Upozorňujeme: Telefonáty z Interpolu

Polícia SR upozornila na nové podvodné volania na sociálnej sieti, kde sa venuje hoaxom a podvodom. Ide o údajné telefonáty z Interpolu či polície, pričom ale tieto inštitúcie s občanmi takto nekomunikujú. Ako to prebieha?

Podvodníci volajú zo slovenského čísla. Polícia zistila, že ich je viacero, preto nie je možné kontakt jasne špecifikovať. V telefóne sa po zodvihnutí ozve monotónny hlas, ktorý často rozpráva lámavou angličtinou. Predstaví sa ako príslušník Slovak Police Force alebo Interpolu a tvrdí, že sa niekto s vaším občianskym preukazom dopustil trestného činu, alebo že s vašou ID kartou evidujú problém. Pritom sa vyhráža, že ak nebudete spolupracovať, zabavia vám všetok majetok do 45 minút. Podvodník zároveň zavádza, že je na vás vydaný zatykač. Hovory majú podľa polície rôzne verzie, každopádne, žiadna z nich nie je pravdivá. Podvodníci môžu pri hovoroch využívať automat. To znamená, že budú telefonovať aj z čísla niekoho, koho má človek uloženého v zozname a ten o tom ani nemusí vedieť, spraví to zaňho robot.

Ak vám podvodník zatelefonuje, polícia radí hovor ihneď zložiť a ďalej s nimi nekomunikovať. Osobám na druhej strane linky netreba poskytovať ani svoje osobné údaje. V prípade, že podvodník volá viackrát z toho istého čísla, polícia odporúča číslo zablokovať. Vyzýva tiež, aby ľudia o podvodníkoch povedali svojim známym. Ak sa stanete obeťou trestného činu, ihneď kontaktujte políciu. Polícia daný podvod monitoruje a rovnako sa ním aj zaoberá.

EU: Zmena klímy

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že v rokoch 1990 až 2020 zaniklo v dôsledku odlesňovania 420 miliónov hektárov lesa, čo je oblasť väčšia ako Európska únia. Spotreba v EÚ predstavuje približne 10 % globálneho odlesňovania. Palmový olej a sója tvoria viac ako dve tretiny. V októbri 2020 Európsky parlament využil svoju právomoc stanovenú v zmluve a požiadal Európsku komisiu, aby predložila právne predpisy na zastavenie globálneho odlesňovania spôsobeného EÚ.

V boji proti celosvetovej zmene klímy a strate biodiverzity europarlament požaduje, aby obchodníci zabezpečili, že výrobky predávané v Európskej únii nebudú pochádzať z odlesnenej alebo znehodnotenej pôdy. Plenárne zasadnutie prijalo svoju pozíciu k návrhu komisie na nariadenie o výrobkoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu. Novým zákonom by sa obchodným spoločnostiam uložila povinnosť overiť (tzv. „náležitá starostlivosť“), či tovar predávaný v EÚ nebol vyrobený na odlesnenej alebo znehodnotenej pôde kdekoľvek na svete. Tým by sa spotrebiteľom zaručilo, že výrobky, ktoré kupujú, neprispievajú k ničeniu lesov vrátane nenahraditeľných tropických lesov, a tým by sa znížil príspevok EÚ k zmene klímy a strate biodiverzity. Poslanci tiež chcú, aby obchodníci overili, či sa tovar vyrába v súlade s ustanoveniami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a či rešpektuje práva pôvodného obyvateľstva.

Návrh komisie sa vzťahuje na hovädzí dobytok, kakao, kávu, palmový olej, sóju a drevo vrátane výrobkov, ktoré obsahujú, ktorými boli kŕmené alebo ktoré boli použité na ich výrobu (napr. koža, čokoláda a nábytok). Parlament chce zahrnúť aj bravčové mäso, ovce a kozy, hydinu, kukuricu a gumu, ako aj drevené uhlie a výrobky z potlačeného papiera. Poslanci tiež trvajú na tom, že výrobky sa nesmú vyrábať na pôde odlesnenej po 31. decembri 2019, teda o rok skôr, ako navrhla komisia. Parlament si tiež želá, aby sa na finančné inštitúcie vzťahovali dodatočné požiadavky s cieľom zabezpečiť, že ich činnosti nebudú prispievať k odlesňovaniu. Hoci žiadna krajina alebo komodita nebudú zakázané, spoločnosti, ktoré uvádzajú výrobky na trh EÚ, by boli povinné vykonávať náležitú starostlivosť s cieľom vyhodnotiť riziká vo svojom dodávateľskom reťazci. Môžu napríklad využívať nástroje satelitného monitorovania, audity v teréne, budovanie kapacít dodávateľov alebo testovanie izotopov s cieľom skontrolovať, odkiaľ výrobky pochádzajú. Orgány EÚ by mali prístup k relevantným informáciám, ako sú zemepisné súradnice. Anonymizované údaje by boli prístupné verejnosti.

Na základe transparentného posúdenia by komisia musela do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia klasifikovať krajiny alebo ich časti na tie s nízkym, štandardným alebo vysokým rizikom. Výrobky z nízkorizikových krajín budú podliehať menšiemu počtu povinností.

SR: Zamestnanosť a mzdy v júli

Nominálne mesačné mzdy v júli 2022 na Slovensku podľa Štatistického úradu SR medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach, no v dôsledku inflácie prišlo reálne k ich poklesu. Zamestnanosť vo väčšine odvetví rástla, ale v najväčšom sektore z hľadiska počtu zamestnancov, v priemysle, klesol počet zamestnancov už piaty mesiac za sebou. Predbežné údaje o zamestnanosti, ktoré poskytujú hlavne veľké podniky, v júli 2022 potvrdili medziročný rast počtu zamestnaných osôb v 9 spomedzi 10 sledovaných odvetví ekonomiky.

Počet osôb zamestnaných v ubytovaní v júli 2022 narástol o 12,4 %, čo bol najvyšší nárast zamestnanosti na Slovensku. V reštauráciách a pohostinstvách počet zamestnaných osôb stúpol o 8,3 % a v odvetví informácií a komunikácie o 5,5 %. Nižší nárast zamestnanosti (do 5 %) bol v maloobchode, v predaji a oprave motorových vozidiel, doprave a skladovaní, vo veľkoobchode, stavebníctve a vo vybraných trhových službách. V priemysle, ktorý však zamestnáva najväčší počet ľudí, poklesla zamestnanosť o 1,1 %. V súhrne za sedem mesiacov tohto roka zamestnanosť medziročne vzrástla v 9 z 10 sledovaných odvetví, najvýraznejšie v ubytovaní o 11 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,1 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 5 %. Mierny úbytok sa prejavil len v priemysle, o 0,5 %.

Priemerná nominálna mesačná mzda v júli 2022 medziročne vzrástla vo všetkých desiatich odvetviach ekonomiky. Dvojciferne rástli mzdy v stavebníctve (o 11,3 % na 915 eur) a v ubytovaní (o 10,8 % na 971 eur). Najpomalšie rástli mzdy zamestnancov pracujúcich v reštauráciách a pohostinstvách (o 1,5 % na 622 eur). V priemysle mzdy vzrástli o 7 % na 1.327 eur. Vysoký rast spotrebiteľských cien (inflácie) spôsobil vo všetkých odvetviach pokles reálnych miezd. Najvýraznejší, o takmer 11 % bol zaznamenaný v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Reálna mzda sa znížila o viac než 8 % vo vybraných trhových službách a vo veľkoobchode, o viac ako 6 % v informáciách a komunikácii a predaji a oprave motorových vozidiel. V priemysle klesla o 5,8 %. V priemere za sedem mesiacov roka 2022 sa nominálna mesačná mzda medziročne zvýšila najvýraznejšie v ubytovaní o 22,3 % (dosiahla 901 eur). Dvojciferne rástli nominálne mzdy aj v maloobchode o 11,4 %, stavebníctve a predaji a oprave motorových vozidiel zhodne o 10,6 %. Najnižší rast nominálnej mzdy zaznamenali vybrané trhové služby o 4,7 % (1 220 eur). V dôsledku vysokej inflácie od začiatku roka 2022 reálna mzda vzrástla veľmi mierne v maloobchode (o 0,1 %) a výraznejšie v ubytovaní (o 9,9 %). Sektor ubytovania má však dlhodobo nízke mzdy a aktuálne rieši nedostatok pracovnej sily. Ostatné sledované odvetvia zaznamenali pokles reálnej mzdy, najvýraznejší, viac ako 5 %, mali vybrané trhové služby a informácie a komunikácia.

Aktuálne: Školské pomôcky

Slovenské rodiny si na školské potreby nepožičiavajú, tento rok si však výrazne priplatili. Napriek rastúcim cenám drvivá väčšina slovenských domácností nakúpila školské potreby pre deti v rámci bežných výdavkov alebo úspor, teda bez toho, aby si musela požičiavať. Spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) zistila, že na výbavu do školy potrebuje úver len 6 % slovenských rodín.

Ženy si na školské potreby pre deti požičiavajú rovnako ako muži. Najčastejšie ide o pôžičky v rámci širšej rodiny. Požičiavajú si najmä ľudia v strednom veku (25 až 34 rokov a 45 až 54 rokov) a tí, ktorí žijú vo viacčlenných domácnostiach. Rodičia, ktorí potrebujú pôžičku na školské pomôcky pre svoje deti, sú zvyčajne zamestnaní a žijú na východnom Slovensku. „Inflácia sa samozrejme nevyhla ani cenám školských potrieb. Ceny základných pomôcok pre žiakov prvých ročníkov sa medziročne zvýšili približne o 15 %. V našom prieskume sme však zistili, že niektoré rodiny si na školskú výbavu pre svoje deti musia požičať viac ako 200 eur. Absolútna väčšina slovenských rodičov však obstará školské potreby pre svoje deti bez pôžičky, nanajvýš s menšou pomocou širšej rodiny,“ uvádza Jaroslava Palendalová.

Na školské pomôcky si najčastejšie požičiavajú rodičia pracujúci v poľnohospodárstve a lesníctve alebo zamestnanci v zdravotníctve. Na výbavu do školy si požičiavajú najmä ľudia so základným vzdelaním alebo vyučení bez maturity. „Potreba pôžičky na školské potreby pre deti samozrejme súvisí s čistým príjmom domácnosti. Na školské pomôcky si teda požičiavajú najmä rodičia, ktorí uvádzajú, že ich rodinný rozpočet často nepokrýva ani najlacnejšie potraviny a oblečenie. Rodiny, ktoré potrebujú pôžičku na tento účel, sú často bez úspor a majú aj iné záväzky po splatnosti,“ dodáva Jaroslava Palendalová. Aj keď rodičia boli veľmi sporiví, za výbavu pre prváčika zaplatili minimálne 175 až 200 eur. Ďalšie výdavky zahŕňajú školské výlety, exkurzie alebo povinné kurzy, ako aj krúžky a iné mimoškolské aktivity. Rodiny, ktorých príjmy a úspory nestačia na nákup školských pomôcok pre deti, majú možnosť obrátiť sa na rôzne neziskové a charitatívne organizácie alebo si kúpiť lacnejšiu výbavu z druhej ruky. Zároveň štát vypláca rodičom prvákov jednorazový zvýšený príspevok na dieťa vo výške 106,33 eura. Rodičia oň nemusia žiadať, štát ho posiela automaticky spolu s prídavkami na dieťa.

EU: Environmentálna prax

Európska komisia uverejnila tretie preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov, kľúčový nástroj na podávanie správ, ktorým sa podporuje presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia a zvyšuje informovanosť o význame vykonávania environmentálnych pravidiel. Preklenutie priepasti medzi tým, o čom sa rozhoduje na úrovni únie, a tým, čo sa vykonáva v praxi, je nevyhnutné na to, aby sa zabezpečili dobré výsledky v oblasti životného prostredia pre občanov a aby sa zachovali rovnaké podmienky pre podniky a zároveň vytvárali príležitosti pre hospodársky rozvoj.

Súčasný stav v hlavných oblastiach environmentálnej politiky

• Biodiverzita v EÚ naďalej klesá. Medzi biotopy, ktorých stav patrí k najhorším v celej EÚ, sa zaraďujú poloprírodné trávne porasty, rašeliniská, močiare a mokrade. Lesy sú pod obrovským tlakom a väčšina členských štátov musí zintenzívniť úsilie o dokončenie svojich sústav Natura 2000.

• Voda: cesta k dosiahnutiu dobrého stavu vodných útvarov je pomalá a niektoré členské štáty meškajú s prijatím kľúčových nástrojov na riešenie tohto problému, najmä plánov manažmentu povodí. Podobne sa od členských štátov vyžaduje, aby včas prijali svoj plán manažmentu povodňového rizika s cieľom lepšie riadiť povodňové riziká vo svojej krajine. Okrem toho vykonávacie predpisy týkajúce sa pitnej vody v niektorých krajinách naďalej vyvolávajú obavy. Vykonávanie pravidiel EÚ týkajúcich sa dusičnanov a úpravy komunálnych odpadových vôd bolo z dôvodu nedostatočného plánovania a infraštruktúry pomalé, a to aj napriek dostupnosti finančných prostriedkov EÚ.

• Obehové hospodárstvo: hoci väčšina členských štátov má zavedené vnútroštátne stratégie a akčné plány obehového hospodárstva, medzi mierami produktivity zdrojov a využívania obehových materiálov členských štátov sú značné rozdiely. Mierou produktivity sa meria, ako efektívne hospodárstvo využíva zdroje vo výrobe, zatiaľ čo mierou obehového využívania materiálov sa meria podiel materiálov, ktoré sa zhodnocujú a vracajú do hospodárstva. Na zlepšenie potenciálu recyklovateľnosti plastov, stavebných materiálov a textílií treba prijať ďalšie opatrenia. Významným problémom vo všetkých členských štátoch zostáva predchádzanie vzniku odpadu a v niektorých krajinách je stále potrebné riešiť nevyhovujúce skládky.

• Znečisťovanie ovzdušia predstavuje pre Európanov stále veľký zdravotný problém. Členské štáty musia systematicky a konzistentne plniť požiadavky na monitorovanie kvality ovzdušia, aby bolo možné lepšie presadzovať čisté ovzdušie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Dosiahnutie súladu si vyžaduje prísne opatrenia, najmä prechod na udržateľnú mobilitu poháňanú obnoviteľnými zdrojmi energie, zavedenie nízkoemisných poľnohospodárskych techník, a to aj v prípade chovu hospodárskych zvierat a hospodárenia s hnojom a hnojivami.

• Klíma: celkovo existuje dobrá úroveň vykonávania právnych predpisov v oblasti klímy v celej EÚ; teraz je dôležité dohodnúť sa na balíku opatrení na splnenie cieľa – 55 % stanoveného v právnom predpise v oblasti klímy na rok 2030 a vykonávať ho. Úsilie o adaptáciu na zmeny klímy v každom členskom štáte a na úrovni EÚ sa však musí zintenzívniť, aby bolo možné zvládnuť tvrdú realitu narastajúcich klimatických vplyvov. Primerané opatrenia na prevenciu a/alebo minimalizáciu škôd spôsobených zmenou klímy prinášajú významné hospodárske, environmentálne a sociálne prínosy.

Mnohé členské štáty musia zabezpečiť, aby bolo k dispozícii viac finančných prostriedkov na pokrytie investičných potrieb v rámci environmentálnych cieľov a priorít. V rámci tohto preskúmania sa po prvýkrát v prípade každého členského štátu porovnávajú dostupné finančné prostriedky na vykonávanie environmentálnych právnych predpisov s investičnými potrebami. Investičné potreby v EÚ na splnenie environmentálnych cieľov predstavujú 110 miliárd eur ročne. Takmer dve tretiny nedostatku environmentálnych investícií súvisia s riešením všeobecného znečistenia a ochranou vodných útvarov a hospodárenia s nimi.

Prispôsobenie a posilnenie administratívnych kapacít členských štátov má pre zabezpečenie dodržiavania a vykonávania právnych predpisov EÚ zásadný význam a zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti na vnútroštátnej úrovni je nevyhnutné na vykonávanie environmentálnych právnych predpisov. Ide o piliere environmentálnej správy. Vo väčšine členských štátov je stále priestor na zlepšenie prístupu verejnosti k súdom v súvislosti s napadnutím rozhodnutí, úkonov alebo opomenutí, a to najmä v oblastiach plánovania týkajúcich sa vody, prírody a/alebo kvality ovzdušia. Väčšina členských štátov takisto musí lepšie informovať verejnosť o jej právach na prístup k spravodlivosti.