EU: Antitrustové pravidlá

Európska komisia zverejnila výzvu na predloženie dôkazov a verejnú konzultáciu, v ktorých požiadala o spätnú väzbu o vykonávaní nariadení Európskej únie stanovujúcich postupy uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže EÚ (nariadenie č. 1/2003 a nariadenie č. 773/2004). Zainteresované strany môžu vyjadriť svoj názor v rámci verejnej konzultácie do 6. októbra 2022.

Od prijatia antitrustového rámca EÚ uplynulo takmer 20 rokov. Zatiaľčo opatrenia Európskej komisie na jeho presadzovanie sa prispôsobili vyvíjajúcim sa trhom, novým technológiám a meniacim sa spôsobom podnikania, samotný procesný rámec sa prakticky nezmenil. Konzultácia je súčasťou širšieho preskúmania zameraného na to, aby antitrustové pravidlá EÚ naďalej spĺňali svoj účel. Získané onformácie budú súčasťou dôkazov, ktoré sa použijú pri hodnotení. Konzultácia sa zameriava najmä na témy, ktoré majú pre hodnotenie osobitný význam, akými sú vyšetrovacie právomoci Európskej komisie, procesné práva strán vyšetrovania a tretích strán, právomoci komisie v oblasti presadzovania práva a spolupráca komisie s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a súdmi. Hodnotenie pomôže komisii rozhodnúť, či by sa mal aktuálny antitrustový procesný rámec EÚ zachovať alebo zmeniť.

Okrem verejnej konzultácie bude súčasťou hodnotenia aj odborný prieskum v rámci externej štúdie na podporu hodnotenia, jeden alebo viacero seminárov so zainteresovanými stranami, ako aj cielená konzultácia s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže. Široká verejnosť môže vyplniť všeobecný dotazník, zatiaľčo zainteresované strany, ktoré majú konkrétne skúsenosti s antitrustovými procesnými pravidlami, môžu vyplniť dlhší a podrobnejší dotazník.

Európska komisia zhrnie výsledky preskúmania v pracovnom dokumente útvarov, ktorý sa má zverejniť v druhom štvrťroku 2024.

Pohľadávky: Kde je to najhoršie?

Európske krajiny patria medzi top 10 miest s najľahším vymáhaním dlhov. Švédsko (so skóre 30), Nemecko (30) a Fínsko (32) majú najlepšie hodnotenie, pričom ich skóre zostáva stabilné v porovnaní s predchádzajúcim reportom. Prvou mimoeurópskou krajinou v rebríčku je Nový Zéland (12. miesto so skóre 36, +1 bod oproti roku 2018), za ním nasleduje Brazília (20. miesto, skóre 43, bez zmeny).

Tretie vydanie Allianz Trade Collection Complexity Score hodnotí, aké ťažké je vymáhať dlhy a pomáha pri rozhodovaní v medzinárodnom obchodovaní, čo je nevyhnutné v prostredí, kde sa očakáva nárast globálnych insolvencií (+10 % v roku 2022 a +14 % v roku 2023). Toto skóre zahŕňa 49 krajín, ktoré predstavujú takmer 90 % svetového HDP a 85 % svetového obchodu. Vo Švédsku, Nemecku a Fínsku je platobná morálka domácich spoločností dobrá a súdy sú efektívne pri vydávaní včasných rozhodnutí, čím spoločnostiam uľahčujú vymáhanie pohľadávok. To je v protiklade s inými európskymi krajinami ako Francúzsko (10., 36, bez zmeny) a Španielsko (11., 36, -1 bod), kde je vymáhanie dlhov mimoriadne komplikované, keď sa dlžník dostane do platobnej neschopnosti, a to najmä pokiaľ ide o nepoistených veriteľov. Rebríček roku 2022 uzatvárajú Saudská Arábia (91, -3 body), Malajzia (78, bez zmeny) a Spojené arabské emiráty (72, -9 bodov). Napriek určitým zlepšeniam v komplikovanosti súdnych procesov je medzinárodné vymáhanie dlhov v Saudskej Arábii trojnásobne zložitejšie ako vo Švédsku, Nemecku a Fínsku.

Rozdiel medzi vyspelými ekonomikami a rozvíjajúcimi sa trhmi je stále veľký. V skutočnosti je 14 zo 16 krajín západnej Európy na nízkych priečkach zložitosti vymáhania. Naproti tomu majú USA (32., 55, bez zmeny) a Kanada (29., 53, bez zmeny) výrazne vyššie hodnotenia. Blízky východ, Ázia a Afrika sa radia medzi regióny, kde je vymáhanie dlhov najzložitejšie. Tento rozdiel sa však postupne zmenšuje. Počas posledných štyroch rokov sa takmer v polovici krajín znížilo skóre zložitosti vymáhania pohľadávok (20 zo 49 krajín). Pandémia Covid-19 viedla niekoľko krajín k urýchleniu reforiem v oblasti insolvencií. Zaznamenali sa aj určité zlepšenia - pokiaľ ide o preventívnu reštrukturalizáciu - napríklad vo Veľkej Británii, Austrálii a EÚ, kde sa smernica 2019/1023 v súčasnosti zavádza v jednotlivých členských štátoch. Saudská Arábia a Čína tiež vykázali určité viditeľné zlepšenia: V týchto krajinách sa skóre zložitosti vymáhania znížilo o -3 body resp. o -2 body. Globálne skóre zložitosti vymáhania sa za posledné štyri roky znížilo: teraz je na úrovni 49 bodov, čo je o 2 body menej ako v roku 2018 (51). Napriek tomuto pozitívnemu trendu však zostáva medzinárodné vymáhanie pohľadávok celkovo veľmi zložité (úroveň: vysoká). A ktorí exportéri sú najviac ohrození zložitosťou vymáhania pohľadávok? Fínsko, Rakúsko a Nórsko sú najmenej ohrozené, keďže ich obchodnými partnermi sú krajiny, kde nie je vymáhanie dlhov tak zložité. Na druhom konci spektra vyčnieva Ázia so siedmimi krajinami, ktoré sú v dôsledku medzinárodného obchodu najviac ohrozené zložitosťou vymáhania svojich pohľadávok: Hongkong, Indonézia, Thajsko, Malajzia, Japonsko, Singapur a India.

EU: Roaming pokračuje

Systém roamingu za vnútroštátne ceny sa v Európskej únii predĺži o ďalších desať rokov. Nariadenie o roamingu, na konečnom znení ktorého sa v decembri dohodli vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady (ministrov) EÚ, je novelizáciou pôvodných predpisov z roku 2015, na základe ktorých boli v roku 2017 zrušené poplatky za roaming. Používatelia mobilných telefónov tak môžu oddnes naďalej telefonovať zo zahraničia v rámci krajín EÚ bez roamingových poplatkov, čiže za cenu, akú platia doma.

Spotrebitelia budú mať zároveň v inom členskom štáte EÚ nárok na rovnakú kvalitu a rýchlosť mobilného pripojenia ako doma. Poskytovatelia roamingu budú povinní ponúknuť rovnakú kvalitu roamingu, akú majú klienti k dispozícii v ich domovskej krajine za predpokladu, že to podmienky siete v navštívenom členskom štáte EÚ umožňujú. Poslancom sa podarilo presadiť ustanovenia, ktoré zakazujú praktiky vedúce k zníženiu kvality roamingových služieb - napríklad prechod zo 4G siete na 3G.

Cestujúci vrátane osôb so zdravotným postihnutím budú mať plný prístup k službám tiesňovej komunikácie bez akéhokoľvek poplatku - či už pôjde o telefonát alebo textovú správu, a to vrátane prenosu informácie o polohe volajúceho. Operátori budú zároveň musieť užívateľov informovať o použití jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112. Europoslanci počas rokovaní s ministrami členských štátov presadzovali aj zákaz účtovania príplatkov za hovory do iného členského štátu v rámci EÚ. Cena hovorov do inej krajiny v rámci únie je v súčasnosti stanovaná na maximálne 19 centov za minútu. Výsledná dohoda zaväzuje Európsku komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala a zhodnotila, či je nevyhnutné túto maximálnu cenu hovoru do inej krajiny EÚ znížiť.

Strop veľkoobchodných roamingových poplatkov, teda maximálna cena, ktorú si operátori budú účtovať navzájom v prípade, že klient jedného z nich využije v inej krajine EÚ sieť druhého z nich, bude stanovený v roku 2022 na 2 eurá za gigabajt a postupne bude znižovaný až na 1 euro za gigabajt v roku 2027. Ak spotrebiteľ prekročí v rámci roamingu svoj zmluvný limit, suma účtovaná za ďalšie využívanie služieb nebude môcť prekročiť maximálny veľkoobchodný roamingový poplatok.

Nehoda: Kedy volať políciu?

K dopravným nehodám na Slovensku, pri ktorých sa nikto nezranil, od 1. júla 2022 už nie je potrebné volať políciu. Zmenu priniesla novela zákona o cestnej premávke. Ak sa na tom dohodnú účastníci, nehodu bez zranení bude možné riešiť len ako škodovú udalosť a majú ju právo vybaviť prostredníctvom náhrady škody priamo prostredníctvom poisťovne. Policajt však na miesto nehody môže prísť, pokiaľ sa účastníci nevedia dohodnúť na zavinení, alebo ak by niektorý z nich na príchode policajta trval.

Motoristi sú spravidla schopní dohodnúť sa na mieste vzniku dopravnej nehody na zavinení sami a vedia zachytiť okolnosti kolízie do Spoločných záznamov o dopravnej nehode. Toto tlačivo je nevyhnutné v situácii absencie policajného vyšetrovania účastníkmi nehody na mieste vyplniť a podpísať. „Nedá sa však vylúčiť, že táto zmena môže v sporných prípadoch spôsobiť problémy s dokazovaním viny alebo spoluviny a poisťovne budú musieť viac vyšetrovať po vlastnej línii. Policajné vyšetrovanie zo svojej podstaty práve prítomnosťou policajných odborníkov pomáha pri došetrovaní právneho základu nároku, pomáha vniesť svetlo do detailných okolností príčiny vzniku dopravných nehôd,“ pripomína Jiří Moravec. Ak sa teda účastníci dopravnej nehody na jej zavinení zhodnúť nedokážu, odporúča sa aj po nadobudnutí účinnosti novely radšej kontaktovať políciu. Bez účasti polície na mieste sa nezaobídete aj v prípade, keď dôjde ku škode na zdraví niektorého z účastníkov, k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, či k úniku nebezpečných kvapalín z niektorého zo zúčastnených vozidiel. Môže to byť napríklad olej, ropné látky a podobne. Vtedy zákon ukladá povinnosť privolať políciu.

Rovnako vo väčšine európskych krajín vrátane ČR platí, že k nehode je nutné privolať políciu: ak došlo k zraneniu alebo usmrteniu osôb; ak bol poškodený majetok tretích osôb (napr. osvetlenie, ploty, dopravné značky); ak máte podozrenie na alkohol alebo návykové látky u protistrany; ak sa druhá strana odmietne identifikovať alebo opustí miesto nehody bez identifikácie; ak došlo k vysokej škode na vozidle, ktorá odhadom prevyšuje 3.990 EUR (v ČR 100.000 korún); ak došlo k úniku nebezpečných látok na vozovku. Privolať políciu sa odporúča aj v prípade, ak sa druhý účastník nevie preukázať „Zelenou kartou“ alebo iným potvrdením o dojednaní poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Konkrétne podmienky zistíte, ak zavoláte na miestnu políciu a  vysvetlíte okolnosti nehody na polícii v konkrétnej krajine. Napríklad  úradný dokument o poškodení vozidiel pri nehode je vo viacerých balkánskych krajinách nevyhnutný na prejazd späť cez hranice.

Sú krajiny, kde sú predpisy prísnejšie. V Poľsku, Chorvátsku, Rumunsku alebo v Maďarsku a Bulharsku musíte políciu privolať vždy, aj keď ide iba o „ťuknutie“. V mnohých krajinách je tiež opustenie miesta nehody pred príjazdom polície alebo okamžité neposkytnutie prvej pomoci zraneným hodnotené ako trestný čin. Naopak, v iných krajinách môže motorista za príjazd polície a vyšetrovanie aj zaplatiť – a to vtedy, ak trvá na príjazde polície aj v prípade, ak nejde o naliehavú situáciu. Ide napríklad o susedné Rakúsko. „Pokiaľ nerozumiete jazyku danej krajiny alebo nesúhlasíte s interpretáciou deja nehody zo strany miestnej polície, volajte asistenčnú službu svojej poisťovne. Jej odborníci pomôžu s tlmočením a môžu váš prípad s miestnou políciou komunikovať za vás. Asistencia poisťovne tiež zorganizuje tlmočníka pre policajné vyšetrovanie, pomôže s tlmočením pri colnom riadení či poradí s prekladmi pri vypĺňaní dokladov,“ radí Jiří Moravec.

Radíme: Koľko vody vypiť?

U väčšiny dospelých tvorí voda 60 - 70 % telesnej hmotnosti. Voda je životne dôležitá pre správne fungovanie prakticky všetkých buniek, tkanív a orgánov v tele, rovnako je potrebná aj na správne trávenie a dopravenie živín do vašich buniek a pomáha tiež pri regulácii telesnej teploty. Voda tiež pôsobí ako akýsi „tlmič“ pre mozog a miechu a je aj mazivom pre kĺby, orgány a tkanivá. Adekvátny príjem vody môže dokonca pomôcť pri regulácii hmotnosti.

Koľko vody by ste mali denne prijať? Dnes sa odporúča zohľadniť vek, hmotnosť, pohlavie, úroveň fyzickej aktivity aj vonkajšiu klímu, spravidla je to okolo 2 litrov tekutín denne. Približne 70 - 80 % z prijatých tekutín by malo pochádzať z nápojov: najmenej polovica z nich by mala pochádzať z vody, o dosť menej z tekutín ako čaj, káva, mlieko a iné nápoje. Zvyšných 20 - 30 % by malo pochádzať z potravín bohatých na vodu, ako ovocie a zelenina. „Mnoho ľudí si kladie otázku, či sa konzumácia kofeínových nápojov, ako je káva a čaj, ráta do pitného režimu. Dobrou správou je, že mierne množstvo kofeínu vás neochudobňuje o vodu vo vašom tele. Avšak v tomto prípade je dôležité odsledovať si kalórie prijaté v kávových nápojoch, pretože väčšie množstvá smotany a cukru dokážu spraviť veľkú šarapatu“, dodáva Susan Bowermanová.

Ak nie ste dostatočne hydratovaní, vaše telo bije na poplach takými prejavmi ako smäd a sucho v ústach. Medzi príznaky nedostatočného príjmu tekutín patria tmavý moč, zápcha, zápach z úst, únava svalov či bolesti hlavy. Kým sa však váš smädný mechanizmus spustí, je už vaše telo dehydratované, preto je dôležité, aby ste počas dňa svedomite dbali na dostatočný príjem tekutín.

Tipy, ako zvýšiť príjem vody

• Začnite svoj deň veľkým pohárom vody, a to ešte pred svojou rannou kávou alebo čajom – vytvoríte si vďaka tomu zdravý zvyk, ktorý vám vydrží po celý život.

• Preskúmajte svoje pracovné návyky. Ak máte sklon tráviť veľa času za stolom predtým, než sa pustíte do práce, postavte si na stôl džbán s vodou. Bude vám pripomínať, že treba piť a zároveň budete motivovaní usrkávať si z vody počas dňa, vďaka čomu splníte svoj cieľ príjmu tekutín. Ak pracujete v externých podmienkach, uistite sa, že máte pohodlný prístup k vode (alebo ju majte so sebou).

• Nastavte si na smartfóne časovač alebo použite aplikáciu, ktorá vám bude pripomínať, že sa máte napiť.

• Osviežte váš pitný režim. Pridajte do vody citrusy, bylinky, ovocie alebo šťavu, aby ste zlepšili chuť vášho nápoja; vyberajte si radšej bublinkové a nesladené nápoje alebo si dajte čaj s citrónom; zároveň držte džbán s nápojom v chladničke, aby ste ho mali v lete po ruke príjemne studený a osviežujúci.