SEPA: Okamžité platby

Okamžité platby sa za prvé tri mesiace fungovania stali na Slovensku veľmi obľúbené, čo potvrdzujú aktuálne údaje Národnej banky Slovenska: na účty v rámci Slovenska bolo ku koncu apríla tohto roku odoslaných 5,590 milióna okamžitých platieb, cezhranične bolo odoslaných 242.000 a prijatých 202.000 platieb. Ďalším míľnikom bude zapojenie ostatných slovenských bánk a aj štátu prostredníctvom Štátnej pokladnice.

Keďže okamžité platby sú dostupné pre klientov prakticky nepretržite, ich zavedenie si vyžaduje značný zásah do bankových systémov. Musia byť pritom zachované prísne štandardy z oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti praniu špinavých peňazí. Systémy monitorovania rizík a podvodov musia byť nastavené tak, aby poskytovali a podporovali dobrú používateľskú skúsenosť, zároveň, aby dokázali čeliť výzvam vyplývajúcim z nepretržitej prevádzky.

Výhody SEPA okamžitých platieb

• rýchlosť - prevod finančných prostriedkov od platiteľa k príjemcovi v priebehu niekoľkých sekúnd,

• elektronické platby uskutočniteľné kedykoľvek a kdekoľvek,

• lepší cash-flow manažment vďaka nepretržitej dostupnosti 24/7/365,

• jedna schéma pre národné aj cezhraničné platby v eurách,

• maximálna suma pokrýva potreby príslušných segmentov (transakčný limit 100 000 eur),

• podpora nových technológií,

• potenciál náhrady hotovosti,

• harmonizácia platieb v eurách,

• bezpečnosť a súlad s ďalšou legislatívou.

SR: Zamestnanosť a mzdy v apríli 2022

Mzdy v apríli 2022 síce na Slovensku medziročne rástli, opäť však prevažne pomalšie ako inflácia. Najdynamickejšie sa podľa Štatistického úradu SR dvihli v ubytovaní, skoro o tretinu. Naopak klesli vo vybraných trhových službách a priemysle. Aj počet zamestnancov výraznejšie vzrástol v ubytovaní o 16,5 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 10,3 % a tiež v informačných a komunikačných činnostiach o 5,1 %. 

O menej než štyri percentá sa zvýšila zamestnanosť v doprave a skladovaní, maloobchode, predaji a oprave motorových vozidiel, stavebníctve a vo veľkoobchode. Pokles počtu zamestnaných ľudí do 1 % vykázali dve odvetvia – priemysel, ktorý zamestnáva najviac ľudí, a to o 0,2 % a súčasne vybrané trhové služby o 0,5 %. V súhrne za prvé štyri mesiace roku 2022 zamestnanosť medziročne vzrástla v 8 z 10 sledovaných odvetví, najvýraznejšie v ubytovaní o 8,9 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,7 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 4,8 %. V predaji a oprave motorových vozidiel sa počet zamestnancov počas prvých štyroch mesiacov 2022 nezmenil, mierny úbytok nastal len v priemysle (o 0,1 %).

V apríli 2022 sa medziročne majvýraznejšie zvýšili mzdy v ubytovaní (o 29,7 % na 908 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 13,1 % na 630 eur). Dvojciferný rast miezd bol zaznamenaný aj v stavebníctve (o 11,9 % na 896 eur), predaji a oprave motorových vozidiel (o 11,6 % na 1.229 eur) a v maloobchode (o 11,3 % na 944 eur). Najnižší rast miezd bol v odvetví, v ktorom sú dlhodobo najvyššie zárobky v SR, v informačných a komunikačných činnostiach (o 4 % na 2.276 eur). V priemysle, kde je zamestnaných najviac ľudí, mzdy oproti aprílu 2021 vzrástli o 7 %. Po zohľadnení vysokého rastu spotrebiteľských cien (inflácie) sa reálne mzdy zvýšili najviac v ubytovaní, a to až o 16 %. Reálna mzda klesla najvýraznejšie v informačných a komunikačných činnostiach o 7 %, vo vybraných trhových službách o 5,7 % a v doprave a skladovaní o 5,5 %. V súhrne za prvé štyri mesiace roku 2022 sa nominálna mesačná mzda medziročne zvýšila najvýraznejšie v ubytovaní o 27,5 % (862 eur). Najnižší rast nominálnej mzdy zaznamenali informačné a komunikačné činnosti o 6,2 % (2.260 eur). Po zohľadnení inflácie mesačná mzda reálne vzrástla najviac v ubytovaní (o 16 %). Naopak, najvyšší pokles reálnej mzdy bol v informačných a komunikačných činnostiach o 3,4 %.

EU: Certifikát Digital COVID

Európsky parlament a Rada prijali návrh Európskej komisie o predĺžení platnosti certifikátu EÚ o digitálnom COVID o jeden rok. Predĺženie umožní osobám naďalej používať svoj certifikát na cestovanie po celej Európskej únii po dátume uplynutia platnosti nariadenia, ktorým je 30. jún 2022.

Európsky parlament a Rada sa tiež dohodli na zavedení niektorých dodatočných zmien do systému digitálnych certifikátov COVID EÚ, aby bol pre občanov ešte dostupnejší. Členské štáty budú môcť najmä vydávať osvedčenia účastníkom klinických skúšok a budú uznávať ďalšie typy testov na antigén.

Európsky parlament a Rada budú musieť formálne prijať politickú dohodu. Do 31. decembra 2022 Európska komisia zverejní správu o digitálnom certifikáte COVID EÚ, ku ktorej môže byť priložený návrh na skrátenie obdobia uplatňovania nariadenia s prihliadnutím na vývoj epidemiologickej situácie.

Trend: Bankové útoky

Finančné inštitúcie čelia zvýšenému počtu deštruktívnych útokov a stávajú sa obeťami ransomvéru väčšou mierou než v minulých rokoch. Sofistikované kyberzločinecké skupiny upúšťajú od podvodov s bankovými prevodmi a zameriavajú sa na trhové stratégie, preberanie kontroly nad maklérskymi účtami a na útoky prostredníctvom tretích strán. Spoločnosť VMware, Inc. zverejnila svoju piatu výročnú správu o moderných bankových lúpežiach, ktorá skúma postoje popredných manažérov informačnej bezpečnosti vo finančnom sektore k vývoju správania kyberzločineckých kartelov a posuny v kybernetickej obrane. 

V štúdii Modern Bank Heists 63 % finančných inštitúcií priznalo, že zažíva nárast počtu deštruktívnych útokov, pričom kyberzločinci ničia dôkazy, ktoré by sa inak objavili pri vyšetrovaní bezpečnostných incidentov. Navyše 74 % oslovených subjektov za posledný rok zaznamenalo aspoň jeden útok ransomvéru a 63 % zaplatilo výkupné. Väčšina finančných inštitúcií má najväčšie obavy z Ruska kvôli pokračujúcej eskalácii geopolitického napätia v kybernetickom priestore. Autori štúdie ďalej zistili, že akonáhle kyberzločinci získajú prístup do finančnej inštitúcie, už ich nezaujímajú bankové prevody alebo prístup ku kapitálu. Namiesto toho teraz hľadajú neverejné trhové informácie, akým sú odhady ziskov, verejné ponuky alebo významné transakcie. Útoky zamerané na trhové stratégie zaznamenali dve tretiny (66 %) finančných inštitúcií. Táto moderná manipulácia s trhom je zladená s ekonomickou špionážou a je možné ju zneužiť na digitalizáciu obchodovania zasvätených osôb.

Ďalšie dôležité zistenia štúdie 2022 Modern Bank Heists Report:

• 60 % finančných inštitúcií zaznamenalo zvýšené množstvo útokov prostredníctvom tretích strán, čo predstavuje 58 % nárast oproti minulému roku. Ide o novú situáciu, keď zločinci zneužívajú digitálnu transformáciu finančnej inštitúcie na útok na vzájomne prepojené partnerské subjekty.
• 67% finančných inštitúcií zaznamenalo manipuláciu s časovými pečiatkami, teda útok zvaný Chronos pomenovaný podľa boha času v gréckej mytológii. Za pozornosť stojí zistenie, že 44 % útokov typu Chronos cielilo na pozície na trhu.
• 83 % respondentov sa obáva o bezpečnosť kryptomenových búrz. Výhodou pre kyberzločincov pri zacielení na burzy kryptomien je, že úspešné útoky je možné okamžite a priamo premeniť na digitálne peniaze. Väčšina finančných inštitúcií plánuje tento rok navýšiť rozpočet o 20 - 30 %. Medzi hlavné investičné priority patrí rozšírená detekcia a reakcia (XDR), zabezpečenie pracovných záťaží a bezpečnosť mobilných zariadení.

„Kryptomeny sú skutočné meny, ale spotrebitelia s nimi často zachádzajú, ako by neboli. Ľudia dôverujú novo vznikajúcim burzám, hoci dostatočne nechránia svoju menu alebo dokonca svoje vlastné účty správcov. V krypto-svete by spotrebitelia mali prevziať určitú mieru zodpovednosti za ochranu svojej kryptomeny. Neexistujú žiadne záruky, že kyberzločinci nebudú cieliť burzy, aktívne využívané peňaženky aj prostriedky uložené offline. Je nutné predpokladať, že nech sú peniaze uložené kdekoľvek, nájdu sa zločinci, ktorí sa ich pokúsia ukradnúť,“ hovorí Rick McElroy.

Aktuálne: Finančné problémy aj zmena klímy

Podľa výsledkov aktuálneho prieskumu The Deloitte Global 2022 Gen Z and Millennial Survey (14.808 príslušníkov generácie Z a 8.412 mileniálov, 46 krajín) príslušníci generácie Z a mileniáli sú hlboko znepokojení stavom sveta a aktívne sa snažia nájsť rovnováhu medzi výzvami každodenného života a túžbou po spoločenskej zmene.

Mileniáli (36 %) a generácia Z (29 %) sa zhodujú v tom, že ich najväčšou obavou sú rastúce náklady na život. Takmer polovica príslušníkov týchto generácií žije od výplaty k výplate a obáva sa, že nebude schopná pokryť svoje výdavky. To pravdepodobne ovplyvňuje aj ich schopnosť sporiť a vysvetľuje, prečo zhruba tretina respondentov necíti finančnú istotu a obáva sa, že nebudú môcť spokojne odísť do dôchodku. Viacerí príslušníci generácie Z (43 %) a mileniáli (33 %) majú popri svojom hlavnom zamestnaní druhú platenú prácu na čiastočný alebo plný úväzok. Malé, ale rastúce percento sa tiež sťahuje do lacnejších miest a využíva finančné výhody práce na diaľku.

Obrovským problémom pre obe generácie sú klimatické zmeny. Tri štvrtiny respondentov súhlasia s tvrdením, že pokiaľ ide o klimatickú krízu, svet sa nachádza v zlomovom bode, a menej ako polovica je optimistická, že úsilie o záchranu planéty bude úspešné. Prevažná väčšina oboch generácií (90 %) vynakladá aspoň určité úsilie na zníženie vlastného vplyvu na životné prostredie, pričom sa primárne zameriavajú na bežné činnosti, akými sú používanie recyklovateľných predmetov alebo nakupovanie lokálnych a ekologických potravín. Viacerí sú dokonca ochotní míňať za svoje rozhodnutia viac peňazí – 64 % príslušníkov generácie Z by zaplatilo viac za nákup ekologicky udržateľného výrobku v porovnaní s 36 %, ktorí by si vybrali lacnejší, no menej udržateľný výrobok.

Pre mileniálov a generáciu Z sú dôležitými témami aj stres a snaha o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Približne štyria z desiatich respondentov uviedli, že sú v strese stále alebo väčšinou, a takmer polovica opýtaných sa cíti vyhorená v dôsledku pracovného tlaku. Tri štvrtiny respondentov tvrdia, že by uprednostnili hybridnú prácu alebo prácu na diaľku, a mnohí by chceli flexibilnejší pracovný čas. Zamestnávatelia by preto mali podnikať také kroky, aby nemali problém získať a udržať si kvalitných zamestnancov. Ak budú zamestnanci vidieť, že sa firma usiluje o vytváranie zdravého pracovného prostredia a kladie dôraz na udržateľnosť a budovanie rozmanitejšej a inkluzívnejšej kultúry, je veľká pravdepodobnosť, že u svojho zamestnávateľa zostanú dlhodobo.