Upozorňujeme: Nebezpečný adaptér

Na Slovensku sa podľa zistenia Slovenskej obchodnej inšpekcie predával nebezpečný adaptér s powerbankou. Pri jeho používaní hrozí úraz elektrickým prúdom. Vyskytovať sa však môže aj na trhoch iných krajín ako aj predávať cez internet.

Ide o multifunkčný cestovný adaptér s bezdrôtovou powerbankou, model SL-310 z Číny. Má dva USB sloty čiernej farby a jeho súčasťou je aj oddeliteľná powerbanka s dvomi USB vstupmi, z ktorých jeden je micro USB. Na bočnej strane výrobku sa nachádza označenie CE, číslo modelu, symbol ochrany triedy II, symbol separovaného zberu, technické údaje a krajina pôvodu. Výrobok je balený v bielo čiernej kartónovej krabičke.

Uvedený adaptér nespĺňa základnú požiadavku na elektrickú bezpečnosť, pretože jeho technické vyhotovenie umožňuje zapojiť zástrčku triedy ochrany I do zásuvky adaptéra triedy ochrany II. Pri jeho používaní tak hrozí rizík úrazu elektrickým prúdom. Slovenská obchodná inšpekcia preto odporúča spotrebiteľom, ak si tento výrobok zakúpili, aby ho vo vlastnom záujme prestali používať. Spotrebiteľ má pri vrátení nebezpečného výrobku predávajúcemu, u ktorého bol predmetný výrobok zakúpený, právo na vrátenie kúpnej ceny.

Trend: MSP a MSSP

Podľa januárového prieskumu ZEBRA SYSTEM už 39 % jej predajcov ponúka služby MSP alebo MSSP (Managed Security Service Provider). Hlavnou motiváciou prechodu na riadené služby je automatizácia rutinných činností, ktorá prináša predovšetkým vyššiu úroveň poskytovanej bezpečnosti, vyššiu produktivitu a rýchlejšiu reakciu na bezpečnostné incidenty.

Hoci stále najviac poskytovateľov IT ponúka klasické dodávky hardvéru, softvéru a tradičných služieb postavených na break-fix modeli, viac než polovica z nich ponúka aspoň čiastočne proaktívnu správu a takmer 40 % už poskytuje aj riadené služby (MSP) alebo riadené služby bezpečnosti (MSSP). Prispieva k tomu tiež rozširujúca sa ponuka súčasných RMM platforiem, ktoré pokrývajú komplexné nároky koncových zákazníkov od správy a monitoringu zariadení až po zálohovanie, patch management a ďalšie prvky IT bezpečnosti. „Automatizácia je kľúčom k úspechu nášho podnikania. Využívame monitorovací systém N-sight RMM postavený na cloudovej platforme N-able s vlastnými pokročilými skriptmi, ktoré spolu tvoria ucelený kontrolný nástroj. Systém stráži celú IT infraštruktúru našich zákazníkov vrátane serverov, staníc, storage, UPS, switchov, routerov, kamier, wifi AP a detekcie neznámych zariadení. Keby sa toto všetko malo kontrolovať manuálne, kontrola by trvala celé týždne, náš monitorovací nástroj to zvládne každých 5 minút," hovorí Martin Melich.

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu:

• 83 % respondentov poskytuje dodávky hardvéru a softvéru, 80 % tradičné IT služby (break-fix model), 61 % ponúka čiastočne proaktívnu správu, 39 % poskytuje MSP služby a 22 % MSSP  služby.
• Službou, ktorú majú IT poskytovatelia automatizovanú v najvyššej miere je zálohovanie (57 %), za ním nasleduje správa a monitoring zariadení (23 %), služba ochrany koncových bodov (17 %) a patch management (3 %).
• Hlavné prínosy automatizácie svojich činností vidia IT poskytovatelia vo vyššej úrovni bezpečnosti (71 %) a vyššej produktivite (61 %). 57 % respondentov vidí benefit automatizácie v rýchlejšej reakcii na incidenty, 41 % vo vyššej spokojnosti zákazníkov a 20 % v nižšej úrovni chybovosti.

Upozorňujeme: Podvodné webstránky

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) zaznamenala opakujúce sa spotrebiteľské podnety na predaj značkového tovaru prostredníctvom e-shopov so slovenskou doménou .sk. Spotrebiteľov žiada o obozretnosť pri nákupoch na internete, pretože e-shopu poskytujú nielen svoje osobné údaje, ale tiež údaje o platobnom prostriedku.

Ide o podvodné internetové stránky na predaj značkovej, športovej a turistickej obuvi, športového oblečenia, pri ktorých si prevádzkovateľ registruje názov webstránky veľmi podobný ako používa originálny značkový internetový predajca, čo často spotrebiteľov môže uviesť do omylu, že objednávajú tovar originálnej značky a zaručenej kvality. Ide napr. o tieto webstránky:
originálna adresa → podvodná adresa
vivobarefoot.sk → vivobarefoot-sk.sk
merrellstore.sk → merrellshopsk.sk → merrellobuv.sk
skechers.com → skecherstenisky.sk
converse.com → teniskyconverse.sk → conversevypredaj.sk
salomon.com → salomonshopsk.sk
lasportiva.com → lasportivaobuv.sk → lasportiva-slovensko.sk
palladiumboots.eu → palladiumsk.sk

Podvodné internetové obchody na svojich stránkach:
- zobrazujú vizuálne obsah totožný/podobný s originálnou stránkou,
- ponúkajú rovnaký sortiment tovaru,
- neuvádzajú identitu prevádzkovateľa/predávajúceho, obchodné meno a sídlo predávajúceho
- absentujú všeobecné obchodné podmienky,
- umožňujú spotrebiteľovi kontakt s predávajúcim len formou anonymného kontaktného formulára,
- žiadajú platby za tovar len vopred, neumožňujú iné možnosti platby,
- uvádzajú výrazne nižšie ceny ponúkaných tovarov ako ceny originálnych tovarov, príp. uvádzajú ceny s výraznou zľavou.

SOI upozorňuje spotrebiteľov, aby si pred uzatvorením objednávky a zaslaním platby za objednaný tovar dôkladne preverili, či internetový obchod uvádza informácie identifikujúce predávajúceho ako aj všeobecné obchodné podmienky a predišli tak podvodom, kedy predávajúci po úhrade tovar nedoručí, príp. doručí falzifikáty značkového tovaru, neumožňuje odstúpenie od zmluvy pred dodaním tovaru, nevráti peniaze po nedodaní tovaru, po odstúpení spotrebiteľa od zmluvy či reklamácii falzifikátov tovaru. Nakoľko SOI má obmedzené kompetencie, medzi ktoré nepatrí zákonné oprávnenie podvodné internetové stránky zablokovať a nie je oprávnená ani vymáhať plnenia platby za nedodaný tovar, odporúčame spotrebiteľom dôkladne zvážiť všetky spotrebiteľské rozhodnutia týkajúce sa zakúpenia tovaru prostredníctvom webovej stránky, ktorá sa javí vzhľadom na vyššie uvedené ako podvodná.
 

Pokiaľ nie je možné identifikovať predávajúceho odporúča sa obrátiť na odbor počítačovej kriminality Prezídia Policajného zboru SR, ktorý sa obdobnými prípadmi zaoberá.

Zoznam ďalších rizikových e-shopov:

bonky.sk
suprisimo.sk
booho.sk
finlando.sk
rayray.sk
fashy.sk
gigastore.sk
zozu.sk
shopolo.sk
huglo.sk
alabo.sk
mobiluj.sk
eleganceshop.sk
autoelektrony.sk
viagogo.sk
chyza.sk
rajpradla.sk
zasielkonos.sk
fashionline.com
jordanshoes.sk
moletka.eu; svet-siat.eu; vip-moda.eu
perfektna.sk
kociky-leja.sk
elektroeldo.sk
sunsea.sk

Erasmus+: Nové projekty

Desať nových projektov v rámci Erasmus+ má testovať nové formy medzinárodnej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania tak, ako to vytýčila Európska komisia pred rokom v európskej stratégii pre univerzity. Náplňou šiestich projektov bude skúmať, testovať a uľahčiť udeľovanie značky Spoločný európsky študijný program. Ide o doplňujúci certifikát, ktorí môžu získať absolventi spoločných programov poskytovaných v rámci medzinárodnej spolupráce medzi viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania. Zvyšné štyri projekty majú umožniť alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania (napr. „Európskym univerzitám“) testovať nové formy spolupráce.

Značka Európsky študijný program má pomôcť zaviesť spoločný študijný program vo viacerých členských štátoch EÚ, aby sa podporila mobilita študentov a spolupráca. Má odrážať nadobudnuté zručnosti a vzdelávacie výstupy študentov, ktorí absolvovali spoločný program vo viacerých inštitúciách, viacerých krajinách a viacerých jazykoch a ktorí v rámci programu využili možnosti mobility a interdisciplinárne pedagogické prístupy. Okrem toho má značka doplniť kvalifikáciu, ktorú študenti získali zo spoločných programov založených na medzinárodnej spolupráci medzi viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania (akými sú napr. Európske univerzity). Značka by sa udeľovala na dobrovoľnom základe ako záruka vzdelávacích výstupov založených na spoločnom súbore kritérií a dosiahnutých v rámci nadnárodnej spolupráce medzi viacerými inštitúciami. Za realizáciu vybratých projektov, ktoré majú pomôcť zaviesť značku Európsky študijný program, budú zodpovedné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, vnútroštátne a regionálne orgány a iné zainteresované strany.

Štyri z desiatich projektov umožnia alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania testovať nové formy spolupráce EÚ, napríklad možný európsky právny štatút týchto aliancií. Jeho účelom je poskytnúť alianciám univerzít na dobrovoľnom základe voľnosť konať spoločne, prijímať spoločné strategické rozhodnutia, experimentovať so spoločným náborom, koncipovať spoločné učebné osnovy, alebo združovať zdroje ako aj ľudské, technické, dátové, vzdelávacie, výskumné či inovačné kapacity.

Na každý vybratý pilotný projekt možno od jari 2023 vyčleniť z rozpočtu programu Erasmus+ prostriedky vo výške do 200.000 eur na jeden rok. Projekty sa budú realizovať v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a/alebo inštitucionálnymi orgánmi. Majú pomôcť dospieť k poznatkom, ktoré pomôžu pri ďalších krokoch, ako aj vypracovať návrhy k zavedeniu možného spoločného Európskeho študijného programu a právneho štatútu pre aliancie koordinovaných spolu so sektorom vysokoškolského vzdelávania a s členskými štátmi.

SR: Ako dlho vystačíme s peniazmi

Na nečakané výdavky alebo pre prípad zhoršenia svojej ekonomickej situácie má nasporené peniaze necelých 62 % slovenských domácností. Ešte pred rokom to bolo viac než 63 % a v roku 2020 malo nejaké peniaze nasporených 67 % domácností. Približne každá štvrtá domácnosť (26 %) má úspory do výšky mesačného príjmu, čo je viac než pred rokom, kedy malo úspory na mesiac len 22 % Slovákov. Podiel domácností s úsporami vo výške 3-mesačného príjmu sa mierne znížil – z 30 % na 28 %. Podiel Slovákov s úsporami vo výške 3- až 6-mesačného príjmu vzrástol z 19 % na 22 %.

Prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK, ďalej ukázal, že takmer 15 % domácností si s úsporami vystačí až na jeden rok (a každá desiata dokonca na rok a viac). Ale začína sa roztvárať rozdiel medzi ženami a mužmi – zatiaľčo v prieskume z roku 2021 uvádzalo úspory 63 % mužov a 64 % žien, v roku 2022 bol podiel mužov s úsporami takmer rovnaký (66 %), ale u žien klesol na 58 %. „Slováci sú sporivý národ a myslia na nečakané výdavky – aktuálne predovšetkým na vyššie zálohy a doplatky za energie. Napriek tomu, že celkovo mierne poklesol podiel domácností s úsporami, zaznamenali sme rast podielu domácností s aspoň krátkodobou finančnou rezervou,“ hovorí Jaroslava Palendalová. 

 

Najčastejšie majú podľa prieskumu úspory mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (76 %), ktorí si typicky držia rezervu vo výške svojho jednomesačného príjmu. Najvyššie úspory v pomere k svojmu príjmu majú ľudia vo veku 55 až 64 rokov, z ktorých každý piaty (20 %) respondent uvádza úspory vo výške väčšej, než je príjem ich domácnosti za pol roka. Výrazne častejšie majú úspory ľudia s vysokým (80 %) či stredoškolským (70 %) vzdelaním oproti respondentom so vzdelaním bez maturity (43 %). S úrovňou dosiahnutého vzdelania tiež rýchlo rastie výška úspor v pomere k príjmu. Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve a trochu prekvapivo aj študenti bez stáleho zamestnania. Až potom nasledujú zamestnanci a podnikatelia a osoby samostatne zárobkovo činné. Najčastejšie si sporia ľudia zamestnaní v IT a v telekomunikáciách, nasledujú respondenti pracujúci v sektore finančných a poisťovacích služieb a potom štátni zamestnanci.