Trend: Digitálni nomádi

S istotou môžeme tvrdiť, že v najbližších rokoch budeme pracovať aj na diaľku, pretože veľa spoločností už nielen umožňuje, ale dokonca povzbudzuje zamestnancov pracovať z domu. Digitálni nomádi využívajú tento trend a odchádzajú pracovať na vysnívané dovolenkové miesta, pričom spájajú prácu s cestovaním. Je to však všade bezpečné?Odborníci z Reboot analyzovali viaceré štatistiky o kybernetickej bezpečnosti, ktoré zahŕňali: prevzaté zdieľané súbory, phishingové stránky, stránky hosťujúce malvér aj počítače infikované botnetom Gamarue.

Fínsko je tým správnym miestom, ak hľadáte najlepšiu krajinu na prácu bez toho, aby ste sa museli obávať odcudzenia vašich údajov či údajov vašej spoločnosti. So skóre kybernetického nebezpečenstva iba 12,6 má krajina menej než 300 phishingových stránok a iba 11 napadnutých počítačov na 100.000 používateľov internetu. Americký Honduras je na druhom mieste s nízkym skóre kybernetického nebezpečenstva 15,2 zo 100. Aj keď sa môžeme pochváliť nízkymi štatistikami šírenia škodlivého softvéru a phishingových stránok (všetky pod 150), počet napadnutých počítačov zostáva relatívne vysoký – 413 na 100.000 používateľov internetu. Prvé tri najbezpečnejšie krajiny uzatvára Guatemala so skóre kybernetického nebezpečenstva 16,4. Počas oddychu v tomto tropickom raji nebudete musieť prepadať panike, že narazíte na phishingové stránky, pretože ich je len 20 na 100.000 adries URL. Prvou juhoamerickou krajinou a druhou európskou krajinou v top 10 sú Paraguaj a Rakúsko. Aj keď tieto miesta majú veľmi odlišné krajiny, ktoré si môžete počas svojej práce vychutnať, získali podobné skóre kybernetického nebezpečenstva (19 a 19,8). Ázijské krajiny Japonsko (21,8) a Južná Kórea (19,8) tiež patria medzi lokality so skóre pod 25 pre celkové kybernetické nebezpečenstvo, čo ukazuje svoje prísne bezpečnostné opatrenia pre digitálnych nomádov.

Na opačnej strane Indonézia a Cyprus zdieľajú neželanú česť, najnižšie skóre kybernetickej bezpečnosti na svete: 82,8 zo 100. Je to prekvapenie, pretože Indonézia sa už etablovala ako obľúbená destinácia pre vzdialených pracovníkov – najmä po tom, čo Bali plánuje päťročné vízum digitálneho nomáda. Aj Cyprus, ktorý znepokojujúco hostí spolu vyše 3.000 phishingových a malvérových stránok a 400 napadnutých počítačov (na 100.000), tiež ponúka pracovné víza pre pracujúcich na diaľku.Treťou krajinou, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretnete s kybernetickými útokmi, je Malajzia, ktorá má znepokojujúci počet 1.557 napadnutých počítačov, 740 phishingových stránok a 900 stránok s hostingom škodlivého softvéru. Tieto kombinované čísla viedli k skóre kybernetického nebezpečenstva 79,9 zo 100.

Vietnam, Bulharsko, Singapur a Nepál sa umiestnili na štvrtom, piatom, šiestom a siedmom mieste. Tieto úžasné miesta nemusia byť tými najlepšími miestami na prácu kvôli vysokému počtu malvérových a phishingových stránok (spolu viac než 8.000), ako aj vysokej pravdepodobnosti nebezpečenstva pri zdieľaní súborov. Od adrenalínových lyžiarskych svahov v pohorí Atlas až po prímorské útočisko Djerba je ľahké pochopiť, prečo je severná Afrika príťažlívym hotspotom pre tých, ktorí ju chcú objavovať. Ak tu však chcete pracovať, možno budete musieť prijať ďalšie opatrenia. Maroko (skóre kybernetického nebezpečenstva 73) a Tunisko (72,7 zo 100) sú na ôsmom a deviatom mieste. So skóre kybernetického nebezpečenstva 71,9 zo 100 sa Rumunsko zaradilo medzi 10 najmenej kyberneticky bezpečných krajín.

Aktuálne: 5 IT trendov pre rok 2023

Na prahu nového roka sa naše myšlienky prirodzene obracajú k tomu, čo všetko nám rok 2023 prinesie. Svet technológií sa neustále mení a technologické pokroky ovplyvňujú tiež spôsob našej práce. Poďme sa teda pozrieť na niekoľko zaujímavostí trendov.

Metaverzia, budúcnosť internetu

Ide o jeden z najnovších technologických výdobytkov, ktorý vraj v tomto roku vzrastie. Obvykle sa vysvetľuje ako „pohlcujúci digitálny svet", ale v skutočnosti nikto vlastne nevie, o čo ide. Každý má pre tieto pojmy svoje vlastné definície a svet čaká na rok 2023, aby si ujasnil, čo to vlastne metaverzia je! Podľa Marka Zuckerberga bude metaverzia pokročilou verziou virtuálnej a rozšírenej reality. Na druhú stranu tvorcovia Decentralandu naznačujú, že metaverzia bude obklopovať koncept blockchainu a decentralizácie. Všetky tieto definície by síce mohli byť pravdivé, ale čo presne to je, bude vysvetlené až po jeho úplnom odhalení. „Možno sa tiež dočkáme ďalšieho vývoja autonómnych avatarov s umelou inteligenciou, ktorí nás budú zastupovať v metaverze, aj keď nebudeme prihlásený do digitálneho sveta,“ hovorí Jana Večerková, riaditeľka projektu Coding Bootcamp.

Počuli ste už o ambientnej výpočtovej technike?

Jedným z technologických trendov je ambientná výpočtová technika. Jej koncept je známy už niekoľko desaťročí: myšlienka spočíva v tom, že nemusíme nosiť techniku ​​so sebou, pretože umelá inteligencia je zabudovaná do sveta okolo nás, od inteligentných reproduktorov až po inteligentné domy. Ambientná výpočtová technika je navrhnutá tak, aby zmizla v prostredí okolo nás – možno preto je to trend, ktorý zostal pre mnohých doteraz neviditeľný.

Umelá inteligencia všade okolo nás

Umelá inteligencia (z anglickej skratky AI) hrá v technológiách veľkú úlohu už dlhšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Algoritmy používané pri on-line nakupovaní, navigácii pri cestovaní a zábave sa opierajú o technológiu AI. Ale tým to nekončí. AI sa bude aj naďalej začleňovať do štruktúry nášho technologického sveta a bude stále dostupnejšia a prispôsobivejšia. V roku 2023 sa navyše očakáva, že sa umelá inteligencia stane vo väčšine organizácií skutočností.

Blockchain

Hoci väčšina ľudí si technológiu blockchain vybaví v súvislosti s kryptomenami, ako napr. Bitcoin, blockchain ponúka zabezpečenie, ktoré je užitočné aj v iných smeroch. Najjednoduchšie je možné blockchain popísať ako dáta, ktoré môžete iba pridávať, nie odoberať alebo meniť. Odtiaľ pochádza termín „reťazec“, pretože vytvárate reťazec dát. V súčasnej dobe sa blockchain používa predovšetkým vo finančnom sektore, ale v priebehu roku 2023 sa predpokladá, že sa táto bezpečná technológia rozšíri aj do zdravotníctva, štátnej správy alebo vzdelávania. „Schopnosť decentralizovať dôveru a bezpečnosť mimo konkrétnej organizácie spôsobom, ktorý nemožno narušiť, bude hnacím motorom inovácií v oblasti bezpečnosti a výmeny dát,“ dodáva Večerková. Či už ide o ukladanie a prenos osobných údajov – napríklad zdravotných záznamov, alebo o vytváranie dlhodobého overovania špičkových produktov, aplikácií pre blockchain bude nekonečne veľa.

Udržateľnejšie technológie

V roku 2023 sa konečne dočkáme posunu smerom k udržateľnejším technológiám. Mnohí (ak nie väčšina) z nás sú už závislí na smartfónoch, tabletoch a počítačoch – ale odkiaľ pochádzajú komponenty na výrobu našich obľúbených prístrojov? Ľudia budú viac premýšľať nielen napr. o tom, odkiaľ počítačové čipy a ako ich míňame. Využívame aj cloudové služby, akými sú Netflix a Spotify, ktoré stále bežia v obrovských dátových centrách spotrebúvajúcich obrovské množstvo energie. V budúcom roku sa predpokladá, že spotrebitelia budú oveľa viac požadovať, aby výrobky a služby, do ktorých investujú, boli energeticky účinné a podporované udržateľnejšími technológiami.

Technologický pokrok nemožno nikdy zastaviť, ale môžete sa naň pripraviť a prispôsobiť sa mu tak, aby bol prínosom. Žijeme v období digitalizácie, svet sa presúva do on-line a každá z týchto zmien ovplyvňuje aj fyzický svet. Nechajme sa prekvapiť, čo nám prinesie rok 2023 a kam až nás technológie dokážu posunúť.

EU: Zahraničné dotácie

Európsky parlament schválil nový zákon Európskej únie, ktorý má zaistiť, že zahraničné dotácie poskytované krajinami spoza hraníc EÚ nenarušia vnútorný trh únie. Cieľom je zlepšiť mnohostranné pravidlá o dotáciách. V prípade prijatia ekvivalentných multilaterálnych pravidiel by preto mohlo dôjsť k zrušeniu aktuálneho nariadenia EÚ. Očakáva sa, že Rada (ministrov) EÚ dohodu oficiálne prijme 28. novembra t. r. Nariadenie nadobudne účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Nové nariadenie umožňuje Európskej komisii skúmať dotácie, ktoré verejné orgány mimo EÚ poskytujú spoločnostiam pôsobiacim v únii. Ak sa zistí, že dotácie narúšajú hospodársku súťaž, komisia môže uplatniť opatrenia na vyriešenie tohto problému. Tie by mali zabrániť podnikom využívať napríklad pôžičky s nulovým úrokom, financovanie pod úrovňou nákladov, preferenčné daňové zaobchádzanie alebo priame štátne granty na to, aby pri fúziách, akvizíciách alebo pri verejnom obstarávaní predbehli konkurentov z EÚ. Reaguje na dlhodobú regulačnú medzeru. Podpora poskytovaná krajinami mimo EÚ nebola totiž dosiaľ regulovaná, avšak členské štáty EÚ sú dlhodobo viazané prísnymi pravidlami štátnej pomoci. Spoločnosti budú musieť na základe nových pravidiel informovať komisiu o plánovaných fúziách a akvizíciách, ak jedna zo zainteresovaných strán má v EÚ obrat aspoň 500 miliónov eur a zahraničný finančný príspevok je aspoň 50 miliónov eur. Komisia preskúma aj výberové konania vo verejnom obstarávaní, ak hodnota obstarávania je aspoň 250 miliónov eur.

Parlamentní vyjednávači posilnili účinnosť opatrení EÚ tým, že do pôsobnosti nariadenia výslovne zahrnuli štátne spoločnosti, ktoré často dostávajú dotácie. Skrátili tiež lehotu, ktorú má Európska komisia k dispozícii na vyšetrovanie verejného obstarávania, a zabezpečili, že členské štáty, spoločnosti a iné zainteresované strany budú mať k dispozícii osobitné kanály na informovanie komisie o potenciálne narušujúcich dotáciách. Poslanci tiež zlepšili právnu istotu tým, že zaviazali komisiu vydať usmernenia o tom, ako posudzuje narušujúcu povahu zahraničných dotácií a ako posudzuje vplyv trh narúšajúcej dotácie vo vzťahu k jej potenciálnym výhodám. Zabezpečili tiež podnikom možnosť overiť si prostredníctvom konzultácie s komisiou potrebu zverejniť prijaté dotácie.

Aktuálne: Svetový deň diabetu

Počet diabetikov rastie každý rok a veľa z nich pritom ešte nie je diagnostikovaných. V roku 2021 malo vo svete potvrdené ochorenie diabetes mellitus 537 miliónov dospelých (1 z 10). Očakáva sa, že tento počet sa zvýši na 643 miliónov do roku 2030 a 783 miliónov do roku 2045. Cukrovka spôsobila v roku 2021 celkom 6,7 milióna úmrtí.

Diabetes mellitus je chronické ochorenie, ktorého priebeh a komplikácie vedú k vysokej morbidite a mortalite vo všetkých krajinách sveta. S rozvojom civilizácie, zmenou životného štýlu, v ktorom dominuje nízky energetický výdaj a vysoký kalorický príjem, stúpa počet pacientov s týmto ochorením. Za posledných 5 rokov sa podarilo vynájsť účinné lieky, ale aj zdravotnícke pomôcky, ktoré majú zásadný prínos pre pacientov. Nezanedbateľnou a veľmi dôležitou súčasťou liečby zostáva edukácia diabetikov. Úspech liečby diabetu a rozvoj komplikácií závisí hlavne na postoji pacienta k vlastnej chorobe, na ochote rešpektovať a dodržiavať odporúčania lekára a sestry, k čomu má napomôcť efektívna edukácia.

Bez zmeny životného štýlu to však nepôjde. Rôzne prieskumy poukazujú nato, že až približne 80 % pacientov nedodržiava režimové a diétne opatrenia, ktoré hrajú v živote diabetika veľmi významnú úlohu. K najdôležitejším opatreniam patria regulované stravovanie a pohybové aktivity. Predpokladom správneho stravovania sú dobré znalosti pacienta o obsahu sacharidov v potravinách a glykemickom indexe potravín. Držať chorobu pod kontrolou pomôže aj cvičenie. Na priaznivý efekt postačuje už cca 30 – 45 minút aeróbnej fyzickej aktivity denne s dosiahnutím frekvencie pulzu okolo 100 – 120/min., pri ktorej dochádza aj k spaľovaniu tukov s priaznivým vplyvom na celý rad biologických parametrov. Pravidelná fyzická aktivita má priaznivý efekt nielen na kontrolu glykémie, ale aj zlepšenie citlivosti na inzulín, pokles telesnej hmotnosti, krvného tlaku, zlepšenie spektra krvných tukov a ďalšie. U pacientov s diabetom 2. typu sa pravidelná fyzická aktivita strednej intenzity považuje za základnú súčasť terapeutického plánu. 

SR: Finančná situácia domácností

Podiel slovenských domácností, ktorým mesačný rozpočet vystačí len na najlacnejšie potraviny a oblečenie, sa v medziročnom porovnaní zvýšil z vlaňajších 22 % na tohtoročných 27 % a predstavuje viac než štvrtinu slovenských rodín. Vyše polovica slovenských domácností (51 %) hospodári s relatívnym dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb aj závažnejších výdavkov a ešte dokáže ušetriť. Pred rokom sa však v rovnakej finančnej situácii podľa vlastného hodnotenia nachádzali až dve tretiny (66 %) slovenských rodín. 

Prieskum finančnej situácie slovenských domácností si opakovane necháva vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Podľa jeho výsledkov výrazne klesol aj podiel Slovákov, ktorí hospodária s vyrovnaným rozpočtom a zároveň majú dosť peňazí na všetko, čo potrebujú. V roku 2021 išlo o 21 % slovenských domácností, zatiaľčo dnes takto hodnotí svoju finančnú situáciu len 13 % respondentov prieskumu. Ďalší výrazný pokles nastal v najpočetnejšej skupine respondentov, ktorí majú dostatok peňazí na pokrytie základných potrieb a na väčšie výdavky si sporia: z vlaňajších 43 % na súčasných 37 %. „Ukazuje sa, že nepriaznivá ekonomická situácia sprevádzaná vysokou infláciou a výrazným nárastom cien energií sa dotýka nielen najchudobnejších slovenských rodín, ale aj domácností, ktoré svoju finančnú situáciu hodnotia ako dobrú, či dokonca veľmi dobrú. Žiaľ, najviac sa zvýšil podiel slovenských domácností, ktoré hospodária s peniazmi na hrane a rozhodne si ich nemôžu odkladať na neplánované výdavky,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová. Zvýšil sa tiež  podiel respondentov, ktorí majú peniaze len na najlacnejšie potraviny a nemôžu si kúpiťani najlacnejšie oblečenie, a to z 8 % na 13 %. O tri percentuálne body, na 8 %, sa zvýšil počet domácností,ktorých príjem nestačí ani na najlacnejšie potraviny a oblečenie.

Okrem nezamestnaných majú so svojou finančnou situáciou problémy aj dôchodcovia a rodičia na rodičovskej dovolenke, v oboch prípadoch ide viac ako polovicu respondentov (59 %, resp. 56 %). Ako veľmi dobrú hodnotia svoju finančnú situáciu najmä zamestnanci v odbore IT a telekomunikácií, ako aj pracovníci v školstve, vede a výskume. S rodinným hospodárením sú najviac spokojní obyvatelia Bratislavského kraja, kde má viac ako štvrtina (27 %) respondentov dostatok peňazí na bežné výdavky aj sporenie, alebo žije v hojnosti. Zásadným nedostatkom financií naopak trpia obyvatelia Trnavského kraja, v ktorom viac ako polovica (57 %) domácností nakupuje len najlacnejšie potraviny a oblečenie a často im rozpočet nestačí ani na tieto základné potreby. Situácia v Košickom kraji je len o málo lepšia. So svojou finančnou situáciou sú spokojní najmä vysokoškoláci a ľudia vo veku 18 až 24 rokov, naopak najmenej spokojní sú ľudia so základným vzdelaním bez maturity. Problémy pri vychádzaní s rodinným rozpočtom majú viac ženy, a najmä ľudia starší než 45 rokov.