RMM: Rýchlosť a automatizácia

Pri výbere riešení pre vzdialenú správu a monitoring (RMM) patrí k najdôležitejším kritériám podľa spoločnosti ZEBRA SYSTEMs rýchlosť ako aj možnosti automatizácie. Vzhľadom na tlak na vyššiu produktivitu IT správcov a tiež komplexnejšie bezpečnostné hrozby hľadajú poskytovatelia MsP (Managed Service Providers) také RMM platformy, ktoré im umožnia vyrovnať sa s aktuálnymi nárokmi zákazníkov na zachovanie kontinuity podnikania.

V zozname 10 odporúčaných vlastností od spoločnosti N-able, ktoré je potrebné zohľadniť pri voľbe vhodnej RMM platformy, sa celá polovica týka rýchlosti a schopnosti automatizovať:

• Automatizácia skenovania a informovania o firemných sieťach, virtuálnych strojoch a ďalších zariadeniach, ktoré vyžadujú okamžitú pozornosť.

• Automatizácia bežných rutinných činností umožňujúca zastať viac úloh s rovnakým personálom.

• Automatizovaný patch management operačných systémov a aplikácií, ktorý výrazne znižuje riziko napadnutia cez neošetrené zraniteľnosti.

• Generovanie a zdieľanie prehľadných reportov umožňujúce rýchle rozhodovanie a vyriešenie vzniknutých problémov.

• Rýchly a bezpečný vzdialený prístup pomáhajúci riešiť problémy bez nutnosti prerušenia prevádzky IT infraštruktúry zákazníka.

Odporúčané riešenie napríklad umožňuje vytvárať automatizačné postupy a procesy s využitím vyše 600 dostupných elementov. Zefektívňuje MSP operácie automatizáciou opakovaných procesov a vďaka používateľskému rozhraniu v štýle „drag & drop“ nevyžaduje žiadne predchádzajúce znalosti skriptovania. Maximalizuje tak produktivitu technických pracovníkov a pomáha štandardizovať a skvalitňovať IT procesy.

Upozorňujeme: Podvody v mene Národnej banky Slovenska

Národná banka Slovenska upozorňuje na svojich webových stránkach na podvodné konanie, kedy podvodníci pod rôznymi zámienkami (napríklad prisľúbenie úveru, podanie informácií o produktoch, informovanie o údajnom zablokovaní účtu) kontaktujú spotrebiteľov, pričom sa predstavujú alebo podpisujú ako zamestnanci alebo organizačné útvary Národnej banky Slovenska.

Najčastejšie dochádza k osloveniu cez sociálne siete, emailom, ale aj priamo telefonicky či správami prostredníctvom rôznych aplikácií. Praktiky podvodníkov sú rôznorodé, môže ísť o ponuku úveru, ale aj vyhrážky o údajnom zablokovaní účtu, ak spotrebiteľ nezaplatí „pokutu“ ako výsledok fiktívnej kontroly. Národná banka Slovenska pritom nikdy nekontaktuje spotrebiteľov ohľadne ponuky úverov, pôžičiek alebo iných služieb a už vôbec nie prostredníctvom emailov, sociálnych sietí alebo aplikácií (Messenger, WhatsApp, Viber).

Vzhľadom na skutočnosť, že sú veľmi rozšírené rôzne podvodné aktivity, Národná banka Slovenska radí obozretnosť a neodporúča ďalšiu komunikáciu s odosielateľom podvodných správ. Ak sa stretnete s ponukou, reklamou alebo stránkou, ktorá vám ponúka rôzne výhodné služby či úver, v prvom rade si zistite, o akú spoločnosť ide a prípadne si o spoločnosti vyhľadajte informácie na internete. Na tento účel môžete využiť aj internetovú stránku subjekty.nbs.sk a overiť si, či daný subjekt dohliada Národná banka Slovenska alebo iný zahraničný dohliadací orgán, a či môže podnikať v danej oblasti na Slovensku.

EU: Spravodlivá minimálna mzda

Chudoba pracujúcich v Európskej únii sa za posledné desaťročie zvýšila a hospodárske krízy ako počas pandémie Covid 19 ukazujú, že primeraná minimálna mzda zohráva dôležitú úlohu pri ochrane pracovníkov s nízkymi mzdami. Po návrhu Európskej komisie obsahujúcom pravidlá na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd dosiahli vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady v júni dohodu. O nových pravidlách sa bude hlasovať už na septembrovom plenárnom zasadnutí.

Poslanci očakávajú, že pravidlá povedú k tomu, aby krajiny EÚ dosiahli reálny rast miezd a zabránili konkurencii v oblasti nákladov práce na jednotnom trhu, ako aj pomôcť zníženiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, keďže takmer 60 % osôb zarábajúcich minimálnu mzdu v EÚ tvoria ženy. Krajiny EÚ budú musieť zabezpečiť, aby ich vnútroštátne zákonné minimálne mzdy umožňovali dôstojnú životnú úroveň. Na určenie, aká výška mzdy tomu zodpovedá, budú môcť použiť nástroje ako napr:

• národný kôš tovarov a služieb v reálnych cenách, ktorý by mohol zahŕňať kultúrne, vzdelávacie a sociálne aktivity,
• porovnanie minimálnej mzdy s referenčnými hodnotami bežne používanými na medzinárodnej úrovni, ako je 60 % hrubej mediánovej mzdy alebo 50 % hrubej priemernej mzdy,
• porovnanie čistej minimálnej mzdy s hranicou chudoby,
• kúpna sila minimálnej mzdy.

Medzi ďalšie opatrenia, ktoré budú musieť vlády jednotlivých štátov prijať, patria:

• podpora kolektívneho vyjednávanie o stanovení miezd,
• aktualizácia zákonom stanovenej minimálnej mzdy aspoň každé dva roky alebo najviac každé štyri roky v prípade krajín, ktoré používajú automatický valorizačný mechanizmus,
• presadzovanie pracovných inšpekcií na zabezpečenie dodržiavania predpisov a riešenie zneužívania pracovných podmienok,
• zabezpečiť, aby pracovníci mali prístup k riešeniu sporov a právo na nápravu.

Budú mať všetky krajiny EÚ rovnakú minimálnu mzdu? Nie, každá krajina si stanoví výšku minimálnej mzdy na základe sociálno-ekonomických podmienok, kúpnej sily, úrovne produktivity a vývoja v jednotlivých krajinách. Krajiny, v ktorých sa mzdy stanovujú výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, nebudú povinné zaviesť zákonnú minimálnu mzdu.

Minimálna mzda je najnižšia odmena, ktorú by mali zamestnanci dostávať za svoju prácu. Hoci všetky krajiny EÚ majú určitú formu minimálnej mzdy, vo väčšine členských štátov táto odmena často nepokrýva všetky životné náklady. Približne sedem z desiatich zamestnancov s minimálnou mzdou v EÚ malo v roku 2018 problém pokryť svoje potreby na život. Mesačná minimálna mzda sa v roku 2022 v EÚ značne líši, od 332 eur v Bulharsku po 2.256 eur v Luxembursku. Jedným z hlavných faktorov tohto rozdielu sú rozdiely v životných nákladoch. V krajinách EÚ existujú dve formy minimálnej mzdy:

• zákonná minimálna mzda - upravená zákonmi alebo formálnymi zákonmi, takéto pravidlá má väčšina členských štátov,
• kolektívne dohodnuté minimálne mzdy - v šiestich krajinách EÚ (Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Taliansko a Švédsko) sa mzdy určujú prostredníctvom kolektívnych zmlúv medzi odborovými zväzmi a zamestnávateľmi, v niektorých prípadoch vrátane minimálnej mzdy.

Aktuálne: Google Analytics a GDPR

Google Analytics využívajú aj prevádzkovatelia webových stránok na Slovensku. Dozorné orgány štátov Európskej únie však čoraz častejšie upozorňujú na rozpory Google Analytics s ePrivacy a GDPR. Európski regulátori vidia problém predovšetkým v americkej legislatíve (FISA), na základe ktorej majú americké úrady prístup k dátam používateľov danej služby a to aj v prípade, ak ich Google zašifruje. Dotknuté osoby sa voči takýmto zásahom v podstate nemajú právo brániť.

Podľa odborníkov na ochranu osobných údajov je však Google Analytics predsa len možné používať. Podľa advokátskej kancelárie Dagital Legal je rámci verzie Google Analytics 4 možné zabezpečiť silnú pseudonymizáciu dát ešte pred ich prenosom na server Google, čo by malo znemožniť prístup amerických úradov k údajom. Francúzsky dozorný orgán zas odporúča využívanie proxy servera, ktorý zabráni priamemu kontaktu medzi koncovým zariadením používateľa a servermi Google. Ak využívate platenú verziu služby Google Analytics 360 môžete tiež zvážiť aj šifrovanie dát s využitím Big Query a Cloud Key Management Service. Existuje aj iné efektívne riešenie, ako zabezpečiť prenosy do tretích krajín? „Často sa zabúda na tzv. zlatý štandard medzinárodných prenosov údajov, ako záväzné vnútropodnikové pravidlá označil britský dozorný orgán. Tieto môže využívať skupina podnikov alebo podniky zapojené do spoločnej hospodárskej činnosti. V Slovenskej republike s týmto schvaľovacím procesom už máme prvú skúsenosť. Napriek tomu, že úvodné spracovanie potrebnej dokumentácie je náročné, v závere mimoriadne znižuje časové i finančné náklady na prenosy údajov v rámci skupiny a je aj určitou pečaťou kvality pre klientov takýchto medzinárodných skupín,“ dodáva Jakub Berthoty.

Napriek komplikovanosti problému sa možno v dohľadnom čase dočkáme jednoduchého riešenia. Európsky komisár Didier Reynders totiž uviedol, že oficiálny právny text dohody o prenosoch medzi EÚ a USA bude vypracovaný v najbližších týždňoch. Tým sa začne proces posúdenia primeranosti, ktorý povedie k finalizovanej dohode najneskôr do konca prvého štvrťroka budúceho roka. „Ak by sa podarilo prelomiť právo plošného prístupu amerických tajných služieb k údajom používateľov a zaviesť do systému prvky proporcionality a nevyhnutnosti a možno aj väčšieho dohľadu, mohlo by to znamenať, že USA sa, ako celok, stanú primeranou treťou krajinou a mohli by sme do Spojených štátov vykonávať prenosy osobných údajov v podobnom režime, ako v rámci EÚ, resp. EHP. Úplne ideálne by bolo, ak by v USA existovala federálna legislatíva na ochranu osobných údajov, podobná GDPR,“ uzatvára Berthoty.

Upozorňujeme: Požiare automobilov

V horúcom počasí môžu byť príčinou požiaru aj automobily, v ktorých sa za hodinu na slnku môže volant zohriať aj na viac než 50 °C a prístrojová doska dokonca až na 70 °C. Vozidlo môže začať horieť aj pre poruchy palivového alebo elektrického systému. Majitelia áut, ktorí podceňujú pravidelný servis, sa teda okrem hrozieb v bezpečnosti cestnej premávky vystavujú aj vyššiemu riziku porúch, ktoré môžu spôsobiť požiar, a to nielen v horúcom lete.

K vznieteniu automobilu nedochádza len v dôsledku nehody. Jednou z najčastejších príčin býva únik paliva z palivového systému. Dôvodov aj miest, kadiaľ môže palivo unikať, je veľa. Moderné vozidlá sú navyše stále viac prešpikované elektronikou, ktorá je čím ďalej tým zložitejšia a ktorej systémy sú vedené cez celé vozidlo, teda od motora cez palubnú dosku, dvere a podlahu až po batožinový priestor. Aj nepatrné poruchy potom môžu spôsobiť iskrenie, pre ktoré môže začať horieť unikajúce palivo alebo jeho výpary. Následný požiar potom v aute postupuje veľmi rýchlo. Dôvodom požiaru vozidla môže byť aj prehriaty motor. Ak sa tak stane, môže sa chladiaca kvapalina alebo olej pri úniku do motorového priestoru dostať do kontaktu s rozpálenými časťami vozidla, akým je napríklad výfukové potrubie, kde môže dôjsť k ich vznieteniu.

Letné horúčavy „rozpália“ tiež interiér auta Automobil môže byť vo všeobecnosti pri súčasných teplotách významným požiarnym rizikom. Pri vonkajšej teplote 35 stupňov Celzia sa počas jednej hodiny môže interiér vozidla zaparkovaného na slnku vyhriať až na 47 stupňov. Niektoré prvky interiéru môžu dosiahnuť aj ďaleko vyššie teploty – napríklad sedadlá až 51, volant 53 a palubná doska až 69 °C. Potom môže dôjsť aj k výbuchu alebo aj samovznieteniu rôznych predmetov vo vozidle, ako je napríklad cigaretový zapaľovač či náplň do osviežovača vzduchu.