EU: Krátkodobé prenájmy

Európska komisia prijala návrh nariadenia, na základe ktorého sa má zvýšiť transparentnosť krátkodobých prenájmov ubytovania, pokiaľ ide o identifikáciu a činnosť hostiteľov poskytujúcich krátkodobé ubytovanie, ako aj pravidlá, ktorými sa musia riadiť, a zjednodušiť sa má tiež registrácia hostiteľov. Noví pravidlá majú pomôcť vyriešiť aj súčasné roztrieštené poskytovanie údajov z on-line platforiem a v neposlednom rade predchádzať nezákonným ponukám.

Rezervácie krátkodobého ubytovania prinášajú hostiteľom a turistom výhody, avšak niektorým miestnym komunitám, ktoré si nemôžu dovoliť napríklad cenovo dostupné bývanie, spôsobujú vrásky na čele. Nové pravidlá majú zlepšiť zhromažďovanie a výmenu údajov medzi hostiteľmi a on-line platformami. To pomôže pri tvorbe účinných a proporcionálnych politík zameraných na riešenie výziev a možností súvisiacich s odvetvím krátkodobých prenájmov.

Nový navrhovaný rámec má tieto prínosy:

• Harmonizácia požiadaviek vnútroštátnych orgánov na registráciu hostiteľov a ich nehnuteľností ponúkaných na krátkodobý prenájom: registračné systémy budú musieť byť plne dostupné online a ľahko použiteľné. Mal by sa vyžadovať podobný súbor relevantných údajov o hostiteľoch a ich nehnuteľnostiach, čiže konkrétne „kto“, „čo“ a „kde“. Hostiteľ by mal po dokončení registrácie dostať jedinečné registračné číslo.

• Jasné pravidlá, ako zabezpečiť zobrazovanie a kontrolu registračných čísel: on-line platformy budú musieť uľahčiť hostiteľom zobrazovanie registračných čísel na svojich platformách. Takisto budú musieť náhodne kontrolovať, či sú hostitelia zaregistrovaní a uvádzajú správne čísla. Verejné orgány budú mať možnosť odobrať registračné číslo a požiadať platformy, aby vyradili ponuky hostiteľov, ktorí nedodržiavajú pravidlá.

• Efektívnejšia výmena údajov medzi on-line platformami a verejnými orgánmi: on-line platformy si budú musieť automaticky raz za mesiac vymieňať s verejnými orgánmi údaje o počte prenocovaní v prenájme a o počte hostí. V prípade malých platforiem a mikroplatforiem sa počíta s jednoduchšími možnosťami vykazovania. Verejné orgány budú môcť prijímať tieto údaje z „jednotných digitálnych kontaktných miest“ zriadených v každom štáte. To prispeje k cielenej tvorbe politík.

• Možnosť opakovaného použitia údajov v agregovanej forme: údaje získané na základe tohto návrhu v agregovanej forme prispejú k štatistikám o cestovnom ruchu, ktoré pripravuje Eurostat, a budú podkladom pre budúci európsky priestor pre údaje o cestovnom ruchu. Tieto informácie podporia rozvoj inovatívnych služieb súvisiacich s cestovným ruchom. 

 

• Vytvorenie účinného implementačného rámca: Členské štáty budú monitorovať vykonávanie tohto rámca transparentnosti a zavedú príslušné sankcie za nedodržanie povinností vyplývajúcich z nariadenia.

Poistenie: Najčastejšie chyby

Poistenie domácnosti má uzatvorené väčšina z nás, máme však správne vybraný produkt? Bez adekvátneho poistenia riskujeme veľké finančné straty a nemálo problémov. Akých najčastejších chýb sa dopúšťame pri poistení domu či bytu? 

1. Poistenie „pod cenu“: Kúpa bytu alebo domu je pre väčšinu ľudí ich najväčšou finančnou investíciou v živote. Ceny nehnuteľností v priebehu posledných rokov vzrástli o desiatky percent a v súčasnosti tak už nemusia reflektovať ich skutočnú hodnotu. Aby ste predišli rizika podpoistenia, aktualizujte si poistnú zmluvu, najmä, ak ste tak neurobili posledných päť rokov. Alebo si rovno uzatvorte nové poistenie nehnuteľnosti s tzv. automatickou indexáciou.
2. Podcenenie zariadenia bytu: Zatiaľčo cena nehnuteľností rastie, bežné zariadenie a vybavenie domácnosti sa opotrebovávajú a strácajú hodnotu. Aj preto si mnohí ľudia myslia, že ich poistiť netreba. Skontrolujte si, či naozaj máte uzatvorené poistenie domácnosti. Dobré poistenie vám v prípade poistnej udalosti garantuje vyplatenie takej poistnej sumy, ktorá pokryje náklady na nákup nových vecí.
3. Živly nechodia len po horách: Určite si ešte pamätáte udalosti zo začiatku leta v roku 2021, kedy juh Moravy postihlo ničivé tornádo. Živelné udalosti, aké sme donedávna poznali len zo záberov zahraničných televízií, sa pomaly stávajú realitou našich geografických šírok. Skontrolujte si poistnú zmluvu a limity krytia pre prípad živelných udalostí a v prípade potreby ich aktualizujte.
4. Nevidíte za múry svojho domova: Predstavte si, že z vašej strechy sa zosunie kus zľadovateného snehu rovno na susedovo auto. Alebo vytopíte byt pod vami či dokonca cukráreň vo vchode, ktorej majiteľ bude od vás žiadať ušlý zisk. Odporúča sa preto v rámci poistenia nehnuteľnosti alebo domácnosti uzatvoriť si aj poistenie zodpovednosti za škodu na zdraví a majetku voči tretím osobám, ktoré chráni všetkých rodinných príslušníkov v spoločnej domácnosti. 
5. Myslíte si, že zvládnete všetko: Každý, kto zažil väčšiu poistnú udalosť súvisiacu s bývaním, vám potvrdí, že najťažšie boli chvíle bezprostredne po jej vzniku. Všetko treba zachraňovať, upratovať, odpratávať, opravovať… Dobré poistenie domova nie je len o náhrade vzniknutých škôd. Zahŕňať by malo aj asistenčné služby, ktoré oceníte už len v takých „triviálnych“ momentoch, akými sú zabuchnuté dvere.

Upozorňujeme: Nebezpečné kliešte

V systéme rýchleho varovania pre potraviny a krmivá pribudlo oznámenie o nových nebezpečných výrobkoch. Ide o multifunkčné kliešte, značka FACKELMANN, 27 cm, 2 druhy, č.tovaru 230118-4, EAN kód 5903002301180 a č.tovaru 41118, EAN kód 4008033411189, obidva z Nemecka a dôvodom je  nevyhovujúci materiál na kontakt s potravinami.

V uvedených výrobkoch bola laboratórnou analýzou zistená migrácia primárnych aromatických amínov, čo je v rozpore s nariadením Európskej komisie č. 10/2011 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami. Výrobok bol na Slovensko distribuovaný spoločnosťou Fackelmann Polska Sp. z o.o., Poľsko do predajní Merkury Market. Predávať sa však môže aj v iných krajinách či prostredníctvom internetu.

Úrad verejného zdravotníctva SR v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Prešove zabezpečuje stiahnutie uvedených výrobkov z slovenského trhu. Spotrebiteľom sa odporúča, aby tieto výrobky nekupovali, už zakúpené výrobky nepoužívali a vrátili ich späť v mieste predaja.

EU: 3 miliardy eur pre čisté technológie

Európska komisia zverejnila tretiu výzvu na predkladanie projektov veľkého rozsahu v rámci inovačného fondu EÚ. Výzvou na predkladanie projektov veľkého rozsahu v roku 2022, ktorej rozpočet sa vďaka zvýšeným príjmom z aukcií emisných kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami zdvojnásobil na 3 miliardy eur, sa podporí zavádzanie priemyselných riešení na dekarbonizáciu Európy. Vďaka osobitnému zameraniu sa na priority plánu REPowerEU poskytne táto výzva dodatočnú podporu na ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív.

Z uvedenej výzvy sa budú financovať projekty zamerané na tieto témy: 

• všeobecná dekarbonizácia (rozpočet: 1 miliarda eur): inovačné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročných priemyselných odvetví, uskladňovania energie alebo zachytávania, využívania a ukladania uhlíka, ako aj produktov nahrádzajúcich produkty s vysokými emisiami uhlíka (najmä nízkouhlíkové motorové palivá, a to aj v námornej a leteckej doprave);
• vodík a inovatívna elektrifikácia v priemysle (rozpočet: 1 miliarda eur): inovačné projekty v oblasti elektrifikačných metód s cieľom nahradiť využívanie fosílnych palív v priemysle, ako aj výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov alebo zavádzania vodíka v priemysle;
• výroba čistých technológií (rozpočet: 700 miliónov eur): inovačné projekty v oblasti výroby komponentov a konečného vybavenia pre elektrolyzéry a palivové články, energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovanie energie a tepelné čerpadlá;
• stredne veľké pilotné projekty (rozpočet: 300 miliónov eur): vysoko inovačné projekty v oblasti prevratných alebo prelomových technológií zamerané na hĺbkovú dekarbonizáciu vo všetkých oprávnených sektoroch tohto fondu. Projekty by mali preukázať inováciu v prevádzkovom prostredí, neočakáva sa však ich demonštrácia prípadne komerčná výroba vo veľkom.

Nezávislí hodnotitelia budú tieto projekty posudzovať na základe miery ich inovatívnosti, potenciálu zabraňovať emisiám skleníkových plynov, prevádzkovej, finančnej a technickej vyspelosti, ako aj potenciálu ich rozšírenia a nákladovej efektívnosti. Do výzvy sa môžu zapojiť projekty, ktoré sa zrealizujú v členských štátoch EÚ, na Islande a v Nórsku, a to do 16. marca 2023. V prípade sľubných projektov, ktoré nie sú dostatočne zrelé na to, aby získali grant, môže pri ich vypracúvaní pomôcť Európska investičná banka. Projekty možno podávať cez portál financovania a ponúk EÚ, na ktorom sú k dispozícii podrobnejšie informácie o celom postupe. Žiadatelia budú informovaní o výsledkoch hodnotenia v druhom štvrťroku 2023. Udelenie grantov a podpis projektov sa uskutočnia v štvrtom štvrťroku 2023.

Bankroty: V treťom štvrťroku 2022 zbankrotovalo 2.239 Slovákov

V medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) s 2.663 osobnými bankrotmi to predstavuje pokles o 15,92 %. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, kedy od apríla do júna 2022 zbankrotovalo 2.545 dlžníkov, ich v tretej štvrtine tohto roka bolo menej o 12,02 %, čo mohlo byť spôsobené dovolenkovým obdobím a tým aj znížením kapacít na Centre právnej pomoci a súdoch. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca septembra 2022 zbankrotovalo 65.155 obyvateľov Slovenskej republiky.

„V septembri zbankrotovalo 76 ľudí s trvalým pobytom na obecných, miestnych, alebo mestských úradoch, z nich mužov bolo 50, čo predstavuje 65,79 %, a žien 26, teda 34,21 %. Celkovo ľudia bez domova predstavovali podiel až 10,30 % z celkového počtu osobných bankrotov. Zároveň sme medzi bankrotujúcimi dlžníkmi identifikovali 10 manželských párov a tri rodinné väzby. Od januára tohto roku sme už druhý krát zaznamenali relatívne vysoký výskyt zbankrotovaných žien vo veku od 70 do 89 rokov a predpokladáme, že výskyt osobných bankrotov u občanov vo vyšších vekových kategóriách sa bude zvyšovať“, upresnila uvádza Jana Marková. V septembri 2022 bolo na Slovensku vyhlásených 747 osobných bankrotov. V porovnaní so septembrom 2021 s 955 osobnými bankrotmi to predstavuje medziročný pokles o 21,78 %. V porovnaní s augustom 2022, v ktorom zbankrotovalo 774 dlžníkov, ich v deviatom mesiaci 2022 bolo o 3,49 % menej. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 738 konkurzov (98,80 %) a 9 dlžníkov (1,20 %) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v septembri 2022 ich bolo 61 (8,17 %) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 686 (91,83 %) na majetok nepodnikateľov. V septembri 2022 súdy zrušili 834 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 750 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 84 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku. Zároveň súdy zrušili oddlženie pre nepoctivý zámer jednej dlžníčke.  

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v septembri 2022 ich pripadalo na mužov 444 a na ženy 303. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži. V medziročnom porovnaní ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov vzrástol o 0,48 percentuálneho bodu (58,95 % v septembri 2021 vs. 59,44 % v septembri 2022). Podiel žien v septembri 2022 medziročne o 0,48 percentuálneho bodu klesol (41,05 % v septembri 2021 vs. 40,56 % v septembri 2022). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v septembri 2022, malo 4,05 % dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v septembri 2021 ich bolo 3,20 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,97 % dlžníčok (v septembri 2021 ich bolo 1,28 %). V septembri sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi medzi mužmi stali štyridsiatnici s podielom 31,31 % (32,50 % v septembri 2021) a medzi ženami tridsiatničky s podielom 29,70 % (31,63 % v septembri 2021). V deviatom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Prešovskom – 134 a v Trnavskom kraji – 123, naopak najmenej v Bratislavskom kraji – iba 25. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov vzrástol v troch krajoch, najviac v Prešovskom – o 28,85 % (zo 104 na 134). Vo všetkých ostatných krajoch počet osobných bankrotov medziročnej klesol, najviac v Bratisalvskom kraji – o 64,79 % (zo 71 na 25).