EU: Podpora talentov

Členské štáty Európskej únie čelia prudkému poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku. Ich počet sa v rokoch 2015 až 2020 znížil o 3,5 milióna a očakáva sa, že do roku 2050 z tohto počtu ubudne ďalších 35 miliónov ľudí. Riešenia má priniesť nový „Mechanizmus podpory talentov“ v EÚ.

Aktuálne je 82 regiónov v 16 členských štátoch (ktoré tvoria takmer 30 % obyvateľstva EÚ) výrazne zasiahnutých poklesom počtu obyvateľov v produktívnom veku, nízkym podielom absolventov univerzít a inštitúcií vyššieho vzdelávania, prípadne negatívna mobilitou svojich obyvateľov vo veku 15 – 39 rokov. Tieto regióny čelia osobitným štrukturálnym výzvam, akými sú neefektívnosť na trhu práce, v systémoch vzdelávania, odbornej prípravy a vzdelávania dospelých, nízka výkonnosť v oblastiach inovácií, verejnej správy či rozvoja podnikania, ako aj slabý prístup k službám. Riešením týchto výziev by regióny mohli prilákať viac kvalifikovaných pracovníkov. Niektoré z týchto regiónov už uviazli v „pasci rozvoja talentov“, kým iné sa do nej môžu dostať v blízkej budúcnosti. Ak táto situácia zostane bez odozvy, ohrozí dlhodobú prosperitu EÚ.

Z týchto dôvodov Európska komisia vytvorí Mechanizmus podpory talentov založený na ôsmich pilieroch:

1. V roku 2023 sa spustí nový pilotný projekt, ktorý má pomôcť regiónom vystaveným „pasci rozvoja talentov“ s vypracovaním, konsolidáciou, rozvojom a realizáciou na mieru šitých a komplexných stratégií, ako aj s identifikáciou vhodných projektov týkajúcich sa odbornej prípravy, prilákania a udržania kvalifikovaných pracovníkov a identifikáciu príslušných projektov. Z projektu sa podporia pilotné regióny vybrané na základe verejnej výzvy;
2. V roku 2023 bude spustená nová iniciatíva s názvom „Inteligentná adaptácia regiónov na demografický prechod“ s cieľom pomôcť regiónom s vyšším podielom odlivu mladých ľudí prispôsobiť sa demografickému prechodu a investovať do rozvoja talentov využitím na mieru šitých politík orientovaných na miestne potreby. Aj v tomto prípade sa regióny, ktoré budú príjemcami pomoci, vyberú na základe verejnej výzvy;
3. Nástroj technickej podpory bude na požiadanie v rámci výzvy na rok 2023 podporovať členské štáty v reformách na celoštátnej a regionálnej úrovni potrebných na riešenie úbytku obyvateľov v produktívnom veku, nedostatku zručností a schopnosti reagovať na potreby miestneho trhu;
4. Programy politiky súdržnosti, ako aj medziregionálne inovačné investície budú stimulovať inovácie a príležitosti pre vysokokvalifikované pracovné miesta, a tým prispejú k zlepšeniu možností udržať si talenty v týchto regiónoch a prilákať nové;
5. Nová výzva na inovačné opatrenia v rámci „Európskej mestskej iniciatívy“ na otestovanie riešení orientovaných na miestne potreby a riadených mestami s úbytkom obyvateľstva, ktoré sa zameriavajú na výzvy súvisiace s rozvojom, udržaním alebo prilákaním kvalifikovaných pracovníkov;
6. Iniciatívy EÚ, ktoré podporujú rozvoj talentov, budú propagované na osobitných webových stránkach. Zainteresované regióny tak získajú ľahší prístup k informáciám o politikách EÚ v oblastiach, ako sú výskum a inovácie, odborná príprava, vzdelávanie a mobilita mládeže;
7. Výmena skúseností a šírenie osvedčených postupov: regióny budú môcť vytvárať tematické a regionálne pracovné skupiny na riešenie konkrétnych profesijných alebo územných výziev;
8. Rozvoj analytických poznatkov potrebných na podporu a uľahčenie politík regionálneho rozvoja a migrácie založených na dôkazoch.

Fungovanie mechanizmu je vysvetlené v Oznámení o využívaní talentov v regiónoch Európy. Ide o prvú kľúčovú iniciatívu v roku 2023, ktorá má podporiť Európsky rok zručností navrhnutý komisiou v snahe priniesť nový impulz do procesu rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností. V oznámení sú uvedené na mieru šité a viacrozmerné riešenia orientované na miestne potreby vrátane využívania existujúcich fondov a iniciatív EÚ na podporu regiónov, ktoré sú najviac zasiahnuté prebiehajúcim demografickým prechodom a jeho vedľajšími účinkami, ako aj na predchádzanie vzniku nových a rastúcich územných rozdielov v EÚ.

Dark web: Záujem v roku 2022

Viacerí z nás si okamžite spájajú záujem o stránky označené ako dark web s kriminálnym správaním: od získania falošných pasov až po ukradnuté údaje sa neustále šíria fámy o tom, čo je skutočne možné získať prostredníctvom tejto oblasti internetu. Hoci veľká väčšina ľudí by ani nikdy nemala v úmysle takéto stránky reálne navštíviť, pre niektorých ide o viac než len kuriozita; je to niečo, čo chcú zažiť na vlastnej koži. Aktuálne sa uvádza, že 2,5 milióna používateľov má prístup k stránkam dark webu každý deň. V ktorej krajine je o nej najväčší záujem? 

Spoločnosť Reboot na základe štatistík zo SEO aktualizovala svoj rebríček krajín, kde sa obyvatelia v roku 2022  zaujímali vo vyhľadávaniach cez Google o stránky dark webu najviac. Porovnali sa údaje celkového objemu vyhľadávaní s počtom používateľov internetu v každej krajine a vznikol tzv. Dark Web Index so štatistikou, koľko ľudí zo 100.000 používateľov internetu takéto stránky vyhľadávalo. 

Prvenstvo získalo Grécko so skóre 97,1/100. V minulom roku tu uskutočnilo celkovo 202.920 on-line vyhľadávaní, pričom 2.561 bolo práve na tému dark web. Druhé v poradí je Chorvátsko so skóre 94,1/100. Zločiny súvisiace s dark webom v Chorvátsku za posledné roky vzrástli o 31 % a v roku 2022 sa uskutočnilo celkovo 58.440 vyhľadávaní on-line, pričom 2.079 používateľov internetu v Chorvátsku si v roku 2022 vyhľadávalo dark webstránky. Albánsko je na treťom mieste s 1.818 používateľmi internetu, ktorí vyhľadávali dark webstránky,  čo jej vynieslo skóre 91,2/100. V roku 2022 tu bolo zaznamenaných celkovo 38.280 vyhľadávaní dopytov súvisiacich s dark webom. Slovensko sa umiestnilo v prvej desiatke krajín s najväčším záujmom o dark web stránky z hľadiska zrealizovaných vyhľadávaní na túto tému cez Google  v roku 2022. Patrí mu siedme miesto s počtom 1.541 vyhľadávaní zameraných na dark webstránky medzi 100.000 používateľmi, čím sme dosiahli skóre 79.4/100. Ďalšie miesta v top 10 krajín s najväčším záujmom o dark webstránky v minulom roku obsadili: Česko (4. miesto), Maďarsko (5. miesto), Holandsko (6. miesto), Írsko (8. miesto), Rumunsko (9. miesto) a Portugalsko (10. miesto).

Digitalizácia: Vplyv na konkurencieschopnosť

Slováci by uvítali viac digitalizácie v komunikácii s úradmi aj pri poskytovaní lekárskej starostlivosti. Ako ďalej ukázal prieskum pre spoločnosť Seyfor (agentúra MNFORCE, 1.000 respondentov v Českej republike od 18 do 60 rokov, 1.000 respondentov v Slovenskej republike od 18 do 60 rokov, ktorí v práci využívajú informačné a digitálne technológie, 8. - 15. 11. 2022), zlepšenie digitálnych služieb očakáva 32 % opýtaných v administratíve spojenej s podnikaním a prácou. Digitalizácia bude mať podľa IT odborníka v budúcich rokoch zásadný vplyv na konkurencieschopnosť na trhu. Internet vecí môže byť zase kľúčový aj v prekonávaní aktuálnej energetickej krízy.

Dnešná spoločnosť kladie veľký dôraz na efektivitu, čo urýchľuje vývoj IT technológií, najmä v oblasti BI (business inteligencie) a AI (umelé inteligencie). Martin Cígler hovorí: „V tomto roku, rovnako ako v tých nasledujúcich, predpokladám ďalší výrazný posun smerom ku cloudu, masívny rozvoj umelej inteligencie, a to i v aplikáciách, pre ktoré bola AI doteraz príliš drahá. Rozvoj cloudu bude tiež rozvojom business intelligence, data miningu, praktického využívania internetu vecí (Internet of Things).“ Práve pokroky v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia a softvéru prinášajú množstvo nových služieb a produktov. Na pracovisko bude mať najväčší vplyv rozvoj internetu vecí a umelej inteligencie, ktorá môže firmám uľahčiť spracovať dáta, ktoré dnes majú k dispozícii, ale zatiaľ s nimi často nevedia efektívne pracovať. Bude zaujímavé sledovať, kam nás rýchlejšie a presnejšie rozhodovanie na základe dát bude posúvať. Vďaka poznatkom umelej inteligencie môžu podniky identifikovať nové trhy a produkty, optimalizovať ceny, zlepšiť presnosť predikcií podnikateľských zámerov a mnoho ďalšieho.

M. Cígler dodáva, že zostáva otázkou, ako Slovensko v budúcich rokoch využije potenciál digitalizácie v prospech ekonomického rastu, lepšej efektivity či optimalizácie nákladov. A to ako v súkromnom, tak i verejnom sektore. Podľa najnovšieho rebríčka Globálneho indexu inovácii (Global Innovation Index) je Slovensko na 46. mieste zo 132 hodnotených krajín a na 29 mieste spomedzi 39 ekonomík Európy. Zaostáva aj za ostatnými krajinami V4, pričom od roku 2020 si Slovenská republika pozíciu v rámci rebríčka zhoršuje. Podľa uvedeného prieskumu by Slováci uvítali viac digitalizácie najmä v komunikácii s úradmi (67 %), pri poskytovaní lekárskej starostlivosti (38 %) či v administratíve spojenej s podnikaním a prácou (32 %).

Internet vecí bude zohrávať čoraz väčšiu rolu aj s pokračujúcou energetickou krízou, pretože umožňuje vznik nových inteligentných budov. K dispozícii tak snáď čoskoro budeme mať (nielen) najmodernejšie kancelárske priestory, ktoré budú užívateľsky komfortné, ale budú najmä prevádzkovo efektívne a nákladovo úsporné. „Čo sa týka oboch posledných veľkých vplyvov na ekonomiku, teda pandémie covidu-19 a vojny na Ukrajine, tak tie sa zatiaľ v sektore IT nijako negatívne neprejavujú a nemyslím si, že by tomu v budúcnosti malo byť inak. Informačné technológie sú už dnes v podstate všade okolo nás. Ich použitie je celosvetové a všetko naznačuje tomu, že globalizácia bude pokračovať a s ňou aj ich vývoj,“ komentuje M. Cígler. Aj tak sa ale dá očakávať problém s nedostatkom kvalifikovaných odborníkov na trhu. Podľa Svetového ekonomického fóra nahradia do roku 2025 stroje celosvetovo 80 miliónov pracovných miest, ale konkrétne v IT priemysle vznikne približne 100 miliónov nových pracovných miest. Veľkou témou tak bude rekvalifikácia pracovníkov, získavanie nových zručností i celoživotné (seba)vzdelávanie, pretože bez neho nemožno v takom dynamickom odbore ako IT držať krok.

 

EU: Ochrana hráčov on-line hier

Európske odvetvie videohier rýchlo rastie, podľa dostupných údajov za rok 2021 sa veľkosť tohto trhu odhaduje na 23,3 miliardy eur. Poslanci Európskeho parlamentu na januárovom plenárnom zasadnutí rokovali aj o správe, ktorá vyzýva na harmonizáciu európskych pravidiel s cieľom dosiahnuť lepšiu ochranu používateľov on-line videohier.

Riešenie problematických nákupných praktík

Počítačové hry môžu hráčov nabádať k nákupu tzv. "loot boxov", balíčkov virtuálnych predmetov, ktoré hráčom pomáhajú napredovať v hre. Keďže ľudia míňajú skutočné peniaze, mohlo by to mať negatívne psychologické a finančné dôsledky v dôsledku nechcených nekontrolovaných nákupov. Parlament vyzýva Európsku komisiu, aby analyzovala spôsob predaja týchto balíčkov, a tiež aby prijala potrebné kroky na zavedenie spoločného európskeho prístupu na zabezpečenie ochrany spotrebiteľov v tejto oblasti. Poslanci tiež varujú pred praktikami tzv. "gold farmingu", kedy používatelia získavajú hernú menu a neskôr ju predávajú za reálne peniaze. Rovnako sa môžu predmety získané v hrách, ako aj celé používateľské účty vymieňať, predávať alebo vsádzať na skutočné meny, čo je v rozpore s podmienkami uplatňovanými producentmi videohier. Tieto praktiky môžu byť spojené s praním špinavých peňazí, nútenou prácou a vykorisťovaním detí v rozvojových krajinách, a preto europarlament vyzýva štátne orgány krajín, aby ich zastavili.

Jednoduchšie zrušenie predplatného

Poslanci zdôrazňujú, že zrušenie predplatného online videohier musí byť rovnako jednoduché ako ich predplatenie, a uviedli, že automatické obnovovanie by mohlo byť problematické, ak by pokračovalo v rozpore so zámerom spotrebiteľa. Politiky vrátenia a refundácie musia byť v súlade so spotrebiteľským právom EÚ, keďže spotrebitelia musia mať rovnaké právo vrátiť a požiadať o vrátenie peňazí pri online nákupe ako pri osobnom nákupe.

Ochrana detí

Parlament chce zabezpečiť, aby boli deti lepšie chránené pred možnými škodami spôsobenými on-line videohrami a cielenou reklamou. Vyzýva na vytvorenie lepších nástrojov rodičovskej kontroly v súlade so systémom celoeurópskych informácií o hrách (PEGI), ktoré by rodičom umožnili väčšiu kontrolu nad hernými návykmi ich detí a lepšie monitorovanie času a peňazí, ktoré ich deti trávia hraním videohier. Vzhľadom na možný negatívny vplyv videohier na duševné zdravie europoslanci požadujú, aby sa tvorcovia hier vyhli manipulatívnemu dizajnu hier, ktorý môže viesť k závislosti od hier, izolácii a kybernetickému obťažovaniu.

Bezpečnosť zraniteľných skupín

Na zabezpečenie lepšej ochrany zraniteľných skupín by mali mať spotrebitelia ľahko dostupné všetky potrebné informácie o hre. To by im pomohlo urobiť informované rozhodnutie o prípadnom nákupe. Dizajn on-line videohier by mal byť inkluzívnejší a prístupnejší.

Dodržiavanie pravidiel ochrany údajov

On-line videohry by mali ešte lepšie chrániť údaje používateľov v súlade s požiadavkami všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

Mnohí ľudia využívajú on-line videohry nielen ako voľnočasovú aktivitu, ale aj ako mentálne cvičenie. Hry sú tiež užitočným nástrojom vo vzdelávaní. Od komisie sa žiada, aby predložila európsku stratégiu pre videohry, ktorá by podporila viac ako 90.000 priamych pracovných miest v Európe. Keďže toto odvetvie sa rýchlo rozvíja, je potrebné zohľadniť hospodársky, sociálny, vzdelávací, kultúrny a inovačný aspekt on-line videohier. Na posilnenie povedomia o tomto odvetví chce parlament zriadiť výročnú cenu EÚ za on-line videohry. Poslanciocenili  výskumný projekt EU Kids Online, ktorého cieľom je zhromaždiť údaje z celej Európy o skúsenostiach detí s on-line videohrami. Poslanci žiadajú, aby EÚ finančne podporila tento a ďalšie podobné projekty.

EU: Preprava odpadu

Europoslanci požadujú prísnejšie pravidlá Európskej únie na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia. Aj s odpadom prepravovaným mimo EÚ sa musí nakladať environmentálne vhodným spôsobom, pričom chcú zakázať vývoz plastového odpadu do krajín, ktoré nie sú členmi OECD. Vývoz odpadu z EÚ do krajín mimo EÚ v roku 2020 dosiahol 32,7 milióna ton.

Revidované právne predpisy by mali účinnejšie chrániť životné prostredie a ľudské zdravie a zároveň plne využívať príležitosti, ktoré ponúka odpad na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti obehového hospodárstva a hospodárstva s nulovým znečistením. V prijatom texte poslanci podporujú výslovný zákaz prepravy všetkých odpadov určených na zneškodnenie v rámci EÚ, okrem povolených a opodstatnených prípadov. Vývoz nebezpečného odpadu z EÚ do krajín, ktoré nie sú členmi OECD, bude takisto zakázaný.

Vývoz odpadu na zhodnotenie, ktorý nie je nebezpečný, by bol povolený len tým krajinám, ktoré nie sú členmi OECD, ktoré vyslovia svoj súhlas a preukážu svoju schopnosť spracovať tento odpad udržateľným spôsobom. Poslanci chcú tieť zakázať vývoz plastového odpadu do krajín, ktoré nie sú členmi OECD, a postupne ukončiť jeho vývoz do krajín OECD do štyroch rokov.

Europarlament vyzýva na vytvorenie mechanizmu EÚ zameraného na riziká, ktorý by usmerňoval krajiny EÚ vykonávajúce inšpekcie s cieľom predchádzať nezákonnej preprave odpadu a odhaľovať ju.