EU: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Mechanizmus monitorovania a spolupráce na dosiahnutie spoločných cieľov európskej digitálnej transformácie do roku 2030 nadobudol účinnosť. Európsky parlament, členské štáty a Európska komisia po prvýkrát spoločne stanovili konkrétne ciele a zámery v štyroch kľúčových oblastiach v súlade s Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí. 

Ciele a zámery digitálneho desaťročia

Odteraz až do roku 2030 budú členské štáty EÚ v spolupráci s Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou formulovať svoje digitálne politiky v záujme dosiahnutia cieľov v týchto štyroch oblastiach:

• zlepšenie základných digitálnych zručností občanov a prehlbovanie tých pokročilých,
• zaistenie širšieho využívania nových technológií (napr. umelá inteligencia, dáta a cloud) v podnikoch EÚ vrátane malých podnikov,
• ďalší rozvoj pripojiteľnosti, výpočtovej techniky a dátovej infraštruktúru EÚ a
• sprístupnenie verejných služieb a správy on-line.

Uvedené body predstavujú ciele politického programu, akými sú zaistenie bezpečných a zabezpečených digitálnych technológií, konkurencieschopného on-line prostredia pre MSP, bezpečných postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spravodlivého prístupu k digitálnym príležitostiam pre všetkých, ako aj rozvoj udržateľných inovácií, ktoré efektívne využívajú energiu a zdroje. Cieľmi a zámermi digitálneho desaťročia sa budú riadiť činnosti členských štátov, ktoré Európska komisia posúdi vo výročnej správe o pokroku, t. j. v správe o stave digitálneho desaťročia. Spoluprácu medzi ňou a členskými štátmi v otázkach digitálnej transformácie navyše posúdi nová expertná skupina na vysokej úrovni pre digitálne desaťročie. Okrem toho sa vytvorí nové fórum, ktoré združí rôzne zainteresované strany a poskytne priestor na diskusiu.

Spolupráca a monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov do roku 2030

Komisia spolu s členskými štátmi vypracuje v nadchádzajúcich mesiacoch kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), ktoré sa použijú na monitorovanie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov v rámci ročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Členské štáty zas do 9 mesiacov od dnešného dňa vypracujú svoje národné strategické plány, v ktorých opíšu politiky, opatrenia a kroky, ktoré plánujú vykonať na vnútroštátnej úrovni na dosiahnutie cieľov a zámerov programu. V júni 2023 komisia uverejní prvú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytne aktuálne informácie o pokroku pri plnení cieľov a zámerov, zhodnotí pokrok a vydá odporúčania. Na dosiahnutie niektorých ambicióznych cieľov a zámerov, napr. 5G, kvantové počítače a prepojené orgány verejnej správy, bude potrebné tiež spojiť investície členských štátov EÚ.

Elektronika: Pozor na hekerov!

Inteligentné hodinky, smartfóny a ďalšie elektronické zariadenia sú obľúbeným vianočným darčekom. S využívaním pripojenia na internet však môžu byť zneužité hekermi. Odborník na kyberbezpečnosť odporúča venovať zvýšenú pozornosť prednastaveným funkciám a nastaveniam, najmä heslám, a obzvlášť pri zariadeniach s integrovanou kamerou myslieť na svoje bezpečie a súkromie v kontexte ako a kde sa finálne ukladajú dáta.

Útoky hekerov dnes neobchádzajú ani bežných ľudí. S rozmachom inteligentných zariadení vzrástli kyberútoky zamerané na takzvané smart zariadenia. Inteligentné hodinky, telefóny, vysávače, televízory či detské pestúnky spracovávajú množstvo dát, ktoré sú pre útočníkov zaujímavé. ,,Smart elektronika prináša množstvo zaujímavých funkcií, ktoré vieme využívať aj vzdialene práve vďaka pripojeniu na internet, čo ale zároveň robí tieto zariadenia zraniteľné. Ak ich dostatočne nezabezpečíme, môžeme sa vystaviť útoku hekerov”, upozorňuje Michal Srnec. Motivácia hekerov môže byť podľa neho rôznorodá, môžu útočiť s cieľom získať dáta, ukradnúť našu on-line identitu, prístupové údaje do internetbankingu či využiť výpočtovú kapacitu našich počítačov napríklad na získanie kryptomien.

Používatelia elektroniky by mali podľa kyberexperta dodržiavať základné pravidlá bezpečného správania sa na internete. ,,V prvom rade odporúčam zmeniť si prednastavené heslá, ktoré sú potenciálnym útočníkom dobre známe. Myslieť treba tiež na svoje súkromie a v aplikáciách skontrolovať, k čomu požadujú prístup, či už ide o lokalizáciu polohy, prístup k mikrofónu, kamere, či do iných aplikácií v prepojenom smartfóne. Povolenia, ktoré nie sú potrebné na chod aplikácie, či služby a funkcionality, ktoré v rámci smart zariadení nepoužívam, odporúčam vypnúť ”, dodáva Michal Srnec.

Veľký pozor vyžadujú kamery a smart zariadenia s integrovanou kamerou. ,,Bezpečnostné kamery, detské smart pestúnky či iné zariadenia s kamerou využívajú často cloud, virtuálne úložisko na serveri mimo nášho domova. Cloud pritom neslúži iba na ukladanie dát, ale využíva sa aj ako prenosový bod, napríklad aby sme sa z mobilu dostali na domácu kameru. To, ako je zabezpečený cloud, nevieme ovplyvniť, preto treba dbať na súkromie a myslieť na to, kam ich umiestnime a čo snímajú. Čo ale vieme ovplyvniť je nastavenie silného hesla. V minulosti sme sa stretli s prípadmi, kedy hekeri využili nedôslednosť ľudí, ktorí si nechali prednastavené heslá na detských pestúnkach. Tsícky záberov detí zverejnili na internete”, uzatvára Michal Srnec. Ak využívate cloud na zálohovanie fotiek, odborník neodporúča, aby sa naň ukladali citlivé fotografie. Tie by v prípade útoku hekerov mohli byť zverejnené, ohroziť vaše súkromie, prípadne sa stať aj nástrojom na vydieranie.

NIS2: Nové povinnosti na ochranu proti kybernetickým útokom

Firmy aj verejné inštitúcie by sa mali začať pripravovať na splnenie nových legislatívnych požiadaviek v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Európsky parlament a Rada EÚ definitívne schválili novú legislatívu NIS2, aktualizovaný právny rámec, ktorý vychádza z prvej verzie nariadenia o sieťovej a informačnej bezpečnosti Európskej únie z roku 2016. Členské štáty únie sú teraz povinné transponovať direktívy do národných legislatív.

NIS2 sprísňuje povinnosti dotknutých organizácií z oblastí takzvanej kritickej infraštruktúry a iných významných sektorov a zjednocuje pravidlá ochrany kybernetického priestoru členských štátov Európskej únie. K prvkom kritickej infraštruktúry patria napríklad banky, energetické firmy, zdravotníctvo či verejná správa a k dôležitým sektorom napríklad podniky z potravinárstva, chemického a elektrotechnického priemyslu, výrobcovia medicínskych prístrojov, ale aj automobilky. Nová smernica sa bude týkať širšieho okruhu organizácií, takže z nej vyplynú povinnosti aj firmám a verejným organizáciám, na ktoré sa doterajšia legislatíva nevzťahovala. „Súčasný zákon o kybernetickej bezpečnosti sa dotýka subjektov z vybraných sektorov, ktoré sú na základe určitých kritérií zaradené medzi prevádzkovateľov základných služieb alebo poskytovateľov digitálnych služieb. Nový právny rámec rozširuje okruh dotknutých sektorov aj rozsah povinností,“ vysvetľuje konzultant Roman Čupka.

Nová európska direktíva sprísňuje napríklad pravidlá riadenia rizík, ochrany pred útokmi uskutočňovanými cez dodávateľské reťazce (tzv. supply-chain útoky), na hlásenie incidentov a na zdieľanie informácií a zverejňovanie zraniteľností. Vytvára tiež rámec na vznik európskej databázy zraniteľností. „Na splnenie legislatívnych požiadaviek budú musieť mnohé organizácie investovať do viacerých nových technológií a služieb, napríklad do systémov pre nepretržité sledovanie sieťovej prevádzky a pre rýchle, automatizované nahlasovanie a riešenie incidentov,“ upozorňuje R. Čupka. Na druhej strane nová smernica stále nezavádza povinnosť dotknutých subjektov informovať o závažných kybernetických incidentoch verejne, ale iba príslušnú organizáciu zodpovednú v danom sektore za riadenie kybernetickej bezpečnosti, ktorou je na Slovensku Národný bezpečnostný úrad, poprípade vybrané Ústredné orgány verejnej správy.

„Transparentnejšie informovanie firiem a verejných organizácií o kybernetických bezpečnostných incidentoch smerom na verejnosť by pomohlo zvýšiť povedomie o rizikách a motivovať k väčšiemu záujmu o túto tému. Naviac verím, že by im to pomáhalo aj reputačne v prípade, že je nastavená správna komunikácia z a do vnútra organizácie,“ dodáva R. Čipka. Podľa tohtoročného prieskumu Slovak Business Agency pripraveného v spolupráci s NBÚ medzi strednými a malými podnikmi, sa na Slovensku kybernetickou bezpečnosťou zaoberá len približne tretina malých firiem, pričom pri stredne veľkých podnikoch je to zhruba polovica.

Trend: Kryptomaty na kryptomeny

Kryptomeny zostávajú naďalej populárne, o čom svedčí narastajúci počet kryptomatov. Podobne ako bankomaty umožňujú tieto zariadenia okamžitý nákup kryptomien za hotovosť rovnako ako výber peňažných prostriedkov pri predaji digitálnych mien, a to často aj anonymne. Aktuálnu štatistiku inštalovaných kryptoautomatov zverejňuje on-line CoinATMRadar.

Podľa údajov na coinatmradar.com celkový počet kryptomatov čoskoro dosiahne 40.000 (momentálne viac než 38.600). Svetovým lídrom v počte umiestnených kryptomatov sú Spojené štáty americké s takmer 34.000 zariadeniami a Kanada s vyše 2.600 kryptomatmi. Tretie miesto obsadilo Španielsko s 266 inštalovanými zariadeniami. Vyše 200 kryptomatov je k dispozícii aj v Austrálii (4. miesto) a Poľsku (5. miesto).

Prvou krajinou v Európe, ktorá nainštalovala bitcoinový bankomat, bolo v roku 2014 Slovensko. To sa v rebríčku CoinATMRadar aktuálne umiestnilo na 16. mieste, pričom je tu inštalovaných 59 kryptomatov. Zariadenia sú dostupné v 17 mestách, najviac v Bratislave (23), Košiciach (5) a v Trenčíne (4). Cestujúci môžu využiť kryptomat aj na bratislavskom letisku.

Radíme: Dobrá webová stránka

Webová stránka spoločnosti je dnes už často prvým kontaktným miestom pre zákazníkov, preto je dôležité mať dôveryhodnú a funkčnú stránku. Podľa výskumu Missouri University of Science and Technology si návštevníci webových stránok vytvárajú prvé dojmy z webu v priebehu milisekúnd, zvyčajne na základe rozloženia, farieb, jednoduchosti navigácie a veľkosti písma.

Aké funkcie webových stránok nás najviac odrádzajú od nákupu? Odborníci Bespoke Software Development Company oslovili 2.267 ľudí v Spojenom kráľovstve vo veku 18 až 70 rokov s otázkou, aké sú hlavné dôvody, prečo nenakupujú on-line. Zistili, že webová stránka, ktorá nás s najväčšou pravdepodobnosťou odradí od nákupu, je tá  ktorá pôsobí neisto alebo nedôveryhodne, pričom 80 percent respondentov prieskumu to považuje za najdôležitejší faktor. Ďalších 87 percent uviedlo, že by ich to tiež odradilo, pretože by to mohlo byť nebezpečné, dokonca by mohlo ísť o podvod. Ak sa váš web javí ako nedôveryhodný, budete mať problém presvedčiť zákazníkov, aby u vás nakúpili. Existuje viacero vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste si u svojich zákazníkov vybudovali dôveru, napríklad udržiavanie aktuálneho obsahu a zabezpečenie profesionálneho dizajnu vašej webovej lokality.

Na druhom mieste sú slabé recenzie, pričom 75 percent účastníkov tento faktor odradí od nákupu z webovej stránky. Ďalších 74 percent by sa zaujímalo o kvalitu produktu, ktorý kupujú. Podľa výskumu 93 percent spotrebiteľov tvrdí, že on-line recenzie ovplyvňujú ich nákupné rozhodnutia, takže negatívne recenzie o vašej firme nepochybne ovplyvnia správanie kupujúcich a vzbudia obavy o predávané produkty. Príliš veľa vyskakovacích okien na stránke a komplikovaný proces registrácie vedú k tretiemu miestu so 68 percentami hlasov. Neustála nutnosť zatvárať kontextové okná na stránke môže dráždiť spotrebiteľa a zdĺhavý proces registrácie ľudí odradí, pretože spotrebitelia chcú veci robiť rýchlo. Problémy s platobnými metódami sú na štvrtom mieste, pričom 67 percent respondentov uviedlo, že by sa kvôli tomu vyhli nákupu z webovej stránky, a pomalé načítavanie je na piatom mieste, pričom 63 percent uviedlo, že by sa vyhli nákupu z webovej stránky, ak by sa s tým stretli.