Aktuálne: Výmena občianskych preukazov

Do konca októbra t. r. požiadalo o vydanie občianskeho preukazu z dôvodu zmeny v čipe už takmer 56-tisíc Slovákov. O nový občiansky preukaz možno požiadať na ktoromkoľvek oddelení dokladov a nechať si ho doručiť na oddelenie dokladov najbližšie k bydlisku či pracovisku, prípadne kuriérom do vlastných rúk. Koniec platnosti certifikátov na podpis sa týka len držiteľov občianskych preukazov vydaných do 20. júna 2021. Nijako však neovplyvňuje ostatné digitálne funkcie dokladu – naďalej je možné prihlasovať sa ním do elektronickej schránky a používať e-služby, ktoré nevyžadujú elektronické podpisovanie.

Ak podpisujete zriedkavo, alebo len niektoré úkony, občiansky preukaz nie je potrebné meniť. Rezort informatizácie pripravil návrh vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie, ktorá to umožní aj dokladmi vydanými do 20. júna 2021. Podrobnosti budú zverejňované na Ústrednom portáli verejnej správy.Občianske preukazy vydávané v súčasnosti sú vydávané s platnosťou do 3. augusta 2031, čiže so skrátenou dobou platnosti. Podľa európskeho nariadenia o posilnení bezpečnosti totiž od augusta 2031 musí každý doklad totožnosti vydaný v krajine Európskej únie obsahovať biometrické údaje obdobne, ako je to pri cestovných pasoch. Ministerstvo vnútra je po technickej i procesnej stránke pripravené začať s vydávaním biometrických bezkontaktných občianskych preukazov aj skôr ako od 1. januára 2023.

Nový typ občianskeho preukazu má odlišný dizajn s duálnym rozhraním s množstvom bezpečnostných prvkov. Okrem iných pribudli napríklad reliéfne štruktúry mnohých údajov, ktoré presahujú povinné súčasti dokladu, napríklad podobizeň držiteľa, čím výrazne prispievajú k obmedzeniu falšovania dokladu. Rovnako ako doteraz má nový občiansky preukaz jeden čip, ktorý možno použiť s pomocou čítačky, ale po novom aj bezkontaktne napríklad pomocou mobilného čítacieho zariadenia s funkciou NFC, čiže rovnako ako platobnú kartu. Je teda pripravený pre používanie e-služieb cez mobil. Čip je chránený mechanizmami aktívnej a pasívnej autentifikácie. Jeho držiteľ si s pomocou voľne prístupných aplikácií bude môcť sám prečítať základné údaje o svojej osobe zapísané v čipe. Zaujímavý je pohľad na nový OP cez ÚV svetlo, kedy sa zobrazí voľným okom neviditeľný štátny znak vo farbách, alebo bezpečnostná grafika. Ministerstvo odporúča, ak je to možné, vyčkať na tento nový, najmodernejší typ dokladu.

Upozorňujeme: Nebezpečné parfumy a krém

Do systému Safety Gate / RAPEX (systém Európskej únie na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch) oznámili kontrolné orgány v Českej republike a vo Švédsku nové nebezpečné kozmetické výrobky. Predávať sa môžu aj v iných krajinách či prostredníctvom internetu.

Crema Viso NUTRIENTE Avena & Cera D'Api - telový krém značky MARIE LAURENT ML (výrobná dávka: 00180600 190607 Exp. 06/2022, čiarový kód: 8016543020056) zo Španielska má v zozname zložiek uvedenú zmes konzervačných látok Methylchloroisothiazolinone (5-chloro-2-metylo-2H-izotiazol-3-on) a Methylisothiazolinone (2-Metylo-2H-izotiazol-3-on), ktorá je povolená len do zmývateľných výrobkov. Môže tak spôsobiť u citlivých osôb alergické reakcie.

LPNF PINK - parfumovaná voda značky LAZELL®parfums (výrobná dávka: 27061730619 EXP. DATE 06/2022, čiarový kód: 5907814625298 z Poľska, Oud al shahamah - parfumovaná voda, Hawas for him a Emotrion - parfumy zo Spojených arabských emirátov ako aj Chastity por homme - parfum (výrobná dávka: R3022893, čiarový kód: 614514960011) zo Saudskej Arábie obsahujú zakázanú látku Butylphenyl methylpropional. Obdobne Ruh Alteeb - parfum (čiarový kód: 1451491001) zo Spojených arabských emirátov obsahuje nebezpečnú látku - Hydroxyisohexyl 3-cyclohexene carboxaldehyde (HICC, Lyral), kožný senzibilizátor, ktorý môže vyvolať alergické reakcie alebo kontaktnú dermatitídu.

EU: Ničivé požiare

Podľa výročnej správy o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2021 bolo minuloročné obdobie požiarov druhé najhoršie na území Európskej únie z hľadiska spálenej plochy (odkedy sa začali viesť záznamy v roku 2006) – hneď po roku 2017, kedy zhorelo vyše 10.000 km². V roku 2021 zhorelo vyše 5.500 km², čo je viac než dvojnásobok rozlohy Luxemburska, z toho 1.000 km² zhorelo v chránených oblastiach sústavy Natura 2000, ktorá funguje ako rezervoáre biodiverzity v EÚ. Tohtoročné požiare boli ešte ničivejšie než v roku 2021. V tomto roku už zhorelo 8.600 km² a deväť krajín zaznamenalo nové rekordy v rozlohe spálenej plochy. Od najhoršieho zaznamenaného obdobia požiarov v roku 2017 prírodné požiare zničili 35.340 km², čo je viac než rozloha Belgicka. Približne 35 % celkovej spálenej plochy, teda vyše 11.600 km², boli oblasti v sústave Natura 2000.

Hoci spálená plocha v roku 2022 dosiahla obrovské rozmery, počet ľudských obetí sa podarilo obmedziť vďaka preventívnym opatreniam v členských štátoch EÚ a v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany (UCPM). EÚ v roku 2021 ešte viac posilnila kapacitu tohto mechanizmu: navýšila prostriedky na hasenie požiarov zo vzduchu v snahe pomôcť krajinám počas obdobia požiarov. Túto podporu intenzívne využili krajiny zasiahnuté požiarmi v regióne Stredozemného mora v rokoch 2021 a 2022. Posilnenú kapacitu koordinuje Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie Európskeho úradu pre civilnú ochranu a humanitárnu pomoc. Spoločné výskumné centrum ponúka podporu v podobe včasných informácií o aktuálnych požiaroch. Pomáha nasadiť letecké hasičské prostriedky financované zo zdrojov EÚ tam, kde sú najviac potrebné.

Hlavné zistenia správy

• V roku 2021 sa zaznamenali požiare v 22 z 27 členských štátov, ktoré zničili celkovo 500 566 hektárov. Znamená to, že zhorela väčšia plocha než v roku 2020 (približne 340 000 ha), ale oveľa menšia plocha než v roku 2017, keď požiare zničili 1 milión ha.
• Za rok 2021 bolo podľa správy najhoršie zasiahnuté Taliansko, pokiaľ ide o zhorenú plochu. Za ním nasledujú Turecko, Portugalsko, Grécko, predovšetkým v mesiaci august, ako vyplýva z vnútroštátnych hlásení.
• Prírodné požiare vážne zasiahli chránené oblasti v európskej sústave Natura 2000. Celkovo v nej v roku 2021 zhorelo 102 598 ha (približne 20 % celkovej plochy všetkých lokalít sústavy Natura 2000). Je to menej než za uplynulé dva roky a o čosi menej než priemer posledných desať rokov.
• V roku 2021 pripadla takmer štvrtina zhorených oblastí v sústave Natura 2000 na Taliansko. Tesne za ním nasleduje Španielsko. Spoločne na tieto dve krajiny pripadá 45 % celkovej zasiahnutej plochy.
• V južnej Európe, kde sledované obdobia trvajú dlhšie, sa rozloha spálenej plochy v porovnaní s rokom 2020 zdvojnásobila. Z hľadiska priemernej veľkosti požiarov to bol druhý najhorší rok od roku 1986. Celkový počet požiarov bol pritom najnižší doteraz, čo znamená, že bolo o mnoho menej, ale zato oveľa väčších požiarov.
• Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany sa v roku 2019 rozšíril o nástroj rescEU. Ďalej sa tak posilnila jeho kapacita pomáhať krajinám v období požiarov v roku 2021. V roku 2022 sa platnosť nástroja predĺžila aj na obdobie požiarov v roku 2023.
• Len tento rok sa mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany aktivoval jedenásťkrát. Šesť krajín požiadalo o lietadlá, vrtuľníky a hasičov. Ide o druhý rok počas desaťročia, keď mechanizmus UCPM zaregistroval viac žiadostí o pomoc než doteraz.

Diabetes: Koľko Slovákov má cukrovku?

Z najnovšej štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií sa na Slovensku vlani liečilo vyše 355-tisíc diabetikov a do evidencie diabetológov pribudlo vyše 28-tisíc nových pacientov, prevažne s diabetes mellitus druhého typu. Dospelí pacienti sa najčastejšie liečili perorálnymi antidiabetikami (55,6 %), liečbu inzulínom podstúpilo 27,8 % pacientov a režimové opatrenia zahŕňajúce diétny režim či pohybové aktivity boli indikované u 16,5 % dospelých pacientov. Podávanie inzulínu bolo najčastejším spôsobom liečby (96 %) u detí a mladistvých do 18 rokov. Z chronických komplikácií a sprievodných chorôb sa u pacientov najčastejšie vyskytovali poruchy metabolizmu lipidov, nasledovala artériová hypertenzia, diabetická neuropatia a očné komplikácie. 

Konkrétne ku koncu minulého roka bolo v diabetologických ambulanciách systematicky sledovaných lekárom pre chronické ochorenie s rizikom jeho zhoršovania 355.819 pacientov s diabetes mellitus. V priebehu roka 2021 pribudlo 28.139 nových pacientov, ktorým bola diagnostikovaná cukrovka.  Z celkového počtu sledovaných osôb s cukrovkou malo 91,4 % osôb diabetes mellitus 2. typu. S diabetes mellitus 1. typu sa liečilo 7 % pacientov a 0,8 % pacientov bolo liečených na iné typy diabetes mellitus. Podiel 0,8 % predstavovali ženy s gestačným diabetes mellitus, ktorý vzniká v tehotenstve.

V roku 2021 bolo pre diabetes mellitus 2. typu sledovaných ných 325.084 osôb (5.981,6 prípadov na 100.000 obyvateľov). Medziročne vzrástol počet pacientov o 1,4 %, oproti roku 2009 to bolo o 7,2 %.  Diabetes mellitus 2. typu bol prvýkrát diagnostikovaný u 24.312 osôb (447,3 prípadov/100.000 obyvateľov), čo predstavuje najvyšší počet nových prípadov ochorenia od roku 2009. V porovnaní s rokom 2020 vzrástol počet novodiagnostikovaných osôb s týmto typom diabetu až o 31,3 %. Najviac nových prípadov ochorenia diabetes mellitus 2. typu bolo diagnostikovaných u seniorov vo vekovej skupine 75 až 79 rokov (1.156,9 prípadov na 100 000 obyvateľov danej vekovej skupiny) a 70 až 74 rokov (1.111,1 prípadov/100.000). Diabetologické ambulancie evidovali tiež 25.007 pacientov s diabetes mellitus 1. typu (460,1 prípadov na 100.000 obyvateľov). V rámci pozorovaného obdobia rokov 2009 – 2021 to bolo najmenej dispenzarizovaných osôb s týmto typom diabetu. Oproti roku 2020 klesol ich počet o 4,4 %.  Z celkového počtu 1.611 nových pacientov s diabetes mellitus 1. typu ich najviac pribudlo vo vekovej kategórii 30 – 34- rokov (44,6 prípadov/100.000 obyvateľov v danom veku) a 25 – 29- rokov (43,0 /100.000).

 

Bankroty: V októbri 2022 zbankrotovalo 900 občanov Slovenska

V medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím s 1.007 osobnými bankrotmi  počet aktuálnych bakrotov na Slovensku  klesol o 10,63 percenta, pričom počet osobných bankrotov medziročne klesá už štyri mesiace za sebou. Avšak v porovnaní so septembrom 2022, kedy zbankrotovalo 747 dlžníkov, ich v októbri bolo až o 20,48 percenta viac. Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca októbra 2022 bolo vyhlásených 66.055 osobných bankrotov obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v tomto roku do konca októbra zbankrotovalo 7.993 občanov.

„V októbri zbankrotovalo aj 82 dlžníkov bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Z celkového počtu zbankrotovaných dlžníkov v minulom mesiaci, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz, ich podiel predstavoval 9,11 percenta, čo je menej ako v predchádzajúcich mesiacoch. Najčastejšie uvádzanou adresou bydliska zbankrotovaných osôb boli ulice sv. Cyrila a Metoda v Senici so šiestimi dlźníkmi a Poštárka v Bardejove so 4 zbankrotovanými osobami,“ doplnila Ing. Jana Marková. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 892 konkurzov (99,11 percenta) a 8 dlžníkov (0,89 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v októbri 2022 ich bolo 62 (6,89 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 838 (93,11 percenta) na majetok nepodnikateľov. V októbri 2022 súdy zároveň zrušili 819 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 731 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 88 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku. Do registra diskvalifikácií v októbri nepribudol žiadny občan, avšak trom osobám bolooddlženie zrušené pre nepoctivý zámer.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v októbri 2022 ich pripadalo na mužov 534 (59,33 precenta) a na ženy 366 (40,67 percenta). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v októbri 2022, malo 2,81 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v októbri 2021 to bolo 3,23 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malovysokoškolské vzdelanie 1,64 percenta dlžníčok (v októbri 2021 to bolo 3,09 percenta). V októbri sa najväčšou skupinou bankrotujúcich mužov stali tridsiatnici s podielom 29,21 percenta a medzi ženami štyridsiatničky s podielm 30,05 percenta. V októbri 2021 najväčšiu skupinu predstavovali štyridsiatnici – medzi mužmi s podielom 31,50 percenta a medzi ženami s podielom 30,41 precenta. V októbri 2022 zbankrotovali aj dve osemdesiatničky. V desiatom mesiaci tohto roka súdy vyhlásili najviac osobných bankrotov v Nitrianskom – 168 a vPrešovskom kraji – 148. Najmenej ich bolo v Žilinskom – 68 a v Košickom kraji – 83. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v piatich krajoch, najviac v Košickom -o 39,86 percenta a v Žilinskom kraji - o 38,18 percenta. V troch krajioch počet osobných bankrotovmedziročne vzrástol, najviac v Trnavskom kraji – o 33,72 percenta.