SR: Zamestnanosť a mzdy v máji 2022

Májový rast slovenských miezd takmer vo všetkých odvetviach už nestíhal prekryť vysoký rast cien. Podľa Štatistického úradu SR rastúcemu tempu inflácie odolal v máji t. r. len sektor ubytovania. Zamestnanosť vo väčšine odvetví rástla tiež, výnimkou bol opäť počtom zamestnancov najväčší priemysel.

Už druhý mesiac po sebe rástol dvojciferným tempom počet zamestnancov v ubytovaní, medziročne ich počet narástol o 19,6 % a v reštauráciách a pohostinstvách o 10,1 %. Rast zamestnanosti nad 5 % bol tiež v informačných a komunikačných činnostiach. Nižší nárast zamestnanosti (do 4 %) bol v doprave a skladovaní, stavebníctve, vybraných trhových službách aj troch zložkách vnútorného obchodu - v maloobchode, veľkoobchode či predaji a oprave motorových vozidiel. Medziročný pokles počtu zamestnaných osôb sa prejavil len v priemysle, ktorý však zamestnáva najväčší počet ľudí. V súhre za prvých päť mesiacov roka 2022 zamestnanosť medziročne vzrástla v 9 z 10 sledovaných odvetví, najvýraznejšie v ubytovaní o 11 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 6,6 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 4,9 %. Mierny úbytok sa prejavil len v priemysle (o 0,1 %).

V máji 2022 sa medziročne najvýraznejšie zvýšili nominálne mzdy v ubytovaní (o 26,3 % na 936 eur), dvojciferne rástli aj mzdy v stavebníctve (o 11,9 % na 904 eur) a v maloobchode (o 10,7 % na 991 eur). Najpomalšie rástli mzdy v informačných a komunikačných činnostiach, v ktorom sú dlhodobo najvyššie zárobky v SR, a to o 2,7 % na 2 333 eur mesačne. V priemysle boli mzdy vyššie o 6,7 %. Pri zohľadnení pretrvávajúceho vysokého rastu spotrebiteľských cien (inflácie) sa reálne mzdy zvýšili len v ubytovaní o 12,2 %. Najvýraznejší pokles reálnej mzdy o viac ako 7 % bol zaznamenaný v informačných a komunikačných činnostiach a vo vybraných trhových službách. V priemere za päť mesiacov roka 2022 sa nominálna mesačná mzda medziročne zvýšila najvýraznejšie v ubytovaní o 27,4 % (878 eur). Najnižší rast nominálnej mzdy zaznamenali vybrané trhové služby o 4,8 % (1.208 eur). Vysoké tempo inflácie sa podarilo prekonať mzdám v 5 odvetviach, najvýraznejšie v ubytovaní (o 15,4 %). Naopak, najvyšší pokles reálnej mzdy bol vo vybraných trhových službách o 5,1 %.

EU: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Európsky parlament a Rada EÚ sa dohodli na programe politiky do roku 2030: Cesta k digitálnemu desaťročiu. V programe sa stanovuje mechanizmus monitorovania a spolupráce na dosiahnutie spoločných cieľov a zámerov digitálnej transformácie Európy stanovených v Digitálnom kompase do roku 2030. Ten sa týka oblasti zručností a infraštruktúry vrátane pripojiteľnosti, digitalizácie podnikov a on-line verejných služieb, ako aj dodržiavania digitálnych práv a zásad EÚ pri dosahovaní všeobecných cieľov.

V záujme účinného monitorovania pokroku Európska komisia spolu s členskými štátmi vypracuje pre každý cieľ plánované trajektórie na úrovni EÚ. Členské štáty zase navrhnú národné strategické plány, v ktorých načrtnú svoje vnútroštátne plánované trajektórie a opatrenia na dosiahnutie cieľov a zámerov vrátane plánovaných regulačných opatrení a investícií. Pokrok sa bude merať pomocou kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) na základe posilneného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) a bude sa posudzovať podľa vypracovaných trajektórií uvedených vo výročnej správe o „stave digitálneho desaťročia“, ktorá sa predloží Európskemu parlamentu a Rade. S cieľom poskytnúť komplexný prehľad a analýzu digitálnej transformácie sa v správe preskúma aj dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o ciele, zámery, ako aj práva a zásady digitálneho desaťročia. Členské štáty a Európska komisia budú spolupracovať v snahe riešiť oblasti, v ktorých je pokrok nedostatočný a v ktorých sa neustále odchyľujú od vnútroštátnych trajektórií. Kedykoľvek môžu  prijať spoločné záväzky a vytvoriť viacnárodné projekty na splnenie digitálnych cieľov do roku 2030. Do roku 2026 komisia ciele preskúma, aby zohľadnila technologický, hospodársky a spoločenský vývoj.

Rozsiahle projekty majú zásadný význam pre dosiahnutie digitálnych cieľov a uskutočnenie digitálnej transformácie do roku 2030. Vďaka viacnárodným projektom môžu členské štáty združiť zdroje a úzko spolupracovať na budovaní digitálnych kapacít, ktoré by ťažko vytvorili samostatne. Komisia určila počiatočný zoznam oblastí na investície do viacnárodných projektov, ako je napríklad spoločná dátová infraštruktúra, zavádzanie koridorov 5G, prepojená verejná správa, vysokovýkonná výpočtová technika, európska infraštruktúra služieb blockchainu či nízkopríkonové procesory. Je pripravená usmerňovať členské štáty pri vymedzovaní a vypracúvaní viacnárodných projektov a niektoré z nich môže navrhnúť počas cyklu spolupráce. Program politiky vytvára nový právny nástroj – Konzorcium pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC). EDIC pomôže pri realizácii viacnárodných projektov a uľahčí členským štátom spojiť sily pri investovaní do digitálnych infraštruktúr.

Smartfón: Nielen intímne fotografie

Kybernetickí útočníci v posledných rokoch preorientovali z osobných počítačov a notebookov na smartfóny. Dôvod je prozaický, v telefónoch majú používatelia oveľa viac citlivých údajov a osobných informácií než v počítači. Napríklad každý tretí človek vo veku 18-26 rokov má vo svojom smartfóne uložené citlivé fotografie a pritom až polovica opýtaných nevyužíva antivírusový program (prieskumu Samsung Electronic Czech and Slovak, 1.050 ľudí vo veku 18 - 65 rokov).

Väčšina (83,1 %) opýtaných si zamyká displej svojho smartfónu, častejšie je to v prípade mužov (86,5 %). Iba 20 % žien si displej na smartfóne nezamyká. So zvyšujúcim vekom ale naša ostražitosť klesá a smartfón si nezamykáme. Počas výskumu sa ďalej zistilo, že pri odchode od stola si vezmú so sebou telefón skôr muži (85,6 %) v porovnaní so ženami (74,6 %). Takmer každý štvrtý (24,7 %) vysokoškolsky vzdelaný respondent necháva telefón bez dozoru, naopak viac sa o bezpečnosť telefónu starajú respondenti so základným (82 %) a stredoškolským vzdelaním (81,6 %), ktorí majú telefón vždy po ruke alebo vo vrecku. V smartfónoch pritom často uchovávame aj citlivý obsah. Najčastejšie sa však chúlostivé fotografie objavujú v smartfónoch mladých ľudí vo veku 18-26 rokov. Konkrétne každý tretí mladý človek má v telefóne fotky citlivého charakteru, prevažne je to pri mužoch (18,3 %). 89 % žien do telefónu neukladá citlivé fotografie.

Pri sťahovaní aplikácie si neprečíta, aké oprávnenia od nich pri inštalácii požaduje 40,4 % respondentov. Ženy si požiadavky prečítajú v 60,2 % a muži v 59 %. Používatelia vo veku 54-65 rokov dbajú na dôkladné prečítanie podmienok, až 64,2 % z nich tomu venuje svoj čas. Aktualizovaný operačný systémy udržiava mobilný telefón v bezpečí a zaisťuje mu dobrý výkon. Preto je dôležité dbať na pravidelnú aktualizáciu systému a rovnako aj na to, ako dlho vám výrobca garantuje bezpečnostné aktualizácie. V prípade, že sa používateľovi zjaví notifikácia o novej aktualizácií, odporúča sa spustiť jej inštaláciu do 24 hodín. Ale 46,5 % opýtaných si neaktualizuje v mobile operačný systém do 24 hodín od upozornenia, pretože majú pocit, že aktualizácia by ich zdržovala. Napokon aktualizáciu systému odkladajú na neskôr a vďaka tomu sa vystavujú kybernetickej hrozbe. Najväčšiu pozornosť venujú aktualizácii respondenti vo veku 27-35 rokov. 51,6 % žien a 41,7 % mužov aktualizácie odkladá na neskôr, čím ohrozujú bezpečnosť údajov, ktoré majú uložené v smartfóne. Len polovica celkovo opýtaných má vo svojom smartfóne nainštalovaný antivírusový program (50,4 %). Zvyšná časť buď antivírus nemá, alebo o tom nevie. Mobilné hrozby sú však sofistikovanejšie a zahŕňajú rôzne phishingové kampane, falošné aplikácie či spyware a stalkerware – ktoré sledujú používateľa. Kvalitný antivírus tomu dokáže zabrániť. Niektorí výrobcovia smartfónov ich už majú dokonca predinštalované vďaka partnerstvám s antivírusovými spoločnosťami, alebo navyše využívajú dodatočnú ochranu na úrovni čipu.

HP Wolf Security: Útoky na firmware

IT tímy stoja pred novými bezpečnostnými výzvami. Pracujeme stále častejšie z rôznych miest, čím je obrana proti útokom cieliacim na firmware zložitejšia. Prechod na hybridné pracovné modely zmenil spôsob, akým organizácie spravujú zabezpečenie koncových zariadení a zároveň priniesol nové nebezpečenstvá, ktorým musia čeliť tímy zodpovedné za IT v súvislosti so zabezpečením firmware.

Z globálneho prieskumu HP Wolf Security (1.100 vedúcich pracovníkov v oblasti IT) vyplýva:

• Hrozba útokov cieliacich na firmware je v súčasnej dobe, keď sa hybridní pracovníci stále častejšie pripájajú z domácich sietí, pre vedúcich IT oddelení stále väčším problémom. Vzhľadom na fakt, že hybridná práca alebo práca na diaľku dnes pre mnoho zamestnancov predstavuje normu, zvyšuje sa riziko práce v potenciálne nezabezpečených domácich sieťach, čo znamená, že sa zvýšila miera ohrozenia útokmi smerujúcimi na firmware. Viac ako osem z desiatich (83 %) vedúcich pracovníkov zodpovedných za IT uvádza, že útoky na firmware notebookov a PC teraz predstavujú významnú hrozbu, pričom 76 % z nich uviedlo, že významnú hrozbu znamenajú útoky na firmware tlačiarní.
• Správa zabezpečenia firmware je v ére hybridnej práce stále zložitejšia a časovo náročnejšia, pre organizácie teda pretrváva riziko: Viac ako dve tretiny (67 %) vedúcich pracovníkov v IT uvádza, že ochrana proti útokom na firmware, ich odhaľovanie a obnova po napadnutí sú v dôsledku čoraz častejšej práce z domu ťažšie a časovo náročnejšie, pričom 64 % tvrdí to isté o analýze zabezpečenia konfigurácie firmware. V dôsledku tohto vývoja vyjadrilo 80 % vedúcich pracovníkov zodpovedných za IT obavu o svoju schopnosť reagovať na útoky ohrozujúce firmware koncových zariadení.

Dr. Ian Pratt dodal, že útoky na firmware sú veľmi deštruktívne a ich odhalenie alebo náprava prebiehajú oveľa ťažšie, než je to pri typickom malvéri – často vyžadujú odborný a dokonca aj manuálny zásah. To značne zvyšuje náklady a zložitosť nápravy, najmä v hybridných prostrediach, kde tímy IT nemajú k príslušným zariadeniam fyzický prístup. Väčší počet koncových zariadení mimo ochrany poskytovanej podnikovou sieťou tiež znižuje viditeľnosť týchto zariadení a zvyšuje riziko útokov vedených cez nezabezpečené siete. Zároveň sme tiež svedkami nárastu počtu deštruktívnych útokov, akým je napríklad malvér typu wiper. V minulom roku odhalil náš výskumný tím potenciálnych útočníkov, ktorí vykonávali prieskum konfigurácií firmwaru s pravdepodobným zámerom zneužiť nezabezpečené konfigurácie na vlastné obohatenie. Len čo útočník získa kontrolu nad konfiguráciou firmwaru, môže využiť svoje postavenie na získanie trvalého prístupu a skryť sa pred protimalvérovými riešeniami, ktoré sú súčasťou operačného systému (OS). To mu poskytuje výhodu a umožňuje nenápadne udržiavať trvalú prítomnosť na cieľových zariadeniach, čím môže získať prístup k infraštruktúre v celom podniku a maximalizovať dosah svojich zámerov.

Napriek zrejmým rizikám, ktoré útoky na firmware pre podniky predstavujú, nie je pri vytváraní nového hardvéru vždy venovaná dostatočná dôležitosť zabezpečenia zariadenia a naďalej sú používané technológie, ktoré nie sú navrhované s ohľadom na zabezpečenie. Tento problém ešte zhoršujú nové tieňové IT, keď si zamestnanci pri práci na diaľku kupujú a pripájajú zariadenia mimo kontroly podnikového IT oddelenia. V správe HP Wolf Security Out of Mind and Out of Sight sa uvádza, že 68 % kancelárskych pracovníkov, ktorí si zaobstarali zariadenie na vzdialenú prácu, priznalo, že pri ich rozhodovaní o nákupe nereprezentovala bezpečnosť hlavný faktor. Až 46 % pracovníkov si navyše nenechalo nový notebook alebo počítač skontrolovať alebo ho nainštalovať od IT oddelenia či od bezpečnostného oddelenia. Iba najmodernejšie zabezpečenie poskytuje ochranu firmware pred malvérom aj fyzickým zásahom s detekčnou schopnosťou pod aj nad úrovňou operačného systému a s autonómnou samoopravnou obnovou od úrovne hardvéru vyššie – to však pomôže vyriešiť problém iba podnikom, ktoré si pri zaobstarávaní nových zariadení dokážu položiť tie správne otázky. Jedným zo zásadných problémov je závislosť od starších zariadení vyrobených podľa skorších priemyselných noriem, keď sa pri návrhu hardvéru a firmware nekládol dôraz na flexibilné zabezpečenie a maximálnu odolnosť. V oblasti podnikového zabezpečenia kvôli tomu vzniká medzera, ktorej vyplnenie môže trvať roky.

EU: Zamestnanosť a sociálna situácia

Podľa prieskumu Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE) za rok 2022 mala strata pracovných miest počas hospodárskej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 najhorší dosah na mladých ľudí. A ich zotavenie bolo pomalšie než pri iných vekových skupinách. Možné vysvetlenia súvisia s tým, že medzi mladými ľuďmi je vysoký podiel zmlúv na dobu určitú, ako aj s tým, že po ukončení školy, univerzity alebo odbornej prípravy majú mladí ťažkosti pri hľadaní prvého zamestnania. 

Z prieskumu ESDE na základe najnovších údajov vyplýva:

• Obnova po pandémii COVID-19 nebola rovnomerne rozložená. Mladí ľudia (do 30 rokov) stále čelia značným problémom pri hľadaní zamestnania alebo pracovných miest, ktoré zodpovedajú ich zručnostiam a skúsenostiam. Hoci nezamestnanosť mladých ľudí sa v roku 2021 znížila, a to najmä ku koncu roka, zostala o jeden percentuálny bod vyššia ako pred krízou (v roku 2019). Pracovnú zmluvu na dobu určitú mal takmer každý druhý mladý človek (45,9 %), zatiaľčo v prípade všetkých pracujúcich to bol jeden z desiatich (10,2 %).
• V priemere je u mladých ľudí väčšia pravdepodobnosť, že budú čeliť náročnej sociálnej a finančnej situácii. Už pred pandémiou bol ich príjem z pracovnej činnosti premenlivejší než príjem starších pracovníkov. Domácnosti mladých ľudí zažívali väčšiu chudobu, hoci medzi jednotlivými krajinami EÚ existujú výrazné rozdiely. Mladí ľudia mali ťažkosti s platením každodenných výdavkov, ako sú výdavky na účty a nájomné, pričom 61 % z nich malo obavy, či si v najbližších desiatich rokoch nájdu alebo udržia primerané bývanie.
• Výzvy, ktorým čelia mladí ľudia, závisia od úrovne ich vzdelania a od ich sociálno-ekonomického zázemia. U mladých ľudí so sekundárnym vzdelaním je o 19 percentuálnych bodov nižšia pravdepodobnosť, že skončia bez práce a nebudú sa zúčastňovať na vzdelávaní ani odbornej príprave, než u mladých ľudí s nižšou úrovňou vzdelania. V prípade osôb s terciárnym vzdelaním je toto riziko nižšie o 28 percentuálnych bodov. U mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia je ešte menšia pravdepodobnosť, že budú zamestnaní, v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.
• Ďalším faktorom, ktorý podnecuje nerovnosť medzi mladými ľuďmi, sú rodové rozdiely. Mladé ženy v EÚ zarábajú na začiatku kariéry v priemere o 7,2 % menej ako ich mužskí kolegovia a tento rozdiel sa s vekom prehlbuje. Na úrovni EÚ len malá časť tohto rozdielu (0,5 percentuálneho bodu) vyplýva z dosiahnutého vzdelania žien, výberu povolania, pracovných skúseností a typu ich pracovnej zmluvy.

V prieskume ESDE sa uvádza analýza založená na dôkazoch, ktorá sa zameriava na to, ako riešiť výzvy číhajúce na mladých ľudí. Politika zamestnanosti a sociálna politika by predovšetkým mali:

• zlepšovať začleňovanie mladých ľudí do trhu práce,
• umožňovať mladým ľuďom nadobúdať zručnosti,
• podporovať mobilitu pracovnej sily, ktorá je základným kameňom úspešnej a stabilnej kariéry,
• znižovať u mladých ľudí riziká, ako sú nezamestnanosť alebo choroba, chudoba a zadlženosť,
• pomáhať mladým ľuďom vybudovať si vlastné imanie a nadobudnúť majetok.

Pripravujú sa aj ďalšie iniciatívy EÚ na podporu mladých ľudí. V roku 2023 plánuje Európska komisia preskúmať odporúčanie Rady týkajúce sa rámca kvality pre stáže, najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky. Skupina na vysokej úrovni v súčasnosti skúma spôsoby, ako zlepšiť sociálnu ochranu, a to aj pre mladých ľudí, a svoje zistenia predloží začiatkom budúceho roka.