On-line: Obnov dom

Na internetových stránkach obnovdom.sk boli zverejnené prvé dve vyhlasené výzvy z Plánu obnovy a odolnosti SR pre majiteľov starších rodinných domov. Podpora štátu vo výške 14.000, resp. 16.000 až 19.000 eur má prispieť k zníženiu spotreby energie na Slovensku do roku 2050 (v budovách o 40 percent v porovnaní s úrovňou roku 2020 ) a k zníženiu emisií z budov (o 79 percent v porovnaní s rokom 2020). Na tento účel je k dispozícii vyše 500 miliónov eur.

Prvé, pilotné výzvy sú určené pre 2 skupiny žiadateľov: pre štandardnú skupinu a pre zvýhodnenú socio - ekonomickú skupinu. Hodnota oboch výziev je 30 miliónov eur. Po vyčerpaní prostriedkov sa ihneď spúšťajú ďalšie kolá, takže obyvatelia sa nemusia obávať o dostatok finančných prostriedkov. O príspevok na obnovu rodinného domu z plánu obnovy môžu požiadať vlastníci alebo spoluvlastníci rodinných domov postavených pred rokom 2013, ktorí spĺňajú podmienky špecifikované na stránke obnovdom.sk Je dôležité, aby sa žiadatelia uistili, že sú oprávnenými žiadateľmi. Žiadosť o príspevok sa podáva v elektronickej forme prostredníctvom formulára na obnovdom.sk. alebo poštou adresovanou SAŽP, osobne v regionálnych centrách alebo v podateľni SAŽP. Žiadosti je možné podávať od 15. októbra 2022. Od tohto dňa budú žiadateľom k dispozícii aj pracovníci 10-tich regionálnych kancelárií SAŽP. Záujemcom o informácie je už teraz k dispozícii bezplatná Zelená linka MŽP SR: 0800 144 440.

Podmienky poskytnutia prostriedkov na obnovu rodinných domov reagujú na rast cien energií. Výsledkom obnovy má byť zlepšenie tepelno -technických vlastností domu, výmena neefektívneho zdroja tepla a teplej vody, a tiež realizácia adaptačných opatrení zmierňujúcich klimatickú krízu. Záujemcovia môžu podporu využiť na variácie opatrení (pri zachovaní realizácie povinných opatrení uvedených vo výzvach), podľa ich finančných možností. Táto podpora sa viaže na cieľ energetickej úspory, najmenej 30 %. Toto potvrdí energetický certifikát vyhotovený pred a po rekonštrukcii. Žiadatelia zo zvýhodnenej socio - ekonomickej skupiny môžu požiadať o príspevok až do výšky 95 % vynaložených nákladov, čo môže byť maximálne 18 tisíc eur. Vyžaduje sa preukázať 30 % úsporu energií. Štandardná skupina žiadateľov môže získať príspevok do výšky 60 % z vynaložených nákladov, ktoré sú maximálne 14 tisíc eur. Ale ak žiadateľ dosiahne úsporu energií nad 60 %, môže byť výška príspevku z Plánu obnovy a odolnosti až 19 tisíc eur.

Eurobarometer: Hlavné nádeje a obavy Európanov

Letný štandardný prieskum Eurobarometer 2022 (EB 97) bol realizovaný prostredníctvom osobných aj on-line rozhovorov v období od 17. júna do 17. júla 2022. Na základe rozhovorov s 26.468 občanmi zo všetkých 27 členských štátov EÚ hľadí 65 % Európanov do budúcnosti Európskej únie s optimizmom, čo predstavuje trojbodový rast v porovnaní s podobným prieskumom, ktorý sa uskutočnil v januári a februári tohto roku pred ruskou agresiou voči Ukrajine. Pozitívny obraz EÚ je v súčasnosti na úrovni 47 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2009. Neutrálne vníma EÚ 36 % respondentov a 16 % ju vníma negatívne. Okrem toho, 49 % Európanov má tendenciu dôverovať skôr EÚ, zatiaľčo 34 % má tendenciu dôverovať skôr svojej národnej vláde.

Energetika a energetická bezpečnosť: Prevažná väčšina občanov EÚ súhlasí s tým, že EÚ by mala investovať do obnoviteľných zdrojov energie (87 %), znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie (86 %) a s tým, že zásobníky plynu v krajinách EÚ by sa mali rýchlo naplniť, aby boli počas zimy zabezpečené neprerušené dodávky plynu (86 %). Okrem toho sa 85 % respondentov domnieva, že zvyšovanie energetickej účinnosti zníži našu závislosť od producentov energie mimo EÚ, a 83 % respondentov je za to, aby členské štáty EÚ nakupovali energiu z iných krajín spoločne v snahe získať lepšiu cenu. Až 78 % respondentov uviedlo, že už prijali opatrenia na zníženie spotreby energie alebo že tak plánujú urobiť v blízkej budúcnosti.

Hospodárstvo a euro: Pozitívne hodnotenie stavu európskeho hospodárstva sa od začiatku roka 2022 znížilo o 5 percentuálnych bodov a v súčasnosti dosahuje 40 %. Väčšina respondentov (51 %, + 6 percentuálnych bodov) si myslí, že stav európskeho hospodárstva je v súčasnosti zlý. Okrem toho sa znížilo aj pozitívne hodnotenie stavu národného hospodárstva, a to o 5 percentuálnych bodov na 34 %, pričom 64 % respondentov považuje stav svojho národného hospodárstva za zlý (+ 5 percentuálnych bodov). Väčšina respondentov očakáva, že stav národného hospodárstva sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zhorší (53 %, + 22 percentuálnych bodov). Medzitým sa zvýšila podpora euru a dosiahla historicky najvyššiu úroveň: osem z 10 respondentov v eurozóne (+ 3 percentuálne body) a 72 % v EÚ (+ 3 percentuálne body) vyjadrilo podporu európskej hospodárskej a menovej únii s jednotnou menou eurom. Viac ako polovica Európanov (56 %) si myslí, že na súčasné hospodárske výzvy dokáže účinne reagovať nástroj NextGenerationEU – najväčší balík hospodárskych stimulov EÚ.

Hlavné obavy Európanov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni: Hlavné obavy sú odrazom pesimistického vnímania hospodárstva. Na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ došlo k výraznému nárastu obáv súvisiacich s infláciou a dodávkami energie – tie sa umiestnili na prvom a druhom mieste. V odpovedi na otázku „Ktorým najdôležitejším problémom EÚ v súčasnosti čelí?“ uviedla viac ako tretina respondentov „rastúce ceny/infláciu/životné náklady“ (34 %, + 10 percentuálnych bodov v porovnaní s februárom a teraz na prvom mieste), „dodávky energie“ (28 %, + 12 percentuálnych bodov a teraz na druhom mieste, v predošlom prieskume na siedmom mieste) a „medzinárodnú situáciu“ (takisto 28 %). Rastúce ceny/inflácia/životné náklady sú jedným z hlavných problémov aj na vnútroštátnej úrovni, a to pre viac než polovicu respondentov (54 %, + 13 percentuálnych bodov), po nich nasledujú dodávky energie (22 %, + 11 percentuálnych bodov) a hospodárska situácia (20 %, + 1 percentuálny bod). Nie je to prekvapujúce, keďže viac ako šesť z desiatich respondentov (62 %) uviedlo, že vojna na Ukrajine mala vážne dôsledky na ich osobnú finančnú situáciu.

COVID-19: Postoje občanov sú naďalej pozitívne, aj pokiaľ ide o reakciu členských štátov a EÚ na pandémiu koronavírusu. Viac ako polovica respondentov je spokojná s opatreniami, ktoré na boj proti pandémii koronavírusu prijala ich vláda a EÚ (v oboch prípadoch 56 %). Spokojnosť s reakciou na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa v 23 členských štátoch zvýšila. Zvýšila sa aj dôvera v EÚ, pokiaľ ide o prijímanie správnych rozhodnutí v reakcii na pandémiu koronavírusu v budúcnosti – v súčasnosti túto dôveru prejavuje viac ako šesť z desiatich opýtaných (63 %, + 3 percentuálne body).

On-line: 87 miliónov Eur do reklamy

Na Slovensku sa v prvom polroku 2022 preinvestovalo do internetovej reklamy 87 miliónov Eur. V medziročnom porovnaní s prvým polrokom 2021 ide o 10 % rast. Výsledky investícií do reklamy na slovenskom digitálnom trhu pravidelne zverejňuje združenie pre internetovú reklamu IAB Slovakia. Metodika výpočtu je založená na priamych deklaráciách výdavkov jednotlivých členských médií združenia.

K celkovému rastu v prvom polroku 2022 najviac prispeli reklamné formáty: „riadková inzercia“ (+26%), „vyhľadávanie“ (+10%) a “natívna reklama” (+11%). Pod rast riadkovej inzercie sa podpísala reklama najmä na pracovných portáloch a portáloch nehnuteľností. Najvyšší rast zaznamenala „digitálna audio reklama“ (75%), ktorá však v absolútnej hodnote zatiaľ nesiahla na prvý 1 milión Eur. Za vysokým rastom audio reklamy stoja postupne sa navyšujúce rozpočty klientov do reklamy v podcastoch, či audio stream platforiem za posledné 2 roky. „Affiliate reklama“ je v prvom polroku 2022 prvýkrát publikovaná v rámci štruktúry výdavkov ako samostatný formát pre jej narastajúce obraty. Najnižší rast zaznamenala “display reklama” (+4%), ktorá však tvorí na výdavkoch stále najväčší podiel (vrátane video reklamy až 55%). Hodnota display reklamy dosiahla sumu 48 miliónov Eur (+4%). Video display má na nej 35% podiel, ktorý bol rovnaký aj v predchádzajúcom období.

Z hľadiska investícií reklamných on-line rozpočtov do jednotlivých platforiem si od roka 2021 pripisuje mobilná reklama väčší objem ako desktopová. Rast v prvom polroku 2022 je na úrovni +12 %. V absolútnej hodnote sa na mobilných zariadeniach zobrazila reklama v hodnote 46 miliónov Eur, čo predstavuje 53% z celkového objemu výdavkov. Čoraz väčší objem bannerovej reklamy sa obchoduje automatizovaným spôsobom, čiže programmaticky. V prvom polroku 2022 sa takto zobchodovalo 39 miliónov Eur. Rast programmatic reklamy dosiahol 9 %. Do programmatic výdavkov sú podľa novej metodiky započítané investície zrealizované cez DSP platformy, cez reklamné nástroje Google Ads, DV360 a Facebook Ads. 

Auto: Stagnácia na sekundárnom trhu

Podľa analýzy Barometer od AURES Holdings si benzínové ojazdené autá aj napriek miernemu úbytku v ponuke na Slovensku už druhý mesiac držia cenu, najčastejšie ide o 7.500 eur. Naopak dieselové vozidlá mierne zdraželi a rozdiel strednej hodnoty ceny benzínových a naftových áut sa tak prehĺbil na 1.700 eur.

Odborníci ďalej očakávajú medzimesačne mierny pokles celkovej ponuky automobilov. Ponuka dieselových áut na trhu zatiaľ klesla o 3 % na aktuálnych 24.000 automobilov, podobne aj benzínových, ktorých je v ponuke necelých 13.000. „Cena dieselových áut je už tretí mesiac viac-menej stabilná a drží sa na najvyššej úrovni 9.200 eur, avšak od januára sa zvýšila stredná hodnota o takmer jedenásť percent. Naopak, cena benzínových vozidiel na trhu od začiatku roka rástla menej, a to len o 600 eur, a to aj napriek klesajúcemu počtu áut v ponuke. Motoristi sú spolu s nárastom cien energií a spotrebného tovaru nútení hľadať automobily lacnejšie na prevádzku. Preto je pre nich stále výhodným riešením naftové vozidlo, a to aj za cenu vyššieho nájazdu kilometrov na tachometri,“ upozornil Petr Vaněček. Dieselové aj benzínové automobily sú najčastejšie vo veku blížiacemu sa k desiatim rokom. Avšak značný rozdiel je v počte najazdených kilometrov, ktorý je pri naftových autách nad hranicou 190.000 kilometrov, teda o takmer 80.000 vyšší ako v prípade benzínových vozidiel.

Ceny modelov áut sa ale v jednotlivých variantoch paliva líšia. Najžiadanejšiu Škodu Octavia si zaobstaráte v benzínovej verzii medzimesačne o 6,7 % lacnejšie, teda so strednou hodnotou ceny 5.600 eur. V naftovom prevedení vás vyjde medzimesačne o 2 % lacnejšie, konkrétne zaplatíte 7.395 eur, to aj napriek tomu, že na tachometri budete mať najčastejšie o štyridsať tisíc kilometrov viac. Nie vždy ale platí, že je naftový variant drahší. Napríklad Volkswagen Golf si v oboch variantoch medzimesačne drží takmer rovnakú cenu. V prípade nafty zaň zaplatíte len 5.495 eur, ale medián veku je 11,6 rokov a nájazd vyšší ako 200.000 kilometrov. V „benzíne“ ho zaobstaráte za 7.000 eur, o pol roka mladšie a s nájazdom o takmer 53.000 kilometrov nižším.

EU: Obchod s bravčovým a hydinovým mäsom

Krajiny Európskej únie (EÚ) môžu od pondelka 5. 9. 2022 ľahšie vyvážať bravčové mäso a hydinu do Kórejskej republiky. Ministerstvo poľnohospodárstva, výživy a vidieckych záležitostí Kórejskej republiky (MAFRA) sa rozhodlo odstrániť dlhodobú obchodnú prekážku, ktorá ovplyvňovala vývoz bravčového mäsa a hydinových výrobkov z EÚ, keďže Kórejská republika teraz uznáva prísne regionalizačné opatrenia EÚ na kontrolu epidémií, afrického moru ošípaných a vysoko patogénnej vtáčej chrípky.

Toto rozhodnutie by mohlo v nasledujúcich rokoch uvoľniť obchod v hodnote viac ako jednej miliardy eur. Konkrétne prináša prospech 11 krajinám EÚ, ktoré majú povolenie vyvážať hydinu a hydinové výrobky do Kórejskej republiky – Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Belgicko, Francúzsko, Fínsko, Španielsko, Holandsko, Švédsko, Dánsko a Litva; a 14 členských štátov, ktoré boli oprávnené vyvážať bravčové mäso a výrobky z bravčového mäsa – Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Belgicko, Francúzsko, Fínsko, Španielsko, Holandsko, Švédsko, Dánsko, Slovensko, Rakúsko, Írsko a Portugalsko.

Týmto rozhodnutím Kórejská republika ďalej zosúlaďuje svoje dovozné podmienky so záväzkami, ktoré prijala v rámci WTO a dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kórejskou republikou. Kórejská republika doteraz uvalila celoštátny zákaz dovozu bravčového a hydinového mäsa z členských štátov EÚ postihnutých africkým morom ošípaných alebo vysoko patogénnou vtáčou chrípkou, aj keď EÚ má prísny systém regionalizácie, podľa ktorého sa ohniská držia v postihnutej oblasti regiónu, aby sa zabránilo šíreniu chorôb. S uznaním regionalizačných opatrení EÚ, ktoré sa odzrkadľujú v revidovaných zdravotných požiadavkách Kórejskej republiky pri dovoze, je teraz umožnené pokračovať vo vývoze z oblastí v členských štátoch EÚ, ktoré sú bez týchto chorôb, namiesto zavedenia celoštátneho zákazu v prípade prepuknutia týchto chorôb zvierat.