Aktuálne: Facebook, Instagram, Twitter, Pinterest

Sociálne siete ako súčasť našich životov poskytujú rýchly spôsob, ako sa spojiť s priateľmi, rodinou, kolegami či obchodnými partnermi. Ich využitie tak zahŕňa od zdieľania dovolenkových fotografií až po podporu našej kariéry. Môžu však tiež negatívne ovplyvniť naše duševné zdravie, a preto viacerí nasledujú celebrity ako Tom Holland či Ariana Grande a rozhodli sa dať si pauzu od svojich účtov na sociálnych sieťach, alebo sa ich dokonca úplne vzdať.

Obyvatelia ktorých krajín s najväčšou pravdepodobnosťou opustia využívanie sociálnych sietí? Ice Headshop využil on-line analytický nástroj SEMrush na analýzu najbežnejších hľadaných výrazov v súvislosti so znížením používania sociálnych dietí. Krajinou, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou obmedzia sociálne siete, je Island so 73 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. Vyhľadávania výrazov súvisiacich s ukončením sociálnych sietí boli o 43 % vyššie ako v nasledujúcej krajine. Až 91 % Islanďanov používa najmä Facebook, Instagram a Pinterest.

Na druhom mieste je Chorvátsko s 51 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. Najvyšší vyhľadávaný výraz bol „ako prestať rolovať“, pričom mnohí Chorváti majú evidentne problémy s organizovaním svojho času na platformách. Najvyšší podiel používateľov tu má opäť Facebook, no využíva sa aj Instagram s 15,45 % podielom na trhu. Na treťom mieste je Írsko s 24 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. Facebook je najvýznamnejšou platformou s neuveriteľným 90,39% podielom na trhu v krajine, avšak Twitter je druhou najpopulárnejšou platformou pre Írov, pričom Instagram je na treťom mieste. Na štvrtom a piatom mieste bolo Estónsko a Belgicko s 21 a 14 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. V Belgicku predstavujú používatelia sociálnych sietí 81,7 % z celkovej populácie, zatiaľčo v Estónsku používatelia tvoria iba 79,3 % z celkovej populácie.

Výzva: Kybernetická bezpečnosť

Program Digitálna Európa ponúka finančné prostriedky na tréningové centrá, budovanie stredísk bezpečnostných operácií, vzdelávanie a aj projekty v súvislosti s bezpečnostnou legislatívou. Malé a stredne veľké podniky môžu podávať projekty inovatívnych riešení kybernetickej bezpečnosti so spolufinancovaním od jedného až do päť miliónov eur. Najväčší objem európskych financií je určený na budovanie stredísk bezpečnostných operácií (SOC), o ktoré sa môže uchádzať verejný aj súkromný sektor.

Úspešné projekty by mali posilniť kybernetickú bezpečnosť infraštruktúry 5G sietí, či podporiť rozvoj a služby tréningových centier. Mimoriadne aktuálne sú výzvy, ktoré reflektujú povinnosti organizácií v súvislosti so smernicou EU pre sieťovú a informačnú bezpečnosť NIS. Prevádzkovatelia základných služieb, národné či sektorové jednotky na riešenie kybernetických incidentov (CSIRT) a poskytovatelia digitálnych služieb tu môžu získať až miliónové granty na podporu implementácie smernice.

Výzvy v šiestich oblastiach sú otvorené do 15. februára 2023 a projekty sa vyznačujú transparentnou a rýchlou administráciou a implementáciou. „Výzvy z programu Digitálna Európa nie sú zaťažené byrokraciou, ako to je obvyklé z eurofondov, vyhodnocujú sa veľmi operatívne v Bruseli a komunikácia je v on-line rozhraní,“ vysvetľuje Ivan Makatura. Granty v objeme 154 miliónov eur sú určené na posilnenie kybernetickej bezpečnosti únie a organizácie z členských krajín sa o ne môžu uchádzať samostatne alebo v konzorciách. Výška podpory projektov zo strany EÚ je zväčša 50 percent, pre malé a stredné podniky až 75 percent rozpočtu.

Počínajúc rokom 2021 je povinnosťou členských štátov EÚ zriadiť národné koordinačné centrum ako súčasť európskej siete pod kuratelou Európskeho centra priemyselných, technologických a výskumných kompetencií. V Slovenskej republike má podľa zákona štatút národného koordinačného centra Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti. Medzi jeho úlohy patrí aj identifikácia a riešenie profesionálnych výziev v jednotlivých odvetviach a podpora komunity kybernetickej bezpečnosti.

Eurobarometer: Strach z nákladov na život

Rastúce životné náklady sú najnaliehavejším problémom pre 93% opýtaných v celej Európskej únii a 95% na Slovensku (jesenný prieskum verejnej mienky pre Európsky parlament v dňoch 12. októbra až 7. novembra, 26.431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ formou osobných rozhovorov, v Česku a v Dánsku doplnený o on-line rozhovory (CAVI). Občania očakávajú ďalšie kroky na zmiernenie negatívnych dôsledkov súčasných kríz.

Rastúce životné náklady vzbudzujú v každom členskom štáte EÚ obavy u viac než siedmich z desiatich opýtaných. Najviac sa dosahu takzvanej krízy životných nákladov obávajú obyvatelia Grécka (100%), Cypru (99%) a Talianska a Portugalska (98%) - na Slovensku vyjadrilo takého obavy 95% respondentov. Nárast cien vrátane cien energií a potravín pociťujú občania zo všetkých sociálno-demografických skupín - bez ohľadu na svoj vek, pohlavie, vzdelanie či sociálno-profesijný status. Ide o najakcentovanejší problém v EÚ aj na Slovensku. Obavy občanov vzbudzuje aj chudoba a sociálne vylúčenie. V celej EÚ vyjadrilo v tejto súvislosti obavu 82% respondentov, na Slovensku až 84% opýtaných. Podľa prieskumu ide o druhý najpálčivejší problém v celej EÚ, na Slovensku však skončil až na treťom mieste. Viac obyvateľov Slovenska - až 85% respondentov - sa totiž obáva rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín. V celej EÚ vyjadrilo takúto obavu 81% opýtaných. Obyvatelia sa obávajú aj zmeny klímy - v celej EÚ to za problém považuje 81% opýtaných. Na Slovensku však vyjadrilo v tejto súvislosti obavu iba 67% respondentov. Viac ako zmeny klímy sa obyvatelia Slovenska obávajú napríklad rizika nukleárneho incidentu (83% opýtaných v SR, 74% v EÚ), migrácie (73% v SR, 70% v EÚ), ohrozenia spoločných európskych hodnôt ako sloboda a demokracia (69% v SR, 72% v EÚ) či rozširovania infekčných chorôb ako COVID-19 alebo opičie kiahne (69% v SR, 62% v EÚ).

Občania očakávajú, že EÚ bude naďalej prinášať riešenia na zmiernenie kumulovaných vplyvov série kríz, ktoré zasiahli európsky svetadiel. Stabilná podpora EÚ sa zdá byť založená na skúsenosti z minulých rokov, kedy sa únia dokázala zjednotiť a prijať účinné opatrenia. Spokojnosť občanov s krokmi proti rastúcim životným nákladom na úrovni ich členských štátov alebo Európskej únie je aktuálne nízka. Iba tretina respondentov z celej EÚ (33%) je spokojná s opatreniami národných vlád a únie na zmiernenie napríklad rastúcich cien potravín či energií. So slovenskou vládou je v tejto oblasti spokojných 16% a s úniou 24% respondentov zo Slovenska.

Podľa prieskumu dosahy takzvanej mnohostrannej krízy, ktorej únia v súčasnosti čelí, pociťujú občania EÚ čoraz intenzívnejšie. Takmer polovica opýtaných - 46% z celej EÚ a 41% na Slovensku - uviedla, že zaznamenala pokles svojej životnej úrovne, a to aj v dôsledku pandémie Covid-19, ruskej vojny proti Ukrajine či rastúcich životných nákladov. Zníženie životnej úrovne zatiaľ nezaznamenalo no v najbližšom roku očakáva 39% respondentov z celej EÚ a až 50% opýtaných zo Slovenska (najviac z celej EÚ). Zvýšil sa tiež podiel občanov EÚ, ktorí majú väčšinou alebo niekedy ťažkosti platiť účty. Od jesene 2021 išlo o nárast o deväť percentuálnych bodov z 30% na 39% respondentov v celej EÚ. V čase vysokej inflácie občania požadujú, aby sa Európsky parlament prioritne zaoberal bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (37% opýtaných v EÚ, 39% na Slovensku). Z pohľadu respondentov z celej EÚ skončila na druhom mieste v zozname priorít, ktorými by sa mali zaoberať poslanci EP, téma verejného zdravia (34% opýtaných z EÚ aj zo Slovenska) a na treťom mieste opatrenia proti zmene klímy (31% opýtaných z EÚ, 17% zo Slovenska). Medzi respondentmi zo Slovenska však druhé miesto obsadila podpora hospodárstva a vytvárania nových pracovných miest (38% opýtaných v SR, 31% v EÚ), tretie miesto patrí obrane a bezpečnosti EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc Únie (37% opýtaných v SR, 24% v EÚ).

Podpora Európskej únie zo strany občanov v čase kríz - najmä ruskej vojny na Ukrajine - vo všeobecnosti v EÚ ako celku stúpa. Celkovo vníma členstvo v únii ako dobrú vec 62% opýtaných z celej EÚ, čo predstavuje jednu z najvyšších úrovní podpory od roku 2007. Dve tretiny respondentov z celej EÚ (66%) považujú členstvo svojej krajiny v únii za dôležité a 72% opýtaných z celej EÚ je presvedčených, že ich krajina z členstva v únii profituje. Situácia na Slovensku je však odlišná. Napriek tomu, že 70% Slovákov si myslí, že členstvo v EÚ je pre krajinu prínosom, za dobrú vec ho považuje iba 44% respondentov zo Slovenska. Aj keď ide v porovnaní so situáciou z jesene 2021 či z jari 2022 o nárast podpory členstva Slovenska v EÚ o päť respektíve o tri percentuálne body, iba v dvoch členských štátoch je dnes nižší podiel opýtaných, ktorí považujú členstvo svojej krajiny za dobrú vec: v Grécku (43%) a v Rakúsku (42%). Za dôležité považuje členstvo krajiny v EÚ iba 48% Slovákov. Ide o najnižšie percento zo všetkých členských štátov EÚ. Mier ako jeden z kľúčových dôvodov založenia únie sa opäť dostáva do povedomia občanov: 36% respondentov z celej EÚ a 29% zo Slovenska zaradilo medzi hlavné pozitíva členstva v únii práve príspevok EÚ k udržaniu mieru a posilneniu bezpečnosti. V porovnaní s prieskumom z jesene 2021 ide o nárast o šesť percentuálnych bodov pri respondentoch z celej EÚ a o štyri percentuálne body pri opýtaných zo Slovenska. Občania z celej únie sú tiež presvedčení, že členstvo v EÚ zlepšuje spoluprácu medzi ich krajinou a ostatnými krajinami únie (35% respondentov z EÚ, 27% zo SR) a že prispieva k hospodárskemu rastu (30% opýtaných v EÚ, 27% na Slovensku). Pre respondentov zo Slovenska je však najpodstatnejšie, že EÚ prináša nové pracovné príležitosti (43% opýtaných na Slovensku, 23% v EÚ).

Top: Najviac používané heslá

Spoločnosť NordPass uverejnila prehľad najpoužívanejších hesiel v roku 2022, ktorý vznikol na základe analýzy dát v 30 krajinách. A vyzerá to, že ľudia sú nepoučiteľní. Napriek radám, ako si vytvoriť tzv. silné heslo (kombinácia veľkých a malých písmen, číslic a špeciálnych znakov), najpoužívanejšími heslami ostávajú presne tie opačné.

Suverénne prvé miesto zaujalo password (použité 4.929.113 krát). Na druhom mieste bola kombinácia 123456 ( 1,523,537 krát)a na treťom 123456789 (413,056 krát). Ďalšie pozície v Top 10 najpopulárnejších hesiel uplynulého roka obsadili guest, qwerty, 12345678, 111111, 12345, co123456 a 123123. Zaujímavý je tiež fakt, že pri voľbe hesla sa viacerí používatelia inšpirujú aj svetovými udalosťami. Slávnostné odovzdávanie tímových Oscarov inšpirovalo k používaniu hesla „Oscars“ 62.983 krát.

Kompletné výsledky sú zverejnené na webovej stránke spoločnosti, kde je možné prezrieť si štatistiku najpoužívanejších hesiel aj podľa jednotlivých krajín vrátane časového limitu na ich prelomenie  (najčastejšie menej než 1 sekunda). Nezostáva nič iné, len opäť upozorniť na dôležitosť zvoliť si správne heslo či už je určené na prístup k mailovej schránke, do elektronického bankovníctva alebo na sociálne siete.

Upozorňujeme: Úver cez mmckey.com

Národná banka Slovenska upozorňuje na činnosť platformy, ktorá ponúka peer to peer služby na webovom sídle https://www.mmckey.com/ a vyzýva k zvýšenej obozretnosti pri rozhodovaní požiadať o úver týmto spôsobom.

Platforma vykonáva činnosť na vyhľadanie dlžníkov a investorov (peer-to-peer), ktorí uzavrú zmluvu o úvere vo virtuálnej mene bitcoin. Všetky sumy, ktoré sú na webovom sídle platformy uvádzané v eurách, sú len ilustratívne. Uvádzaním cien v eurách môže ísť podľa banky v tomto prípade aj o klamlivú reklamu.

Národná banka Slovenska dlhodobo upozorňuje, aby si klienti pri zmluvách dôkladne zvážili, s ktorým subjektom do zmluvného vzťahu vstúpia a preverovali si oprávnenie jednotlivých subjektov poskytovať finančné služby na webovej stránke: Subjekty finančného trhu. Zároveň odporúča dôkladne zvážiť všetky riziká, ktoré súvisia s investovaním, vrátane investovania do kryptoaktív.