Inflácia: V marci 14,8 %

Napriek spomaleniu tempa rastu celkovej inflácie na Slovensku podľa štatistického úradu ceny potravín opätovne atakovali doterajšie maximum z decembra na úrovni 29 %. Náklady na bývanie, energie a položky súvisiace s bývaním sa mierne znížili a dostali sa na úroveň zo začiatku roka 2022. Ceny pohonných hmôt klesli medziročne na deflačnú hodnotu prvýkrát po dvoch rokoch. Pri marcovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 14,8 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 16 % a čistá inflácia hodnotu 12 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,1 % a čistá inflácia hodnotu 0,8 %. 

V marci 2023 tak poklesla inflácia na úroveň z októbra minulého roka na 14,8 %. Medziročne rástla od začiatku roka 2021. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v marci medzimesačne vzrástli o 1,2 %. Najväčší vplyv na infláciu mali rastúce ceny potravín. Tie v marci zdraželi o 2,1 % najmä vplyvom rastu cien mäsa o 2,2 %, zeleniny o 9,8 %, chleba a obilnín o 1,3 %, mlieka, syrov, vajec o 0,3 % (vzrástli ceny vajec), ale aj cukru a cukroviniek o 2,7 %. Klesli iba ceny olejov a tukov o 2,5 %, z nich boli nižšie hlavne ceny masla. Ceny nealkoholických nápojov vzrástli o 2 %. Druhý najväčší vplyv na infláciu majú ceny v odbore bývanie a energie. Zvýšili sa rovnako ako vo februári o 0,5 % hlavne pri vyšších cenách dodávky vody o 3,2 %, odvádzania odpadových vôd (stočné) o 2,5 % či tepelnej energie o 0,8 %. Imputované nájomné sa zvýšilo len mierne (o 0,3 %). V súvislosti so zvýšením spotrebnej dane na tabak sa zvýšili ceny tabakových výrobkov o 3,4 %, rástli aj ceny stravovacích a ubytovacích služieb o 1,6 %. Okrem toho v marci boli vyššie aj ceny odevov a obuvi, poštových služieb, zdravotníckych výrobkov, ambulantných a nemocničných služieb či služieb osobnej starostlivosti. Naopak ceny pohonných látok klesli medzimesačne o 2,4 %, napriek rastu cien za nákup dopravných prostriedkov a dopravných služieb skončil celý odbor doprava ako jediný v medzimesačnom mínuse o 0,7 %.

Medziročne sa rast cien tovarov a služieb spomalil na hodnotu 14,8 %, čo bola najnižšia hodnota inflácie za posledných šesť mesiacov. Najväčší vplyv na celkovú infláciu majú stále rastúce ceny potravín a zvýšenie cien nákladov na bývanie vrátane energií. Ide o dve najvýznamnejšie položky vo výdavkoch domácností, súhrnne tvoria takmer polovicu výdavkov. Ceny potravín rastú nepretržite už tretí rok. V marci sa opäť zvýšili na 29 % a dosiahli úroveň z decembra minulého roka. Výrazne rástli ceny mäsa o 30,5 %, chleba a obilnín o 27,2 %, mlieka, syrov a vajec o 35,7 %, ale tiež zeleniny o 32,1 %, olejov a tukov o 28,3 % a cukru a cukroviniek o 30,3 %. Nealkoholické nápoje sa zvýšili až o 19,6 %. Druhý najväčší vplyv na výdavky domácností majú ceny v odbore bývanie a energie. V marci bol rast 13,6 %, dynamika rastu však mierne klesala tretí mesiac po sebe. Dlhodobý vplyv rastu cien stavebných materiálov sa prejavuje v imputovanom nájomnom, mal medziročne nárast o 13,2 % (najnižšia hodnota od decembra 2021). Vyššie ceny boli aj za dodávku vody a rôzne služby týkajúce sa obydlia o 17,8 %. Ceny pevných palív mierne poklesli na medziročnú hodnotu 45,5 %. V doprave vzrástli ceny medziročne o 2,2 %, čo je najnižšia hodnota od februára 2021. Takýto výsledok bol ovplyvnený na jednej strane rapídnym poklesom cien pohonných látok o 7,1 %, na druhej strane pretrvávajúcim rastom cien na nákup dopravných prostriedkov o 8,2 % a dopravných služieb drahších o 15 %. Zvýšili sa ceny služieb zubných lekárov, kúpeľnej starostlivosti, nemocničných služieb, farmaceutických výrobkov, poštových služieb, novín, kníh, kancelárskych potrieb, vzdelávania, stravovacích a ubytovacích služieb, výrobkov a služieb osobnej starostlivosti, sociálnych služieb.

Index spotrebiteľských cien sa v marci oproti februáru zvýšil v domácnostiach zamestnancov, v nízkopríjmových domácnostiach a v domácnostiach dôchodcov zhodne o 1,2 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 14,7 %, za nízkopríjmové domácnosti o 15,7 % a za domácnosti dôchodcov o 15,8 %. Spolu za tri mesiace roku 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 15,1 % (za domácnosti zamestnancov o 15 %, za nízkopríjmové domácnosti o 16 %, za domácnosti dôchodcov o 16,1 %).

EU: Menej byrokracie a administratívy

Európska komisia prijala návrh smernice, ktorá má uľahčiť rozsiahlejšie využívanie digitálnych nástrojov a postupov v oblasti práva obchodných spoločností Európskej únie. Cieľom je uľahčiť spoločnostiam cezhraničné pôsobenie a zvýšiť transparentnosť a dôveru v spoločnosti tak, že sa na úrovni EÚ verejnosti sprístupní väčšie množstvo informácií o týchto podnikoch. Pre cezhraničné spoločnosti sa tým zároveň zníži miera byrokracie, keďže vďaka osvedčeniu spoločnosti EÚ, resp. vďaka uplatňovaniu zásady „jedenkrát a dosť“ sa ročne ušetria administratívne náklady vo výške približne 437 miliónov eur. 

V snahe znížiť mieru byrokracie a zmierniť administratívnu záťaž pre cezhraničné podniky navrhované pravidlá zahŕňajú:

• uplatňovanie zásady „jedenkrát a dosť“, aby spoločnosti nemuseli opätovne predkladať informácie pri zakladaní pobočky alebo podniku v inom členskom štáte. Príslušné informácie sa môžu vymieňať prostredníctvom systému prepojenia obchodných registrov (BRIS),
• osvedčenie spoločnosti EÚ, ktoré bude obsahovať základný súbor informácií o spoločnostiach, ktorý bude k dispozícii bezplatne vo všetkých jazykoch EÚ,
• viacjazyčný štandardný vzor pre digitálne splnomocnenie EÚ, na základe ktorého určitá osoba získa oprávnenie zastupovať spoločnosť v inom členskom štáte,
• odstránenie formalít, ako je potreba apostily alebo overených prekladov dokumentov spoločnosti.

Návrh predstavuje aktualizáciu existujúcich pravidiel EÚ pre spoločnosti [smernica (EÚ) 2017/1132], ktorej cieľom je ešte viac prispôsobiť tieto pravidlá digitálnemu vývoju a novým výzvam a podnietiť rast a konkurencieschopnosť na jednotnom trhu. V snahe zabezpečiť väčšiu transparentnosť a dôveru v spoločnosti sa navrhovanými pravidlami má okrem iného:

• zabezpečiť, aby dôležité informácie o spoločnostiach (napr. o verejných obchodných spoločnostiach a skupinách podnikov) boli verejne dostupné najmä na úrovni EÚ prostredníctvom systému BRIS,
• uľahčiť vyhľadávanie informácií o podnikoch v EÚ tak, že sa umožní vyhľadávanie v systéme BRIS a súbežne aj v dvoch ďalších systémoch EÚ, ktoré prepájajú vnútroštátne registre konečných užívateľov výhod a insolvenčné registre,
• zabezpečiť, aby boli údaje o spoločnostiach v obchodných registroch presné, spoľahlivé a aktuálne, a to napríklad tak, že sa zabezpečí kontrola informácií o spoločnostiach pred ich zápisom do obchodných registrov vo všetkých členských štátoch.

SR: Zamestnanosť a mzda vo februári 2023

Zamestnanosť na Slovensku podľa štatistického úradu vo väčšine sledovaných odvetví rástla, ale až štyri odvetvia zaznamenali úbytok zamestnancov, najviac vo vybraných trhových službách. A napriek rastu nominálnych miezd reálne viac zarábali iba zamestnanci troch odvetví s najnižšími mzdami.

Počas februára 2023 medziročne vzrástol počet zamestnaných osôb v 6 spomedzi 10 sledovaných odvetví ekonomiky. Zamestnanosť najvýraznejšie rástla v ubytovaní, a to o viac ako 8 %. Počet zamestnaných v tomto odvetí sa zvyšuje už jeden a pol roka, pričom sa stále iba dopĺňa stav zamestnancov, o ktorých prišli zatvorené ubytovacie zariadenia počas pandémie. V sektore informácií a komunikácie počet zamestnaných osôb stúpol o takmer 3 %. V ostatných odvetviach rast zamestnanosti neprekročil 2 %. Naopak, počet zamestnaných osôb sa znížil o 2,7 % vo vybraných trhových službách, do 1 % vo veľkoobchode, doprave a skladovaní a tiež v priemysle. V odvetví priemyslu, ktorý poskytuje prácu najväčšiemu počtu osôb, zamestnanosť posledný rok nepretržite klesá. Počas prvých dvoch mesiacov roka 2023 zamestnanosť medziročne vzrástla v 7 z 10 sledovaných odvetví, najvýraznejšie v ubytovaní o 6,9 %. Počet zamestnaných osôb nad 2 % sa zvýšil aj v informáciách a komunikácii a v predaji a oprave motorových vozidiel. Zamestnanosť poklesla o viac ako 3 % vo vybraných trhových službách, do 1 % v priemysle a veľkoobchode.

Priemerná nominálna mesačná mzda vo februári 2023 medziročne zrýchlila tempo rastu vo všetkých desiatich odvetviach ekonomiky. Najmenej, o 8,7 %, rástla v odvetví s najvyššími mzdami – v informáciách a komunikácii (2.322 eur), najviac v sektore ubytovania o 22 % (1.002 eur). O viac ako 15 % stúpli mzdy v odvetviach s najnižšími zárobkami – v reštauráciách a pohostinstvách (683 eur) a v stavebníctve (928 eur). V ostatných odvetviach mzdy rástli od 10,3 do 14,3 %. Vysoký rast spotrebiteľských cien (inflácia) však spôsobil, že reálne mzdy medziročne klesli vo väčšine sledovaných odvetví. Najviac sa prepadli v informáciách a komunikácii o 5,8 %, v priemysle o 4,4 % a vo vybraných trhových službách o 3 %. Reálna mzda vzrástla iba v troch sektoroch, o 5,7 % v ubytovaní, a do jedného percenta v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev a rovnako aj v stavebníctve.

Nominálna mesačná mzda za dva mesiace roka 2023 sa v priemere v jednotlivých sledovaných odvetviach medziročne zvýšila od 8,3 do 24,2 %. Tlaku vysokej inflácie odolali len odvetvia ubytovania a činností reštaurácií a pohostinstiev. Mzdy v ubytovaní v kumulatíve boli vyššie až o 7,7 %, v reštauráciách a pohostinstvách o 0,8 %. V ostatných ôsmich odvetviach zamestnanci dostávali reálne menej ako pred rokom. Najviac, o vyše 6 %, sa reálne mzdy medziročne prepadli v informáciách a komunikácii. Pokles reálnych miezd vyšší ako 4 % bol zaznamenaný aj v priemysle a vybraných trhových službách. Vysokou infláciou boli najmenej zasiahnuté zárobky v stavebníctve, reálne poklesli o iba 0,7 %.

IoT: Vplyv na náš život

V roku 2020 bolo k internetu pripojených necelých 10 miliárd zariadení (IoT), pričom dnes sa odhaduje do roku 2025 dvojnásobok a do roku 2030 dokonca trojnásobok tohto počtu. Súčasný svet sa stáva čím ďalej tým viac technologicky prepojeným, a čelí tak tiež novým bezpečnostným rizikám. Európska únia preto dokonca zavádza kyberneticky bezpečnejšie legislatívne prostredie. Aká budúcnosť nás čaká?

Od termostatov, ktoré automaticky upravujú teplotu a šetria energiu, až po automobily so zabudovanými senzormi, ktoré poskytujú spätnú väzbu v reálnom čase – internet vecí je už takmer všade a jeho aplikácie sa zdajú byť takmer neobmedzené. Vďaka prepojeniu všetkých zariadení a zberu dát môžu používatelia využívať získané informácie na prijímanie informovanejších rozhodnutí v osobnom aj profesnom živote. „Napríklad zariadenia na sledovanie zdravotného stavu umožňujú ľuďom merať životné funkcie, ako je srdcový tep a rýchlosť dýchania, aj keď nie sú v ordinácii svojho lekára. Okrem toho spotrebiče internetu vecí, ako sú samočistiace rúry či umývačky, výrazne uľahčili život napríklad zaneprázdneným rodičom, ktorí tak môžu radšej venovať čas svojim deťom,“ hovorí Jana Večerková. Ako fungujú zariadenia IoT? Každý objekt má jedinečné identifikátory a schopnosť prenášať dáta po sieti, často pomocou senzorov. Prostredníctvom tejto siete si zariadenia môžu vymieňať dáta, reagovať na príkazy od iných objektov a vykonávať akcie na základe vopred stanovených pravidiel. Zhromaždené dáta by potom mali slúžiť na prijímanie lepších rozhodnutí. 

Výhody IoT:  Domy vybavené IoT poskytujú ľuďom väčšiu kontrolu nad ich bezpečnostnými systémami, čo im umožňuje efektívnejšie monitorovať a chrániť ich majetok. Ďalším príkladom sú inteligentné spotrebiče, ktoré dokážu regulovať spotrebu energie a šetriť peniaze tým, že si nastavia určitý časový rozvrh, kedy majú byť spustené; navyše ich môžu ich majitelia vzdialene sledovať zo svojich smartfónov alebo počítačových zariadení. Firmám prináša IoT výhody v podobe cenných poznatkov o správaní a trendoch zákazníkov, ktoré možno využiť na vytváranie lepších produktov a služieb a zvýšenie efektivity. Okrem toho IoT umožňuje sofistikovanú automatizáciu, ktorá znižuje náklady na manuálnu prácu. A konečne, pripojenie strojov na internet a prístup k monitorovaniu priemyselných procesov v reálnom čase, od kontroly teplôt v sklade až po presný chod montážnych liniek. „Prepojením rôznych strojov, systémov a digitálnych zariadení získavajú podniky prehľad o tom, ako efektívne fungujú a ako rýchlo odhaliť potenciálne problémy aj príležitosti na zlepšenie. Navyše vďaka využitiu prediktívnej analýzy môžu podniky využívať informácie získané zo zariadenia IoT na predvídanie potrieb zákazníkov a zlepšovanie reakcií na ich služby,“ hovorí Jana Večerková. 

Nevýhody IoT: S rýchlym rastom počtu zariadení pripojených k internetu sú s internetom vecí spojené tri hlavné riziká: bezpečnosť a ochrana súkromia, presnosť a spoľahlivosť dát a nedostatočná koordinácia. Pokiaľ ide o bezpečnosť a súkromie, ak nie je sieť chránená pred potenciálnymi hrozbami (malvér alebo hekerské útoky), môžu byť pripojené zariadenia použité ako vstupný bod pre útočníkov, ktorí môžu napadnúť ďalšie časti siete. Avšak nejde len o externých útočníkov. Zákazníci môžu zdieľať mnoho osobných údajov bez toho, aby si plne uvedomovali dôsledky takéhoto konania. Poskytovatelia riešení potom tieto údaje môžu zhromažďovať bez toho, aby poskytli ich dostatočnú ochranu a transparentne vysvetlili, kto k nim má prístup a ako budú použité. Pretože mnoho týchto zariadení zhromažďuje dáta, ktoré sú následne zdieľané medzi rôznymi systémami IoT, je dôležité zabezpečiť, aby tieto dáta boli presné a spoľahlivé, inak by mohli ohroziť fungovanie týchto zariadení v závislosti od ich použitia. Ak je pripojených viac zariadení IoT bez dobrej centralizovanej koordinácie, môže dôjsť k neefektivite v dôsledku nekonzistencie alebo zlej komunikácie medzi zariadeniami.

Sme pripravení dôverovať rozsiahlej sieti integrovaných elektronických zariadení? Spoločnosť IoT Analytics predpokladá, že v roku 2023 vzrastie počet zariadení internetu vecí o 18 % na 14,4 miliardy a do roku 2025 by sa mohol zvýšiť na 27 miliárd pripojených zariadení internetu vecí. Jedným z trendov, ktorý v roku 2023 umožní tento rast, je častejšie nahradzovanie bezdrôtových sietí 2G/3G sieťami 4G/5G. Čím viac zariadení prepojíme a zapojíme do siete, tým viac potenciálnych dverí a okien môžu útočníci využiť, aby sa dostali dovnútra a získali prístup k dátam. Zariadenia IoT – od inteligentých prenosných zariadení cez domáce spotrebiče, automobily, zabezpečovacie systémy v budovách až po priemyselné stroje – sa často ukazujú ako strašiak pre tých, ktorí sú zodpovední za kybernetickú bezpečnosť. Vzhľadom na to, že sa často nepoužívajú na priame ukladanie citlivých údajov, výrobcovia sa nie vždy zameriavali na ich zabezpečenie pomocou bežných bezpečnostných záplat a aktualizácií. V roku 2023 by však malo na celom svete nadobudnúť účinnosť množstvo vládnych iniciatív, ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť pripojených zariadení, ako aj cloudových systémov a sietí, ktoré ich všetky prepájajú. Medzi ne patrí aj systém zariadení IoT, ktorý má spotrebiteľom poskytnúť informácie o možných bezpečnostných hrozbách, ktoré predstavujú zariadenia, ktoré si prinášajú do svojich domovov. Európska komisia predložila návrh Aktu o kybernetickej odolnosti, ktorý momentálne čaká na konečné schválenie Európskou radou a Parlamentom. V nadväznosti na verejné konzultácie ukončené v máji 2021 pokračuje Akt o kybernetickej odolnosti v realizácii digitálnej transformácie EÚ do roku 2030. Návrh zákona zavádza pravidlá kybernetickej bezpečnosti pre výrobcov a vývojárov digitálnych produktov IoT. Vychádza zo zásady „security-by-design“, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby výrobcovia digitálnych zariadení zodpovedali za bezpečnosť už vo fáze návrhu a konštrukcie. A potom po celú dobu životného cyklu predávaných výrobkov. Zákon by vyplnil medzery v právnej úprave týkajúcej sa softvérových a hardvérových produktov IoT, ktoré v digitálnej oblasti ešte nie sú regulované. Harmonizoval by tak príslušný rámec noriem a zvýšil právnu istotu pre účastníkov jednotného trhu.

Prepojením miliárd zariadení dokázal IoT mestám analyzovať obrovské objemy dát s cieľom optimalizovať plánovanie mesta, dopravu, zdravotnú starostlivosť, ochranu životného prostredia a ďalšie. Vďaka aplikácii AI a ML môžu inteligentné mestá využívať dáta získané z týchto zdrojov na zvýšenie efektivity správy infraštruktúry a poskytovanie lepších služieb obyvateľom. „Konkrétnym príkladom je napríklad inteligentné pouličné osvetlenie, ktoré sa stlmí, keď je na uliciach menej ľudí, prípadne inteligentné systémy odpadového hospodárstva, ktoré môžu sledovať odpadky a kontajnery na efektívnu optimalizáciu trás. Zmyslom je, aby technológie šikovných miest uľahčovali zlepšenie kvality života poskytovaním múdrejších riešení, ktoré šetria energiu, čas i peniaze,“ hovorí Jana Večerková. Internet vecí už s nami koexistuje. A umožňuje, aby sa fyzický svet stretával so svetom digitálnym a vzájomne spolupracoval. V nasledujúcich niekoľkých rokoch budeme prepojení spôsobmi, ktoré sú dnes považované za nemožné. Vzhľadom na to, že IoT z roka na rok exponenciálne rastie, spoločnosti využívajú obrovské obchodné a technologické hodnoty, ktoré môže ponúknuť. Vďaka prístupu k lacným senzorom s nízkou spotrebou energie, novým úrovniam konektivity, platformám cloud computingu, strojovému učeniu (ML) a analytike sa už teraz spájajú najmodernejšie technológie v niečo nové a fascinujúceho. Je isté, že IoT sa bude rozvíjať, a že technológovia urobia dobre, keď budú držať krok s dobou. Uvidíme však, ako rýchlo a ako dlho bude tento rast pokračovať. Možno je to len tým, že IoT je stále ako spiaci obor, ktorý pohne svetom, až sa prebudí.

 

Upozorňujeme: Najrozšírenejšie malvéry

Najrozšírenejším malvérom v marci bol bankový trojan Qbot, ktorý kradne prihlasovacie bankové údaje a zaznamenáva stlačenia klávesov. Celosvetovo zasiahol viacej ako desať percent organizácií a zvyčajne sa šíri spamovými mailovými kampaňami. Pravidelný mesačný Globálny index hrozieb spoločnosti Check Point Software Technologies prezentuje najrozšírenejšie typy škodlivého softvéru  v jednotlivých krajinách.

Na Slovensku masívne dlhodobo útočí malvér pod názvom Guloader, ktorý dokáže sťahovať do sietí obetí ďalšie nebezpečné hrozby a šíriť ich ďalej. Ak prenikne do podnikovej siete, môže spôsobiť značné a ťažko predvídateľné škody. Až 91 % škodlivých súborov bolo doručených prostredníctvom mailu. Druhé miesto vo svetom rebríčku hrozieb patrí modulárnemu mimoriadne nebezpečnému malvéru Emotet. Výskumný tím Check Point Research upozorňuje, že trojan Emotet spustil v marci novú kampaň s cieľom vyhnúť sa blokovaniu makier spoločnosťou Microsoft. Útočníci využívajú na šírenie škodlivého kódu súbory OneNote. Po úspešnej inštalácii malvéru prebieha zber prihlasovacích údajov aj používateľských informácií. Útočníci potom použijú zhromaždené informácie na uľahčenie budúcich útokov. Tretím najrozšírenejším malvérom vo svete je Formbook, ktorý cieli na zariadenia s operačným systémom Windows. Patrí do rodiny malvérov pod názvom infostealer, čiže kradne prihlasovacie údaje, zbiera snímky obrazovky a monitoruje aj stlačenia klávesov.

„Hrozby dynamicky reagujú na technologické a spoločenské zmeny. Používatelia by však nemali zabúdať na základné pravidlo kyberbezpečnosti – neotvárať podozrivé maily a neklikať na neznáme prílohy, nech už je obsah akokoľvek lákavý,“ zdôrazňuje Tomáš Valenta. Prihlasovacie údaje používateľa umožňujú ľahko preniknúť do bankového účtu používateľa alebo do podnikovej siete a zostávať tam mesiace nepozorovaný. Výsledkom je krádež peňazí či šifrovanie údajov a vydieranie. Najviac zneužívanou zraniteľnosťou vo svete stále zostáva Apache Log4j Remote Code Execution, známa od konca roku 2021. Napriek tomu, že bezpečnostné záplaty sú známe už niekoľko rokov, stále zostávajú vo svete tisícky zraniteľných počítačov. Rebríček najrozšírenejších mobilných malvérov tvoria RAT trojany AhMyth a Anubis, tretie miesto patrí androidovému malvéru Hiddad.