RUZ: Novela obchodného registra

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) vyzvali koaličných poslancov, aby posunuli povinnosť nahlásenia identifikačných údajov spoločníkov do obchodného registra na neskorší termín. Doplnenie údajov malo prebehnúť automaticky, avšak napokon sú nútené realizovať podania na obchodný register tisícky štatutárov a spoločníkov, čo spôsobuje zbytočné finančné, administratívne a časové náklady podnikateľom aj štátu samotnému.

Novelou zákona o obchodnom registri (č. 403/2021 Z. z.) sa zaviedol mechanizmus automatického doplnenia identifikačných údajov (tzv. stotožnením) osôb v určitom právnom postavení (štatutár, spoločník atď.) do obchodného registra tak, aby sa pre zapísané osoby v čo najväčšom možnom rozsahu eliminovala povinnosť podať návrh na zápis týchto údajov. Prax však ukázala, že identifikačné údaje (napríklad rodné čísla) v mnohých prípadoch automaticky doplnené neboli, a to aj vtedy, keď takáto identifikácia možná bola. Ide o situácie, kedy rovnaká fyzická osoba figuruje na viacerých pozíciách v spoločnosti, napr. ako spoločník a konateľ zároveň. V takýchto prípadoch bola osoba stotožnená v postavení konateľa, v postavení spoločníka však stotožnenie tej istej fyzickej osoby neprebehlo. V prípadoch, kde automatizované doplnenie identifikačných údajov neprebehlo správne, sú spoločníci tieto údaje nútení obchodnému registru dodatočne oznámiť najneskôr do 30. 9. 2022, pričom návrh je nutné podať výhradne elektronicky. Naviac tým, ktorí si túto povinnosť v stanovenej lehote hrozí pokuta do výšky 3.310 eur. „Komplikovanosť a ťažkopádnosť elektronickej komunikácie so štátom spolu s krátkou lehotou na realizáciu oficiálneho podania vytvárajú enormný tlak na podnikateľov, čo predstavuje pre nich významnú administratívnu a finančnú záťaž“, uviedol Jozef Špirko.

Doplnenie údajov totiž vyžaduje personálne kapacity ako aj adekvátne odborné znalosti. Prílohou návrhu na zápis zmeny musí byť množstvo dokumentov, aj úradne overených. Malí a strední podnikatelia, ktorí častokrát nedisponujú požadovanými odbornými znalosťami na vyplnenie zmenového formulára sú tak nútení obrátiť sa so zápisom jedného identifikačného údaju na advokátske kancelárie, čím sa tento zdanlivo jednoduchý úkon zásadne predražuje, hoci sám o sebe je bez poplatku. „Vyzývame preto koaličných poslancov, aby rýchlou novelou zákona o obchodnom registri posunuli povinnosť nahlásenia identifikačných údajov štatutárov a spoločníkov do obchodného registra na neskorší termín“, dodáva Jozef Špirko. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) zároveň apelujú na zodpovedné rezorty (vnútra a spravodlivosti), aby v budúcnosti nezaťažovali podnikateľov administratívnymi povinnosťami, ktoré i v zmysle zákona proti byrokracii (č. 117/2018) vedia zabezpečiť sami.

Zlý priestor - vyššia miera absencií

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je hluk druhá najčastejšia environmentálna príčina zdravotných problémov na svete, ihneď po znečistení ovzdušia. Švédska spoločnosť Ecophon odhaduje, že na Slovensku má kvalitne vyriešenú priestorovú akustiku len menej ako pätina kancelárií. Vhodná priestorová akustika nie je samozrejmosťou ani v novších kancelárskych priestoroch. Početné štúdie pritom poukazujú na negatívny vplyv hluku a nevhodnej akustiky na výkonnosť, mieru absencií a celkový well-being zamestnancov.

Štúdia Oxford Economic potvrdila, že zo všetkých faktorov pracovného prostredia je pre zamestnancov najdôležitejší práve pokoj. Až tri štvrtiny opýtaných v prieskume uviedlo, že v práci má problém sústrediť sa. Potvrdili, že prostredie bez hluku a vyrušovania zvyšuje ich produktivitu (uviedlo to až 64 % opýtaných), znižuje chybovosť (52 %) a umožňuje im plne sa venovať pracovným úlohám. Zlepšenie priestorovej akustiky tak podľa štúdie ponúka významný potenciál na zvýšenie spokojnosti zamestnancov a ich produktivity.

Najhoršie sú na tom veľkorozmerné otvorené kancelárie (open-space), kde pracujú v jednej miestnosti často až desiatky zamestnancov. Veľký priestor má svoje výhody, ale bez kvalitnej priestorovej akustiky sa môže premeniť na nočnú moru. Vhodným riešením môžu byť akustické panely. Akustické stropy zlepšujú akustický komfort, ktorý sa prejavuje v lepšej zrozumiteľnosti reči bez zvýšenia hlasu a menšej ozvene v miestnosti. Prispieva to k príjemnejšej komunikácii a väčšej pohode vo firemných priestoroch. Podľa štúdie CBRE budú pri navrhovaní kancelárií budúcnosti popri flexibilite a dostatku spoločných priestorov na stretnutia kľúčové kvalita prostredia a udržateľnosť.

EU: Štátna pomoc

V roku 2020 poskytli členské štáty v rámci štátnej pomoci na všetky ciele 384 miliárd eur, z ktorých 227,97 miliárd išlo na pomoc podnikom zasiahnutým pandémiou koronavírusu. Európska komisia uverejnila hodnotiacu tabuľku výdavkov na štátnu pomoc za rok 2021, z ktorej je zrejmé, aký dôležitý podiel mala na zachovaní spravodlivého jednotného trhu politika štátnej pomoci, ktorá zároveň umožnila členským štátom podporiť podniky v nečakanej a naliehavej kríze.

Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci za rok 2021 obsahuje výdavky na pomoc, ktoré v roku 2020 vynaložilo 27 členských štátov EÚ a Spojené kráľovstvo. Poukazuje najmä na to, že:

• V roku 2020 členské štáty a Spojené kráľovstvo vynaložili na na všetky ciele štátnej pomoci s výnimkou pomoci pre železnice a služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) sumu 384,33 miliardy eur, čo je približne 2,43 % ich kombinovaného HDP za rok 2020. Zatiaľ čo celkové výdavky na opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 dosiahli 227,97 miliardy eur (približne 59 % celkových výdavkov na štátnu pomoc), verejná podpora na iné opatrenia, ktoré nesúvisia s pandémiou koronavírusu, dosiahla úroveň 156,36 miliardy eur (približne 41 % celkových výdavkov).
• Pokiaľ ide o výdavky na štátnu pomoc v súvislosti s pandémiou koronavírusu, v roku 2020 mali najväčší podiel týchto výdavkov na národnom HDP Poľsko a Grécko (3,8 % a 3,6 %), za nimi nasledovala Malta (3 %), Slovinsko (2,5 %), Maďarsko (2,1 %) a Nemecko (1,9 %). Írsko (0,2 %) a Švédsko (0,2 %) vynaložili v relatívnom vyjadrení najmenej, ďalej nasledujú Fínsko (0,3 %), Belgicko (0,4 %) a Holandsko (0,58 %).
• Pokiaľ ide o výdavky na ciele štátnej pomoci nesúvisiace s koronavírusom: V roku 2020 zostali výdavky na nekrízové ciele štátnej pomoci v predpandemickom rozmedzí. V porovnaní s rokom 2019 sa zvýšili o 9,12 miliardy eur. Hoci tento nárast je nižší ako medziročný nárast 2018 – 2019 (13,44 miliardy eur), je v súlade s priemerným ročným nárastom v rokoch 2015 – 2019 (9,80 miliardy eur ročne).
• V súlade s predchádzajúcimi rokmi aj v roku 2020 vynaložili členské štáty najviac prostriedkov na nekrízové ciele ako ochrana životného prostredia a úspory energie (77 miliárd eur), po ktorých nasleduje regionálny rozvoj (18,30 miliardy eur) a výskum a vývoj vrátane inovácií (16,40 miliardy eur).
• V porovnaní s rokom 2019 sa celkové výdavky z fondov EÚ a finančných prostriedkov členských štátov na nekrízové projekty zvýšili z približne 14,85 miliardy eur v roku 2019 na približne 17,83 miliardy eur v roku 2020, čo znamená zvýšenie o 2,98 miliardy eur (+20 %), a teda o oveľa viac ako v predchádzajúcich dvoch rokoch (+3 % v roku 2019 a + 9% v roku 2018). Ide o doplnenie mimoriadne vysokých súm, ktorými boli spolufinancované opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 (12,95 miliardy eur). Tým sa celkové spolufinancované výdavky na štátnu pomoc v roku 2020 dostali na rekordnú úroveň 30,78 miliardy eur.
• Podobne ako v predchádzajúcich rokoch členské štáty čoraz viac využívajú všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (ďalej len „GBER“), ktoré vytvára priestor pre určité opatrenia s obmedzeným vplyvom na vnútorný trh bez potreby predchádzajúceho schválenia komisiou, ako aj iné sektorové skupinové výnimky [t. j. nariadenie o skupinových výnimkách v poľnohospodárstve (ABER) a nariadenie o skupinových výnimkách v rybolove (ďalej len „FIBER“)]. V roku 2020 sa na základe nariadení o skupinových výnimkách vykonalo 79 % nových opatrení štátnej pomoci. Zatiaľčo absolútny počet nových opatrení, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, sa v roku 2020 zvýšil (2091 opatrení v roku 2020, 1815 opatrení v roku 2019), v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ide o nižší podiel na celkových nových opatreniach (nové opatrenia, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, predstavovali v roku 2019 +98,8 % celkových nových opatrení). Súvisí to s veľkým nárastom počtu oznámených opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 v roku 2020. Výdavky na opatrenia všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách sa v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili (+9 %, 59,5 miliardy eur), hoci pomalším tempom ako v dvoch predchádzajúcich rokoch (+13 % v roku 2018 a +12 % v roku 2019).

SR: Novela infozákona

Novela slovenského zákona o slobodnom prístupe k informáciám má byť výrazným posunom pre tých, ktorí o informácie žiadajú a rovnako aj pre tých, ktorí ich poskytujú. Významne by mala rozšíriť okruh poskytovaných informácií aj okruh povinných osôb. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. január 2023.

Návrh zákona podľa Ministerstva spravodlivosti SR v zásadnej miere pokrýva požiadavky vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády. Zavádza úplne novú definíciu povinnej osoby a rozširuje povinnosti vyplývajúce zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj na štátne firmy a dcérske spoločnosti štátnych firiem. Pribudnúť má ďalej povinné zverejňovanie informácií o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, ako aj o samotných verejných funkcionároch. Explicitne ustanovuje povinnosť zverejňovať všetky dodatky k povinne zverejňovaným zmluvám, zároveň sa ruší výnimka pre nesprístupňovanie ich príloh a predlžuje sa lehota povinného zverejnenia zmlúv na 10 rokov, pričom sa vypúšťa výnimka zo zverejňovania zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou.

Novela infozákona má ambíciu zaviesť právnu úpravu, v dôsledku ktorej by mali byť štúdie a analytické materiály vyhotovené za verejné zdroje sprístupňované vo väčšej miere ako v súčasnosti. V zmysle návrhu sa pre povinnú osobu ustanovuje povinnosť, aby v prípade, ak uzatvára zmluvu, predmetom ktorej je vypracovanie písomnej analýzy, štúdie, procesného auditu alebo iného obdobného dokumentu, dojednala v zmluve so spracovateľom analýzy súhlas spracovateľa analýzy ako nositeľa autorských práv na sprístupnenie analýzy. Sprístupnenie štúdií, analýz alebo iných obdobných materiálov na žiadosť má posilniť transparentnosť a umožniť lepšiu kontrolu účelnosti vynaloženia verejných prostriedkov zo strany verejnosti. Navyše, ich sprístupnenie môže prispieť k širšej odbornej aj laickej debate a zamedziť vzniku duplicitných materiálov na tú istú tému. Úplné znenie návrhu v medzirezortnom pripomienkovom konaní je dostupné na: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2022/523.

Novinka: Zelené verejné obstarávanie

Slovenské ministerstvá aj ďalšie štátne inštitúcie budú povinné od 1. októbra 2022 vo verejných obstarávaniach týkajúcich sa výstavby alebo rekonštrukcie pozemných stavieb nad 30 tisíc eur aplikovať nástroje zeleného verejného obstarávania. Povinné zelené verejné obstarávanie pri obstarávaní stavebných prác je jedným z pilierov reforiem v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. 

Výnimku budú mať drobné stavebné práce do 30 tisíc eur, ktoré vzhľadom na svoj charakter, rozsah a hodnotu možno označiť za menej významné, často je ich potrebné vykonať v krátkom čase od zadania za účelom odstránenia vzniknutých škôd na stavbách, resp. ako prevenciu pred vznikom hroziacich škôd.

Strategickým cieľom pre Slovensko je dosiahnutie 50 % podielu zrealizovaných „zelených“ zákaziek orgánmi štátnej správy z celkového objemu nimi uzavretých zmlúv pre vybrané skupiny produktov. Podľa Envirostratégie by mal tento podiel v roku 2030 dosiahnuť až 70 % z celkovej hodnoty verejného obstarávania. Na správnu aplikáciu zeleného verejného obstarávania slúži Metodika zeleného verejného obstarávania, ktorú vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredia v súčinnosti s Úradom pre verejné obstarávanie. Metodika je dostupná na: https://www.uvo.gov.sk/legislativametodika-dohlad/zodpovedne-verejne-obstaravanie/materialy-na-stiahnutie-5d5.html).