štvrtok 18. augusta 2022

Zoznamovanie: Iniciatívu preberajú ženy

Klasické randenie, pri ktorom aktívnejšiu rolu zastáva muž a k intímnemu zblíženiu dochádza až neskôr, sa podľa prieskumov amerických odborníkov uplatňuje už len pri 36 % schôdzok. Mladí ľudia vraj čoraz viac preferujú nezáväzné stretnutia za účelom sexu, a to bez očakávania partnerského vzťahu. Taktiež je bežné, že iniciatívu preberajú ženy, a na rande pozývajú ako prvé. Mužom to viac vyhovuje, pretože rastie šanca, že budú viac otvorené milostnému zblíženiu.

Randeniu vo forme tradičného partnerského nadbiehania, teda pozvaniu na schôdzku do reštaurácie či kina bez fyzického zblíženia, uberá takzvaná „hook-up culture“. V preklade ide o uprednostňovanie nezáväzných sexuálnych dobrodružstiev. „Zatiaľčo v minulosti bolo morálne neprijateľné, aby sexu nepredchádzalo dvorenie a pozvanie na rande, dnes je to bežné a málokto sa nad tým pozastavuje. Randenie či partnerský vzťah už totiž nie sú podmienkou pre sexuálne aktivity. Mladí ľudia dnes na sex často pozerajú ako na neoddeliteľnú súčasť ranných fáz dvorenia, pretože je pre nich dôležité, ako si s potenciálnym partnerom „sadnú“ v posteli,“ popisuje Adam Durčák.

Scenár pozvania na schôdzku zo strany muža napríklad do reštaurácie, kde muž za všetko aj zaplatí, upadá. Rovnako aj to, že ak sa mu partnerka páči, tak následne si trúfne po nejakom čase iniciovať milostné zblíženie. Podľa analýzy amerických vedcov, ktorí sa zamerali na výsledky rozsiahleho prieskumu medzi 24.131 študentmi, prebieha tento model len u viac ako tretiny randiacich. Celých 88 % respondentov prieskumu sa zhodlo na tom, že je prijateľné, aby žena pozvala na rande muža. Ženy sú totiž následne podstatne otvorenejšie intímnemu zblíženiu. „Pri ženou navrhnutých schôdzkach došlo ku genitálnemu kontaktu – ktorého súčasťou môže, ale tiež nemusí byť pohlavný styk – v 63 % prípadoch, zatiaľ čo pri rande, ktoré inicioval muž, to bolo len v 56 % prípadov. Pri stretnutiach, ktoré navrhol muž, sú sexuálne aktivity celkovo obmedzenejšie ako u tých, ktoré iniciovali ženy,“ komentoval prieskum Adam Durčák.







streda 17. augusta 2022

SNM: Necuke

Slovenské národné múzeum (SNM) slávnostne uviedlo nevšednú umelecko - remeselnú výstavu, ktorá vznikla v spolupráci s Japan Foundation a Veľvyslanectvom Japonska v Slovenskej republike. Prezentuje 65 diel súčasných japonských rezbárov a umelcov necuke. 

Necuke je figúrka – spinka, závažie či akýsi gombík, ktorá sa v Japonsku používa od obdobia Edo (1603 – 1868) na zaistenie malých osobných predmetov, akými sú peňaženky, inrō (nádobky na lieky) alebo nádoby na tabak, ktoré sa nosia zavesené na šnúrkach na obi (opasok / šerpa nosená s kimonom).  Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa v Európe a Amerike so zvyšujúcim záujmom o čokoľvek japonské začali necuke vo veľkom vyvážať a v zahraničí boli cenené ako umelecké predmety. V Japonsku sa tak skupine nadšencov a rezbárom necuke podarilo udržať tradíciu pri živote. Od 70. rokov 20. storočia sa sformoval nový žáner – súčasné necuke, inšpirovaný novým, moderným cítením a nápadmi. 

Návštevníci bratislavskej výstavy od 17. 8. 2022 do 2. 10. 2022 spoznajú jemnú, precíznu a vysoko sofistikovanú techniku, zručnosť umelcov aj hravosť necuke. Aby sa im čo najlepšie sprostredkovala podstata, výstava zahŕňa aj diela, ktoré si môžu skutočne zobrať do dlaní a dotýkať sa ich. Pocítia tak teplo charakteristické pre prírodné drevo a krásu vsadenú umelcom do figúrky. Aj prostredníctvom tejto putovnej výstavy sa necuke stanú akousi „spinkou“, ktorá spája Japonsko a svet.


SR: Podpora výskumu a vývoja

Inovatívne malé a stredné podniky (MSP) na Slovensku, ktoré sa zaoberajú výskumom a vývojom, môžu nadviazať prostredníctvom programu EUROSTARS3 medzinárodnú spoluprácu. Finančné prostriedky sú určené na zabezpečenie činností priamo súvisiacich s projektom, napríklad výskumné a vývojové činnosti, demonštračné činnosti, školenia a kurzy, organizačné a administratívne zabezpečenie a pod.

Európske partnerstvo pre inovatívne MSP funguje na základe spolupráce dvoch alebo viacerých medzinárodných partnerov, pričom najmenej jeden z nich je MSP pôsobiaci v oblasti výskumu a inovácií a ten je zároveň lídrom výskumného konzorcia. Cieľom je podpora inovatívnych MSP pri vývoji produktov, procesov a služieb prostredníctvom financovania cezhraničných projektov. Ťažiskovou grantovou schémou v rámci tohto partnerstva bude program EUROSTARS3 pri zavedení inovácií do podnikovej praxe. Najdôležitejším prínosom partnerstva v porovnaní s predchádzajúcim programom EUROSTARS2 je najmä podporná schéma Innowwide, ktorá bude umožňovať získať dodatočné finančné prostriedky na uskutočnenie technických, obchodných, právnych a sociálno-ekonomických aspektov realizovateľnosti podnikateľského zámeru, napríklad uvedenie produktu na medzinárodný trh.

Benefity Európskeho partnerstva pre inovatívne MSP:
- rast inovatívnych malých a stredných podnikov na Slovensku,
- príležitosť pre MSP stať sa súčasťou globálnych hodnotových reťazcov a nových trhov,
- možnosť nadviazania globálnej spolupráce,
- výraznejšie presadenie slovenských MSP na medzinárodnom trhu,
- rozvoj inovatívnych MSP na Slovensku,
- podpora vedy a výskumu v podnikoch na Slovensku.

Slovenská republika je riadnym členom Iniciatívy EUREKA od roku 2000 ako aj súčasťou programov EUROSTARS naprieč ich históriou od roku 2008, ktoré sú zamerané na podporu malých a stredných podnikov vykonávajúcich výskum a vývoj.







Aktuálne: Ako si šetríme

Naše príjmy momentálne rastú pomalšie než výdavky, no ani napriek tomu by sme nemali zabúdať na budúcnosť. Nezáleží na tom, či máte 20, 30 alebo 40 rokov, na svoj dôchodok by ste mali myslieť už teraz. Takmer polovica Slovákov si ale nevytvára žiadne úspory.

Do prieskumu portálu Kariera.sk, ako vnímajú finančnú situáciu vo svete, ktorá sa dotýka predovšetkým našich peňaženiek, sa zapojilo 4.700 respondentov. Podľa výsledkov si takmer polovica Slovákov (47 %) neodkladá žiadne peniaze na dôchodok. Našťastie, väčšej polovici (53 %) záleží na tom, čo bude o pár rokov a to, čo im zostane, si odložia. Aj keby malo ísť o malú čiastku peňazí.

Výška našich výplat úzko súvisí aj s tým, koľko si chceme alebo môžeme dovoliť odložiť bokom. Priemerná mzda Slovákov patrí k najnižším v Európskej únii, z toho dôvodu si až opýtaných 59 % opýtaných dokáže mesačne odložiť menej než100 eur. Sumu 100 eur si mesačne dokáže odložiť 22 % opýtaných respondentov. Čiastkou 200 eur prispeje na svoj dôchodok približne 7 % Slovákov. Niektorí Slováci si môžu dovoliť odložiť aj viac. Medzi 300 až 400 eur si mesačne odkladá 5 % opýtaných a sumu 500 eur takmer 7 %.

utorok 16. augusta 2022

EU: Nové pravidlá na zastavenie odlesňovania

V rámci globálneho boja proti klimatickým zmenám a strate biodiverzity poslanci Európskeho parlamentu požadujú, aby boli na trhu Európskej únie povolené len výrobky bez odlesňovania. Návrh Európskej komisie na nariadenie o výrobkoch bez odlesňovania by spoločnostiam uložil povinnosť overiť (tzv. „due diligence“), či tovar predávaný v EÚ nebol vyrobený na odlesnenej alebo znehodnotenej pôde.

To by spotrebiteľom zabezpečilo, že produkty, ktoré kupujú, neprispievajú k ničeniu lesov mimo EÚ vrátane nenahraditeľných tropických pralesov, a teda znižujú podiel EÚ na zmene klímy a strate biodiverzity na celom svete. Poslanci tiež chcú, aby spoločnosti overili, že tovar je vyrobený v súlade s ľudskými právami chránenými medzinárodným právom a právami domorodých obyvateľov, ako aj príslušnými zákonmi a normami v krajine, kde sa produkty vyrábajú. Návrh Európskej komisie sa týkal hovädzieho dobytka, kakaa, kávy, palmového oleja, sóje a dreva vrátane produktov, ktoré obsahujú tieto komodity, boli nimi kŕmené alebo boli z nich vyrobené (ako koža, čokoláda a nábytok). Parlament chcel tiež zahrnúť bravčové mäso, ovce a kozy, hydinu, kukuricu a kaučuk, ako aj drevené uhlie a výrobky z tlačeného papiera a posunúť konečný termín o rok skôr, na 31. december 2019. Komisia by mala najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti vyhodnotiť, či je potrebné rozšíriť pravidlá na ďalší tovar, ako je cukrová trstina, etanol a banské produkty, a do akej miery je to možné. Poslanci tiež chceli, aby sa do jedného roka od nadobudnutia účinnosti vzťahovali aj na iné prírodné ekosystémy, akými sú trávnaté plochy, rašeliniská a mokrade. Finančné inštitúcie mali tiež podliehať dodatočným požiadavkám, aby sa zabezpečilo, že ich činnosť neprispeje k odlesňovaniu.

Spoločnosti umiestňujúce výrobky na trh EÚ by boli povinné vynaložiť náležitú starostlivosť na vyhodnotenie rizík vo svojom dodávateľskom reťazci. Môžu napríklad využívať nástroje satelitného monitorovania, audity v teréne, budovanie kapacít dodávateľov alebo testovanie izotopov na kontrolu pôvodu produktov. Orgány EÚ by mali prístup k relevantným informáciám ako geografické súradnice. Anonymizované údaje by boli dostupné verejnosti. Na základe transparentného hodnotenia by Európska komisia musela do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia zaradiť krajiny alebo ich časť do kategórie s nízkym, štandardným alebo vysokým rizikom. Na dovoz z krajín s nízkym rizikom sa bude vzťahovať menej povinností.