EU: Okamžité platby do 10 sekúnd

Európska komisia prijala legislatívny návrh, na základe ktorého by sa mali všetkým občanom a podnikom s bankovým účtom v Európskej únii a krajinách EHP sprístupniť okamžité platby v eurách. Cieľom návrhu je zaistiť cenovo dostupné a bezpečné okamžité platby v eurách, ktoré sa budú bez problémov spracúvať v celej EÚ.

Okamžité platby umožňujú ľuďom previesť peniaze v ktorúkoľvek hodinu ktoréhokoľvek dňa do 10 sekúnd. Je to oveľa rýchlejšie oproti tradičným úhradám. Tie poskytovatelia platobných služieb prijímajú len v pracovných hodinách a na účet príjemcu dorazia až v nasledujúci pracovný deň, čo v určitých prípadoch môže trvať až tri kalendárne dni. Okamžité platby výrazne urýchľujú platobný styk a zvyšujú pohodlie spotrebiteľov, napríklad pri platení účtov alebo prijímaní naliehavých prevodov (v prípade urgentnej zdravotnej starostlivosti). Okrem toho pomáhajú výrazne zlepšiť tok peňažných prostriedkov a podnikom – najmä MSP vrátane maloobchodníkov – pomáhajú šetriť náklady. Odblokujú peniaze aktuálne zablokované v tranzite ako nezúčtované platby, ktoré sa tak budú môcť skôr použiť na spotrebu alebo investície (v ktorýkoľvek deň je zablokovaných takmer 200 miliárd eur). Začiatkom roka 2022 však na okamžité platby v EÚ pripadalo len 11 % všetkých úhrad v eurách. Cieľom tohto návrhu je odstrániť prekážky, ktoré bránia rozsiahlejšiemu využívaniu okamžitých platieb a s nimi spojených výhod.

Návrhom sa mení a modernizuje nariadenie o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) z roku 2012. Pre okamžité platby v eurách sa v ňom stanovujú štyri požiadavky: 

• univerzálne sprístupnenie okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb z EÚ, ktorí už ponúkajú úhrady v eurách, budú musieť do stanovenej lehoty začať ponúkať aj ich okamžitú verziu;
• cenová dostupnosť okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb budú musieť zabezpečiť, aby cena účtovaná za okamžité platby v eurách nepresahovala cenu účtovanú za tradičné, neokamžité úhrady v eurách;
• zvýšenie dôvery v okamžité platby, čiže poskytovatelia budú musieť overovať zhodu medzi číslom bankového účtu (IBAN) a menom príjemcu, ktoré poskytol platiteľ, aby bolo možné ešte pred uskutočnením platby upozorniť platiteľa na prípadnú chybu alebo podvod;
• odstránenie prekážok pri spracúvaní okamžitých platieb v eurách, pričom sa nezníži účinnosť preverovania osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. Namiesto toho, aby preverovali každú transakciu jednotlivo, budú poskytovatelia platobných služieb svojich klientov aspoň raz denne porovnávať so zoznamom sankcií EÚ.

 

Pôžičky: Nový účel

Postoj Slovákov k požičiavaniu peňazí je porovnateľný s minulými rokmi. Nad pôžičkou uvažuje viac ako tretina (38 %) opýtaných, z ktorej si na konkrétny cieľ dlhodobo uvažujepožičať 29 % a ďalších 29 % uvádza, že si v najbližšej dobe budú musieť požičať neplánovane. Tento rok sa však výraznejšie mení účel pôžičky. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa pre mBank zrealizoval prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos (prelom augusta a septembra 2022 medzi on-line populáciou SR vo veku od 25 do 60 rokov, N = 1 000 respondentov).

Aké plány majú Slováci so spotrebiteľskými pôžičkami? Približne 40 %  deklaruje, že si aktuálne vo svojej domácnosti požičať nepotrebuje a ďalších 22 % pôžičky odmieta. V oboch prípadoch ide najčastejšie o starších ľudí. Nad pôžičkou uvažuje 38 % opýtaných, z nich si na konkrétny cieľ dlhodobo uvažuje požičať 29 % a ďalších 29 % uvádza, že si počas jesene a zimy budú musieť požičať neplánovane. Približne 13 % respondentov, ktorí uvažujú o pôžičke, si plánuje svoje pôžičky konsolidovať a podľa možnosti navýšiť. Svoj cieľ či účel, na ktorý si pôvodne plánovali požičať, nakoniec odložilo 29% respondentov uvažujúcich o pôžičke. Postoj Slovákov k pôžičkám sa líši nielen z hľadiska veku, ale aj podľa dosiahnutého vzdelania. Zadlžovanie najviac odmietajú najmä ľudia so základným vzdelaním a s výučným listom. Práve táto skupina ľudí však uvádza, že aktuálne s peniazmi nevychádza príliš dobre. Naopak, najmenšiu averziu voči pôžičkám má skupina obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním a táto skupina má zároveň najmenšiu potrebu si požičať. 

V súvislosti s aktuálnou meniacou sa ekonomickou situáciou takmer pätina (19 %) opýtaných predpokladá, že si buď požičia alebo si svoje pôžičky bude konsolidovať. Približne tretina (29 %) uvádza, že s peniazmi vychádza skôr z mesiaca na mesiac a nie je si istá, čo prinesie premenlivá budúcnosť. Pozitívnou správou je, že viac ako pätina (2 1%) respondentov má vytvorenú trojmesačnú finančnú rezervu a v prípade potreby tak nečakané výdavky pokryje práve z nej. Zaujímavosťou je, že v aktuálnej ekonomickej situácii sú na finančnú rezervu nútení siahať aj Slováci s vyšším vzdelaním - stredoškolským a vysokoškolským. Práve zvyšujúce sa ceny energií sa premietnu aj do rodinných rozpočtov a premenia tak priority. Oproti minulým rokom sa totiž výraznejšie mení účel pôžičky. „Skupina Slovákov, ktorá si na jeseň alebo v zime bude musieť na niečo neplánovane požičať (11 %), tieto peniaze využije najčastejšie na poplatky a ročné vyúčtovanie za elektrinu a plyn (32 %), na bežnú dennú potrebu (22 %) a po novom tiež na investíciu do zmien využívania energií ako je napríklad výmena kotla, solárne panely či tepelné čerpadlá (17 %). Tí, ktorí pôžičku plánujú dlhodobejšie, investujú najmä do rekonštrukcie (32 %), kúpy auta (18 %) a zateplenia (16 %),“ hovorí Kateřina Veselá. Zatiaľčo nižšie príjmové skupiny budú musieť z pôžičky pokryť poplatky a ročné vyúčtovanie za energie, ľudia s vyšším vzdelaním požičané peniaze investujú skôr do rekonštrukcie a do zmeny využívania energií. Je teda zrejmé, že aktuálna ekonomická a energetická kríza má jasné dopady na populáciu a jej finančné zmýšľanie.

Výzva: 15 miliónov eur na inovácie

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) informuje o novej výzve v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre podnikateľské subjekty na podporu inovácií a technologického transferu. Na výzvu sú vyčlenené prostriedky z Európskej únie vo výške 15 miliónov eur. Výzva je vyhlásená ako uzavretá a žiadosti o nenávratný finančný príspevok je možné predložiť najneskôr do 30. decembra 2022 - a to plne elektronicky, vrátane jednotlivých príloh.

Zámerom je prostredníctvom vyhlásenej výzvy OPII-MH/DP/2022/9.5-35 podporiť realizáciu inovačných opatrení v mikro, malých, stredných aj veľkých podnikoch, výsledkom ktorých bude inovácia produktu alebo výrobného procesu. Nenávratne poskytnuté finančné príspevky sú určené na obstaranie výrobných zariadení a zariadení na poskytovanie služieb, technologických celkov a i. Intenzita pomoci je stanovená v závislosti od miesta realizácie projektu a veľkosti podniku žiadateľa, pričom je určená podnikateľom, ktorí plánujú realizovať projekty na celom území Slovenskej republiky s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Rozhodujúce je pritom miesto realizácie projektu, nie sídlo žiadateľa. Svojím zameraním má výzva prispieť k plneniu špecifického cieľa operačného programu Integrovaná infraštruktúra v oblasti rastu výskumno-vývojových a inovačných kapacít v priemysle a službách. Všetky potrebné informácie môžu záujemcovia získať na webovom sídle operačného programu opvai.sk v časti Výzvy Ministerstva hospodárstva SR a na mailovej adrese vyzvy@mhsr.sk. 

Operačný program Integrovaná Infraštruktúra (OPII) predstavuje programový dokument Slovenskej republiky na čerpanie pomoci z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v oblasti dopravy, informatizácie spoločnosti a podpory výskumu, vývoja a inovácií na roky 2014 – 2020 (Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja). Jeho globálnym cieľom je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, verejnej osobnej dopravy, informačnej spoločnosti, podpory výskumných, vývojových a inovačných kapacít a rozvoja malého a stredného podnikania.

EU: Program zhovievavosti

Európska komisia uverejnila usmernenia, ktorých cieľom je uľahčiť podávanie žiadostí o zhovievavosť zabezpečením väčšej transparentnosti, predvídateľnosti a prístupnosti pre potenciálnych žiadateľov o zhovievavosť. Program zhovievavosti ponúka spoločnostiam možnosť priznať, v súlade so zásadou dôvernosti, svoju účasť na karteli a spolupracovať s komisiou pri vyšetrovaní. Úspešný žiadateľ o zhovievavosť sa buď úplne vyhne potenciálne vysokej pokute, alebo sa pokuta výrazne zníži.

S cieľom uľahčiť žiadosti o zhovievavosť v komplexnom kontexte zhovievavosti sa Európska komisia rozhodla vydať usmernenie vo forme dokumentu s často kladenými otázkami, ktorý pomôže spoločnostiam a ich právnym poradcom.

V dokumente s často kladenými otázkami: 

• sa uvádzajú objasnenia týkajúce sa uplatňovania oznámenia o zhovievavosti a podrobnosti o právnej ochrane a výhodách, ktoré program zhovievavosti ponúka,
• sa stanovujú nové praktické opatrenia, ako napríklad konkrétni úradníci pre zhovievavosť, na ktorých sa spoločnosti alebo ich právni zástupcovia môžu obrátiť so žiadosťou o neformálne poradenstvo v súvislosti so zhovievavosťou alebo o usmernenie k predloženiu žiadosti o zhovievavosť,
• sa signalizuje zámer komisie diskutovať o potenciálnych žiadostiach o zhovievavosť bez spomínania konkrétnych mien/názvov, bez potreby uviesť odvetvie, zúčastnené strany alebo akékoľvek iné podrobnosti, ktorými by sa potenciálny kartel identifikoval. To potenciálnym žiadateľom umožní zistiť, či sa predmetné správanie pravdepodobne bude považovať za tajný kartel a či by jeho oznámenie komisii oprávňovalo žiadateľov využiť program. Táto možnosť bude obzvlášť užitočná, ak ide o nové správanie alebo ak nie je jasné, či patrí do rozsahu pôsobnosti oznámenia o zhovievavosti.

Radíme: Novela Zákonníka práce

Od 1. novembra 2022 začne platiť na Slovensku upravené znenie Zákonníka práce. Primárnym cieľom novelizácie je naplnenie európskych smerníc o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. Na najdôležitejšie zmeny upozornil portál Profesia.sk.

• Limitovaná skúšobná doba: pri pracovnom pomere na dobu určitú nesmie skúšobná doba prekročiť polovicu jeho trvania. Zároveň platí, že skúšobná doba trvá maximálne 3 mesiace, resp. u vedúcich zamestnancov ide o lehotu 6 mesiacov.
• Platená otcovská dovolenka: vznikol inštitút otcovskej dovolenky, a otec dieťaťa môže poberať materské v rozsahu 14 kalendárnych dní počas šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. A to aj v prípade, že materské či rodičovský príspevok sú vyplácané aj matke. Jednou zo zmien je aj vyššia ochrana pre otcov na otcovskej dovolenke voči jednostrannému ukončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
• Zákaz zasahovať do výkonu inej práce zamestnanca: nedovoľuje zamestnávateľovi obmedzovať zamestnanca vo výkone inej zárobkovej činnosti mimo určeného pracovného času.
• Poskytovanie informácii zamestnancom: ak zamestnanec pracuje na dobu určitú alebo kratší pracovný čas, a jeho pracovný pomer trvá vyše 6 mesiacov, má ukončenú skúšobnú dobu a požiada o trvalý pracovný pomer, zamestnávateľovi vzniká povinnosť písomne odôvodniť svoje rozhodnutie o tejto žiadosti v stanovenej lehote. Po novom to bude potrebné splniť do jedného mesiaca od podania žiadosti. Pre firmy s menej ako 50 zamestnancami platí, že vyjadrenie musí byť zamestnancovi doručené najneskôr do 90 dní. Brigádnici a pracovníci na dohodu budú vopred dostávať od zamestnávateľa písomne informácie o tom, kedy bude ich prítomnosť v práci vyžadovaná. Ak nebude pracovný rozvrh v súlade s písomnou informáciou, ktorá bola zamestnancovi poskytnutá, môže výkon práce odmietnuť. Výnimka platí, ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, že si zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, príp. priemerný týždenný pracovný čas nepresiahne tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov.
• Ochrana zamestnancov pred ukončením pracovného pomeru za uplatňovanie ich práv: týmto krokom chce úprava zákona eliminovať fakt, že sa na pracoviskách zamestnanci boja žiadať o nároky, ktoré im zo Zákonníka práce prislúchajú. Nechcú totiž, aby ich v budúcnosti zamestnávateľ z dôvodu uplatnených nárokov prepustil. Ak však dôjde k dôvodnému podozreniu, zamestnávateľ bude musieť preukázať, že skutočné dôvody ukončenia pracovného pomeru boli iné.
• Presnejšie definovaná lehota pre podanie žaloby na neplatnosť ukončenia pomeru: Štandardne je žalobu za neplatné ukončenie pracovného pomeru možné podať najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť. Zamestnávatelia a zamestnanci však nemali jasno v tom, či sa do dvojmesačnej lehoty zarátava aj predĺženie v dôsledku ochrannej doby. Po novom sa už na spomínané predĺženie prihliadať nebude.