SR: Finančná situácia domácností

Podiel slovenských domácností, ktorým mesačný rozpočet vystačí len na najlacnejšie potraviny a oblečenie, sa v medziročnom porovnaní zvýšil z vlaňajších 22 % na tohtoročných 27 % a predstavuje viac než štvrtinu slovenských rodín. Vyše polovica slovenských domácností (51 %) hospodári s relatívnym dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb aj závažnejších výdavkov a ešte dokáže ušetriť. Pred rokom sa však v rovnakej finančnej situácii podľa vlastného hodnotenia nachádzali až dve tretiny (66 %) slovenských rodín. 

Prieskum finančnej situácie slovenských domácností si opakovane necháva vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Podľa jeho výsledkov výrazne klesol aj podiel Slovákov, ktorí hospodária s vyrovnaným rozpočtom a zároveň majú dosť peňazí na všetko, čo potrebujú. V roku 2021 išlo o 21 % slovenských domácností, zatiaľčo dnes takto hodnotí svoju finančnú situáciu len 13 % respondentov prieskumu. Ďalší výrazný pokles nastal v najpočetnejšej skupine respondentov, ktorí majú dostatok peňazí na pokrytie základných potrieb a na väčšie výdavky si sporia: z vlaňajších 43 % na súčasných 37 %. „Ukazuje sa, že nepriaznivá ekonomická situácia sprevádzaná vysokou infláciou a výrazným nárastom cien energií sa dotýka nielen najchudobnejších slovenských rodín, ale aj domácností, ktoré svoju finančnú situáciu hodnotia ako dobrú, či dokonca veľmi dobrú. Žiaľ, najviac sa zvýšil podiel slovenských domácností, ktoré hospodária s peniazmi na hrane a rozhodne si ich nemôžu odkladať na neplánované výdavky,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová. Zvýšil sa tiež  podiel respondentov, ktorí majú peniaze len na najlacnejšie potraviny a nemôžu si kúpiťani najlacnejšie oblečenie, a to z 8 % na 13 %. O tri percentuálne body, na 8 %, sa zvýšil počet domácností,ktorých príjem nestačí ani na najlacnejšie potraviny a oblečenie.

Okrem nezamestnaných majú so svojou finančnou situáciou problémy aj dôchodcovia a rodičia na rodičovskej dovolenke, v oboch prípadoch ide viac ako polovicu respondentov (59 %, resp. 56 %). Ako veľmi dobrú hodnotia svoju finančnú situáciu najmä zamestnanci v odbore IT a telekomunikácií, ako aj pracovníci v školstve, vede a výskume. S rodinným hospodárením sú najviac spokojní obyvatelia Bratislavského kraja, kde má viac ako štvrtina (27 %) respondentov dostatok peňazí na bežné výdavky aj sporenie, alebo žije v hojnosti. Zásadným nedostatkom financií naopak trpia obyvatelia Trnavského kraja, v ktorom viac ako polovica (57 %) domácností nakupuje len najlacnejšie potraviny a oblečenie a často im rozpočet nestačí ani na tieto základné potreby. Situácia v Košickom kraji je len o málo lepšia. So svojou finančnou situáciou sú spokojní najmä vysokoškoláci a ľudia vo veku 18 až 24 rokov, naopak najmenej spokojní sú ľudia so základným vzdelaním bez maturity. Problémy pri vychádzaní s rodinným rozpočtom majú viac ženy, a najmä ľudia starší než 45 rokov.

EU: Prísnejšia kyberbezpečnosť

Poslanci Európskeho parlamentu schválili sprísnenie požiadaviek týkajúcich sa dohľadu a presadzovania pravidiel štátmi Európskej únie v oblasti kypernetickej bezpečnosti a harmonizáciu sankcií pri ich porušení. Novú smernicu musí po Európskom parlamente formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Následne bude zverejnená v Úradnom vestníku EÚ.

Nová právna úprava, na ktorej sa ešte v máji dohodli vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady (ministrov) EÚ, prináša prísnejšie požiadavky v oblasti riadenia rizík, podávania správ a poskytovania informácií. Požiadavky sa okrem iného týkajú reakcií na incidenty, bezpečnosti dodávateľského reťazca, šifrovania a zverejňovania informácií o zraniteľnosti. Opatrenia na svoju ochranu bude musieť na základe nových pravidiel prijať viac subjektov. Prísnejšie požiadavky sa budú vzťahovať na entity v takzvaných kľúčových odvetviach. Týka sa to sektorov energetiky, dopravy, bankovníctva a zdravotníctva, odvetvia digitálnej infraštruktúry, verejnej správy aj kozmického sektora.

Poslanci počas vyjednávaní o konečnom znení novej legislatívy presadzovali potrebu jasných a presných pravidiel pre podniky. Požadovali tiež, aby do pôsobnosti novej smernice patrilo čo najviac štátnych a verejných orgánov. Nové pravidlá sa budú vzťahovať aj na tzv. dôležité odvetvia, medzi ktoré patria poštové služby, odpadové hospodárstvo, chemický a potravinársky priemysel, výroba zdravotníckych pomôcok, elektroniky, strojových zariadení a motorových vozidiel a poskytovatelia digitálnych služieb. Smernica sa bude vzťahovať na stredné a veľké podniky v týchto sektoroch. Schválená legislatíva tiež vytvára rámec na lepšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi rôznymi inštitúciami a členskými štátmi. Ustanovuje aj takzvanú európsku databázu zraniteľností týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti.

dm drogerie markt: Vyšší obrat aj inovácie

Spoločnosť dm drogerie markt informovala na stretnutí s novinármi o hospodárskych výsledkoch za obchodný rok 2021/22. Ročný obrat slovenskej pobočky dm narástol o 14,7 percenta, keď presiahol výšku 349 miliónov eur. Súhrnný obrat podskupiny patriacej pod rakúsku dm drogerie markt dosiahol 3,66 mld. eur, čo znamená medziročný nárast o 13,4 percenta. Podiel dcérskych spoločností na celkovom obrate podskupiny zastrešenej dm drogerie markt Rakúsko tak predstavoval 71 percent. Percentuálny rast sa prejavil aj na súhrnnom obrate celej dm skupiny (zahŕňa 14 krajín vrátane Nemecka), ktorý sa oproti obchodnému roku 2020/21 zvýšil o 10,7 percenta na 13,581 mld. eur.

Celkový počet zákazníckych nákupov dosiahol v obchodnom roku 2021/22 výšku 23,68 milióna, čo oproti predošlému obchodnému roku prestavuje nárast o takmer 18 %. Zákazníci realizovali vo filiálkach nákupy vo vyššej frekvencii, no pri nižších hodnotách nákupov. Priemerný denný počet zákazníckych nákupov vo filiálkach bol 64.851 a priemerný mesačný počet nákupov viac ako 1,973 milióna. V danom obchodnom roku realizovala dm na Slovensku investície vo výške približne 18,7 milióna eur, z čoho najväčšia časť – 9,7 milióna eur – bola určená na rozvoj pobočkovej siete. Na rozvoj informačných technológií bolo vyčlenených 603-tisíc eur, na modernizáciu a zabezpečenie centrály139-tisíc eur a do centrálneho skladu slovenská pobočka dm drogerie markt investovala 8,3 milióna eur.

Od apríla t. r. spustila dm novú mobilnú nákupnú aplikáciu Moja dm. K benefitom patrí možnosť jej prepojenia so zákazníckym kontom v e-shope dm a s kontom active beauty, zobrazenie dostupnosti tovaru v obľúbenej predajni a následné využitie expresného vyzdvihnutia za 90 minút, možnosť uloženia obľúbených produktov do záložky Môj nákupný zoznam, personalizované odporúčania v záložke Moje produkty, praktický produktový skener, možnosť uplatnenia všetkých kupónov a extra kupónov pri nákupe cez aplikáciu, e-shop alebo v predajni. K pôvodným platobným metódam, akými sú platba kartou, prevodom, dobierka, a dvom populárnym mobilným platidlám GooglePay a ApplePay je pridaný od septembra 2022 aj nový platobný systém PayPal. V septembri 2022 pribudla v aplikácii nová inovatívna služba dmLIVE stream shopping, prostredníctvom ktorej experti, zástupcovia značiek a poradcovia z dm prinášajú informácie a rady na rôzne témy z oblastí, akými sú krása, starostlivosť, zdravá strava či celostné zdravie. Publikum má možnosť interagovať s moderátorkou a hosťami prostredníctvom chatu a navyše si počas vysielania môžu zákazníci objednať všetky predstavované produkty priamo v aplikácii. Sledujúcich čakajú počas každého livestreamu aj prekvapenia v podobe násobných bodov na vybrané značky či produkty, súťaže alebo produkty zadarmo. Tí, ktorí sa nemôžu na dmLIVE stream shoppingu zúčastniť počas živého vysielania, majú možnosť pozrieť si ho zo záznamu.

Trend: Kyberšikana aj v slovenských školách

Kyberšikana, strata pozornosti počas vyučovania, vysoké účty za aplikácie, či šírenie hoaxov sú riziká, ktorým čelia žiaci základných škôl používajúci smartfóny aj na Slovensku. Inteligentné telefóny s jednoduchým prístupom na internet sa dostávajú už aj k najmladším používateľom. Podľa prieskumu spoločnosti Xiaomi kupuje 23,4 % rodičov prvý smartfón deťom už pri nástupe na prvý stupeň základnej školy. Odborník na kybernetickú bezpečnosť upozorňuje, že používanie telefónov maloletými so sebou prináša aj riziká. 

,,Smartfóny prinášajú neobmedzené možnosti využitia, od hrania on-line hier, cez četovacie aplikácie, až po prístup na internetové stránky vrátane tých, ktoré sú pre deti nevhodné. Rodičia by preto mali byť obozretní a dohliadať na to, ako deti využívajú smarfóny. Samozrejme, dnes obe najrozšírenejšie mobilné platformy (Android a iOS) ponúkajú tzv. dohľadové aplikácie a v nich rôzne možnosti nastavenia, no ak edukáciu považujeme za základný stavebný kameň pri ochrane pred kybernetickými hrozbami, tak pri edukácii detí v školskom veku to platí dvojnásobne – na to nesmieme zabúdať,” vysvetlil Michal Srnec. Spôsobov, ako na deti dohliadnuť, je viacero, najrozšírenejšie sú takzvané rodičovské aplikácie. Tie umožňujú rodičom sledovať, ako dieťa využíva telefón, a vopred zablokovať prístup tam, kam by ho nemalo mať. Rodičia môžu v smartfóne dieťaťa nastaviť obmedzenia na prístup ku konkrétnym aplikáciám, stránkam, obsahu alebo zdieľaniu citlivých údajov tak, aby boli deti chránené systémovo. Moderné zariadenia tiež umožňujú nastaviť lokalizáciu, vďaka nej budeme mať prehľad o tom, kde sa dieťa nachádza. Vyžaduje to v smartfóne nastaviť pre seba rolu administrátora a pre dieťa rolu používateľa, aby dieťa nemalo možnosť meniť nastavenia.

Je potrebné sdeťmi otvorene komunikovať o nástrahách na internete a edukovať ich. ,,Deťom musíme vysvetliť rozdiel medzi reálnym životom a virtuálnym svetom. Čo sa dostane na internet, na internete zostane. Zdieľanie informácií zo súkromného života, svojich fotiek, či nevhodné komentáre môžu deti vystaviť riziku kyberšikany, ktorá je rozšírená”, tvrdí Srnec. Podľa prieskumu z minulého roku, ktorý zorganizovalo ministerstvo vnútra a ministerstvo školstva na vzorke 1.112 základných a stredných skôr, zažilo kyberšikanu vyše 20 % žiakov. V prípade, ak deti radi hrajú hry, či často využívajú obľúbené aplikácie, rodič môže nastaviť aj limit používania známy ako ,,screen time“ na určený počet hodín denne tak, aby smartfón nerušil koncentráciu detí. Odborník na kybernetickú bezpečnosť tiež neodporúča spárovať bankovú kartu s telefónom dieťaťa, či hernou aplikáciou, ktorú dieťa používa. Sú známe prípady, kedy deti bez vedomia rodičov nakúpili rozšírenia hier za tisíce eur.

 

EU: Návrh revidovaného oznámenia o definícii trhu

Verejnú konzultáciu o návrhu revidovaného oznámenia o definícii trhu otvorila Európska komisia. Vymedzenie trhu je dôležitým prvým krokom pri posudzovaní fúzií a väčšiny antitrustových prípadov. Zohľadňuje sa pritom významný vývoj v uplynulých rokoch, najmä digitalizácia a nové spôsoby ponúkania tovaru a služieb, a odráža prepojený a globalizovaný charakter obchodovania. Zainteresované strany môžu svoje pripomienky k návrhu oznámenia predložiť do 13. januára 2023.

Hlavným cieľom návrhu revidovaného oznámenia o definícii trhu je poskytnúť podnikom rozsiahlejšie usmernenie a väčšiu transparentnosť a právnu istotu s cieľom uľahčiť dodržiavanie predpisov, a to aj na základe konkrétnych príkladov. Rovnako je jeho cieľom prispieť k účinnejšiemu presadzovaniu dodržiavania predpisov, za ktoré je zodpovedná Európska komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže.

Navrhované zmeny poskytujú nové alebo dodatočné usmernenia k rôznym kľúčovým otázkam definície trhu: 

• vysvetlenia zásad definície trhu a spôsobu, akým sa na účely uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže používa definícia trhu,
• väčší dôraz na necenové prvky, akými sú inovácia a kvalita produktov a služieb,
• objasnenia týkajúce sa výhľadového uplatňovania definície trhu, najmä na trhoch, pri ktorých sa očakáva, že prejdú štrukturálnou transformáciou, napríklad technologickými alebo regulačnými zmenami,
• nové usmernenia týkajúce sa definície trhu na digitálnych trhoch, napríklad pokiaľ ide o mnohostranné trhy a „digitálne ekosystémy“ (napr. produkty postavené na mobilnom operačnom systéme),
• nové zásady týkajúce sa trhov náročných na inovácie, ktoré objasňujú, ako by sa mali posudzovať trhy v prípade, keď podniky súťažia v oblasti inovácií, a to aj prostredníctvom produktov v štádiu prípravy,
• rozsiahlejšie usmernenia k definícii geografického trhu vrátane podmienok na definovanie globálnych trhov, prístupu k hodnoteniu dovozu, ako aj prístupu Euróspej komisie k miestnym trhom vymedzeným spádovými oblasťami (napr. pri maloobchodnom predaji spotrebného tovaru),
• objasnenia, pokiaľ ide o kvantitatívne techniky, akým je napríklad malé, ale významné trvalé zvýšenie cien / test SSNIP, ktoré môže komisia použiť pri definovaní trhu,
• rozšírené usmernenia k možným zdrojom dôkazov a ich dôkaznej hodnote na základe relevantných skúseností komisie a jej prístupu k definícii trhu založenej na faktoch.