodovanie s kryptoaktívami na použitie v Rusku alebo s ruskými subjektami. Únia pripravila nové pravidlá Trhy s kryptoaktívami (MiCA) s cieľom zvýšiť potenciál kryptoaktív a obmedziť vyplývajúce hrozby. S cieľom znížiť vysokú uhlíkovú stopu ukladajú významným poskytovateľom služieb spojených s kryptoaktívami povinnosť zverejniť súvisiacu spotrebu energie.Nové pravidlá už boli formálne schválené Európskym parlamentom v apríli 2023 a čakajú ešte na finálne schválenie Radou.

 

Reguláciou verejnej ponuky kryptoaktív nové pravidlá zabezpečia finančnú stabilitu. Týkajú sa transparentnosti, zverejňovania informácií, povoľovania aj dohľadu nad transakciami. Europoslanci chcú, aby na vydávanie niektorých tokenov dohliadal Európsky orgán pre cenné papiere a trhy a Európsky orgán pre bankovníctvo. Podniky obchodujúce s kryptoaktívami budú musieť lepšie informovať spotrebiteľov o rizikách, nákladoch a poplatkoch. Parlament v marci 2022 prijal aj pravidlá o používaní technológií distribuovanej účtovnej knihy, tzv. distributed ledger technologies, akou je napríklad blockchain, na obchodovanie s kryptoaktívami. Takéto technológie umožňujú zaznamenávať interakcie a prevody kryptoaktív. Cieľom právnych predpisov je podporiť vývoj riešení na obchodovanie s kryptoaktívami a zároveň zachovať vysokú úroveň finančnej stability, transparentnosti a integrity trhu.

V apríli 2023 Európsky parlament podporil nové EÚ pravidlá umožňujúce sledovanie a identifikáciu prevodov kryptoaktív s cieľom zabrániť ich využívaniu na pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a iné trestné činy. Nový zákon tiež umožňuje blokovanie podozrivých transakcií. Pravidlá sa vzťahujú na transakcie s kryptoaktívami nad 1.000 EUR. V októbri 2022 parlament vyzval štáty EÚ, aby lepšie koordinovali zdaňovanie kryptoaktív, pričom uviedol, že musia podliehať spravodlivému, transparentnému a účinnému zdaňovaniu. Zároveň by mali orgány zvážiť zjednodušený daňový režim pre príležitostných alebo malých obchodníkov a malé transakcie. Poslanci uviedli, že blockchain by mohol uľahčiť účinný výber daní.

Kryptoaktíva sú digitálne aktíva, ktoré sa môžu používať ako prostriedok výmeny alebo na investovanie. Na rozdiel od tradičného bankovníctva nepotrebujú centrálny register - sú založené na technológii distribuovanej účtovnej knihy, ktorá umožňuje bezpečné zaznamenávanie transakcií sieťou počítačov. Sú súkromné, nevydáva ich, ani za ne neručí centrálna banka alebo verejný orgán. "Krypto" v ich názve naznačuje bezpečnosť - sú zabezpečené kryptografiou.

Prvými kryptoaktívami boli bitcoiny, ktoré boli predstavené v roku 2008 ako kryptomena - platobná metóda alternatívna k menám vydávaným centrálnymi bankami. Do roku 2020 existovalo 5.600 rôznych kryptomien s odhadovanou globálnou hodnotou 250 miliárd eur (stále relatívne malý podiel na hodnote všetkých peňazí). Táto generácia kryptomien vo všeobecnosti nie je krytá aktívami, ktoré majú vlastnú hodnotu, a ich hodnota je často pomerne volatilná, čo obmedzuje ich praktické využitie, čím sa z nich stáva skôr forma rizikovej investície než užitočná mena.

Tokeny sú novšie kryptoaktíva, sú digitálnym vyjadrením podielov alebo práv na určité aktíva. Zvyčajne sa vydávajú na získanie kapitálu pre nové podnikateľské projekty alebo začínajúce podniky.

Zavedenie nových produktov, akými sú stablecoiny, by mohli byť stabilnejšou platobnou metódou. Keďže ich hodnota je krytá reálnymi aktívami, prináša nové možnosti inovácie a využitia vo väčšom rozsahu. S tým sa však objavujú aj väčšie hrozby.