EU: 2,4 miliardy eur na urýchlenie zelenej transformácie

Tretí investičný cyklus modernizačného fondu uzatvára 2,4 miliardy eur pre 7 prijímateľských krajín na modernizáciu energetických systémov, zníženie emisií skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave, aby dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energií vytýčené na obdobie do roku 2030: v Rumunsku (1391,6 milióna eur), Česku (520 miliónov eur), Poľsku (244,2 milióna eur), Litve (85 miliónov), Maďarsku (74,3 milióna eur), na Slovensku (49,5 milióna eur) a v Chorvátsku (40 miliónov). 

Z modernizačného fondu sa podporuje 45 investičných návrhov v oblasti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, modernizácie energetických sietí a energetickej efektívnosti v sektore energetiky, priemysle, budovách i doprave, ako aj náhrada výroby energie z uhlia výrobou z paliva s nižšou uhlíkovou náročnosťou. Príklady investícií:

• modernizácia systémov verejného osvetlenia v obciach, premena uhlia na biomasu a plyn v diaľkovom vykurovaní a zariadeniach ETS, ako aj zvyšovanie energetickej efektívnosti v Česku,
• výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v Chorvátsku,
• renovácia verejných budov, zvyšovanie energetickej efektívnosti v Litve,
• výstavba ôsmich fotovoltických parkov a dvoch plynových turbín s kombinovaným cyklom, v ktorých sa lignit na výrobu elektriny nahradí obnoviteľnými zdrojmi a plynom, a modernizácia elektrických sietí v Rumunku,
• zlepšenie energetickej efektívnosti priemyslu v Poľsku,
• inštalácia zariadení na uskladňovanie energie na zlepšenie bezpečnosti siete v Maďarsku,
• obnova a rozšírenie sietí diaľkového vykurovania a chladenia na Slovensku.

Lehota, ktorú prijímateľské členské štáty majú na predloženie investičných návrhov na možnú pomoc z modernizačného fondu, uplynie 16. augusta 2022 v prípade neprioritných návrhov (teda investícií, ktoré nespadajú do prioritných oblastí fondu) a 13. septembra 2022 v prípade prioritných návrhov (teda investícií, ktoré spadajú do prioritných oblastí).

SR: Nezamestnanosť v 1. štvrťroku 2022

Počet ľudí bez práce v priebehu 1. štvrťroka 2022 na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahol 174,9 tis. osôb. Počet nezamestnaných bol medziročne nižší o 8,1 %, klesol o 15-tisíc osôb. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa počet nezamestnaných po sezónnom očistení znížil o 3 % na 177,5 tis. osôb. Miera nezamestnanosti oproti rovnakému obdobiu minulého roka klesla o 0,7 percentuálneho bodu (p. b.) na úroveň 6,4 %.

V prvom štvrťroku 2022 tvorili dlhodobo nezamestnaní (bez práce 1 rok a viac) 116 tis. osôb, čo predstavovalo takmer 36 % medziročný nárast. Podiel dlhodobo nezamestnaných bol oveľa vyšší než pred rokom. Ešte v 1. štvrťroku 2021 tvorili ľudia bez práce dlhšie ako 11 mesiacov len 45 % spomedzi všetkých nezamestnaných, aktuálne to bolo vyše 66 %. Krátkodobá nezamestnanosť klesla na začiatku roka 2022 o takmer polovicu, naďalej bolo bez práce menej ako 12 mesiacov necelých 59 tis. osôb. Úbytok nezamestnaných nastal len vo vybraných vekových skupinách, opačný trend nárast počtu nezamestnaných nastal v skupine mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov, v skupine 50 až 54 ročných, ako aj v skupine osôb tesne pred dôchodkom (60 a viac rokov). Z pohľadu ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle, v obchode a v stavebníctve. V týchto skupinách však nastal medziročný pokles nezamestnaných. Doposiaľ nikdy nepracovalo 49,6 tis. osôb, čo predstavovalo viac než štvrtinu spomedzi nezamestnaných.

Z regionálneho hľadiska počet nezamestnaných v 1. štvrťroku 2022 medziročne klesol vo všetkých ôsmich krajoch SR. Relatívne najviac nezamestnaných medziročne ubudlo v Žilinskom kraji (pokles o 22,2 %) a Bratislavskom kraji (pokles o 18,7 %). Naopak, len minimálny pokles počtu nezamestnaných nastal v Banskobystrickom kraji (o 1 %). Najviac nezamestnaných bolo aj naďalej v Prešovskom kraji (viac ako 40 tis. osôb), v Košickom kraji (takmer 35 tis. osôb) a v Banskobystrickom kraji (vyše 31 tis. osôb). Najvyššia miera nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji (11,8 %), tesne pod úrovňou 10 % bola miera nezamestnanosti v Banskobystrickom a Košickom kraji. Naopak najnižšia miera nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji (2,5 %) a v Trenčianskom kraji (3,2 %). Vo všetkých krajoch SR došlo k zníženiu miery nezamestnanosti, relatívne najdynamickejšie v Žilinskom kraji, kde miera nezamestnanosti klesla o 1,4 percentuálneho bodu a dosiahla úroveň 4,3 %.

Trend: Falšované výrobky a nelegálne zdroje

Viac ako polovica (52 %) opýtaných Európanov vo veku od 15 do 24 rokov si za posledný rok kúpila na internete aspoň jeden falšovaný výrobok a tretina (33 %) mala nelegálny prístup k digitálnemu obsahu. Úmyselne si kúpilo falšovaný výrobok 37 % a 21 % používalo, prehrávalo, preberalo, alebo v reálnom čase vysielalo obsah z nelegálnych zdrojov. Slovensko je pod priemerom EÚ: 26 % mladých ľudí si falzifikát kúpilo úmyselne a 17 % vedome využívalo pirátsky obsah. Na druhej strane 60 % mladých Európanov uprednostňuje prístup k digitálnemu obsahu z legálnych zdrojov, pričom v roku 2019 to bolo 50 %. Na Slovensku tento podiel predstavuje 62 % mladých ľudí.

Hlavnými faktormi nákupu falzifikátov a digitálneho pirátstva sú naďalej cena a dostupnosť, ale čoraz dôležitejší je aj vplyv rovesníkov a spoločnosti. Jeden z 10 respondentov uviedol ako dôvod odporúčania influencerov alebo známych osobností. Výsledky štúdie zameranej na duševné vlastníctvo a mládež za rok 2022 (22.021 respondentov vo veku 15 – 24 rokov, 27 členských štátoch EÚ, od 7. do 28. februára 2022), ktorú zverejnil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), potvrdili výrazný nárast nákupu falšovaných výrobkov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi (14 % v roku 2019). Najvyšší podiel bol v Grécku (62 %) a najnižší v Česku (24 %). Medzi falšované výrobky, ktoré mladí ľudia najčastejšie úmyselne kupujú, patria odevy a doplnky (17 %), nasleduje obuv (14 %), elektronické zariadenia (13 %) a hygienické potreby, kozmetika, prípravky na osobnú starostlivosť a parfumy (12 %). Mladí ľudia sú tiež uvádzaní do omylu: neúmyselný nákup falzifikátov predstavuje 37 % a respondenti potvrdili, že je ťažké rozoznať pravý tovar od falzifikátov. Až 48 % respondentov si takéto výrobky nekúpilo, alebo si neboli istí, či si ich kúpili.

Pokiaľ ide o digitálny obsah, medzi mladšími je čoraz bežnejšie využívanie obsahu z legálnych zdrojov: 60 % uviedlo, že v minulom roku nepoužívali, neprehrávali, nepreberali ani nestreamovali obsah z nelegálnych zdrojov v porovnaní s 51 % v roku 2019 a 40 % v roku 2016, čo spomínaný trend potvrdzuje. Úmyselné pirátstvo však zostáva na stabilnej úrovni, pričom 21 % mladých spotrebiteľov (každý piaty) priznalo, že za posledných 12 mesiacov vedome využívali pirátsky obsah. Výrazná časť mladých ľudí bola pri využívaní pirátskeho obsahu uvedená do omylu: 12 % sa k pirátskemu obsahu dostali náhodne a 7 % to nevie posúdiť.. Hlavným typom pirátskeho obsahu boli filmy (61 %) a televízne seriály (52 %), či hudba (36 %), a to predovšetkým prostredníctvom webových stránok, aplikácií, či kanálov sociálnych médií.

Riziko kybernetických podvodov hroziace ich osobe a kybernetických hrozieb sú tie dôležité faktory, ktoré by ich správanie obmedzili. Oslovení respondenti tiež čoraz častejšie uvádzajú lepšie pochopenie negatívneho vplyvu na životné prostredie alebo na spoločnosť ako ďalšie dôležité faktory.

Novinka: e-Služba dočasného útočiska

Bezplatná elektronická služba na overenie pravosti dokladu o udelení dočasného útočiska, ktorú ministerstvo vnútra spustilo 24. apríla tohto roka, je najnovšie rozšírená o možnosť vytlačiť doklad vo formáte, v akom ho vydáva cudzinecká polícia. Služba je k dispozícii v ukrajinskom, slovenskom a anglickom jazyku.

Štátni príslušníci tretej krajiny s dočasným útočiskom na území Slovenskej republiky (tzv. odídenci), ktorí sa počas tolerovaného pobytu presťahujú napríklad kvôli práci či zmene ubytovania, tak môžu získať doklad s aktuálnymi údajmi o adrese, na ktorej sa zdržiavajú. Aktuálne údaje na doklade o tolerovanom pobyte v súlade s informačným systémom cudzineckej polície sú dôležité napríklad pri uzatváraní zmluvy o ubytovaní či pracovnej zmluvy.

Postup pri overení pravosti a tlači dokladu:

1. Naskenujte QR kód (uvedený v pravej dolnej časti dokladu);

prípadne zadajte stránku

https://portal.minv.sk/wps/portal/domov/ecu/ecu_elektronicke_sluzby/ecu-overenie-potvrdenia.

2. Zadajte identifikátor a rodné číslo cudzinca uvedené na predloženom doklade.

Po vyplnení sa zobrazia údaje z Potvrdenia o udelení/ predĺžení tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky.

3. Pred tlačou treba zvoliť príkaz „ZOBRAZIŤ V PDF“ a následne vytlačiť.

Odídenci v súčasnosti hlásia zmenu adresy svojho pobytu na obciach a mestách. Cudzineckej polícii to vo významnej miere znižuje objem agendy, samosprávam uľahčuje administratívu napríklad pri príprave sumarizačných formulárov zasielaných na ministerstvo vnútra v súvislosti s príspevkom na ubytovanie.

EU: Nulové emisie pre vozidlá

Európsky parlament podporil revíziu emisných noriem CO2 pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá, ktorá je súčasťou balíka Fit for 55 v roku 2030. Na plenárnom zasadnutí poslanci schválili uznesenie k navrhovaným pravidlám na revíziu emisných noriem CO2 a sú pripravení začať rokovania s členskými štátmi Európskej únie.

V prijatom texte uznesenia poslanci podporili návrh Európskej komisie na dosiahnutie cestnej mobility s nulovými emisiami do roku 2035 (cieľ pre celý vozový park EÚ znížiť emisie z nových osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel o 100 % v porovnaní s rokom 2021). Priebežné ciele znižovania emisií do roku 2030 boli stanovené na 55 % pre osobné automobily a 50 % pre dodávky.

Európska komisia predložila 14. júla 2021 v rámci balíka Fit for 55 legislatívny návrh na revíziu emisných noriem CO2 pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá. Cieľom návrhu je prispieť k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050, priniesť občanom výhody prostredníctvom širšieho zavádzania vozidiel s nulovými emisiami (lepšia kvalita ovzdušia, úspory energie a nižšie náklady na vlastníctvo vozidla), ako aj stimulovať inovácie v oblasti technológií s nulovými emisiami.