Radíme: Ako rozoznať falzifikáty eura

Národná banka Slovenska (NBS) zverejnila na svojich webových stránkach aktuálne informácie o falzifikátoch eurobankoviek a euromincí zadržaných na území Slovenskej republiky v minulom roku. Pripomína tiež, že aj keď sa potvrdila prevažne dobrá kvalita zadržaných falzifikátov eurobankoviek, je možné ich odhaliť aj bez použitia technických pomôcok, ak sa prijímaniu peňazí venuje dostatočná pozornosť. Inak je to pri eurominciach, kde ide v prevažnej miere o falzifikáty s dobrou až veľmi dobrou technickou úrovňou vyhotovenia. Pre verejnosť je tak  odhaliť falzifikát pomerne náročné.

V roku 2022 bolo v Slovenskej republike zadržaných celkom 771 kusov falzifikátov eurových bankoviek, čo je približne o tretinu menej než v roku 2021 a najmenej od zavedenia eura. Z celkového množstva bolo v hotovostnom peňažnom obehu zadržaných 751 kusov (97,4 %). V roku 2022 tvorili najväčší podiel falzifikáty nominálnej hodnoty 50 EUR a 20 EUR. Falzifikáty sú ľahko rozpoznateľné od pravých bankoviek použitím jednoduchého testu, ktorý spočíva v skúške hmatom – pohľadom – naklonením. Kombináciou týchto krokov je možné spoľahlivo odhaliť falošnú bankovku. Uvedený test aj s názornými ukážkami je opísaný v propagačných materiáloch Eurosystému, takisto na internetovej stránke ECB www.ecb.int a internetových stránkach jednotlivých národných centrálnych bánk Eurosystému.

V roku 2022 bolo na území Slovenska zadržaných tiež 2.580 kusov falzifikátov eurových mincí, čo je o 62 % viac než v roku 2021. Najväčší podiel tvorili falzifikáty mincí v nominálnej hodnote 2 eurá (93,7 %). Z celkového množstva bolo v hotovostnom peňažnom obehu zadržaných 2.315 kusov (89,7 %). Najdostupnejšou pomôckou na rozpoznanie podozrivých mincí je jednoduchý magnet. Euromince nominálnych hodnôt 1 euro a 2 eurá majú magnetický stred a ich skúšku je možné uskutočniť priložením magnetu k stredu podozrivej mince a následne porovnať úroveň jej magnetizmu s pravou mincou. Dôležité je sledovať tiež celkový vzhľad a farbu podozrivej euromince. Pri eurominciach v nominálnej hodnote 2 eurá je v prípade podozrenia vhodné venovať pozornosť aj nápisu na hrane. Bližšie informácie o spoločných a jednotlivých národných stranách obehových euromincí možno získať na internetovej stránke ECB alebo NBS.

EU: Slovensko na Súdnom dvore

Európska komisia žaluje Slovensko na Súdnom dvore Európskej únie z dôvodu nezrealizovanej sanácie ako aj uzavretia skládok, ktoré nespĺňajú požiadavky smernice EÚ (1999/31/ES) na bezpečné a kontrolované skládky odpadov. Zároveň žiada o uloženie finančných sankcií v súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ za netransponovanie smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov (2018/2001) do národnej legislatívy.

Členské štáty EÚ boli povinné uzavrieť staré skládky do 16. júla 2009, pokiaľ príslušný orgán neprijal rozhodnutie povoľujúce ďalšiu prevádzku skládky na základe primeraného plánu úpravy vysvetľujúceho, ako sa majú požiadavky smernice splniť. Pred uzavretím musia skládky prejsť rekonštrukciou, aby sa zabezpečilo, že nebudú mať žiadne významné nepriaznivé účinky. Za definitívne uzavreté ich možno považovať až po tom, čo príslušný orgán vykonal záverečnú kontrolu na mieste, posúdil všetky dokumenty predložené prevádzkovateľom a schválil uzavretie a rekultiváciu. Z dôvodu nesúladu so smernicou zaslala Európska komisia Slovensku už v apríli 2017 formálnu výzvu, po ktorej nasledovalo odôvodnené stanovisko v marci 2019. Odvtedy Slovensko uzavrelo niekoľko nevyhovujúcich skládok a upravilo a opätovne povolilo počet skládok. Pri 21 slovenských skládkach je však stále potrebné konať. Týmto starým skládkam odpadov chýba primeraný plán vysvetľujúci, ako majú byť splnené požiadavky smernice, a príslušné orgány nevydali definitívne rozhodnutie o povolení ďalšej prevádzky. V súčasnosti je 21 skládok mimo prevádzky, no neboli zrekonštruované a definitívne uzavreté, ako to vyžaduje smernica. Stále teda pravdepodobne predstavujú nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie. Slovenské orgány sa preto v plnej miere nezaoberali sťažnosťami vznesenými komisiou, ktorá sa domnieva, že úsilie slovenských orgánov bolo doteraz neuspokojivé a nedostatočné, a preto sa obrátilo na Súdny dvor Európskej únie.

Od členských štátov EÚ sa ďalej požadovalo, aby transponovali smernicu 2018/2001 do 30. júna 2021. Bulharsko a Slovensko však doteraz neoznámili žiadne transpozičné opatrenie. V júli 2021 zaslala Európska komisia obom členským štátom formálnu výzvu. Keďže v decembri 2021 nedostala žiadne oznámenie o transpozičných opatreniach, vydala odôvodnené stanovisko, v ktorom ich vyzvala, aby oznámili všetky svoje transpozičné opatrenia týkajúce sa smernice. K dnešnému dňu sú Bulharsko a Slovensko jediné dva členské štáty, ktoré neoznámili žiadne transpozičné opatrenie. Komisia sa preto aj v tomto prípade obrátila na Súdny dvor Európskej únie.

EU: Diagnostické zobrazovanie v onkológii

V Bruseli formálne odštartovala európska iniciatíva zameraná na diagnostické zobrazovanie v onkológii. V súlade s Európskou dátovou stratégiou a európskym priestorom pre zdravotné údaje je jednou z hlavných iniciatív európskeho plánu na boj proti rakovine. Spojiť má inovácie v oblasti digitálnych technológií s ochranou údajov garantovanou v Európe v snahe vytvoriť dôveryhodný a bezpečný rámec, v ktorom budú mať výskumníci, inovátori a lekári prístup k cenným údajom. Cieľom je, aby mohli čo najlepšie využívať inovačné riešenia liečby rakoviny a starostlivosti o onkologických pacientov založené na údajoch. Prvým projektom zameraným na diagnostické zobrazovanie v onkológii je EUCAIM a druhým zariadenie na testovanie a experimentovanie v oblasti umelej inteligencie pre zdravie (ZTE – zdravie).

Práca v rámci iniciatívy, ktorá je hlavnou akciou európskeho plánu na boj proti rakovine, sa zameria na vytvorenie digitálnej infraštruktúry, v ktorej sa spoja zdroje s databázami údajov z diagnostického zobrazovania v onkológii z celej EÚ. Zároveň sa zabezpečí dodržiavanie vysokých etických štandardov, dôvera, bezpečnosť a ochrana osobných údajov. Okrem toho infraštruktúra prepojí iniciatívy EÚ, vnútroštátne iniciatívy, siete nemocníc, ako aj výskumné archívy údajov zo zobrazovania a iných relevantných zdravotných údajov. Podľa očakávaní by sa do decembra 2023 mala dokončiť koncepcia celoeurópskej digitálnej infraštruktúry a budú zavedené mechanizmy na spoluprácu. Poskytovatelia údajov sa potom budú môcť pripojiť na túto novú európsku združenú platformu. Jej prvá verzia má byť spustená do konca roka 2024 a konečnú verziu očakávame do konca roka 2025. Úplné fungovanie digitálnej infraštruktúry je plánované na rok 2026.

Technologické inovácie spojené s ochranou údajov môže vytvoriť dôveryhodný rámec pre výskumníkov, inovátorov, lekárov aj pacientov. Výskumníkom zaručí efektívny prístup k väčšiemu množstvu vysokokvalitných údajov, ktoré im umožnia rakovinu skúmať a rozšíriť chápanie tohto ochorenia. Inovátorom vytvorí možnosti vyvíjať a testovať riešenia starostlivosti o onkologických pacientov založené na údajoch. Uľahčenie vývoja riešení založených na údajoch lekárom umožní presnejšie a rýchlejšie klinické rozhodovanie, diagnostiku, liečbu a prediktívnu medicínu v prospech onkologických pacientov. Takisto podporí dátový altruizmus u občanov, ktorí prejavia ochotu alebo dajú súhlas na sprístupnenie svojich údajov na obohatenie súborov zdravotných údajov. Cezhraničná, interoperabilná a bezpečná infraštruktúra s ochranou súkromia urýchli inováciu v lekárskom výskume. Napríklad bude možné vyškoliť nové technológie využívajúce umelú inteligenciu na rozsiahlom súbore údajov, ktorý je štandardizovaný a v úplnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR). Urýchli sa tak vývoj inovačných nástrojov, ktoré budú môcť zabezpečiť rýchlejšiu diagnózu rakoviny a zlepšenú personalizovanú starostlivosť.

Telemarketing: Zacielené na seniorov

Pravidlá pre marketingové volania sa sprísňujú, no aj napriek tomu sa telemarketéri stále snažia získať klientov a predať im  za každú cenu vopred nevyžiadaný tovar či služby. Pod tlakom podvodníkov zostávajú najmä seniori. Telemarketingoví operátori bývajú neodbytní a je ľahké ich nátlaku podľahnúť. Seniori si tak nevedomky môžu cez telefón nakúpiť produkty či služby, o ktoré pôvodne vôbec nemali záujem. Nekalé praktiky telemarketérov rozobral s psychologičkou dTest.

 

Praktiky podvodnýc predjcov  sú pritom čím ďalej, tým viac prepracované. „Ohrozenou skupinou sú najmä seniori. Často sa radi porozprávajú s volajúcim, aj keď ho nepoznajú,“ dodáva Eduarda Hekšová. Hovor sa väčšinou začne niekoľkými otázkami, ktoré nemajú obchodný charakter a volajúci sa ich prostredníctvom snaží len nadviazať kontakt a získať dôveru. Po získaní dôvery následne volanému ponúknu kúpu výrobku alebo služby. Podvodný telemarketér môže spotrebiteľa zahltiť veľkým množstvom informácií, môže na neho vyvíjať nátlak a naliehať. Ojedinelá však nie je ani opačná taktika. Operátor hovoru môže byť, naopak, veľmi milý a spotrebiteľ tak získa pocit, že je úplne výnimočný zákazník. Je potrebné dať si pozor aj na ponuku zaslania darčeka zadarmo, ktorý vo výsledku vôbec zadarmo byť nemusí.

Na spotrebiteľskú poradňu dTestu sa obracajú seniori, ktorí sa stali obeťami práve takýchto hovorov s pracovníkmi telemarketingovej spoločnosti. Na základe poskytnutých nahrávok psychologička Romana Mazalová priblížila, aké metódy operátori používajú. „Sú to spoľahlivé postupy, na ktoré sú predajcovia školení,“ upozorňuje Romana Mazalová a v niekoľkých bodoch vysvetľuje najčastejšie používané praktiky:

• „Pracovník linky oslovuje volaného menom, čo zvyšuje dôveryhodnosť, že ide o niekoho, koho príjemca hovoru pozná a má mu preto venovať pozornosť.“
• „Predajca často v celom rozhovore neustále opakuje ÁNO. Dáva tým najavo, že všetko je v poriadku, nič sa nedeje, netreba byť obozretný a volaný získa dojem, že nehovorí s podvodníkom, ale s firmou, s ktorou je spokojný. Čím viackrát odpovieme ÁNO aj na banálnu otázku, tým zložitejšie je potom povedať záverečné NIE.“
•  „Počas celého rozhovoru nepadne ani zmienka o predaji. Skutočný dôvod telefonátu sa zatajuje. Cieľom je vzbudiť v seniorovi dojem, že nejde o predaj, ale o poďakovanie.“
•  „Predajca neodpovedá na konkrétne otázky, koľko tovar stojí. Predajca môže zahmlievať alebo sumu rozpočítať na menšie čiastky. Za celý čas obvykle ani raz nepadne súhrnná cena za produkt, radšej povie 3 x 20 EUR. Keď predajca vycíti nezáujem, na oko sumu ešte zníži rozpočítaním napr. na 5 EUR mesačne, aby čiastka pôsobila ešte nižšie.“
• „Volajúci hrá na city. Reflektuje súčasnú dobu, súcití, že pre seniorov je doba, nielen kvôli zvyšujúcim sa cenám energií, ťažká. Predajca môže tiež predstierať, že ponúka záchrannú ruku v podobe darčekov zadarmo alebo špeciálnej ponuky „iba pre vás“ v domnelej „fantastickej“ zľave.“
• „Typickou ukážkou manipulácie je, že predajca sa nespýta, či má vôbec dotyčný o produkt záujem, dáva iba možnosť výberu v zmysle: Čo z toho si vyberiete? Čo vás zaujalo? Predajca nedáva priestor zamyslieť sa, či to chcem, ale prinúti ma premýšľať nad tým, čo si z ponuky vyberiem.“
•  „Využívanie techniky tzv. falošnej úprimnosti – predajca tvrdí, že presne ten istý produkt používa on sám.“
•  „Potvrdenie správnej voľby. Keď si zákazník jeden z produktov vyberie, predajca ho hneď uistí, že urobil dobre, že je to jedna z najobľúbenejších kúr a podobne. Zákazníka tak upokojí, aby nepochyboval o správnosti svojej voľby. Tým nabúra tzv. rozhodovaciu paralýzu (strach, že si pri výbere z variantov zvolím zle). Predajca často rovno pridáva aj ďalšie potvrdenie dôveryhodnosti, napr. že firma je slovenská (vzbudzuje dojem spoľahlivosti, vierohodnosti).“
• „Keď zákazník nesúhlasí s cenou, operátor môže použiť techniku cenovej kotvy – napr. v lekárni to stojí 120 EUR. V porovnaní s takouto vyššou čiastkou sa snaží, aby sa zákazník zameral na to, koľko ušetrí (namiesto toho, koľko za produkt reálne zaplatí).“
•  „Po prípadnom odmietnutí skúšajú predajcovia techniku darček zadarmo. Slovo „zadarmo“ v sebe nesie pocit, že nič neriskujem. V záplave ďalších slov sa ale zákazník môže stratiť. Predajca napríklad spomenie, že bude nutné zaplatiť poštovné a balné, ale nehovorí koľko.“

Bez ohľadu na dôvod, kvôli ktorému volajúci spotrebiteľovi telefonuje, spotrebiteľ by mal byť vždy pozorný a obozretný. V prípade, že spotrebiteľ nadobudne presvedčenie, že ho volajúci podobnými praktikami obťažoval, môže sa obrátiť na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, prípadne môže podať podnet na prešetrenie Slovenskej obchodnej inšpekcii. Ak spotrebiteľ z hovoru zistí, že volajúci spracováva jeho osobné údaje neoprávnene, je možné kontaktovať Úrad na ochranu osobných údajov. Stále však platí, že najúčinnejšou zbraňou proti telemarketérom je naučiť sa hovoriť nie či nevyžiadané hovory rýchlo ukončiť.

EU: Recyklujeme necelú tretinu plastov

Svetová produkcia plastov narástla za posledné desaťročia exponenciálnym tempom - zatiaľčo v roku 1950 sa vyrobilo 1,5 milióna tona plastov, v roku 2018 ich bolo vyprodukovaných až 359 miliónov ton. S tým samozrejme vzrástlo aj množstvo plastového odpadu. V prvej polovici roka 2020 sa výroba plastov kvôli koronavírusu prudko znížila, no v druhej polovici roka sa obnovila. Európska únia už prijala viacero opatrení na redukovanie plastového odpadu, čo sa však stane s odpadom, ktorý napriek všetkému úsiliu aj tak vyprodukujeme?

Najčastejším spôsobom llikvidovania plastového odpadu je spaľovanie, pri ktorom sa premieňa na energiu, za ním nasleduje recyklácia. Okolo 25 % plastového odpadu končí na skládkach. Polovica plastového odpadu určeného na recykláciu sa vyváža do tretích krajín. Chýbajú nám totiž kapacity, technológie alebo financie na jeho spracovanie. Vývoz odpadu z EÚ do krajín mimo EÚ v roku 2020 dosiahol 32,7 milióna ton. Väčšinu odpadu tvorí šrot zo železných a neželezných kovov, ako aj papier, plasty, textil a sklo a smeruje najmä do Turecka, Indie a Egypta. Najviac odpadu sa kedysi vyvážalo do Číny, no tá nedávno uvalila zákaz na dovoz plastového odpadu. To môže viesť k tomu, že v Európe budeme plasty viac spaľovať a vyvážať na smetiská. 

 

Európska únia sa snaží nájsť nové, ekologickejšie spôsoby nakladania s plastovými odpadmi. Nezrecyklovaný plastový odpad nielen znečisťuje životné prostredie, ale prináša straty aj pre hospodárstvo. Odhaduje sa, že až 95% hodnoty plastového odpadu sa po prvom krátkom cykle používania stráca.Výskumy odhadujú, že výroba a spaľovanie plastov uvoľnili v roku 2019 na celom svete do ovzdušia 850 miliónov ton emisií skleníkových plynov. Do roku 2050 by sa toto číslo mohlo vyšplhať až na 2,8 miliardy ton. Ak sa tomu chceme vyhnúť, tak bude potrebné plasty lepšie recyklovať. Hlavným problémom zostáva kvalita a cena recyklovaných plastov v porovnaní s novo vyrobenými materiálmi. Spracovatelia plastov vyžadujú veľké množstvá recyklovaného materiálu, ktorý je vyrobený podľa prísne kontrolovaných požiadaviek. A to všetko na bezkonkurenčné ceny. Situáciu komplikuje aj to, že plastov je mnoho druhov. Ich recyklovanie je potom oveľa náročnejšie, drahšie a výsledný produkt nemá takú kvalitu, aká by sa očakávala. Dopyt po recyklovaných plastoch síce rastie, no v roku 2018 predstavoval len 6% celkového dopytu po plastoch v Európe.

Európska zelená dohoda požaduje, aby sa do roku 2030 recyklovalo aspoň 55 % plastov. Toto číslo sa nám podarí dosiahnuť, ak budú plastové výrobky navrhované tak, aby sa uľahčila ich recyklácia. Poslanci zastávajú názor, že potrebujeme aj opatrenia na stimuláciu dopytu po recyklovaných plastoch, napríklad: 

• štandardy kvality pre sekundárne plasty,
• certifikáty na zvýšenie dôvery zo strany spracovateľov a spotrebiteľov,
• pravidlá na minimálny obsah recyklovaného materiálu v niektorých výrobkoch a
• stimuly pre členské štáty, aby znížili DPH na recyklované produkty.

Európsky parlament okrem toho podporil aj iné opatrenia na redukciu plastového odpadu, napríklad obmedzenie používania ľahkých plastových tašiek a vreciek v roku 2015. Poslanci taktiež vyzvali Európsku komisiu, aby pripravila opatrenia proti mikroplastom.