EU: Nové partnerstvo v oblasti kultúry a tvorivosti

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) oznámil zriadenie svojho znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) pre kultúru a tvorivosť, a tým doplnil osem už existujúcich spoločenstiev, z ktorých každé rieši naliehavý spoločenský problém: klímu, digitalizáciu, energetiku, zdravie, suroviny, potraviny, výrobu, mobilitu v meste.

S cieľom uľahčiť zriadenie EIT Culture & Creativity, poskytne EIT víťaznému partnerstvu počiatočný grant až do výšky šiestich miliónov eur, aby sa zaručilo, že bude čo najskôr plne funkčné. Keď bude partnerstvo fungovať na plné obrátky – a ponúkať vzdelávacie programy, podporovať inovačné projekty a poskytovať služby v oblasti zakladania podnikov a služby podnikateľskej akcelerácie v celej Európe – jeho ročný grant sa zvýši a v rámci súčasného programu Horizont Európa by mohol dosiahnuť úroveň približne 70 miliónov EUR ročne. Okrem toho sa predpokladá, že ZIS vďaka pákovému efektu získa ďalšie finančné prostriedky zo súkromného a verejného sektora.

Cieľom konzorcia bude najmä:

• Zbúrať hranice vo vzdelávaní v kultúrnych a kreatívnych odvetviach vyučovaním špičkových technológií ako medziodvetvových zručností pre tvorivých pracovníkov,
• Prinášať účelové inovácie, ktoré využívajú silu kultúrnych a kreatívnych odvetví na rozvoj inovačných služieb,
• Transformovať podniky v kultúrnych a kreatívnych odvetviach prostredníctvom podpory inovácií, inkubačných schém, novátorských investícií a filantropického financovania,
• Zviditeľňovať prácu a hodnotu kultúrnych a kreatívnych odvetví, najmä kultúry a dedičstva, ako zabezpečovateľa hospodárskej obnovy a spoločenskej súdržnosti,
• Prehlbovať uznanie a znalosti o kultúrnych a kreatívnych odvetviach a ich jedinečných prínosoch pre výskum a inováciu, prostredníctvom novátorských, dátovo orientovaných postupov.

Vytvorí synergie nielen s vnútroštátnymi a lokálnymi partnermi, ale aj s inými programami a fondmi EÚ, ako je špecializovaný výskumný klaster pre kultúru, tvorivosť a inkluzívnu spoločnosť v rámci programov Horizont Európa a Kreatívna Európa. 

Ransomvér: Až pätina organizácií zažije výpadok

V priebehu posledných 12 mesiacov zaznamenalo výpadok prevádzky v dôsledku ransomvérového útoku 20 % respondentov lokálneho prieskumu Acronis. Ransomvérovému útoku čelila zhruba polovica českých a slovenských organizácií, tretina útok dokázala odraziť, v ostatných prípadoch, bohužiaľ, došlo k zašifrovaniu dát a výpadkom prevádzky.

Ak sa organizácia stane terčom takého útoku, má niekoľko možností, ako sa vyhnúť najhoršiemu. Môže ho napríklad úplne bez následkov odraziť s využitím antimalvéru či špeciálnej ochrany proti ransomvéru. Ak už dôjde k zašifrovaniu dát, stále môžu rýchlo obnoviť prevádzku pomocou disaster recovery či funkčných záloh. Ak ale zlyhajú aj zálohy, potom musí organizácia čeliť dlhodobému výpadku prevádzky so všetkými dôsledkami. Preto IT správcovia odporúčajú, aby sa špeciálna pozornosť venovala nielen ochrane ostrých dát ale aj ochrane záloh.

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu zahŕňajú:

• 47 % organizácií sa v posledných 12 mesiacoch vôbec nestretla s ransomvérom, 33 % útok odrazila, u 18 % došlo k zašifrovaniu a krátkodobému výpadku, u 2 % došlo k zašifrovaniu a dlhodobému výpadku.

• Podľa 61 % opýtaných IT správcov je najdôležitejším faktorom ochrany dát funkcia nezmeniteľnosť záloh, 34 % uviedlo aktívnu self-defense ochranu backup systému a 30 % umiestnenie záloh v cloude.

• 93 % IT odborníkov zmienilo Windows systémy ako platformu, na ktorú sú najviac vedené podobné útoky. Konkurenčný macOS uviedlo iba 5 % IT správcov.

SR: Usmernenie regulátora bude potrebné prepracovať

Slovenská legislatíva už má prvé záväzné stanovisko regulátora v oblasti cookies a získavania súhlasu návštevníkov internetových stránok. Aj keď podľa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb nemá povinnosť zverejňovať usmernenia k problematike cookies. Odborníci hodnotia snahu úradu pozitívne, no poukazujú na nedostatočné skúsenosti s výkladom GDPR a z toho prameniace rozpory.

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v máji t. r. zverejnil stanovisko odboru štátneho dohľadu k problematike získavania súhlasu s cookies, ktoré je doteraz jediným platným usmernením regulátora k používaniu cookies na Slovensku. „Z usmernenia je však zrejmé, že pre štátnych zamestnancov, ktorí doteraz nesledovali usmernenia Výboru (EDPB), rozhodnutia zahraničných dozorných orgánov, prípadne relevantnú judikatúru, je veľmi ťažké sa v priebehu len niekoľkých mesiacov zorientovať v spleti pravidiel a výkladov. Usmernenie nevie zakryť doteraz neexistujúcu prax Úradu pre reguláciu vo vzťahu ku cookies a ani absenciu skúseností Úrad pre reguláciu s výkladom GDPR,“ upozorňuje Jakub Berthoty. Podľa neho má úrad problém tiež pochopiť vzťah medzi účelom spracúvania a typom cookies, pričom si spája zlučiteľnosť účelov s typmi cookies. „Typy cookies sú len akési zaužívané kategórie, používané skôr v hovorovej reči. Podstatný tu je účel spracovania. Osobne nevidím žiadny rozdiel medzi štatistickou a analytickou cookienou a ani usmernenie tieto rozdiely nepopisuje. Takisto pre mňa nie je jasné, či napríklad Google Analytics cookiena predstavuje štatistickú, analytickú alebo marketingovú cookienu. Z hľadiska GDPR je totiž rozhodujúce to, na aký účel prevádzkovateľ získané údaje spracováva,“ približuje Jakub Berthoty.

Medzi ďalšie nedostatky v usmernení patrí aj absencia vysvetlenia informačných povinností (Cookies policy) a to napriek skutočnosti, že otázka súhlasu je s informačnými povinnosťami kriticky previazaná. Usmernenie tiež nevysvetľuje vzťah medzi ePrivacy a GDPR ani judikatúru SDEÚ (Planet 49). Rovnako absentuje práca s ostatnými kľúčovými usmerneniami Výboru (EDPB) aj s usmerneniami zahraničných dozorných orgánov, ktoré obsahujú viaceré výkladové nuansy dôležité pre prax. Usmernenie sa tiež nevenuje odvolaniu súhlasu ani súhlasu detí a chýbajú aj praktické príklady. V usmernení úradu nájdeme dokonca aj absolútne nezmysly, ako napríklad tvrdenie, že nevyhnutné cookies „neukladajú ani nespracúvajú žiadne osobné údaje užívateľov a ich jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete“ alebo už spomínané chaotické narábanie s účelmi spracúvania.

5G: V roku 2022 viac než miliarda používateľov

Globálny tok dát v mobilných sieťach sa za posledné dva roky zdvojnásobil. Do roku 2027 sa očakáva 4,4 miliardy platiacich používateľov v sieťach 5G. Pevný bezdrôtový prístup (FWA) bude v roku 2022 predstavovať 20 % celkovej prevádzky v mobilných dátových sieťach. Cez 5G siete bude do roku 2027 prechádzať 60 % celosvetového toku mobilných dát.

V nasledujúcich piatich rokoch bude na čele rebríčka regiónov s najvyšším pokrytím 5G sieťami severná Amerika. Do roku 2027 tam má túto technológiu využívať až 90 % zákazníkov mobilných operátorov. Nasledovať bude západná Európa s 82 %. Takúto prognózu prináša najnovšie vydanie správy Ericsson Mobility Report. Predpovedá tiež, že míľnik jednej miliardy používateľov 5G sietí globálne sa podarí dosiahnuť koncom roka 2022. Regiónmi na porovnateľne vysokej úrovni zavádzania 5G budú podľa správy aj štáty Perzského zálivu (80 %) a východná Ázia (74 %). Stredná a východná Európa bude pozadu s očakávaným 33-percentným rozšírením 5G medzi používateľmi v roku 2027. Z 10 uvažovaných makroregiónov za ňou zaostanú len Blízky východ so severnou Afrikou (23 %) a subsaharská Afrika (10 %). Krajiny SVE podľa správy Ericsson Mobility Report predbehne aj juhovýchodná Ázia/Oceánia s rozšírením 5G na úrovni 46 %, India (39 %) a Latinská Amerika (35 %).

Správa predpokladá, že do roku 2027 bude z globálneho hľadiska využívať technológie 5G takmer polovica zákazníkov mobilných operátorov. Počet ich používateľov by v tom čase mal prekročiť číslo 4,4 miliardy. Tok dát v mobilných sieťach sa za uplynulé dva roky celosvetovo zdvojnásobil. Tento nárast prevádzky bol spôsobený zvýšeným využívaním smartfónov a mobilného širokopásmového pripojenia, ako aj digitalizáciou spoločnosti a biznisu. Aktuálne štatistiky a predpovede ukazujú, že dopyt po dátovej konektivite a digitálnych službách je a zostane silný, a to napriek globálnej pandémii Covidu-19 a geopolitickým neistotám. Novými používateľmi mobilného širokopásmového pripojenia sa každoročne stáva niekoľko stoviek miliónov ľudí. 5G sa rozširuje rýchlejšie ako všetky predchádzajúce generácie mobilných technológií. K pokrytiu sieťami 5G má v súčasnosti prístup približne štvrtina svetovej populácie. Len počas prvého štvrťroka 2022 pribudlo asi 70 miliónov nových používateľov 5G. Do roku 2027 budú mať prístup k 5G približne tri štvrtiny svetovej populácie.

Správa zdôrazňuje aj čoraz dôležitejšiu úlohu, akú hrá pevný bezdrôtový prístup (FWA) pri poskytovaní širokopásmových služieb. Počet FWA pripojení v roku 2022 presiahne 100 miliónov, pričom toto číslo sa do roku 2027 viac ako zdvojnásobí a dosiahne takmer 230 miliónov. Pokiaľ ide o Internet vecí (IoT), správa uvádza, že v roku 2021 širokopásmový internet vecí (4G a 5G) predbehol 2G a 3G v úlohe technológie, ktorá spája najväčšiu časť všetkých mobilných zariadení pripojených k IoT. Predstavoval 44 percent všetkých IoT pripojení. Masívne technológie Internetu vecí (NB-IoT, Cat-M) vzrástli v roku 2021 celosvetovo takmer o 80 % a dosiahli takmer 330 miliónov pripojení. Očakáva sa, že aj počet zariadení IoT pripojených týmito technológiami v roku 2023 predbehne 2G/3G.

EU: Zásobníky plynu

Európsky parlament prijal predpis, ktorého cieľom je urýchliť napĺňanie zásobníkov plynu pred zimou. Nové nariadenie, ktoré už schválili ministri členských štátov, stanovuje povinnosť naplniť do 1. novembra 2022 zásobníky plynu minimálne na 80 %. Členské štáty a prevádzkovatelia zásobníkov by sa však mali usilovať naplniť ich na 85 %. Pre nasledujúce roky sa minimálna úroveň rezerv navýši na 90 % s cieľom ochrániť Európanov pred možným prerušením dodávok. 

Zásobníky plynu sa na základe nariadenia stanú súčasťou kritickej infraštruktúry. Všetci prevádzkovatelia zásobníkov budú musieť povinne podstúpiť proces certifikácie, aby sa tak predišlo rizikám spojeným s možným vonkajším zasahovaním. Tí prevádzkovatelia, ktorí certifikáciu nezískajú, sa budú musieť vzdať vlastníctva alebo kontroly nad zásobníkmi plynu v Európskej únii.

Európska komisia  najneskôr v auguste 2022 zverejní usmernenie o tom, ako môžu krajiny EÚ spoločne nakupovať plyn. Takýto nákup môže dobrovoľne iniciovať skupina dvoch alebo viacerých členských štátov.