EU: Menej metánu

Metán je zodpovedný za približne tretinu súčasného globálneho otepľovania. Európsky parlament preto prijal pozíciu k novému zákonu na zníženie emisií metánu v odvetví energetiky s cieľom dosiahnuť ciele Európskej únie v oblasti klímy a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Keďže dovoz predstavuje viac ako 80 % ropy a plynu spotrebovaných v EÚ, poslanci chcú, aby od roku 2026 dovozcovia uhlia, ropy a plynu boli povinní preukázať, že dovážaná fosílna energia spĺňa požiadavky nariadenia. Výnimku bude mať len dovoz z krajín s podobnými požiadavkami na emisie metánu.

Nový zákon je prvým právnym predpisom EÚ zameraným na zníženie emisií metánu a vzťahuje sa na priame emisie metánu z ropného, fosílneho a uhoľného priemyslu a z biometánu po jeho vstrekovaní do plynárenskej siete. Poslanci tiež chcú, aby sa nové pravidlá týkali aj petrochemického sektora. Parlament naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby do konca roka 2025 navrhla záväzný cieľ zníženia emisií metánu v EÚ do roku 2030 pre všetky príslušné odvetvia. Členské štáty by okrem toho mali stanoviť národné ciele znižovania emisií ako súčasť svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.

Prevádzkovatelia musia príslušným vnútroštátnym orgánom predložiť plán na odhalenie a opravy úniku metánu šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, pričom poslanci požadujú častejšie zisťovanie únikov a prieskumy opráv v porovnaní s tým, čo navrhuje komisia. Chcú tiež posilniť povinnosti týkajúce sa opravy netesností. Prevádzkovatelia budú musieť opraviť alebo vymeniť všetky komponenty, o ktorých sa zistilo, že cez ne uniká metán ihneď po zistení netesnosti alebo najneskôr päť dní po zistení úniku. Parlament podporuje tiež zákaz odplyňovania a spaľovania metánu z odvodňovacích staníc do roku 2025 a z ventilačných šácht do roku 2027, čo prispeje k bezpečnosti pracovníkov v uhoľných baniach. Takisto ukladá krajinám EÚ povinnosť vypracovať plány pre opustené uhoľné bane a neaktívne ropné a fosílne plynové vrty.

dTest: Potraviny aj po dátume spotreby?

Zabudnuté potraviny, ktoré sme práve objavili, sú už niekoľko mesiacov po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Vyhodiť či zjesť? A čo vlastne znamená dátum minimálnej trvanlivosti? A čo dátum spotreby? A ako je to napríklad s vínom? Na potravinách sa môžeme stretnúť s dvomi ľahko zameniteľnými termínmi: dátumom  minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby v znení „Spotrebujte do”. Máme pre Vás opäť užitočné rady od dTest.

Dátum minimálnej trvanlivosti je iba odporúčaním a upozorňuje, dokedy si produkt zachová pôvodnú kvalitu. Aj keď po dátume minimálnej trvanlivosti môže potravina čiastočne zmeniť pôvodnú chuť, vôňu či konzistenciu, nemusí to vášmu zdraviu nijako ublížiť. Ide o prípady kedy je výrobok skladovaný v odporúčaných podmienkach a nemá porušený ochranný obal. „Aj preto môžu spotrebitelia veľakrát naraziť u niektorých predajcov na zľavnené potraviny, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti. Predajca však musí takýto tovar ponúkať oddelene od ostatného a musí spotrebiteľa upozorniť, že je po dátume minimálnej trvanlivosti,” zdôrazňuje Eduarda Hekšová. Po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je skôr na vás, aby ste daný výrobok otestovali – najlepšie pomocou vašich zmyslov. Výrobok si pozorne prezrite. Nie je obal nafúknutý? Nevykazuje artikel príznaky plesnivenia? Akú má konzistenciu? Ako vonia? Ako chutí? Pokiaľ sa všetko zdá byť v poriadku, malo by byť bezpečné potravinu skonzumovať. Samozrejme, je potrebné si uvedomiť, že každý potravinový artikel môže mať odlišný dátum minimálnej trvanlivosti. „Ovsené vločky neodporúčame skladovať dlhšie ako dva mesiace po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Naopak cestoviny, múka či ryža vydržia bez rizika pre vaše zdravie až rok po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,” komentuje E. Hekšová. Dátum minimálnej trvanlivosti sa týka aj chladených produktov. Ak zabudnete na jogurt v chladničke, môžete ho bez obáv o svoje zdravie zjesť aj päť dní po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

S označením dátumu spotreby alebo použiteľnosti, ktoré často býva na potravinách vyznačené ako „Spotrebujte do”, je to však iné. Tento dátum nám totiž stanovuje dobu, dokedy je pri rýchlo sa kaziacich potravinách zaručená ich zdravotná bezpečnosť. Typicky sa s takýmto označením stretnete pri rybách, mäse a výrobkoch z chladiaceho pultu. Ide o výrobky, ktoré sa po uplynutí dátumu spotreby nesmú ďalej predávať. A to ani so zľavou či s upozornením. Na niektorých potravinách dátum spotreby či minimálnej trvanlivosti budete hľadať márne. Ide hlavne o čerstvú zeleninu a ovocie, ale aj víno, soľ či ocot. „Pri týchto potravinách nemá výrobca povinnosť časovo dátum použiteľnosti ohraničiť. To však, samozrejme, neznamená, že sa výrobok nemôže pokaziť, a preto je dobré si kvalitu tovaru overiť vašimi vlastnými zmyslami,“ uzatvára E. Hekšová .

EU: Jednotné trhové pravidlá pre kryptoaktíva

Poslanci Európskeho parlamentu prijali prvý právny predpis Európskej únie na sledovanie prevodov kryptoaktív, ktorými sú bitcoiny a tokeny elektronických peňazí. Cieľom znenia, na ktorom sa predbežne dohodli vyjednávači Parlamentu a Rady v júni 2022, je zabezpečiť, aby sa kryptomenové prevody rovnako ako v prípade akejkoľvek inej finančnej operácie mohli vždy vysledovať a podozrivé transakcie blokovať.

Takzvané „cestovné pravidlo“, ktoré sa už používa pri tradičných financiách, bude v budúcnosti zahŕňať už aj prevody kryptoaktív. Informácie o zdroji aktíva a jeho príjemcovi budú musieť „cestovať“ s transakciou a byť uložené na oboch stranách prevodu. Zákon sa bude vzťahovať na transakcie nad 1.000 EUR z tzv. nehostených peňaženiek (adresa peňaženky kryptoaktív súkromného používateľa), keď interagujú s hostiteľskými peňaženkami spravovanými poskytovateľmi služieb kryptoaktív. Pravidlá sa nevzťahujú na prevody medzi osobami vykonávané bez poskytovateľa alebo medzi poskytovateľmi konajúcimi vo vlastnom mene.

Plénum tiež udelilo konečné schválenie novým spoločným pravidlám dohľadu nad kryptoaktívami, ochrane spotrebiteľa a environmentálnym zárukám kryptoaktív, vrátane kryptomien (MiCA). Návrh zákona obsahuje záruky proti manipulácii s trhom a finančnej trestnej činnosti. Mica sa bude vzťahovať na kryptoaktíva, ktoré nie sú regulované existujúcimi právnymi predpismi o finančných službách. Kľúčové ustanovenia týkajúce sa vydávania a obchodovania s kryptoaktívami (vrátane tokenov krytých aktívami a tokenov elektronických peňazí) zahŕňajú transparentnosť, zverejňovanie, povoľovanie transakcií a dohľad nad nimi. Spotrebitelia budú lepšie informovaní o rizikách, nákladoch a poplatkoch spojených s ich prevádzkou. Okrem toho nový právny rámec podporí integritu trhu a finančnú stabilitu reguláciou verejných ponúk kryptoaktív.

Napokon dohodnuté znenie obsahuje opatrenia proti manipulácii na trhu a na predchádzanie praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a inej trestnej činnosti. S cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí by Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) mal zriadiť verejný register poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí nedoržiavajú predpisy a ktorí pôsobia v Európskej únii bez povolenia.

Na zníženie vysokej uhlíkovej stopy kryptomien budú musieť významní poskytovatelia služieb zverejniť svoju spotrebu energie.

Trend: Dlhy kvôli strate zamestnania

Podiel Slovákov v produktívnom veku s dlhmi po splatnosti sa medziročne výrazne zvýšil. Podľa aktuálneho prieskumu KRUK Česká a Slovenská republika (Krik) má na Slovensku nejaké záväzky po splatnosti necelých 13 % ľudí. Bez ohľadu na vek sa podiel dlžníkov s nesplatenými záväzkami oproti minuloročným 8 % zvýšil. Ešte viac dlžníkov, ktorí nezvládajú splácať svoje záväzky, je medzi osobami v produktívnom veku, z vlaňajších 10 % ich počet vzrástol na tohoročných 17 %.

Najviac dlžníkov je vo vekovej skupine 25 až 34 rokov, a to takmer 22 %. Opäť dominovali neuhradené splátky bankových úverov s podielom 48 %. Zatiaľčo v minulom roku za nimi nasledovali dlhy po splatnosti u nebankových subjektov, v súčasnosti sú na druhom mieste neuhradené poplatky za bývanie vrátane nájomného a energií s podielom 24 % a za služby, ako sú telefón alebo internetové pripojenie, s podielom takisto 24 %. Neuhradené platby u nebankových subjektov má v súčasnosti 23 % respondentov oproti 31 % z predchádzajúceho prieskumu. 

Podobne ako v predchádzajúcom prieskume majú dlžníci najčastejšie záväzky vo výške 400 až 4-tisíc eur. Vyjadrilo sa tak 43 % respondentov. Tridsaťštyri percent dlžníkov má dlhy po splatnosti do 400 eur a 24 % dlžníkov dlží viac ako 4-tisíc eur. Najväčší podiel, a to 67 %, dlhov po splatnosti do 400 eur majú ľudia v najnižšej vekovej skupine 18 až 24 rokov. Záväzky po splatnosti nad 4-tisíc eur majú najčastejšie ľudia vo veku 35 až 44 rokov. Rovnako ako v predchádzajúcom roku je najčastejším dôvodom nesplácania záväzkov strata zamestnania (42 % dlžníkov oproti vlaňajším 50 %). Ako druhú najčastejšiu príčinu nesplácania dlhov respondenti prieskumu uvádzajú chorobu dlžníka alebo člena jeho rodiny a ďalej vysoké splátky úverov.

SR: Úver zvažuje každý štvrtý Slovák

Postoj Slovákov k využitiu spotrebiteľského úveru je porovnateľný s jeseňou 2022. Pribudlo však tých, ktorí odkladajú svoj cieľ, na ktorý si plánovali požičať. Nad pôžičkou v súčasnosti uvažuje celkovo 25% opýtaných – 10% si myslí, že si budú musieť na jar či v lete požičať neplánovane, 9% má svoj dlhodobý cieľ, ktorý podporia požičanými finančnými prostriedkami a 6% si plánuje svoje pôžičky konsolidovať a navýšiť. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa pre mBank zrealizoval prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos.

Ďalších 14% respondentov, ktorí si plánovali požičať, účel pôžičky odkladajú (na jeseň 2022 to bolo 11%). Štyria z desiatich Slovákov (40%) si požičať nepotrebujú a viac ako pätina (22%) sa zadlžovať odmieta.Takmer tretina (32%) opýtaných aktuálne s peniazmi vychádza skôr z mesiaca na mesiac a nevie, ako to bude ďalej. Ďalšia približne pätina (18%) deklaruje, že obvykle disponuje 3-mesačnou finančnou rezervou a zrejme ju postupne využije. Približne pätina (19%) Slovákov predpokladá, že v najbližšom období bude musieť svoju finančnú situáciu riešiť – 4% uvádzajú, že na jar/v lete s peniazmi nevyjdú a budú si musieť požičať, 9% v súčasnosti s financiami takmer nevychádza a bude musieť požiadať o pomoc rodinu, niečo predať či získať ďalší zárobok a 6% uvažuje nad konsolidáciou, aby si znížili svoje mesačné splátky. Takmer tretina (32%) uvádza, že im aktuálne finančné prostriedky postačujú a ich situácia sa výraznejšie nemení. Zaujímavosťou je, že 43% vysokoškolsky vzdelaných ľudí hodnotí svoju situáciu ako stabilnú a predpokladá, že to tak zostane aj naďalej. Vzdelanejší ľudia zároveň častejšie siahajú na svoju finančnú rezervu.

V porovnaní s prieskumom, ktorý sa realizoval na jeseň 2022 sa v súčasnosti mierne mení účel pôžičky. Zatiaľčo v predchádzajúcom prieskume si najväčšia skupina ľudí plánovala požičať na poplatky či ročné vyúčtovanie za energie, aktuálne dominuje najmä rekonštrukcia (14%; na jeseň 2022 to bolo 11%). Z prieskumu ďalej vyplynulo, že Slováci si budú požičiavať aj na auto (10%; na jeseň 2022 to bolo 8%) a plánujú investovať do zateplenia (10%; na jeseň 2022 to bolo 6%). Na poplatky či ročné vyúčtovanie za energie si plánuje požičať 9% Slovákov (na jeseň 2022 to bolo 12%). K spotrebiteľským úverom banky obvykle ponúkajú aj poistenie schopnosti splácať. O takomto type poistenia je pozitívne presvedčená tretina (33%) respondentov. Viac ako pätina (22%) by nad ním uvažovala a ďalšia približne pätina (21%) by si takéto poistenie neuzatvorila. Pri výbere konkrétneho spotrebného úveru štvrtina (24%) Slovákov spolieha na svoju hlavnú banku, do ktorej si posiela svoj mesačný príjem a 16% opýtaných by svoju hlavnú banku oslovilo, no pre istotu by sa pozrelo aj na ponuku v inej banke. Najčastejšie však Slováci porovnávajú ponuku od viacerých bánk (42%). Zaujímavosťou je, že čím vyššie vzdelanie Slováci majú, tým častejšie by si porovnali ponuky od viacerých bánk (stredné odborné vzdelanie s výučným listom – 31%, stredoškolské vzdelanie – 43%, vysokoškolské vzdelanie 52%). Naopak, čím nižšie vzdelanie ľudia majú, tým častejšie si pre ponuku idú len do svojej hlavnej banky (stredné odborné vzdelanie s výučným listom – 27%, stredoškolské vzdelanie – 27%, vysokoškolské vzdelanie 18%).

Pri výbere pôžičky sa Slováci rozhodujú najmä podľa výhodnosti úroku. Ďalšími faktormi sú dodatočné či skryté poplatky a vyhovujúca výška mesačných splátok. Prihliadajú však aj na celkovú výšku RPSN a celkovú výšku zaplatenej čiastky.