Trend: Bankové útoky

Finančné inštitúcie čelia zvýšenému počtu deštruktívnych útokov a stávajú sa obeťami ransomvéru väčšou mierou než v minulých rokoch. Sofistikované kyberzločinecké skupiny upúšťajú od podvodov s bankovými prevodmi a zameriavajú sa na trhové stratégie, preberanie kontroly nad maklérskymi účtami a na útoky prostredníctvom tretích strán. Spoločnosť VMware, Inc. zverejnila svoju piatu výročnú správu o moderných bankových lúpežiach, ktorá skúma postoje popredných manažérov informačnej bezpečnosti vo finančnom sektore k vývoju správania kyberzločineckých kartelov a posuny v kybernetickej obrane. 

V štúdii Modern Bank Heists 63 % finančných inštitúcií priznalo, že zažíva nárast počtu deštruktívnych útokov, pričom kyberzločinci ničia dôkazy, ktoré by sa inak objavili pri vyšetrovaní bezpečnostných incidentov. Navyše 74 % oslovených subjektov za posledný rok zaznamenalo aspoň jeden útok ransomvéru a 63 % zaplatilo výkupné. Väčšina finančných inštitúcií má najväčšie obavy z Ruska kvôli pokračujúcej eskalácii geopolitického napätia v kybernetickom priestore. Autori štúdie ďalej zistili, že akonáhle kyberzločinci získajú prístup do finančnej inštitúcie, už ich nezaujímajú bankové prevody alebo prístup ku kapitálu. Namiesto toho teraz hľadajú neverejné trhové informácie, akým sú odhady ziskov, verejné ponuky alebo významné transakcie. Útoky zamerané na trhové stratégie zaznamenali dve tretiny (66 %) finančných inštitúcií. Táto moderná manipulácia s trhom je zladená s ekonomickou špionážou a je možné ju zneužiť na digitalizáciu obchodovania zasvätených osôb.

Ďalšie dôležité zistenia štúdie 2022 Modern Bank Heists Report:

• 60 % finančných inštitúcií zaznamenalo zvýšené množstvo útokov prostredníctvom tretích strán, čo predstavuje 58 % nárast oproti minulému roku. Ide o novú situáciu, keď zločinci zneužívajú digitálnu transformáciu finančnej inštitúcie na útok na vzájomne prepojené partnerské subjekty.
• 67% finančných inštitúcií zaznamenalo manipuláciu s časovými pečiatkami, teda útok zvaný Chronos pomenovaný podľa boha času v gréckej mytológii. Za pozornosť stojí zistenie, že 44 % útokov typu Chronos cielilo na pozície na trhu.
• 83 % respondentov sa obáva o bezpečnosť kryptomenových búrz. Výhodou pre kyberzločincov pri zacielení na burzy kryptomien je, že úspešné útoky je možné okamžite a priamo premeniť na digitálne peniaze. Väčšina finančných inštitúcií plánuje tento rok navýšiť rozpočet o 20 - 30 %. Medzi hlavné investičné priority patrí rozšírená detekcia a reakcia (XDR), zabezpečenie pracovných záťaží a bezpečnosť mobilných zariadení.

„Kryptomeny sú skutočné meny, ale spotrebitelia s nimi často zachádzajú, ako by neboli. Ľudia dôverujú novo vznikajúcim burzám, hoci dostatočne nechránia svoju menu alebo dokonca svoje vlastné účty správcov. V krypto-svete by spotrebitelia mali prevziať určitú mieru zodpovednosti za ochranu svojej kryptomeny. Neexistujú žiadne záruky, že kyberzločinci nebudú cieliť burzy, aktívne využívané peňaženky aj prostriedky uložené offline. Je nutné predpokladať, že nech sú peniaze uložené kdekoľvek, nájdu sa zločinci, ktorí sa ich pokúsia ukradnúť,“ hovorí Rick McElroy.

Aktuálne: Finančné problémy aj zmena klímy

Podľa výsledkov aktuálneho prieskumu The Deloitte Global 2022 Gen Z and Millennial Survey (14.808 príslušníkov generácie Z a 8.412 mileniálov, 46 krajín) príslušníci generácie Z a mileniáli sú hlboko znepokojení stavom sveta a aktívne sa snažia nájsť rovnováhu medzi výzvami každodenného života a túžbou po spoločenskej zmene.

Mileniáli (36 %) a generácia Z (29 %) sa zhodujú v tom, že ich najväčšou obavou sú rastúce náklady na život. Takmer polovica príslušníkov týchto generácií žije od výplaty k výplate a obáva sa, že nebude schopná pokryť svoje výdavky. To pravdepodobne ovplyvňuje aj ich schopnosť sporiť a vysvetľuje, prečo zhruba tretina respondentov necíti finančnú istotu a obáva sa, že nebudú môcť spokojne odísť do dôchodku. Viacerí príslušníci generácie Z (43 %) a mileniáli (33 %) majú popri svojom hlavnom zamestnaní druhú platenú prácu na čiastočný alebo plný úväzok. Malé, ale rastúce percento sa tiež sťahuje do lacnejších miest a využíva finančné výhody práce na diaľku.

Obrovským problémom pre obe generácie sú klimatické zmeny. Tri štvrtiny respondentov súhlasia s tvrdením, že pokiaľ ide o klimatickú krízu, svet sa nachádza v zlomovom bode, a menej ako polovica je optimistická, že úsilie o záchranu planéty bude úspešné. Prevažná väčšina oboch generácií (90 %) vynakladá aspoň určité úsilie na zníženie vlastného vplyvu na životné prostredie, pričom sa primárne zameriavajú na bežné činnosti, akými sú používanie recyklovateľných predmetov alebo nakupovanie lokálnych a ekologických potravín. Viacerí sú dokonca ochotní míňať za svoje rozhodnutia viac peňazí – 64 % príslušníkov generácie Z by zaplatilo viac za nákup ekologicky udržateľného výrobku v porovnaní s 36 %, ktorí by si vybrali lacnejší, no menej udržateľný výrobok.

Pre mileniálov a generáciu Z sú dôležitými témami aj stres a snaha o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Približne štyria z desiatich respondentov uviedli, že sú v strese stále alebo väčšinou, a takmer polovica opýtaných sa cíti vyhorená v dôsledku pracovného tlaku. Tri štvrtiny respondentov tvrdia, že by uprednostnili hybridnú prácu alebo prácu na diaľku, a mnohí by chceli flexibilnejší pracovný čas. Zamestnávatelia by preto mali podnikať také kroky, aby nemali problém získať a udržať si kvalitných zamestnancov. Ak budú zamestnanci vidieť, že sa firma usiluje o vytváranie zdravého pracovného prostredia a kladie dôraz na udržateľnosť a budovanie rozmanitejšej a inkluzívnejšej kultúry, je veľká pravdepodobnosť, že u svojho zamestnávateľa zostanú dlhodobo.

Inflácia: V máji už vyše 12 %

Inflácia na Slovensku je najvyššia od júna 2000. Naďalej stúpajú ceny potravín, pohonných hmôt a energií, ale tiež v reštauráciách a kaviarňach, za ubytovacie služby a aj za odevy a obuv. Medziročne inflácia podľa Štatistického úradu SR rástla už šestnásty mesiac za sebou, a kým jej hodnota v januári bola na úrovni 8,4 %, v máji sa dostala na nové 22-ročné maximum 12,6 %. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 12,1 % a čistá inflácia hodnotu 10,7 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 1,3 %.

Medzimesačný rast cien v máji o 1,6 % ovplyvnili najmä vyššie ceny potravín o 3,8 %. Rast cien bol u mäsa o 4,6 %, mlieka, syrov a vajec o 4,1 % a chleba a obilnín o 3,8 %, ale najviac rástli ceny olejov a tukov o 10,4 % (z toho maslo o 10,2 %, olej o 14,5 %). Klesli len ceny zeleniny o 0,7 %. Náklady na bývanie boli vyššie o 2,6 % a údržbu a opravy obydlia o 2,2 %. Z energií sa výraznejšie navyšovali len ceny za pevné palivá o 1,9 %, ceny pohonných hmôt o 4,5 %. Vzrástli tiež ceny v reštauráciách a kaviarňach o 2,2 % a ubytovacie služby o 1,9 %. Drahšie boli aj telekomunikačné služby, odievanie a obuv a tiež potreby a zariadenia na rekreáciu a do záhrady.

Medziročne boli ceny potravín drahšie až o 16,6 %, ceny mäsa o 16,5 %, chleba a obilnín o 18,8 % a mlieka, syrov a vajec o 17,4 %. Naďalej rástli ceny olejov a tukov o 40,1 % a výrazne sme si museli priplatiť aj pri nákupe zeleniny o 19,6 % viac. Náklady na bývanie stúpli o 15,6 %, za imputované nájomné o 19,4 %, údržbu a opravy obydlia o 20,7 %. Ceny za elektrinu, plyn a tepelnú energiu vzrástli sumárne o 15,7 %. Pohonné hmoty sa medziročne zvýšili o 36,8 %,  reštauračné a kaviarenské služby o 13,5 % a ubytovacie služby o 8,3 %. Rástli ceny aj za telekomunikačné služby, odevy a obuv, či pomôcky a služby osobnej starostlivosti.

Index spotrebiteľských cien sa v máji oproti aprílu zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 1,5 %, v domácnostiach dôchodcov a v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 1,7 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 12,5 %, za nízkopríjmové domácnosti o 12,7 %, za domácnosti dôchodcov o 13,5 %. V súhrne za päť mesiacov roku 2022 sa spotrebiteľské ceny medziročne v priemere zvýšili o 10,4 % (za domácnosti zamestnancov a za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 10,4 %, za domácnosti dôchodcov o 11,3 %). 

EU: Dohoda s USA v oblasti zdravia

Európska komisia a Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb USA podpísali dohodu o posilnení spolupráce v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenia verejného zdravia. Vďaka nej budú môcť Európska komisia a Spojené štáty spolupracovať na širokej škále tém v záujme spoločného riešenia núdzových zdravotných situácií.

Transatlantickú dohodu, ktorá bola podpísaná 19. mája t. r. v Berlíne, bude na strane EÚ koordinovať Úrad Európskej komisie pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) a Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín, na strane USA to bude ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb. V rámci tejto dohody bude Európska komisia so Spojenými štátmi spolupracovať v oblasti informácií týkajúcich sa epidémií a dodávateľských reťazcov, výskumu a inovácií, ako aj výroby zdravotníckych protiopatrení vrátane vakcín a terapeutík. 

Tým, že sa vďaka dohode uľahčí výmena informácií, poznatkov a údajov, zníži sa miera duplicity a zabezpečí sa silná súčinnosť našich snáh v oblasti pripravenosti a reakcie. Európska komisia a Spojené štáty americké posilnia vzájomnú spoluprácu najmä v týchto oblastiach:

• revízia spoločných posúdení hrozieb s cieľom identifikovať aspoň jedno najrelevantnejšie ohrozenie verejného zdravia za rok a spolupracovať na jeho riešení,
• zdieľanie zabezpečených údajov na účely globálneho dohľadu v záujme včasného odhaľovania nových ohrození zdravia,
• podpora obstarávania vrátane posudzovania platforiem pre vakcíny a výmeny najlepších postupov v súvislosti s dohodami o vakcínach,
• koordinácia podpory výskumu a vývoja inovačných zdravotníckych protiopatrení,
• podpora tretích krajín v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenia verejného zdravia,
• boj proti nepodloženým tvrdeniam a dezinformáciám v súvislosti s ohrozeniami zdravia výmenou osvedčených postupov a prijímaním spoločných krokov.

Digitalizácia: Často končí pri Facebooku a e-shopoch

Polovica Čechov vníma svoje digitálne schopnosti na nadpriemernej, alebo dokonca na veľmi vysokej úrovni. Medzi Slovákmi je podiel takýchto ľudí dokonca ešte o niekoľko percent vyšší. Vysoké je aj percento Slovákov a Čechov, ktorí si nové technológie a aplikácie osvojujú s radosťou. Napriek tomu sa stále nájdu oblasti, kde digitálne riešenia populárne nie sú. 

Prevažná väčšina Slovákov a Čechov (vyše 80 %) podľa prieskumu, ktorý pre IT spoločnosť Solitea vypracovala agentúra EMA dáta (31.3.2022, 1.145 respondentov) každodenne používa e-mail, nasledujú sociálne siete – tie každý deň otvárajú zhruba tri štvrtiny ľudí v oboch štátoch. Polovica každodenne používa on-line bankovníctvo a nejakú formu zábavy, či už ide o streamovanie videa, hudby, hranie hier alebo hazard. Necelých 40 % Slovákov tiež na každodennej báze nakupuje on-line a 20 % navštevuje on-line bazáre. Medzi Čechmi je to veľmi podobné. Nezanedbateľný podiel oboch národov používa on-line služby, ktoré boli pred pandémiou ešte málo populárne. Niekoľkokrát do týždňa si objednáva jedlo on-line s donáškou každý piaty Slovák či Čech. Pri covidových lockdownoch, kedy reštaurácie fungovali len v donáškovom režime, si ľudia na túto službu zvykli a ani pri uvoľnení opatrení ju neprestali využívať. Časť populácie mala v poslednom roku skúsenosť s on-line vzdelávaním (26 % SK, 29 % CZ) či on-line voľnočasovými aktivitami, ako sú cvičenia, hobby a kurzy (17 % SK, 20 % CZ). Okolo 21 % Slovákov aj Čechov v poslednom roku tiež komunikovalo on-line s úradmi alebo zdravotnými poisťovňami. 

Na Slovensku prevládajú ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že technologické novinky a aplikácie vyhľadávajú. Do tejto kategórie sa zaradilo 38 % respondentov. O percento menej bolo tých, ktorí údajne už žiadne nové digitálne pomôcky nepotrebujú. Práve do tejto skupiny sa zaradilo najviac opýtaných v Česku, presne 42 %. Čechov, ktorí idú novým aplikáciám proaktívne naproti, je tretina. Slováci si nové technológie a aplikácie osvojujú rýchlejšie než Česi, čo potvrdili aj odpovede na otázku, aké komunikačné kanály oba národy využívajú so svojimi blízkymi. Zatiaľčo v Česku stále prevláda klasický telefonický hovor (45 %), Slováci so svojimi blízkymi najčastejšie volajú prostredníctvom aplikácií ako Whatsapp, Messenger a pod. (40 %). Telefonát volí o 3 % menej respondentov. Tretím najpopulárnejším kanálom pre komunikáciu so svojimi blízkymi je v Česku aj na Slovensku chat (SK 19 %, CZ 17 %).

Hoci sa on-line verzie mnohých ešte donedávna čisto off-line oblastí v životoch Čechov a Slovákov ujali na každodennej báze, niektoré činnosti riešia stále po starom. To je prípad účtovníctva. Hoci existuje množstvo nástrojov, ktoré účtovníctvo automatizujú alebo prinajmenšom sprehľadňujú a zjednodušujú, najväčší podiel Čechov (30 %) aj Slovákov (34 %) ho radšej delegujú na niekoho iného, napríklad na účtovníčky. Ďalej 11 % Čechov a 15 % Slovákov si ho vedie v počítačových tabuľkách, 14 % a 18 % na papieri a nejaký digitálny účtovný nástroj používajú jednotky percent opýtaných respondentov.