dTest: Nástrahy platieb mobilom

Dostali ste opäť SMS správu s informáciami o zaplatení, hoci ste na platbu nedali žiadny pokyn? Mali by ste jej venovať pozornosť, a to aj v prípade, že vám nebola odpočítaná vysoká čiastka. Nie je totiž výnimkou, že tieto platby sa strhávajú opakovane za využívanie služby, o ktorej ste dokonca nikdy nepočuli. Ako je to možné a ako môžeme takýmto platbám zabrániť?

Takzvané prémiové SMS nie sú lacná záležitosť – čiastka za jednu SMS môže byť aj viac než 10 EUR. „V praxi sa však stretávame najmä s nižšími opakujúcimi sa čiastkami,“ uvádza Eduarda Hekšová. Typické sú ponuky, kedy je prvý mesiac objednanej služby zadarmo a podobne. Službou v takomto prípade môže byť napríklad predplatné za hru alebo prístup k plateným stránkam na internete. Niekedy je touto službou napríklad lokalizácia telefónu. Objednávka môže v určitých prípadoch vzniknúť aj kliknutím na odkaz v on-line hre. Početnú skupinu však tvoria aj spotrebitelia, ktorí objednávku neurobili vôbec a čiastky sa im napriek tomu pravidelne strhávajú. 

S prípadmi, kedy spotrebiteľom prišla na mobilný telefón informácia o zrealizovanej platbe bez toho, aby v danej chvíli nejakú objednávku vykonali, sa spotrebiteľská poradňa dTestu stretáva veľmi často. Veľkú časť sťažností na opakujúce sa služby tvoria objednávky so starším dátumom, ktoré boli spoplatnené neskôr. Pokiaľ si spotrebitelia nič neobjednajú, nie sú, samozrejme, povinní nič platiť. V prípade sporu by spoločnosť musela preukázať, že bola uskutočnená objednávka. Napriek tomu nie je vhodné s riešením príliš dlho otáľať. Neznáme platby je najlepšie riešiť bezodkladne. Z našich skúseností môžeme potvrdiť, že spoločnosti peniaze po výzve často vrátia. „V rámci služby VašeStížnosti.cz evidujeme desiatky sťažností, ktoré sa s poskytovateľom služby vyriešili dohodou – predplatné sa ukončilo a strhnuté peniaze sa spotrebiteľom vrátili,“dodáva Eduarda Hekšová. Pokiaľ sa spotrebiteľovi strhávajú peniaze a on netuší za čo, mal by sa bezodkladne obrátiť na poskytovateľa služby alebo na svojho operátora, ktorý mu pomôže s ďalším postupom, ako situáciu vyriešiť.

Aktuálne: Ako ovplyvňuje inflácia vklady v bankách

Slováci mali celkovo v bankách uložených takmer 42,9 mld. Eur (stav ku koncu augusta 2022). Z toho ale až viac než 60 % predstavujú peniaze uložené na bežných účtoch, ktoré sú v objeme 27,2 mld. Eur. Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali zhruba 7,9 mld. EUR a z celkového objemu vkladov tak tvorili cca 18 %. A vklady s výpovednou lehotou, kam patria aj vkladné knižky, boli vo výške 2,1 mld. Eur a tvorili 5 % z vkladov obyvateľstva v bankách. Analýzu vkladov Slovákov a vplyv inflácie na naše úspory pripravila na základe údajov Národnej banky Slovenska a Štatistického úradu SR Jana Glasová.

V medziročnom porovnaní s augustom 2021 sa objem peňazí na bežných účtoch v bankách na Slovensku zvýšil o takmer 7 %. Termínované vklady ale naopak klesli o približne -11 % a vklady s výpovednou lehotou o cca -14 %. Úrokové sadzby sa dlhé roky držali na rekordne nízkych úrovniach. A kvôli tomu ľudia nechávali peniaze len na bežných účtoch a termínované vklady ich nelákali. Prípadne peniaze presúvali do podielových fondov, kde sa im lepšie zhodnocovali. Kríza ešte pridala ruku k dielu, keďže motivovala ľudí k tomu, aby si peniaze nechávali na bežných účtoch takpovediac “pre istotu”. Takže objem peňazí na týchto účtoch rástol a naopak, termínované vklady klesali. Situácia sa ale už začína pomaly meniť. V nadväznosti na zvyšovanie základnej sadzby Európskej centrálnej banky začínajú rásť aj úrokové sadzby na vkladových produktoch. A očakávame, že tento rast sadzieb bude aj naďalej pokračovať. Zatialčo vlani v auguste predstavovala priemerná úroková sadzba na “termiňákoch” s viazanosťou do 2 rokov len 0,95 %, takv auguste tohto roka vzrástla už na úroveň 1,46 % a aktuálne sú ešte vyššie.

 

Septembrová inflácia dosiahla medziročný rast až o 14,2 % a už siedmy mesiac po sebe sa drží na dvojcifernej hodnote. Zvyšovanie cien je ale dnes citeľné vo všetkých oblastiach nášho života. Za celý tento rok očakávame priemernú infláciu na úrovni okolo 12 %. Ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie však budeme čeliť od začiatku budúceho roka 2023, kedy sa do inflácie premietne zvýšenie regulovaných cien energií. Úroveň budúcoročnej inflácie bude závisieť hlavne od toho, aké ceny energií sa dohodnú pre domácnosti a aké opatrenia sa prijmú na zmiernenie dopadov drahých energií na domácnosti aj na firmy. V prípade, že prijaté opatrenia zamedzia extrémnemu nárastu cien energií, tak priemerná inflácia by sa v roku 2023 mohla pohybovať v rozmedzí 14 - 15 %. Aký vplyv má inflácia na naše úspory? Vysoká inflácia má negatívny vplyv na naše mzdy, dôchodky aj úspory. Znižuje totiž kúpnu silu peňazí, teda hodnotu toho, čo si za naše úspory budeme môcť kúpiť. Samozrejme platí, že čím je inflácia v krajine vyššia, tým väčšiu časť z našich úspor nám ukrajuje. Ak máme úspory napríklad vo výške 1 000 eur odložené doma „pod vankúšom“ alebo na bežnom účte, tak nám nezarábajú a v dôsledku inflácie sa nám tieto úspory znehodnocujú. Ak by priemerná inflácia v budúcom roku dosiahla úroveň 14 %, znamená to, že reálna hodnota týchto našich úspor bude na konci roka predstavovať cca 860 eur. Za rok teda stratíme 140 eur. Negatívny dopad inflácie na naše úspory môžeme zmierniť tak, že úspory nebudeme nechávať doma alebo na bežných účtoch, ale ich uložíme na termínované vklady alebo investujeme do podielových fondov, kde sa nám budú peniaze zhodnocovať. A ako inflácia ovplyvňuje dlhy a hypotéky? Inflácia má samozrejme vplyv aj na dlhy. Zvýhodňuje dlžníkov a znevýhodňuje veriteľov. Keď si to premietneme na hypotekárny trh, znamená to, že inflácia je výhodná pre tých, čo kupujú nehnuteľnosť na hypotéku. Je to dané tým, že splátka úveru v dôsledku inflácie časom klesá, pretože inflácia znižuje hodnotu peňazí. Klesá teda aj hodnota požičaných peňazí, ktoré budeme musieť vrátiť banke napríklad za 20 rokov.

EU: Akt o digitálnych trhoch

Nové nariadenie akt Európskej únie o digitálnych trhoch má ukončiť nespravodlivé praktiky spoločností, ktoré rozhodujú o prístupe iných v on-line platformovom hospodárstve. Európska komisia ho navrhla v decembri 2020 a Európsky parlament a Rada sa na ňom dohodli v rekordnom čase v marci 2022.

Akt o digitálnych trhoch zahŕňa kritériá na určenie, kedy sa on-line platforma považuje za „strážcu prístupu“. Ide o digitálne platformy, ktoré slúžia ako dôležitá brána prístupu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi, čo im umožňuje určovať si vlastné pravidlá a tým nepriaznivo ovplyvňovať digitálne hospodárstvo. Akt o digitálnych trhoch je reakciou na tieto skutočnosti a zahŕňa súbor povinností, ktoré takéto spoločnosti budú musieť dodržiavať. Takisto strážcom prístupu priamo zakazuje určité formy správania. Ako určiť, kto je strážcom prístupu? Spoločnosti prevádzkujúce jednu alebo viacero tzv. základných platformových služieb uvedených v akte o digitálnych trhoch sú strážcami prístupu, ak spĺňajú požiadavky uvedené v bodoch ďalej. Ide o tieto služby: on-line sprostredkovateľské služby (napr. obchody s aplikáciami), webové vyhľadávače, služby sociálnych sietí, určité služby odosielania rýchlych správ, služby platforiem na zdieľanie videí, virtuálni asistenti, webové prehliadače, služby cloud computingu, operačné systémy, on-line trhoviská a reklamné služby.

Akt o digitálnych trhoch sa na spoločnosť vzťahuje, ak spĺňa tieto tri hlavné kritériá: 

1. veľkosť, ktorá má vplyv na vnútorný trh: keď spoločnosť v Európskom hospodárskom priestore (EHP) dosiahne určitý ročný obrat a poskytuje základnú platformovú službu minimálne v troch členských štátoch EÚ;
2. kontrola nad dôležitou bránou medzi komerčnými používateľmi a konečnými spotrebiteľmi: keď spoločnosť poskytuje základné platformové služby 45 miliónom aktívnym konečným spotrebiteľom mesačne, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii a vyše 10 000 aktívnym komerčným používateľom so sídlom v EÚ ročne;
3. etablovaná a trvalá pozícia: ide o prípady, keď spoločnosť spĺňala druhé kritérium počas uplynulých troch rokov.

Akt o digitálnych trhoch obsahuje jednoznačný zoznam prikázaných a zakázaných činností, ktorý strážcovia prístupu budú musieť dodržiavať pri svojom každodennom fungovaní, aby zaručili spravodlivé a otvorené digitálne trhy. Vďaka týmto povinnostiam budú mať aj iné spoločnosti možnosť vstúpiť na trhy a byť konkurenciou strážcom prístupu na základe kvality svojich výrobkov, produktov a služieb, čo znamená, že budú mať aj väčší priestor na inováciu. Keď strážca prístupu používa praktiky, ako je uprednostňovanie svojich vlastných služieb alebo bránenie svojim vlastným komerčným používateľom v prístupe k spotrebiteľom, môže tým brániť hospodárskej súťaži, čo potom vedie k menšej inovácii, nižšej kvalite a vyšším cenám. Navyše ak strážca prístupu používa nekalé praktiky, ako je zavádzanie nespravodlivých podmienok prístupu k jeho obchodu s aplikáciami alebo zabraňovanie inštalácii aplikácií z iných zdrojov, je pravdepodobné, že spotrebitelia zaplatia za služby viac alebo nemôžu vôbec využívať výhody, ktoré by im mohli priniesť alternatívne služby.

Trend: Monitorovanie dát

Minulý rok sa minulo počas tzv. Black Friday víkendu 9,24 miliardy libier a ďalších 2,18 miliardy libier počas tzv. Cyber ​​Monday. S blížiacim sa tohtoročným Čiernym piatkom a Vianocami sa  elektronickí predajcovia snažia udržať náskok pred konkurenciou tým, že zvýšia využívanie externých údajov na prilákanie nových zákazníkov.

Nový výskum spoločnosti Oxylabs v spolupráci s CensusWide odhalil, že 85 % elektronických obchodov sa rozhodlo výraznejšie využívať údaje na prilákanie zákazníkov (vyše 1.000 vedúcich pracovníkov s rozhodovacou právomocou v Spojenom kráľovstve a USA, vrátane CTO, viceprezidentov pre inžinierstvo, riaditeľov pre údaje, vedúcich oddelenia Business Intelligence, vedúcich údajov a analytiky). Externé údaje, akými sú informácie, ktoré pochádzajú mimo spoločnosti a sú dostupné verejnosti, sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenných operácií medzi elektronickými predajcami, pre obchodných lídrov budú však počas zlatého štvrťroka ešte dôležitejšie. Vďaka získavaniu verejne dostupných údajov z webu budú organizácie schopné predpovedať dopyt spotrebiteľov, sledovať, čo robí konkurencia, a znižovať ceny v reálnom čase, aby prilákali zákazníkov. Môžu  monitorovať množstvo zásob a zistiť, aké produkty majú spotrebitelia radi a ktorým produktov sa vyhýbajú. Navyše, vďaka verejne dostupným informáciám z fór a sociálnych médií na webe budú obchodní lídri schopní rozobrať sentiment a predpovedať spotrebiteľské trendy, čo im umožní vylepšiť svoje biznis stratégie.

Na otázku, na čo organizácie využívajú externé údaje, 73 % respondentov uviedlo, že externé údaje používajú na prieskum trhu, zatiaľčo 66 % ich používa na predpovedanie spotrebiteľského dopytu, 56 % na monitorovanie konkurencie a 50 % na implementáciu dynamickej tvorby cien. „Teraz je to možné urobiť v reálnom čase automaticky. Táto myšlienka je základom dynamického oceňovania – stratégie, ktorá využíva flexibilné ceny založené na ponuke, dopyte v reálnom čase a na tom, čo si konkurenti účtujú za konkrétne produkty. Web scraping zvyčajne sleduje niekoľko faktorov súčasne, čo predajcom umožňuje kedykoľvek nastaviť konkurenčné ceny, čo je v tomto období nevyhnutné“, dodal Gediminas Rickevicius.

Multicloud: Ako využívať dáta na maximum

V roku 2024 sa bude 95 % podnikov v regióne Európy, Blízkeho východu a Afriky (EMEA) pozerať na svoje dáta ako na zdroj zisku, pričom 46 % ich bude považovať za významný zdroj – oproti dnešným 29 %. Vyplýva to z novej globálnej štúdie zverejnenej spoločnosťou VMware, Inc. Výskum Multi-Cloud Maturity Index oslovil takmer 3.000 obchodných a IT manažérov v celom regióne EMEA. Necelá polovica respondentov (47 %) rozhodne súhlasí s tým, že používanie viacerých cloudov im umožní maximálne využitie dát na inováciu – a zároveň riešenie problémov, akým je suverenita dát podľa národných a odvetvových predpisov. 

 

Práve suverenita dát patrí k najväčším výzvam, ktoré podniky musia riešiť – 95 % opýtaných pripúšťa, že predstavuje problém. Snaha vyťažiť z dát ekonomický úžitok prináša ďalšie výzvy. Medzi hlavné patrí bezpečnosť (35 %), nedostatok potrebných zručností (35 %), obtiažnosť prepojenia rôznych cloudových prostredí (31 %) a izolované ostrovy dát (27 %). Podniky musia tiež zlepšiť kontrolu nad svojimi prevádzkovými výdavkami a nákladmi na cloud, pričom 76 %, respektíve 74 % súhlasia s tým, že ide o problém, pokiaľ majú dáta prinášať skutočný obchodný úžitok.

Respondenti sa zhodujú (86 %), že výhody multicloudu – schopnosť využívať a riadiť rôzne typy privátnych, verejných, edge a suverénnych cloudov – ale prevažujú nad spomínanými problémami. Takmer polovica (46 %) sa domnieva, že multicloud má veľmi pozitívny vplyv na rast výnosov a 46 % tiež spomína jeho veľmi pozitívny vplyv na ziskovosť. Iba 4 % veria, že multicloud nehrá z hľadiska obchodného úspechu zásadnú úlohu. Čo je dobrá správa pre podniky v celej Európe, kde sa podľa Európskej komisie očakáva, že príspevok dátovej ekonomiky k HDP v Európskej únii a Veľkej Británii vzrastie do roku 2025 zo súčasných 2,6 % na 4,2 %.