EU: 50 miliónov eur pre mestá

Na podporu mestských inovácií a schopností miest budovať udržateľný rozvoj miest zverejnila Európska mestská iniciatíva výzvu v objeme 50 miliónov eur.  Má pretaviť do praxe základné hodnoty Nového európskeho Bauhausu (NEB): estetiku, udržateľnosť a inklúziu. Po prvých šiestich projektoch financovaných z programu Horizont Európa umožní realizáciu druhej generácie demonštračných projektov NEB. Európska mestská iniciatíva je súčasťou Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

Výzva je zameraná na projekty, ktoré podnecujú transformáciu v mestách a majú potenciál vytvárať investície a inšpirovať iné projekty politiky súdržnosti v súlade so zásadami NEB. Projekty musia súvisieť s týmito štyrmi témami: 

• výstavba a renovácia v duchu obehovosti a uhlíkovej neutrality,
• zachovanie a transformácia kultúrneho dedičstva,
• prispôsobenie a premena budov v záujme cenovo dostupných riešení v oblasti bývania,
• regenerácia mestských priestorov.

Z EFRR sa bude financovať 80 % nákladov vybraných projektov. Každý projekt môže získať až 5 miliónov eur. Z časti týchto finančných prostriedkov sa podporí prenos inovačných riešení do iných európskych miest s cieľom dosiahnuť ešte väčší vplyv, a to najmä v mestách a regiónoch, ktoré najviac potrebujú podporu transformácie smerom k zelenej budúcnosti. Z dlhodobejšieho hľadiska podporované mestské orgány vytvoria partnerstvá v oblasti prenosu s tromi ďalšími mestami, ktoré budú mať záujem o zopakovanie celých projektov alebo ich častí. Výzva je otvorená do polovice januára 2023.

 

SR: Vyššie nemocenské, ošetrovné, materské aj tehotenské

V budúcom roku bude Sociálna poisťovňa na Slovensku vyplácať vyššie maximálne sumy štyroch druhov nemocenských dávok: nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, od ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenského poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú. 

Ak budete dočasne práceneschopným v roku 2023, maximálna výška nemocenského na deň bude 43,79507000 eura. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa v budúcom roku vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1.313, 90 eura a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to bude 1.357,70 eura. Maximálne denné ošetrovné v roku 2023 bude 43,79507000 eura. Dávka ošetrovné (nie pandemické ošetrovné), ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 613,20 eura. Pri dlhodobom ošetrovnom, ktoré môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní, bude jeho maximálna výška 1.313,90 eura mesačne (pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci), resp. 1.357,70 eura mesačne (pri 31 kalendárnom mesiaci).

Maximálne denné materské dosiahne hodnotu 59,72055000 eura. Znamená to, že materské bude Sociálna poisťovňa vyplácať maximálne vo výške 1.791,70 eura mesačne (pri 30-dňovom mesiaci) alebo vo 1.851,40 eura mesačne (pri 31-dňovom mesiaci). Podobne vzrastie aj maximálna výška dávky tehotenské. Jej maximálna denná suma bude predstavovať 11,94411000 eura, to znamená, že budúce mamičky dostanú najviac 358,40 eura mesačne (pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci), resp. 370,30 eura mesačne (pri 31 kalendárnom mesiaci).

Trend: Rast psychických porúch

V minulom roku pacienti na Slovensku vyhľadali psychiatrické ambulancie najmä kvôli afektívnym poruchám. Podľa údajov spracovaných Národným centrom zdravotníckych informácií medziročne vzrástol počet novodiagnostikovaných pacientov s poruchami príjmu potravy až o 31,3 %. Najviac hospitalizácií si naďalej vyžiadala porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu.

 

Psychiatrické ambulancie na Slovensku v roku 2021 vyšetrili 377.200 osôb (694,1/10.000 obyvateľov), čo predstavuje nárast o 3,5 % oproti predchádzajúcemu roku. Najčastejším dôvodom ambulantnej liečby boli afektívne poruchy, ktoré boli diagnostikované u 32,2 % zo všetkých vyšetrených osôb (223,2/10.000 obyvateľov). Nasledovali neurotické stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktoré sa týkali 27,0 % osôb (187,6/10.000) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických, ktoré tvorili 19,7 % (137,1/10.000) zo všetkých vyšetrených osôb. Najvyšší počet pacientov s psychickou poruchou evidovali ambulancie v Bratislavskom kraji (879,0 osôb/10.000 obyvateľov kraja), Košickom kraji (779,3/10.000), Banskobystrickom kraji (749,1/10.000) a Prešovskom kraji (748,9/10.000). 

V roku 2021 bola psychická porucha diagnostikovaná prvýkrát v živote 63.083 osobám (116,1 osôb/10.000 obyvateľov), čo predstavuje medziročný nárast o 3,4 %. Novodiagnostikovaní pacienti boli najčastejšie liečení pre neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy s počtom 18.442 pacientov (33,9 osôb /10.000 obyvateľov), organické duševné poruchy vrátane symptomatických s počtom 15.331 pacientov (28,2 osôb/10.000) a afektívne poruchy s počtom 11.627 pacientov (21,4 osôb /10.000 obyvateľov). V posledných piatich rokoch prišlo k významnému nárastu počtu novodiagnostikovaných pacientov pri niektorých menej častých psychických poruchách. V skupine porúch príjmu potravy (dg. F50.0 – F50.9) narástol počet pacientov s diagnózou zistenou prvý krát v živote o 31,3 % oproti roku 2020. Poruchy príjmu potravy zaznamenávajú v posledných rokoch kontinuálny nárast, vzhľadom na 5-ročný priemer stúpol ich počet v roku 2021 o 37,7 %. Podobne medziročne vzrástli novodiagnostikované prípady porúch psychického vývinu o 24,5 %, v porovnaní s päťročným priemerom tento nárast predstavuje 22,2 % .

Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo v roku 2021 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených 37.482 hospitalizácií (68,9/10.000 obyvateľov). Najviac hospitalizácií si podobne ako v predchádzajúcich rokoch vyžiadala porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu (25,8 % zo všetkých hospitalizácií). Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (21,0 %), afektívne poruchy (14,4 %) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (14,0 %). Po prepočte hospitalizácií na počet obyvateľov podľa pohlavia boli viac hospitalizovaní muži (80,0/10.000 mužov) ako ženy (58,2/10.000 žien). Najvýraznejšia prevaha mužov (27,5/10 000 mužov; 8,4/10.000 žien) bola pri hospitalizáciách s poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu. Pri druhej najčastejšej skupine diagnóz schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi taktiež mierne prevažovali muži (15,7/10.000 mužov; 13,2/10.000 žien). Ženy boli častejšie hospitalizované s diagnózami afektívne poruchy (12,4/ 10.000 žien; 7,3/10.000 mužov) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (10,5/10.000 žien; 8,7/10.000 mužov). Pri takmer polovici všetkých ukončených hospitalizácií (46,5 %) strávili pacienti v nemocničnom zariadení menej ako 14 dní. Najdlhšiu hospitalizáciu (viac ako 180 dní) si vyžiadali najmä pacienti so skupinou diagnóz schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi.

Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži (59,1 %) a slobodné ženy (39,3 %). Podľa pracovného stavu a pohlavia sa najviac hospitalizácií týkalo nezamestnaných mužov (29,3 %) a žien starobných dôchodkýň (28,3 %). Vzhľadom na vzdelanie bol zaznamenaný najvyšší počet hospitalizácií u mužov so stredoškolským vzdelaním bez maturity (34,4 %) a u žien so stredoškolským vzdelaním s maturitou (30,9 %). Najviac hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami (podľa územia trvalého bydliska pacienta) bolo v Košickom kraji (96,0/10.000 obyvateľov kraja), Trenčianskom kraji (78,0/10.000) a Prešovskom kraji (66,7/10.000).

EU: Migrácia a azyl v roku 2022

Prvá správa o migrácii a azyle v Európskej únii bola prijatá v septembri 2021. Druhá správav  roku 2022 sa týka všetkých aspektov riadenia migrácie a štrukturálnej reformy legislatívneho rámca. Predstavuje aj reakciu Európskej únie na ruskú inváziu na Ukrajinu, zameranú na privítanie tých, ktorí utiekli pred vojnou a praktické uplatnenie práva na dočasnú migráciu v EÚ.

Európska komisia permanentne monitoruje vývoj na hlavných migračných trasách: 

• Naďalej je najčastejšie využívaná trasa cez centrálne Stredozemie. Takmer všetky príchody smerovali do Talianska, pričom Malta zaznamenala výrazný pokles.
• Počet neregulárnych príchodov po trase cez východné Stredozemie sa v porovnaní s rokom 2021 zdvojnásobil, a to najmä v dôsledku zvýšeného migračného tlaku na Cypre, a v súčasnosti predstavuje približne 60 % príchodov po tejto trase.
• Na trase cez západné Stredozemie/atlantickej trase zostávajú Alžírsko a Maroko/západná Sahara hlavnými krajinami odchodov do pevninského Španielska a na Kanárske ostrovy.
• Na západobalkánskej trase bolo v prvých ôsmich mesiacoch roka 2022 odhalených viac ako 86.000 neregulárnych prekročení hraníc, čo je takmer trikrát viac ako v roku 2021 a viac ako desaťnásobok celkového počtu v rovnakom období v roku 2019. Vzhľadom na prudký nárast počtu prichádzajúcich migrantov Komisia monitoruje situáciu prostredníctvom siete Blueprint so zvýšenou ostražitosťou a zintenzívňuje spoluprácu s partnermi na západnom Balkáne, ako aj s najviac postihnutými členskými štátmi EÚ s cieľom riešiť túto situáciu.
• Situácia na východnej hranici s Bieloruskom je naďalej stabilná, pričom počet neregulárnych prekročení hraníc je výrazne nižší ako na vrchole krízy inštrumentalizácie v roku 2021.
  

V aktuálnej správe sa hodnotí dosiahnutý pokrok a kľúčový vývoj v oblasti migrácie a azylu za posledný rok, pričom sa zdôrazňuje najmä: 

• Bezprecedentná solidarita EÚ s Ukrajinou: Európa vôbec prvou aktiváciou smernice o dočasnej ochrane bezprecedentne privítala milióny ľudí, ktorí utekajú pred útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine; zriadila sa platforma solidarity a vykonával sa desaťbodový plán koordinovanej európskej reakcie.
• Silné riadenie vonkajších hraníc: Ako hlavná súčasť prístupu paktu sa veľký dôraz kládol na zabezpečenie riadenia vonkajších hraníc zavádzaním novej architektúry a interoperability IT; podnikli sa dôležité kroky pri zriaďovaní spoločného systému EÚ pre návrat, medzi ktoré patrí aj vymenovanie koordinátora pre návrat a presadzovala sa strategická a štruktúrovaná vízová politika.
• Spolupráca s medzinárodnými partnermi: V uplynulom roku EÚ zintenzívnila svoje úsilie o vzájomne prospešnú spoluprácu v oblasti migrácie. EÚ je vedúcim globálnym aktérom a darcom, pokiaľ ide o zlepšovanie ochrany a pomoci násilne vysídleným osobám a ich hostiteľom, záchranu životov a kladenie základov pre trvalé riešenia. Zároveň sa dosiahol pokrok pri riešení otázok návratov, readmisie, riadenia hraníc a prevádzačských sietí v partnerstvách s kľúčovými tretími krajinami, ktoré odrážajú rovnováhu medzi ich potrebami a záujmami EÚ.
• Boj proti hybridným hrozbám: Včasná, rozhodná a jednotná komunikácia EÚ s partnermi môže priniesť pôsobivé výsledky, o čom svedčí reakcia na zneužívanie migrantov bieloruským režimom. Komisia spolupracovala s krajinami pôvodu a tranzitu, ako aj s leteckými spoločnosťami a orgánmi civilného letectva na vytvorení koalície na boj proti tomuto hybridnému útoku.

 

Hovorme o jedle: Jubilejný 10. ročník

Do jubilejného 10. ročníka súťažno - vzdelávacieho projektu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Centra rozvoja znalostí o potravinách s názvom Hovorme o jedle sa prihlásilo rekordných 559 základných škôl na Slovensku. Žiaci sa môžu do projektu zapojiť v štyroch oblastiach, a to v súťažno - vzdelávacej aktivite Hovorme o jedle, v literárnej súťaži Záleží na tom, čo viem o potravinách; výtvarnej súťaži Chutné maľovanie a fotografickej súťaži s názvom Očami gurmána.

Počas desiatich rokov sa projektu podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory zúčastnilo okolo 4000 slovenských základných škôl. S pribúdajúcim množstvom potravín sa podľa slov ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozefa Bíreša zvyšuje aj riziko dovozov nekvalitných a nebezpečných výrobkov. „Aktuálne nás zamestnáva obrovský škandál s technickým olejom pri výkrme poľskej hydiny. My na jednej strane síce upozorníme spotrebiteľa, aby zvážil kúpu poľského mäsa. Na druhej strane však spotrebiteľ musí skutočne porozumieť, prečo lacné potraviny, často zahraničné, neznamenajú automaticky aj potraviny kvalitné a bezpečné. Práve preto potrebujeme spoločnosť vzdelávať aj v oblasti produkcie a významu slovenských potravín. Zmenu názoru na výživu nášho organizmu za pár mesiacov nedosiahneme. Je to skutočne práca na celý život," zdôraznil Bíreš.

„Naši poľnohospodári a potravinári chcú využiť dôsledky súčasnej situácie na hlbšie zamyslenie sa mladých ľudí, žiakov základných škôl, aby pochopili, čo všetko znamená produkcia na Slovensku vyrobených potravín. Musíme viesť spotrebiteľov už od útleho detstva k nákupu slovenských potravín a k zamedzeniu plytvania s potravinami, na ktoré ich mnohé reklamy v médiách vyzývajú," doplnil Daniel Molnár.