Superodpočet: Vzrastajúci záujem

Aj za rok 2021 si daňové subjekty na Slovensku mohli zo svojho výsledného daňového základu odpočítať dvojnásobok všetkých nákladov, ktoré vynaložili na projekty vlastného výskumu a vývoja. Odpočet mohli navýšiť ešte o 100 percent kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. To všetko za predpokladu, že na tieto projekty nevyužívali dotačné prostriedky z iného domáceho alebo európskeho verejného zdroja.

Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau možnosť uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj v roku 2021 využilo zatiaľ 211 subjektov. Spoločne čerpali takmer 68 miliónov eur, čím pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov ušetrili vyše 14 miliónov eur. Tieto závery sú uskutočnené nad prvým zoznamom subjektov zverejneným 15. júna 2022, priebežné výsledky budú dopĺňané ešte o daňové priznania odložené do konca júna a septembra. Doteraz preukázané čerpanie superodpočtu za rok 2021 pri zachovaní jeho sadzby 200 % vynaložených výdavkov predstavuje už prekročenie polovice z počtu subjektov predchádzajúceho roka a jeho objem sa blíži k 40 % objemu predchádzajúceho roka. „Pri porovnaní čerpania na základe prvých zoznamov, teda v daňových priznaniach podaných k 31. marcu, môžeme skonštatovať, že počet subjektov uchádzajúcich sa o superodpočet medziročne vzrástol o viac ako polovicu a objem čerpaného superodpočtu aj predpokladaná daňová úspora už dosahuje takmer 80-percentné navýšenie oproti prvému zoznamu za rok 2020,“ hodnotí Jana Šnircová. K subjektom, ktoré už v minulosti superodpočet na výskum a vývoj využili, pribudlo v tomto roku ďalších 49 nováčikov. Zaujímavosťou je aj 33 subjektov, ktoré po pauze v roku 2020 obnovili čerpanie superodpočtu. Dôvodom prerušenia v uplatňovaní si superodpočtu bola minimálne u tretiny z nich absencia daňového základu, lebo v pandémiou silnejšie zasiahnutom roku 2020 dosiahli daňovú stratu. U ďalších troch bola suma splatnej dane za rok 2020 zanedbateľná. V prvom zozname za rok 2021 sa objavil aj takmer 13-miliónový superdopočet. Až 113 subjektov si uplatnilo superodpočet viac ako 100 tisíc eur, čím sa už dosiahol počet z finálnych výsledkov za rok 2018 pri 100-percentnej sadzbe. Podiel superodpočtov nad 100 tisíc eur sa už prehupol nad polovicu, čo sa v minulom roku stalo až po zverejnení kompletného zoznamu čerpateľov superodpočtu. Ich celkový objem sa pritom takmer zdvojnásobil oproti sadzbou porovnateľnému roku 2020 a pripadá na ne takmer 94 % z celkového objemu uplatneného superodpočtu. V prvom zozname uplatnených superodpočtov za rok 2020 sa nachádzalo 69 superodpočtov nad 100 tisíc eur, čo predstavovalo necelú polovicu z ich celkového počtu a necelých 93 % z objemu superodpočtu. 21 týchto veľkých superodpočtov si uplatnili nováčikovia. Vzrástla aj priemerná výška superodpočtu o takmer 20 % a dosahuje hodnotu viac ako 320 tisíc eur, čo poukazuje na zvyšovanie objemu investícií do výskumu a vývoja u slovenských daňových subjektov. Pritom v prvom zozname čerpateľov superodpočtu za predchádzajúci rok bola iba tretina celkového počtu čerpateľov a iba 20 % celkového objemu superodpočtu (tabuľka 3). Na čelo rebríčka sa postavil tohtoročný nováčik – zvolenský KRONOSPAN, s. r. o.,ktorý si na svoje dva projekty z oblasti drevárskej výroby hneď v prvom roku uplatnil superodpočet takmer 13 mil. eur, čo predstavuje viac ako 10 % jeho ročných tržieb aj prevádzkových nákladov. Aj ostatné priečky v TOP 10 patria výlučne miliónovým superodpočtom a prevažujú reprezentanti priemyslu (tabuľka 4). Na rozdiel od predchádzajúcich rokov s nižšou sadzbou sú už ich objemy uplatneného superodpočtu, a teda aj investované prostriedky do výskumu a vývoja, významné – až u piatich z nich presahujú 10 % ich ročných tržieb, u jedného je to dokonca takmer tretina. Spolu na TOP 10 subjektov pripadá necelých 44 % celkového objemu superodpočtu.

O štátnu podporu výskumu a vývoja formou superodpočtu sa zatiaľ najviac uchádzali priemyselné podniky a subjekty IT sektora. Priemyselné podniky v roku 2021 stále dosahujú najlepšie výsledky v podieli na počte subjektov aj v podieli na objeme superodpočtu: na získanie viac ako 57-percentného podielu na objeme čerpaného superodpočtu im stačí zastúpenie na počte subjektov len 38 %. V oboch pozíciách si ale pohoršili oproti situácii spred roka. Naopak, reprezentanti IT sektora si v zásade udržali takmer tretinový podiel na počte subjektov a podstatne zvýšili svoj podiel na objeme uplatneného superodpočtu (z 21 % na 29 %). Presne opačná situácia je však v radoch nováčikov, kde 34-percentné zastúpenie priemyselnej sekcie na počte subjektov umožnilo získať až 82 % objemu superodpočtu nováčikov, kým IT sektor klesol o 2 percentuálne body v početnosti a v objeme čerpania z vyše 21 % až na 7 %. Predpokladáme však, že doplňujúce zoznamy ešte v tejto odvetvovej štatistike superodpočtu spôsobia zmeny. Zaujímavosťou v regionálnom rozmiestnení čerpania superodpočtu je posilnenie Banskobystrického kraja. Je to však spôsobené jediným subjektom – nováčikom s uplatneným superodpočtom takmer 13 mil. eur. Počtom subjektov tak tento kraj naďalej zostáva na poslednom mieste, hoci podielom na objeme superodpočtu sa už významne priblížil k najsilnejšiemu Bratislavskému kraju. „Vo firmách zahraničných vlastníkov sa zhromažďuje relatívne viac uplatneného superodpočtu ako v subjektoch s domácim kapitálom. Ich podiel na počte je aj tento rok necelá štvrtina, ale podiel na objeme až 42 %. Môže to svedčiť o významnejšom objeme ich investícií do výskumu a vývoja, ale môže to byť „len“ dôsledok väčšej odvahy intenzívnejšie využívať tento nástroj podpory bez strachu z rizika daňových kontrol posudzujúcich nárok na superodpočet, opierajúc sa o skúsenosti ich zahraničných matiek,“ konštatuje Jana Šnircová. Medzi subjektmi, ktoré sa uchádzajú o podporu výskumu a vývoja formou superodpočtu, sú zastúpené aj najmenšie veľkostné kategórie. Podľa kritéria počtu zamestnancov mikropodniky do 10 zamestnancov síce mierne znížili svoje zastúpenie (z 26 % na 23 %), ale podľa kritéria obratu subjekty s obratom do 2 mil. eur si svoj podiel na počte subjektov posilnili zo 42 % až na takmer 47 %. Pritom na ne pripadá 15 % z objemu čerpaného superodpočtu.

Aktuálne: Svetový týždeň dojčenia

Prieskum Iniciatívy 1000 dní v spolupráci so Slovenskou pediatrickou spoločnosťou ukázal, že na Slovensku je vo veku šesť mesiacov dojčených 53 % detí. Aj keď je dojčenie najlepší možný spôsob výživy dojčiat, 55 % z nich zároveň od 4. mesiaca ochutnáva pevnú stravu. Vďaka tomu sa deti stretávajú s potenciálnymi alergénmi v období tzv. imunologického okna, čo je obdobie, kedy organizmus dieťaťa najlepšie toleruje alergény v strave a vytvára si tak lepšiu imunitu a odolnosť voči alergénom do budúcna.

„Imunologické okno nastáva zhruba medzi 17. až 24. týždňom života dieťaťa. Ide o jedinečné obdobie, kedy môžu dojčatá začať ochutnávať pevnú stravu. Najnovšie vedecké poznatky preukázali, že tento postup pomáha správne utvárať ich imunitné reakcie a znižuje neskoršiu precitlivenosť na alergény. V žiadnom prípade nejde ešte o náhradu dojčenia či mliečnej stravy, ale o ochutnávanie malého množstva základných potravín: ovocia, mäsa a zeleniny. Dieťa by sa malo stretnúť, vo vhodnej forme, aj s potenciálnymi alergénmi, ktoré sme deťom v tomto veku kedysi neodporúčali,“ vysvetľuje doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc. Tohtoročný prieskum ukázal, že situácia v oblasti dojčenia sa na Slovensku od minulého roka výrazne nezmenila. Po prepustení z pôrodnice je dojčených priemerne 81 % detí a vo veku 6 mesiacov ešte asi polovica z nich, čo sú veľmi podobné výsledky ako v roku 2021 (80 % dojčených detí pri prepustení z pôrodnice, 53 % v šiestich mesiacoch). Najviac detí je v pol roku dojčených v Banskobystrickom (58 %) a Bratislavskom (64 %) kraji. Slovenské deti v percentuálnom vyjadrení dojčenia zaostávajú za českými, kde pri odchode z pôrodnice je dojčených 90 % a v šiestich mesiacoch 63 % detí. 

Rodičia by si mali dať záležať na správnom zložení stravy dieťaťa a zároveň sa vyvarovať častým chybám, ktorých sa dopúšťajú najmä z nevedomosti. Medzi najčastejšie nedostatky v stravovaní, s ktorými sa slovenskí pediatri stretávajú, sú napríklad neochota podávať odporúčané špeciálne mlieka, ak nie je dieťa dojčené, alebo nerozumné striedanie mliek (18 %), podávanie nevhodnej stravy či nezdravých potravín (solené, údené, polotovary, konzervované) a to v príliš ranom veku (18 %), príliš skoré zavádzanie príkrmov (12 %) alebo podávanie sladkostí a sladených nápojov (12 %). Najnovšie svetové vedecké poznatky potvrdili, že počas imunologického okna detský organizmus lepšie toleruje alergény v strave, čím si proti nim vytvára väčšiu odolnosť. Práve v 17. až 24. týždni veku dieťaťa je vhodné organizmus postupne vystavovať malému množstvu potenciálnych alergénov. Príliš skoré, ale aj veľmi neskoré zavádzanie alergénov do stravy dieťaťa môže zvýšiť riziko výskytu potravinovej alergie a rozvoj ďalších alergických ochorení. Je potrebné mať na pamäti, že ochutnávka ešte nie je plnohodnotným príkrmom a nemôže tak byť považovaná za náhradu mliečnej dávky. Ideálne je, ak matka v tomto období dieťa ešte dojčí. Materské mlieko so svojimi nutričnými, antibakteriálnymi, imunologickými a protizápalovými funkciami totiž pomáha a podporuje rozvoj tolerancie potenciálnych alergénov.

EU: e-Government Benchmark 2022

Správa Európskej komisie porovnala, ako vlády v celej Európe poskytujú digitálne verejné služby. Zhodnotili sa poskytovanie služieb e-Governmentu v 35 krajinách Európy, 27 členských štátoch Európskej únie a na Islande, v Nórsku, Švajčiarsku, Albánsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku, Srbsku a Turecku. Občania zo zúčastnených krajín hodnotili digitálne vládne služby, pričom navštívili vyše 14.000 webových stránok.

Malta sa stala krajinou s najvyšším ohodnotením e-Governmentu so skóre 96 %, za ňou nasledovalo Estónsko, Luxembursko, Island, Holandsko, Fínsko, Dánsko, Litva, Lotyšsko, Nórsko, Španielsko a Portugalsko. Priemerné percentuálne ohodnotenie v krajinách EÚ dosiahlo 68 %. Hoci administratívy v celej Európe vo veľkej miere zrýchlili transformáciu digitálnych služieb tvárou v tvár výzvam spojeným s pandémiiou koronavírusu, správa navrhuje tri kľúčové odporúčania zamerané na zlepšenie poskytovania elektronickej verejnej správy:

• Uprednostniť dizajn zameraný na používateľa, aby sa zabezpečilo, že služby elektronickej verejnej správy budú inkluzívne pre používateľov v celej ich rozmanitosti vrátane používateľov so slabými digitálnymi zručnosťami alebo ľudí so zdravotným postihnutím.
• Racionalizovať poskytovanie služieb elektronickej verejnej správy tak, aby používatelia mali prístup ku všetkým službám súvisiacim s ich životnou udalosťou prostredníctvom jediného kontaktného miesta.
• Zefektívniť interoperabilitu medzi rôznymi vrstvami a útvarmi vlády s cieľom poskytnúť koherentnejšie a menej ťažkopádne skúsenosti.

Štyri kritériá použité na hodnotenie digitálnych verejných služieb boli:

1. Orientácia na používateľa – do akej miery sú služby poskytované on-line? Do akej miery sú vhodné pre mobilné zariadenia? A aké on-line line mechanizmy podpory a spätnej väzby sú zavedené?
2. Transparentnosť – Poskytujú orgány verejnej správy jasné, otvorene oznamované informácie o spôsobe poskytovania svojich služieb? Sú transparentné, pokiaľ ide o tvorbu politiky a procesy navrhovania digitálnych služieb, ako aj o spôsobe, akým sa spracúvajú osobné údaje ľudí?
3. Kľúčové prostriedky – Aké technologické prostriedky umožňujú poskytovanie služieb elektronickej verejnej správy?
4. Cezhraničné služby – Ako ľahko môžu občania zo zahraničia pristupovať k on-line službám a využívať ich? A aké on-line mechanizmy podpory a spätnej väzby sú zavedené pre cezhraničných používateľov?

Úvery: Ako splatiť úver

Počas vysokej inflácie a stále rastúcich životných nákladov ľudia nebudú schopní splácať svoje úvery. Traja z desiatich Slovákov by za takýchto okolností požiadali o odklad alebo zníženie splátky, na druhej strane až štvrtina nevie, ako by v takomto prípade postupovali. Podľa prieskumu pre Home Credit (máj 2022) by si chýbajúce peniaze na splátky pôžičky 17 % opýtaných skúsilo požičať od príbuzných či priateľov a každý desiaty by obmedzil svoju spotrebu a životné náklady. Súčasná vysoká inflácia je zároveň jedným z kľúčových faktorov, ktorý odrádza Slovákov od toho, aby si zobrali hypotéku na kúpu či rekonštrukciu nehnuteľnosti.

Už niekoľko mesiacov po sebe ľuďom stúpajú životné náklady spojené s rastúcimi cenami tovarov a služieb, čo mnohým prakticky môže skomplikovať splácanie ich súčasných pôžičiek. V takomto prípade by časť z nich postupovala zodpovedne a situáciu by sa aktívne snažili riešiť, no je aj nemálo takých, ktorí sú bezradní a nevedia, čo by si si počali. Na otázku čo by ste robili v situácii, keby ste nemali pre rastúce životné náklady na splátku pôžičky či úveru, odpovedalo najviac, 28% opýtaných, že by sa pokúsili o dohodnutie odkladu splátok alebo ich zníženie. Druhou najpočetnejšou skupinou ľudí (25 %) sú však tí, čo v danej situácii netušia, ako by postupovali, alebo to nechcú povedať. Ďalších 17 % respondentov by hľadalo finančné zdroje v rámci pôžičky v rodine alebo od priateľov, 12 % by sa pokúsilo nájsť si dodatočnú prácu či brigádu, aby si zvýšili svoje príjmy a 9 % by sa snažilo obmedziť svoju spotrebu a životné náklady. Je tu ale aj 7 % respondentov, ktorí by sa svoju nepriaznivú finančnú situáciu snažili zvládnuť predajom časti svojho majetku či vybavenia domácnosti. Ďalšou pôžičkou alebo refinancovaním by to riešilo 6 % ľudí.

„Ak sa človek dostane do problémov so splácaním úveru, odporúčame mu, aby sa okamžite obrátil na veriteľa. Pokiaľ sa neoneskorí so splátkou a aktívne hľadá riešenie, existuje viacero možností, ako mu pomôcť. Jednou z alternatív je konsolidácia, ak má viacero pôžičiek. Najhoršie je nereagovať, pritom treba myslieť na to, dlh nikdy nezmizne, naopak, časom sa bude zvyšovať,“ radí ombudsman Miroslav Zborovský. Súčasná ekonomická situácia zároveň mnohých Slovákov odrádza od toho, aby momentálne riešili otázku svojho bývania prostredníctvom hypotekárneho úveru. Jednak majú obavy z toho, či dokážu v súčasnej neistej dobe hypotéku splácať, ale samozrejme prekážkou sú aj vysoké ceny nehnuteľností a v neposlednom rade vyššie úrokové sadzby v porovnaní s minulosťou. Ako ovplyvňujú súčasné vysoké ceny rozhodovanie, či si zobrať hypotekárny úver? Výsledky prieskumu ukázali, že je to kľúčový dôvod, aby si hypotéku nevzali, až pre sedem z desiatich opýtaných.

Dark web: Kradnuté prihlasovacie údaje sú veľmi lacné

Tím pre výskum kybernetických hrozieb HP Wolf Security spolupracoval so skupinou forenzných analytikov Forensic Pathways na trojmesačnej analýze hrozieb na dark webe, pri ktorej analyzovali vyše 35 miliónov príspevkov na internetových trhoviskách a fórach využívaných kybernetickými zločincami, aby lepšie pochopil, ako pracujú, získavajú dôveru a budujú si reputáciu. Využívajú malwarové sady typu „plug and play“, ktoré im umožňujú útočiť ľahšie ako kedykoľvek predtým. Zločinné skupiny pri svojich útokoch na firmy spolupracujú s amatérskymi útočníkmi, spoločne teda ohrozujú on-line svet.

Hlavné zistenia The Evolution of Cybercrime: Why the Dark Web is Supercharging the Threat Landscape and How to Fight Back (Vývoj kyberzločinu: Dark web ako zdroj bezpečnostných hrozieb a ako sa hrozbám brániť):

• Malware je lacný a ľahko dostupný – Viac ako tri štvrtiny (76 %) inzerovaného malwaru a 91 % exploitov (tj. kódov, ktoré útočníkom ponúkajú ovládnuť počítačové systémy zneužitím chýb v softvéri) sa predáva za menej než 10 dolárov. Priemerná cena kompromitovaných údajov na prístup prostredníctvom protokolu pripojenej na vzdialenú plochu predstavuje iba 5 dolárov. Predajcovia ponúkajú svoje produkty v balíčkoch, pričom dostupnosť malwarových sád typu „plug-and-play“, malwaru ako služby, návodov a poradenských služieb znižujú nároky na potrebné technické znalosti a skúsenosti útočníkov, a umožňujú aj neskúseným používateľom využívať komplexné cielené útoky. Skúsení programátori sú v dnešnej dobe pôvodcami iba 2–3 % vedených útokov.
• Irónia „cti medzi kybernetickými zlodejmi“ – Podobne ako je to vo svete legálneho on-line maloobchodu, je aj obchodovanie s produktmi na kybernetické útoky postavené na budovaní dôvery a dobrej povesti predajcu: 77 % analyzovaných trhovísk, z ktorých sa obchoduje s produktmi na kybernetické útoky, vyžaduje od predajcu zloženie zálohy, resp. získanie licencie na predaj, ktorá môže stáť až 3.000 dolárov. Až 85 % z týchto trhovísk uvoľní predajcovi platbu až po úspešnom dokončení transakcie a 92 % ponúka službu na riešenie sporov medzi kupujúcim a predávajúcim. Tiež umožňuje používateľom hodnotiť každého jednotlivého predajcu. Kyberzločinci sa snažia byť hoci aj o krok vpred pred orgánmi činnými v trestnom konaní a už získanú reputáciu možno medzi stránkami s webovými tržnicami prenášať – priemerná životnosť webových stránok trhoviska na dark webe, ktoré sú dostupné prostredníctvom protokolu Tor, však platí iba 55 dní.
• Kyberzločinci zneužívajú na prienik do systémov obľúbené softvérové produkty –Zameriavajú sa na hľadanie chýb v softvéri, ktoré im umožnia vykonať útok a prevziať kontrolu nad systémami. Cielene pri tom využívajú známe chyby a zraniteľnosť v obľúbených softvérových produktoch. Príklad reprezentuje operačný systém Windows, kancelársky balík Microsoft Office, systémy na správu webového obsahu a webové a poštové servery. Za najvyššiu cenu (obvykle v rozmedzí 1.000 až 4.000 dolárov) sa predávajú sady zneužívajúce zraniteľnosti v špecializovaných systémoch. Tzv. Zero Days (teda zraniteľnosti, ktoré doteraz neboli zverejnené) sa na trhoviskách na dark webe predávajú za desaťtisíce dolárov.

„Stať sa kybernetickým zločincom je dnes, bohužiaľ, jednoduchšie ako v minulosti. Komplexné útoky predtým vyžadovali značné zručnosti, znalosti a zdroje. Teraz sú potrebné technológie a návody k dispozícii za cenu pár litrov benzínu. Či už ide o únik dát vašich firemných zákazníkov, oneskorenie dodávok alebo dokonca nutnosť zrušiť plánovaný zákrok v nemocnici, rozmach kyberkriminality má vplyv na nás všetkých. Jadrom tohto problému je ransomware, ktorý vytvoril nový ekosystém kyberzločinu, ktorý odmeňuje podielom na zisku aj menších hráčov. Vzniká tak továreň na kybernetickú kriminalitu produkujúca útoky, proti ktorým sa dá len veľmi ťažko brániť. A na muške sa kvôli tomu ocitajú podniky, na ktoré sa všetci spoliehame,“ dodáva Alex Holland. Spoločnosť HP sa poradila s odborníkmi z oblasti kybernetickej bezpečnosti a akademickej obce, vrátane bývalého hackera Michaela „Mafia Boy“ Calcea a autora kriminologických štúdií dr. Mikea McGuirea, aby zistila, ako sa kybernetická kriminalita vyvíja a čo môžu podniky urobiť na lepšiu ochranu pred hrozbami. Obaja upozorňujú, že by sa podniky mali pripraviť na deštruktívne útoky, ktorých cieľom je odoprieť prístup k dátam, tiež na stále cielenejšie kybernetické kampane a na kyberzločincov využívajúcich nové technológie, napríklad umelé inteligencie, aby narušili integritu podnikových dát.

Rady na ochranu pred súčasnými aj budúcimi hrozbami:

• Osvojte si základné pravidlá, aby ste znížili šance kyberzločincov: Dodržujte osvedčené postupy ako viacfaktorové overovanie a správa opráv; obmedzte možnosti útokov vedených prostredníctvom hlavných vektorov, ktorými sú e-mail, prehliadanie webu a sťahovanie súborov; a dávajte prednosť samoopravnému hardvéru, aby ste zvýšili svoju odolnosť.
• Zamerajte sa na víťazstvo: Pripravte sa na najhoršie; obmedzte riziko, ktoré predstavujú vaši ľudia a partneri, zavedením procesov zameraných na preverovanie bezpečnosti dodávateľov a zvyšovanie povedomia pracovníkov o postupoch sociálneho inžinierstva; orientujte sa na procesy a nacvičujte reakcie na útoky, aby ste mohli identifikovať problémy, vykonať zlepšenie a byť lepšie pripravení.
• Počítačová kriminalita je tímový šport. Tímová spolupráca je dôležitá aj pri kybernetickej bezpečnosti: Hovorte so svojimi kolegami a zdieľajte informácie o aktuálnych hrozbách a zisteniach v reálnom čase; využívajte informácie o hrozbách a buďte proaktívni pri skenovaní potenciálnych hrozieb sledovaním otvorených diskusií na undergroundových fórach; spolupracujte s bezpečnostnými službami tretích strán, aby ste odhalili slabé miesta a kritické riziká, na ktoré je potrebné reagovať.