Aktuálne: Zdravotné poisťovne a ich benefity

Porovnávač benefitov zdravotných poisťovní tretí rok po sebe zrealizoval prieskum o spokojnosti slovenských poistencov s ich zdravotnou poisťovňou. Súkromné poisťovne sú spontánne vnímané pozitívnejšie ako štátna, najviac totiž uvažujú o zmene poisťovne poistenci Všeobecnej štátnej zdravotnej poisťovne (VŠZP), a to až 16 % z nich. Pri súkromných poisťovniach je to takmer o 50 % menej (ZP Dôvera 8 %, ZP Union 10 %). Oproti minulému roku tak počet poistencov VŠZP uvažujúcich o zmene stúpol dvojnásobne (8 % v roku 2021).

Najčastejším dôvodom zmeny sú pre poistencov štátnej zdravotnej poisťovne VŠZP atraktívne výhody a benefity v inej poisťovni (48 %). Ďalšími významnými dôvodmi celkovo pre všetkých poistencov je snaha mať celú rodinu poistenú v jednej poisťovni (16 %) a odporúčania priateľov a známych (12 %). O-line dotazník v prieskume pre porovnávač Asisto.sk vyplnilo v septembri 2022 takmer 1.300 respondentov. Priemerne 37 % poistencov deklaruje, že v tomto roku využilo benefity a výhody zdravotných poisťovní. V porovnaní s rokom 2020 (50 %) má využívanie benefitov prekvapivo klesajúcu tendenciu, aj keď sa ich ponuka u všetkých poisťovní rozširuje a vylepšuje. Nadpriemerne využívajú benefity poistenci Dôvery, niektorý z benefitov využil takmer každý druhý z nich. U štátnej VŠZP je to len jedna tretina, podobne ako u poisťovne Union. Zisťoval sa aj názor poistencov na náročnosť podmienok na uplatnenie benefitov. Ako extrémne náročné na uplatnenie ich deklarujú poistenci VŠZP, naopak za jednoduché na uplatnenie ich považujú poistenci Unionu a Dôvery. Medzi najvyužívanejšie u všetkých troch poisťovní patria už tradične zubný benefit, vrátenie doplatku za lieky, dodatočné zľavy na zľavových portáloch, benefity pre deti (baby box, okuliarové rámy pre deti, zubný benefit pre deti) a preventívne prehliadky nad rámec zákona.

Pri zisťovaní spontánneho vnímania jednotlivých zdravotných poisťovní mali respondenti uviesť 2 slová, ktoré ich spontánne napadnú pri názve jednotlivých zdravotných poisťovní. Najviac slov s negatívnou konotáciou sa vyskytlo u štátnej VŠZP (9), v prípade súkromnej poisťovne Dôvera to boli len 2 slová a pri poisťovni Union dokonca len jedno. Naopak pri slovách s pozitívnou konotáciou, ktoré uvádzali poistenci, bola najpozitívnejšie vnímaná Dôvera, Union a následne VŠZP. Štát aktuálne chystá prostredníctvom novely zákona o zdravotných poisťovniach viaceré zmeny, ktoré sa majú dotknúť aj procesu prepoistenia. Podľa aktuálneho návrhu poistenec, ktorý sa rozhodne pre zmenu poisťovne, bude musieť požiadať svoju pôvodnú o akceptačný list a svoj podpis na novej prihláške notársky overiť, čo je spoplatnená služba. Až 40 % respondentov považuje tieto pripravované zmeny za zbytočnú byrokraciu a 25 % za vyťahovanie peňazí od poistencov. Len asi jedna štvrtina respondentov zmeny akceptuje. V podobnom duchu sa vyjadrili aj Asociácia na ochranu práv pacientov SR, či jednotlivé súkromné poisťovne, ktoré tieto kroky považujú za obmedzenie práv pacientov na zmenu zdravotnej poisťovne.

EU: Nový prístup k odhaľovaniu rakoviny

V roku 2020 bola v Európskej únii diagnostikovaná rakovina odhadom u 2,7 milióna ľudí. Počas života aktuálne ochorie na rakovinu každý druhý občan EÚ a len polovica všetkých pacientov prežije. Európska komisia predstavila nový prístup, ktorým chce podporiť členské štáty pri zvyšovaní miery využívania skríningu rakoviny. Je súčasťou systému skríningu rakoviny v EÚ, ktorý sa má predložiť v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine. Cieľom je zvýšiť počet skríningov, ktoré zahrnú viac cieľových skupín a viac typov rakoviny, pričom dôraz sa bude klásť na odhaľovanie rakoviny v počiatočnom štádiu.

Odporúčanie, ktoré vychádza z najnovšieho dostupného vedeckého vývoja a dôkazov, podporí členské štáty s cieľom zabezpečiť, aby bol skríning do roku 2025 ponúknutý 90 % obyvateľov EÚ, ktorí spĺňajú podmienky na skríning rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka. V novom odporúčaní sa takisto rozširuje organizovaný populačný skríning rakoviny tak, aby zahŕňal rakovinu pľúc, prostaty a za určitých okolností rakovinu žalúdka. Na zavádzanie nových odporúčaní je k dispozícii finančná podpora. Približne 38,5 milióna eur je vyčlenených v rámci programu EU4Health a 60 miliónov eur v rámci programu Horizont Európa. Okrem toho navrhne Komisia dodatočné financovanie skríningu rakoviny v rámci programu EU4Health v roku 2023. Ďalšia podpora môže byť poskytnutá aj z európskych regionálnych, kohéznych a sociálnych fondov.

S cieľom uľahčiť cielenejší a menej invazívny skríning sa v odporúčaní:

• rozširuje cieľová skupina pre skríning rakoviny prsníka na ženy vo veku od 45 do 74 rokov (v porovnaní so súčasnou vekovou skupinou od 50 do 69 rokov),

• odporúča, aby sa testovanie na ľudský papilomavírus (HPV) vykonávalo u žien vo veku od 30 do 65 rokov každých 5 alebo viac rokov s cieľom zistiť rakovinu krčka maternice, pričom sa zohľadní stav očkovania proti HPV,

• vyzýva na vykonávanie triediacich testov na rakovinu hrubého čreva a konečníka u ľudí vo veku od 50 do 74 rokov prostredníctvom imunochemického testu stolice s cieľom indikovať potenciálne následné endoskopické alebo kolonoskopické vyšetrenie.

Na základe najnovších dôkazov a metód sa v odporúčaní organizovaný skríning rozširuje na ďalšie tri druhy rakoviny:

• testovanie na rakovinu pľúc u ťažkých fajčiarov a bývalých fajčiarov vo od veku od 50 do 75 rokov,

• testovanie mužov vo veku do 70 rokov na rakovinu prostaty na základe vyšetrenia prostatického špecifického antigénu (PSA) a zobrazovacej magnetickej rezonancie (MRI) ako následného vyšetrenia,

• skríning na zistenie prítomnosti baktérie Helicobacter pylori a sledovanie prekanceróznych lézií žalúdka v oblastiach s vysokou incidenciou rakoviny žalúdka a vysokou úmrtnosťou.

V odporúčaní sa osobitná pozornosť venuje rovnakému prístupu ku skríningu, potrebám konkrétnych sociálno-ekonomických skupín, osôb so zdravotným postihnutím a ľudí žijúcich vo vidieckych alebo odľahlých oblastiach, aby sa skríning rakoviny stal realitou v celej EÚ. Rovnako dôležité je zabezpečiť primerané a včasné diagnostické postupy, liečbu, psychologickú podporu a následnú starostlivosť. V odporúčaní sa ďalej zavádza pravidelné a systematické monitorovanie skríningových programov vrátane rozdielov prostredníctvom európskeho informačného systému o rakovine a registra nerovností v oblasti onkologických ochorení. Na podporu jeho vykonávania sa vypracujú usmernenia EÚ o skríningu rakoviny a jej liečbe s finančnou podporou z programu EU4Health v oblasti rakoviny pľúc, prostaty a žalúdka. Existujúce usmernenia EÚ týkajúce sa rakoviny prsníka, hrubého čreva a konečníka a rakoviny krčka maternice sa budú pravidelne aktualizovať.

Trend: Dovolenka navyše

Dovolenkové dni nad rámec zákona sú stále rozšírenejšie aj na Slovensku. Podľa analýzy portálu Platy.sk sa zvýšil podiel zamestnancov, ktorí majú od svojho zamestnávateľa extra dovolenkové dni. Tento benefit je najpopulárnejší v bankách a firmách, ktoré sa zameriavajú na finančníctvo.

Takmer 16 percent, to je aktuálny podiel pracovníkov na Slovensku, ktorým zamestnávateľ poskytuje dovolenkové dni nad rámec zákona. Potvrdzuje to najnovšia analýza portálu Platy.sk. K výraznejšiemu nárastu v rozšírenosti tohto benefitu došlo najmä v posledných dvoch rokoch. Oproti roku 2020 dnes má extra dovolenku o zhruba dve percentá viac Slovákov. Dovolenka navyše je najviac rozšírená v hlavnom meste a okolí. V týchto končinách ju má k dispozícií viac než 22 percent zamestnancov a zamestnankýň. Na druhom mieste je región na druhej strane Slovenska. V Košickom kraji je to zhruba 17 percent. Najnižší podiel ľudí s týmto benefitom možno vidieť v Prešovskom kraji. K dispozícii ho tu má iba 8 percent pracovníkov a pracovníčok.

Kde pracuje najväčšia časť zamestnancov a zamestnankýň, ktorí majú k dispozícii platenú dovolenku navyše? Na vrchole rebríčka sú zamestnávatelia v oblasti bankovníctva a finančníctva. Tento benefit má k dispozícii až 46 percent ľudí, ktorí pracujú pre firmy, čo pôsobia v tejto sfére. Na ďalších miestach skončili firmy podnikajúce v oblasti dodávky elektriny a plynu, poisťovníctva, či štátnej a verejnej sfére. Na úplnom spodku rebríčka skončili reštaurácie, bary a jedálne. Štatistiky v tomto prípade prezrádzajú, že takýto benefit je pri tomto type zamestnávateľov skôr výnimočný. K dispozícii ho má iba 1,55 percenta pracovníkov a pracovníčok. Extra voľno nad rámec zákona nie je ako benefit častý ani vo firmách, ktoré sa zameriavajú na predaj či opravu automobilov a motocyklov či výrobu kovov, textilu alebo papierenských výrobkov.

Upozorňujeme: Krypto a investičné podvody

Podvodníci sa opäť snažia vylákať od Slovákov peniaze, dokonca rovno prístup k ich účtu. Podľa Slovenskej sporiteľne vo veľkom pribúdajú krypto alebo investičné podvody. Začína to reklamou parazitujúcou na domácej alebo svetovej celebrite chváliacou sa zbohatnutím vďaka investovaniu. Ak na ňu kliknete a registrujete sa, podvodníci vás kontaktujú s ponukou na výhodné investovanie. Sám tak dobrovoľne prevediete peniaze na rôzne krypto burzy, prípadne vám podvodník pomáha zrealizovať „obchod“ cez vzdialený prístup.

Peniaze však v skutočnosti neprevádzate na svoj krypto účet na burze, ale na účet podvodníka. Ak si chcete neskôr vybrať svoje financie, nielenže žiadne nedostanete, ale môžete prísť aj o ďalšie úspory. Scenárov je viacero. Buď útočníci žiadajú od klienta ďalšie peniaze na zaplatenie daní či na iné poplatky, alebo ak doteraz nemali možnosť vzdialeného prístupu, vyžiadajú si ho dodatočne, napríklad pod zámienkou prepojenia bankového účtu s burzou a podobne. Pribúdajú tiež telefonáty klientom, ktorých hlasový automat vyzýva na stlačenie čísla jeden, vďaka čomu ich dokáže prepojiť na osobu žiadajúcu od klienta bankové údaje. Na tieto prípady upozorňuje aj Polícia SR. „Vieme o takých, kde osoba na druhej strane linky naviguje klienta na stiahnutie aplikácie Bitpanda, do ktorej si majú podvedení zaregistrovať platobnú kartu. Ak klient potvrdí platbu mobilnou aplikáciou alebo SMS kľúčom, v podstate urobí nákup kryptomien pre podvodníkov,“ upozorňuje Ján Adamovský.

Napriek tomu, že banka robí maximum na ochranu peňazí svojich klientov, v tomto prípade nemá na ne takmer žiadny dosah. „Ak aj platbu odchytíme ako podozrivú a klient ju potvrdí vo všetkých krokoch, musíme mu povoliť jej zrealizovanie. Okrem toho je pre nás takmer nemožné rozoznať, či si klient posiela peniaze na svoj krypto účet alebo bol zmanipulovaný,“ vysvetľuje Ján Adamovský. Nejde pritom o maličkosť, zvyčajne sa takto „investované“ sumy pohybujú v tisícoch až desiatkach tisíc eur. Slovenská sporiteľňa eviduje aj prípady podvodných telefonátov informujúcich o zablokovaní alebo zneužití identity klienta či dokonca spáchaní trestného činu. Podvodné telefonáty sa usilujú vylákať prístup k bankovému účtu či zneužiť osobné údaje, ktoré môžu viesť napríklad až k úverovému podvodu.

EU: Nové pravidlá kybernetickej bezpečnosti

Návrh nového aktu Európskej komisie o kybernetickej bezpečnosti na ochranu spotrebiteľov a podnikov pred produktmi s nedostatočnými ochrannými prvkami je prvým právnym predpisom tohto druhu na úrovni Európskej únie, ktorým sa zavádzajú povinné požiadavky na kybernetickú bezpečnosť výrobkov s digitálnymi prvkami počas ich celého životného cyklu. Digitálne produkty, akými sú bezkáblové aj káblové výrobky a softvér, by tak mali byť pre spotrebiteľov v EÚ bezpečnejšie. Z sa má tiež zodpovednosť výrobcov, nakoľko budú povinní poskytovať podporu pri zabezpečení a softvérovej aktualizácii na riešenie zraniteľností, a spotrebiteľom tak zaručia dostatok informácií o kybernetickej bezpečnosti produktov, ktoré si kupujú a používajú.

Každých 11 sekúnd zasiahnu niektorú organizáciu na svete ransomvérové útoky. Odhadované celosvetové ročné náklady v dôsledku kyberkriminality dosiahli v roku 2021 5,5 bilióna eur (podľa Cybersecurity Ventures v správe Spoločného výskumného centra 2020: „Kybernetická bezpečnosť – naša digitálna opora, európska perspektíva“). Zabezpečenie vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti a zníženie zraniteľnosti digitálnych produktov, ktorá je jednou z hlavných príčin úspešnosti útokov, sú dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Pretože máme stále viac inteligentných a prepojených produktov, kybernetický incident v jednom produkte môže ovplyvniť celý dodávateľský reťazec, čo môže vážne narušiť hospodárske a sociálne aktivity na celom vnútornom trhu, ohroziť bezpečnosť či dokonca aj životy.

Opatrenia v dnešnom návrhu vychádzajú z nového legislatívneho rámca pre právne predpisy EÚ o výrobkoch a stanovujú:

a) pravidlá uvádzania produktov s digitálnymi prvkami na trh s cieľom zaručiť ich kybernetickú bezpečnosť;

b) základné požiadavky na navrhovanie, vývoj a výrobu produktov s digitálnymi prvkami a povinnosti hospodárskych subjektov v súvislosti s týmito produktmi;

c) základné požiadavky na procesy riešenia zraniteľnosti zavedené výrobcami s cieľom zaručiť kybernetickú bezpečnosť produktov s digitálnymi prvkami počas celého životného cyklu a povinnosti hospodárskych subjektov v súvislosti s týmito procesmi. Výrobcovia budú takisto musieť nahlasovať aktívne využívané zraniteľné miesta a incidenty;

d) pravidlá dohľadu nad trhom a ich presadzovanie.

Zodpovednosť sa má presunúť na výrobcov, ktorí musia zaručiť súlad produktov s digitálnymi prvkami na trhu EÚ s bezpečnostnými požiadavkami. Pravidlá tak majú byť prínosom pre spotrebiteľov a občanov aj pre podniky využívajúce digitálne produkty, pretože sa vďaka nim zvýši transparentnosť bezpečnostných vlastností, podporí dôvera v produkty s digitálnymi prvkami a zaručí lepšia ochrana základných práv ako ochrana súkromia a údajov. Navrhované nariadenie sa bude vzťahovať na všetky produkty, ktoré sú priamo alebo nepriamo pripojené k inému zariadeniu alebo sieti. Existujú určité výnimky pre produkty, u ktorých sú už požiadavky na kybernetickú bezpečnosť stanovené v platných pravidlách EÚ týkajúcich sa napr. zdravotníckych pomôcok, letectva alebo automobilov.

Návrh aktu o kybernetickej bezpečnosti teraz preskúmajú Európsky parlament a Rada. Keď sa prijme, hospodárske subjekty a členské štáty budú mať dva roky, aby sa prispôsobili novým požiadavkám. Výnimkou z tohto pravidla je povinnosť výrobcov nahlasovať aktívne využívané zraniteľné miesta a incidenty, ktorá by sa uplatňovala už jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti, pretože si vyžaduje menej organizačných úprav než ostatné nové povinnosti. Komisia bude akt o kybernetickej bezpečnosti pravidelne revidovať a informovať o jeho uplatňovaní.