EU: Stratégia v oblasti starostlivosti

Európska stratégia v oblasti starostlivosti má zabezpečiť kvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti v celej Európskej únii a zlepšiť situáciu prijímateľov starostlivosti, ako aj ľudí, ktorí sa o nich profesionálne alebo neformálne starajú. Túto stratégiu dopĺňajú dve odporúčania pre členské štáty. Jedno sa týka revízie barcelonských cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a druhé prístupu k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti. Ženy stále nesú hlavné bremeno opatrovateľských povinností: 90 % formálnej pracovnej sily v oblasti starostlivosti tvoria ženy a 7,7 milióna žien je z dôvodu opatrovateľských povinností mimo zamestnania.

Európska komisia navrhuje konkrétne opatrenia na podporu členských štátov, aby tieto zlepšovali prístup k vysokokvalitným a cenovo dostupným službám starostlivosti, ako aj pracovné podmienky opatrovateľov a rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom.

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: Komisia navrhuje, aby členské štáty v zaujme zvýšenia účasti žien na trhu práce zrevidovali ciele z roku 2002 v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, tiež označované ako „barcelonské ciele“. Podľa súčasných cieľov majú členské štáty poskytovať starostlivosť o deti pre 33 % detí vo veku do 3 rokov a pre 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky. Komisia navrhuje stanoviť nové ambiciózne, avšak realistické ciele, aby do roku 2030 bolo do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve zapojených aspoň:

• 50 % detí mladších ako 3 roky a

• 96 % detí vo veku od 3 rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky na prvom stupni základného vzdelávania, ako už bolo dohodnuté v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru.

Komisia okrem iného tiež odporúča členským štátom, aby:

• zabezpečili, aby služby starostlivosti o deti boli cenovo dostupné, prístupné a vysokokvalitné a aby boli dostupné v mestských, ako aj vo vidieckych alebo znevýhodnených oblastiach,

• zaviedli právny nárok na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, ktorý v ideálnom prípade bez časového odstupu priamo nadväzuje na ukončenie platenej rodinnej dovolenky, zaviedli cielené opatrenia, ktorými sa umožní a zvýši účasť detí zo znevýhodneného prostredia, so zdravotným postihnutím alebo s osobitnými potrebami na vzdelávaní a starostlivosti, s cieľom odstrániť rozdiely medzi týmito a ostatnými deťmi,

• preskúmali počet hodín, ktoré deti strávia v zariadeniach starostlivosti o deti (tzv. časová intenzita), a zabezpečili, aby bola starostlivosť o deti k dispozícii počas obdobia, ktoré rodičom umožní zmysluplne sa zapojiť do platenej práce, ako aj

• podporovali rovnomerné rozdelenie starostlivosti o deti medzi rodičmi prostredníctvom boja proti rodovým stereotypom a aby podporovali úpravu pracovného času, ktorá by zohľadňovala potreby rodiny.

Dlhodobá starostlivosť: Komisia odporúča, aby členské štáty vypracovali národné akčné plány na zlepšenie cenovej dostupnosti, prístupnosti a kvality starostlivosti v EÚ pre všetkých, napríklad tak, že:

• zabezpečia včasnú, komplexnú a cenovo dostupnú dlhodobú starostlivosť, ktorá ľuďom, ktorí túto dlhodobú starostlivosť potrebujú, umožní dôstojnú životnú úroveň,

• zvýšia ponuku a rozmanitosť profesionálnych služieb dlhodobej starostlivosti (domáca starostlivosť, komunitná starostlivosť a rezidenčná starostlivosť), odstránia územné rozdiely v prístupe k dlhodobej starostlivosti, zavedú dostupné digitálne riešenia v rámci poskytovania služieb starostlivosti a zabezpečia, aby služby a zariadenia dlhodobej starostlivosti boli prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím,

• zaistia, aby boli pre poskytovateľov dlhodobej starostlivosti stanovené kritériá a normy, ktorými sa zabezpečí vysoká kvalita,

• podporia neformálnych opatrovateľov, ktorými sú často ženy a príbuzní prijímateľov starostlivosti, a poskytnú im odbornú prípravu, poradenstvo, psychologickú i finančnú podporu a

• mobilizujú primerané a udržateľné financovanie dlhodobej starostlivosti, pričom využijú aj finančné prostriedky EÚ.

Spravodlivé pracovné podmienky a odborná príprava pre opatrovateľský personál: S cieľom zlepšiť pracovné podmienky a prilákať viac pracovníkov – najmä mužov – do sektora starostlivosti sa členským štátom odporúča, aby:

• podporovali kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg s cieľom zlepšiť mzdy a pracovné podmienky,

• zabezpečili najvyššie normy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• navrhli ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu pre pracovníkov v oblasti starostlivosti,

• bojovali proti rodovým stereotypom v oblasti starostlivosti a začali komunikačné kampane,

• ratifikovali a vykonávali dohovor MOP č. 189 o pracovníkoch v domácnosti.

Európska komisia:

• preskúma vytvorenie nového sektorového sociálneho dialógu v oblasti sociálnych služieb na úrovni EÚ,

• podporí vytvorenie partnerstva v oblasti zručností v rámci Paktu o zručnostiach pre sektor dlhodobej starostlivosti,

• bude financovať projekty a výskum s cieľom posúdiť sociálnu a hospodársku hodnotu práce a pracovných podmienok v sektore starostlivosti,

• preskúma uplatňovanie noriem EÚ upravujúcich pracovné podmienky,

• zmapuje súčasné podmienky prijímania pracovníkov dlhodobej starostlivosti z krajín mimo EÚ a ich práva a preskúma uskutočniteľnosť vytvorenia systémov na úrovni EÚ s cieľom prilákať pracovníkov v oblasti starostlivosti a

• podporí príležitosti, ktoré majú pracovníci v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v rámci programov Erasmus+.

SR: Zamestnanosť v 2. štvrťroku 2022

Zamestnanosť na Slovensku v 2. štvrťroku 2022 podľa Štatistického úradu SR medziročne vzrástla o 2,7 %, počet pracujúcich dosiahol 2 milióny 604-tisíc osôb. Rast pokračoval už štvrtý štvrťrok za sebou. Celková zamestnanosť po sezónnom očistení sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšila o 0,8 % na 2 milióny 620-tisíc pracujúcich. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa medziročne zvýšila o 2,8 percentuálneho bodu (p. b.) na 76,8 %.

Počet pracovníkov vzrástol v stavebníctve a poľnohospodárstve (v oboch o vyše 5 %), ale priemysel zaznamenal medziročný pokles pracujúcich osôb o 0,3 %. V priemysle, ktorý je najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky, v 2. štvrťroku pracovalo 685-tisíc osôb. Bolo to menej ako pred rokom, a tiež nižší počet ako pred dvoma rokmi (v rámci možných prepočtov pri zásadnej zmene metodiky). Služby, najviac poškodené dôsledkami pandémie, medziročne zvýšili počet pracujúcich o 3,3 % na 1 milión 594-tisíc osôb. Celkovo dávali prácu viac ako 61 % pracujúcim. Naďalej najdynamickejšie rástol počet pracujúcich v ubytovacích a stravovacích službách (medziročne o 17,6 %), toto odvetvie však dva roky trpelo najsilnejšími dopadmi pandémie a aktuálny rast nedorovnal štvrtinový úbytok odvetvia pred rokom. Z veľkých odvetí služieb, ktoré zamestnávajú viac než 150-tisíc pracujúcich, dynamickejšie rástlo vzdelávanie (o 6,8 %). Pre pozitívny vývoj zamestnanosti v službách bol tiež dôležitý návrat veľkoobchodu a maloobchodu k medziročnému rastu (o 1,1 %). Naopak, brzdiaci efekt na rast zamestnanosti mal pokračujúci pokles pracujúcich v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 1,8 %).

Počet pracujúcich aj miera zamestnanosti medziročne stúpli vo všetkých ôsmich krajoch SR. Najvýraznejšie v Bratislavskom kraji o 9,3 %, ďalej v Žilinskom kraji o 3,8 % a v Košickom kraji o 2,9 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti (pod 70 %) mal Prešovský kraj. Naopak, Bratislavský kraj, ako jediný zo všetkých krajov SR prekročil úroveň zamestnanosti 80 %, aktuálne atakoval 85 % mieru zamestnanosti. Najvýraznejšia zmena nastala v Košickom kraji, kde sa miera zamestnanosti medziročne zvýšila o 4,7 p.b. na hodnotu 72 %. Významné zvýšenie o 4,3 p.b. zaznamenal aj Žilinský kraj na 79,4 %. Za prácou v zahraničí odchádzalo v 2. štvrťroku 2022 spolu 114-tisíc občanov Slovenska, čo bolo o 7 % viac ako v rovnakom obdobní pred rokom. Pracovali najmä v stavebníctve (38,5 tis. osôb), v priemysle (26,6 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (12,4 tis. osôb). V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku, Rakúsku a Česku. Absolútne najviac tých, čo dochádzali za prácou do zahraničia, pochádzalo z Prešovského kraja (24,8 tis. osôb), zo Žilinského kraja (22,8 tis. osôb) a z Nitrianskeho kraja (20 tis. osôb). Najvyšší medziročný nárast pri dochádzaní za prácou bol v Nitrianskom kraji o 67,9 % a v Bratislavskom kraji o 60,8 %. V Žilinskom kraji sme zaznamenali nárast o 33 %. V ostatných piatich krajoch Slovenska došlo k poklesu pri dochádzaní za prácou do zahraničia.

V súhrne za 1. polrok 2022 stúpla celková zamestnanosť na Slovensku o 2,8 % na 2 milióny 588-tisíc osôb. Najväčšie relatívne prírastky pracujúcich boli zaznamenané v ubytovacích a stravovacích službách, v odborných, vedeckých a technických činnostiach, ako aj v umení, zábave a rekreácii. Počty pracujúcich vzrástli vo všetkých krajoch Slovenska, najvýraznejšie v Bratislavskom kraji o 8,8 % a v Žilinskom kraji o 4 %. Miera zamestnanosti súhrnne za SR stúpla o 2,8 p. b. na aktuálnych 76,3 %. Najdynamickejšia zmena v miere zamestnanosti od začiatku roka nastala v Žilinskom kraji (78,7 %) a v Košickom kraji (71,1 %), kde bol zhodný rast o viac ako 4 p. b.

Mapy Google: Ekologické trasy

Vozidlá na cestách sú zodpovedné za takmer tri štvrtiny emisií CO2 v rámci dopravy a sú jedným z najväčších prispievateľov k tvorbe skleníkových plynov. V Mapách Google teraz pribudla možnosť voľby ekologických trás, ktorá bude v najbližších týždňoch postupne nabiehať používateľom v európskych krajinách. Vďaka tomu si vodiči budú môcť zvoliť popri najrýchlejšej trase aj takú, ktorá šetrí palivo a znižuje uhlíkovú stopu. Google odhaduje, že ekologické trasy majú potenciál ušetriť viac ako jeden milión ton emisií uhlíka ročne na celom svete, čo predstavuje ekvivalent, ako keby z ciest zmizlo 200.000 áut.

Zatiaľčo Mapy Google doteraz zobrazovali vodičom najrýchlejšiu možnú trasu do zvoleného cieľa, po novom im začnú ponúkať aj tú najúspornejšiu (ak sú rozdielne). Používateľom sa zobrazí približná úspora paliva a časový rozdiel medzi oboma trasami – a následne si zvolia jednu z nich. Funkcia tiež umožňuje vodičom zvoliť si typ pohonu svojho vozidla (benzínový, dieselový, hybridný alebo elektrický) a optimalizovať ekologické trasy s ohľadom na spotrebu paliva či záťaž batérie. Návrhy ekologických trás sú založené na umelej inteligencii. „Umelá inteligencia identifikuje všetky relevantné trasy z bodu A do bodu B a vypočíta spotrebu paliva pre každú z nich na základe historických, ako aj reálnych dopravných vzorcov, prevýšenia a typu cesty a ďalších údajov. Vďaka tomu dokáže v zlomku sekundy nájsť najrýchlejšiu, ale aj najúspornejšiu trasu do cieľa,“ vysvetľuje Iva Fialová.

Ekologické trasy využijú používatelia najmä tam, kde nie sú dostupné alternatívne spôsoby dopravy, akými sú bicykel či hromadná doprava, a vydávajú sa napríklad na vzdialenejší výlet autom, no pritom chcú mať k dispozícii aj voľbu úspornejšej a udržateľnejšej trasy. Vodiči, ktorí o túto ponuku nebudú mať záujem, môžu novinku v nastavení aplikácie jednoducho vypnúť. Podľa údajov spoločnosti Statista je cestná doprava najväčším zdrojom emisií uhlíka v celej Európskej únii (vrátane Spojeného kráľovstva a Islandu). Mapy Google už dlhšiu dobu ponúkajú vo svojej navigácii aj rôzne alternatívy k jazde autom, vrátane verejnej dopravy a peších trás. Funkcia ekologických trás na Mapách Google bola už predtým spustená v USA a Kanade a podľa odhadov už ušetrila viac ako pol milióna ton emisií uhlíka. To zodpovedá ekvivalentu 100.000 áut, ktoré by zmizli z ciest. Nedávno bola táto funkcia zavedená aj v Nemecku.

EU: Nové iniciatívy o obnoviteľnej energií a ochrane dedičstva vidieka

Európska komisia sa rozhodla zaregistrovať dve európske iniciatívy občanov s názvami „Každý európsky dom vybavený fotovoltickými panelmi s výkonom 1 kW a veternými turbínami s výkonom 0,6 kW s využitím financovania z prostriedkov Únie len prostredníctvom obcí“ a „Chráňte dedičstvo vidieka, potravinovú bezpečnosť a dodávky potravín v Európskej únii“.

Organizátori iniciatívy týkajúcej sa energie z obnoviteľných zdrojov vyzývajú na prijatie opatrení v súvislosti s vybudovaním a inštaláciou potrebnej infraštruktúry na zásobovanie domácností (aj v najodľahlejších dedinách) zelenou energiou s cieľom znížiť ich uhlíkovú stopu. Okrem toho sa v nich vyzýva na vzdelávanie ľudí o výhodách zelenej energie a na odbornú prípravu zamestnancov obcí v problematike životného prostredia.

Organizátori iniciatívy „Chráňte dedičstvo vidieka, potravinovú bezpečnosť a dodávky potravín v EÚ“ vyzývajú na obnovenie záväzku EÚ podporovať regionálne dedičstvo, udržateľný rast vidieka a zvyšovanie životnej úrovne vo vidieckych regiónoch s cieľom zabezpečiť pretrvanie komunít vyrábajúcich potraviny v EÚ. Žiadajú, aby sa podporovali vidiecke pracovné postupy a činnosti, ktoré sú základom vidieckych komunít, aby sa rešpektovali tradičné remeselné odvetvia, a aby sa tiež uznal význam potravinovej bezpečnosti a dodávok poľnohospodárskych materiálov. Organizátori takisto žiadajú, aby sa do Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zahrnula podpora dedičstva vidieka a uznanie významu potravinovej bezpečnosti a dodávok potravín.

Keďže tieto európske iniciatívy občanov spĺňajú formálne podmienky, Európska komisia ich považuje za právne prípustné. V tomto štádiu neanalyzovala vecnú stránku týchto návrhov. Po registrácii majú organizátori šesť mesiacov na to, aby začali zbierať podpisy. Ak sa im do roka podarí zhromaždiť milión vyjadrení podpory aspoň zo siedmich rôznych členských štátov, komisia bude musieť reagovať. Môže sa rozhodnúť, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať. Toto rozhodnutie musí odôvodniť.

SR: Bankrotuje čoraz viac tridsiatnikov

V auguste 2022 zbankrotovalo 774 občanov Slovenska, čo v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím s 849 osobnými bankrotmi predstavuje pokles o 8,83 percenta. Počet osobných bankrotov tak medziročne klesá už dva mesiace za sebou. V porovnaní s júlom 2022, kedy zbankrotovalo 718 dlžníkov, ich v auguste bolo o 7,80 percenta viac. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK).

„V auguste zbankrotovalo aj 84 dlžníkov bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Z celkového počtu zbankrotovaných dlžníkov v minulom mesiaci, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz, predstavoval ich podiel 10,95 percenta. Z nich 58, resp. 69,05 percenta bolo mužov a 26, resp. 30,95 percenta bolo žien. Najčastejšie uvádzanou adresou bydliska zbankrotovaných osôb (v oboch po 8) boli ulice K Starej tehelni v Prešove a Nový Dvor v Kežmarku. Zbankrotovalo 21 manželských párov, zaznamenali sme aj 7 príbuzenských väzieb,“ upozornila Ing. Jana Marková. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 767 konkurzov (99,10 percenta) a 7 dlžníkov (0,90 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v auguste 2022 ich bolo 53 (6,85 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 721 (93,15 percenta) na majetok nepodnikateľov. Slovenské súdy zároveň zrušili 873 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 806 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 67 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku. Jednej žene bolo zrušené oddlženie pre nepoctivý zámer. Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca augusta 2022 bolo vyhlásených 64.408 osobných bankrotov obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v tomto roku do konca augusta zbankrotovalo 6.346 občanov.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v auguste 2022 ich pripadalo na mužov 479 a na ženy 295. Medzi mužmi malo 3,76 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v auguste 2021 to bolo 2,72 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 3,05 percenta dlžníčok (v auguste 2021 to bolo 3,88 percenta). V auguste sa najväčšou skupinou bankrotujúcich mužov už tretí mesiac za sebou stali tridsiatnici s podielom 31,52 percenta a medzi ženami štyridsiatničky s podielm 28,81 percenta. V auguste 2021 najväčšiu skupinu predstavovali štyridsiatnici – medzi mužmi s podielom 31,32 percenta a medzi ženami s podielom 26,87 precenta. V auguste 2022 zbankrotoval aj jeden osemdesiatnik a jeden deväťdesiatnik. Najviac osobných bankrotov bolo v Košickom (134) a v Prešovskom kraji (130). Najmenej ich bolo v Bratislavskom a v Trnavskom kraji (v oboch po 69). V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v piatich krajoch, najviac v Trenčianskom o 45,31 percenta a v Bratislavskom o 21,59 percenta. Počet osobných bankrotov najviac medziročne vzrástol v Nitrianskom kraji – o 18,60 percenta.