SR: Zamestnanosť v 1. štvrťroku

Podľa Štatistického úradu SR  zamestnanosť na Slovensku v 1. štvrťroku 2022 medziročne rástla už tretí štvrťrok za sebou, rast dosiahol 2,8 % a počet pracujúcich sa zvýšil na 2 milióny 572 tisíc osôb. Celková zamestnanosť sa po sezónnom očistení oproti predchádzajúcemu štvrťroku znížila o 0,2 % na 2 milióny 589 tisíc pracujúcich. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa medziročne zvýšila o 2,9 percentuálneho bodu (p. b.) na 75,9 %.

V priemysle počet pracujúcich medziročne stúpol o 2,4 % na 696 tis. pracujúcich. V rovnakom období pred rokom však zaznamenal v rámci možných prepočtov pri zásadnej zmene metodiky medziročný výraznejší úbytok pracujúcich. Pracujúci pribudli začiatkom roka 2022 aj v stavebníctve, ich počet vzrástol o 4,4 % na 247 tisíc osôb. V službách, ktoré najviac ovplyvnili dôsledky pandémie, pracovalo na začiatku roka 2022 o 2,1 % ľudí medziročne viac ľudí (1 milión 559 tisíc osôb). Celkovo služby dávali prácu vyše 60 % pracujúcich. Pribúdalo pracujúcich vo viacerých stredne veľkých alebo malých odvetviach služieb. Absolútne najvýraznejší rast - o štvrtinu - sa prejavil v ubytovaní a stravovacích službách. Toto odvetvie však pred rokom trpelo najsilnejšími dopadmi pandémie s viac ako 30 % prepadom počtu pracujúcich. Z ďalších odvetví služieb, ktoré zamestnávajú nad 150-tisíc ľudí sa dynamickejší rast o 9,9 % prejavil vo vzdelávaní a nižší rast v doprave a skladovaní o 1,7 %. Celkovo vyššiemu tempu rastu počtu pracujúcich zabránil pokračujúci pokles vo veľkoobchode a maloobchode aktuálne o 3,2 %. Pracujúcich strácali aj ďalšie počtom pracujúcich významnejšie odvetvia služieb ako zdravotníctvo a sociálna pomoc (o 7 %) či verejná správa (o 1,1 %).

Pozitívny trend bol viditeľný aj v krajoch Slovenska, počet pracujúcich, ako aj miera zamestnanosti medziročne vzrástli vo všetkých ôsmich krajoch SR. Počet pracujúcich najvýznamnejšie stúpol v Bratislavskom kraji o 8,3 %, ďalej v Žilinskom kraji o 4,3 % a v Nitrianskom kraji o 3,8 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti pod 70 % mal už len Prešovský kraj, naopak v Bratislavskom kraji sa miera zamestnanosti priblížila k úrovni takmer 83 %. Najvýraznejšia zmena nastala v Žilinskom kraji, miera zamestnanosti sa zvýšila o 4,2 p. b. na hodnotu 78 %, významné zvýšenie zaznamenal aj Košický kraj o 3,8 p. b., pričom počet pracujúcich bol nad hranicou 70 % obyvateľov kraja.

Za prácou do zahraničia odchádzalo v 1. štvrťroku tohto roka spolu 110 tis. osôb, čo bol rovnaký počet ako pred rokom. Pracovali najmä v stavebníctve (36,5 tis. osôb), priemysle (27,8 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (13,3 tis. osôb). V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku, Rakúsku a v Česku. Absolútne najviac tých, čo dochádzali za prácou do zahraničia pochádzalo z Prešovského kraja (25,1 tis. osôb) a zo Žilinského kraja (20,4 tis. osôb). Najvyšší nárast približne o šestinu pri dochádzaní za prácou bol v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji.

IDC: Odbyt osobných počítačov aj tabletov klesne

Podľa novej prognózy spoločnosti International Data Corporation (IDC) Worldwide Quarterly Personal Computing Device Tracker globálne dodávky počítačov klesnú v roku 2022 medziročne o 8,2 % na 321,2 milióna kusov. Podobne sa znížila predpoveď celosvetových dodávok tabletov na 158 miliónov kusov, čo je 6,2 % pokles v porovnaní s rokom 2021.

Napriek nižšej tohtoročnej predpovede sa očakáva, že dodávky počítačov zostanú výrazne nad úrovňami pred pandémiou, keďže nadchádzajúce aktualizácie zariadení, silný komerčný dopyt a nárast na rozvíjajúcich sa trhoch budú naďalej hnacím motorom odvetvia. Podľa IDC sa dodávky vrátia k pozitívnemu ročnému rastu v roku 2023 a neskôr. V rokoch 2021 až 2026 však vykáže odbyt osobných počítačov priemerný ročný pokles o 0,6 %.

V prípade tabletov dosiahne priemerný ročný pokles v rovnakom období 2 %. Na dopyt bude mať naďalej negatívny vplyv konkurencia, ktorej tieto prístroje čelia zo strany osobných počítačov aj smartfónov.

Dovolenka 2022: Tretina Slovákov nepôjde nikam

Dovolenka doma alebo v cudzine? Podľa aktuálneho prieskumu pre Home Credit plánuje stráviť rodinnú dovolenku na Slovensku presná štvrtina Slovákov, 27 % pôjde do zahraničia. Najpočetnejšia je však skupina tých, ktorí na dovolenku nepôjdu nikam (32 %). Stále je tu ešte približne pätina ľudí (21%), ktorí vo svojich dovolenkových plánoch nemajú ešte jasno a teda nevedia, kam pôjdu (respondenti mohli kladne odpovedať na viacero otázok súčasne).

Mnohí sa musia aj pre výrazné zdražovanie tovarov a služieb v tomto roku uskromniť. Takmer polovica Slovákov (47 %) chce spolu za všetkých členov domácnosti za dovolenku minúť do 800 eur. Približne štvrtina (26 %) má v pláne utratiť od 801 do 1.200 eur. Len 4 % hodlajú zaplatiť za letnú dovolenku spolu vyše 3 tisíc eur. Polovica respondentov plánuje za letnú dovolenku minúť viac ako tomu bolo pred rokom. Výrazne viac ako minule sa chystá utratiť 18 %, trochu viac 32 % opýtaných. Na druhej strane 14 % Slovákov plánuje zaplatiť menej ako v roku 2021, z toho trochu menej 8 % a výrazne menej 6 %. No je tu však ešte aj viac ako tretina ľudí (36 %), ktorí chcú minúť približne rovnako ako vlani.

Z akých zdrojov chcú letnú dovolenku Slováci financovať? Najčastejšie je to z vlastných úspor (72 %) a z bežnej výplaty (23 %). Požičať si chcú na ňu len 4 % ľudí. Najviac dovolenkujúcich bude ubytovaných v penziónoch a hoteloch – takmer polovica (presne 49 %). Ďalšia pätina sa chystá bývať v dovolenkových domoch či apartmánoch, podobné množstvo na chalupách, 11 % sa chystá do kempov. (respondenti mohli kladne odpovedať na viacero otázok súčasne)

Aplikácia: Lekár v telefóne 24/7

Viaceré prieskumy poukazujú na fakt, že približne 20 až 30 % osobných návštev u lekára je úplne zbytočných a dali by sa nahradiť komunikáciou s lekárom cez telefón. Telemedicína sa vďaka Covid 19 výrazne posunula aj na Slovensku. Vymieňať si citlivé informácie o našom zdravotnom stave cez bežný telefonát, chat alebo e-mail však môže predstavovať aj bezpečnostné riziko. Navyše spojiť sa telefonicky so svojim vyťaženým lekárom je neraz skúška trpezlivosti.

Spojiť sa s lekárom 24 hodín denne, 7 dní v týždni a to kdekoľvek, v práci, doma, či na dovolenke ponúka Smart aplikácia MEDDI app – Ordinácia bez hraníc pre záujemcov všetkých poisťovní. Stiahnutie aplikácie je zadarmo, poplatok za rozšírenú verziu sa pohybuje na úrovní platieb za lepšiu streamovaciu alebo internetovú televíziu. Rodičia a zákonní zástupcovia si môžu na jeden účet pridať až štyri deti. Lekári majú prístup zadarmo. Na rozdiel od niektorých existujúcich medicínskych „konzultačných“ aplikácií prostredníctvom MEDDi app používateľ komunikuje s reálnym lekárom, v reálnom čase a nie chatbotom (konverzačným robotom). „MEDDI app umožňuje prepojiť pacienta s lekárom okamžite. Môžete si vybrať, či s ním budete komunikovať telefonicky, prostredníctvom chatu alebo priamo cez videohovor. Aplikácia umožňuje preposielať si potvrdenia, lekárske správy, fotky zranení, užívaných liekov, výsledky CT, MR, či RTG vyšetrení. Výsledkom komunikácie je riadna lekárska správa, umožňuje viesť archív prípadov, e-kartotéku atď. Rovnako, ak chcete získať druhý názor lekára, nemusíte na neho čakať niekoľko dní či týždňov. Funkčnosti aplikácie neustále rozširujeme,“ hovorí Jiří Pecina. Smart apku dnes už využíva takmer 5.000 lekárov a viac než 200.000 používateľov v Česku, na Slovensku, v Maďarsku aj v Latinskej Amerike.

Do vývoja aplikácie bolo doposiaľ preinvestovaných vyše 10 miliónov EUR ( cca 250 mil. Kč). Funkčnosti neustále rozširuje samostatný tím vývojárov. Aj vďaka nim MEDDI app spĺňa nielen dôležité kvalitatívne, ale bezpečnostné kritéria. Aplikácia zabezpečuje s lekárom šifrovanú komunikácia, spĺňa všetky ustanovenia GDPR a medzinárodné normy HL7 (Health Level 7) pre zdravotníctvo. Celá komunikácia a údaje podliehajú 2048-bitovému šifrovaniu. Bezpečnostná architektúra aplikácie je v súlade s požiadavkami Národného úradu pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť ČR a EÚ. Údaje používateľov sa nikdy a s nikým nezdieľajú. Aplikácia jednoducho absolútne rešpektuje lekárske tajomstvo.

EU: Jedna nabíjačka

Európsky parlament a členské štáty Európskej únie prijali návrh Európskej komisie o spoločnom riešení nabíjania zo septembra 2021. Od roku 2024 tak musia byť všetky nové mobilné telefóny, tablety, digitálne fotoaparáty, ručné herné konzoly, slúchadlá alebo slúchadlá s mikrofónom, prenosné reproduktory, elektronické čítačky, klávesnice, myši, mobilné navigačné systémy a slúchadlá do uší vybavené nabíjacím portom typu USB-C. V prípade notebookov treba zmeny vykonať do roku 2026.

Tieto nové, dlho očakávané pravidlá majú prispieť k úspore zdrojov aj emisií CO2 a zároveň umožnia technologickú inováciu. Dohoda, ktorú dosiahli spoluzákonodarcovia, potvrdzuje a rozširuje návrh komisie:

• Nabíjacie porty a technológia rýchlonabíjania sa budú harmonizovať: štandardným nabíjacím portom bude USB-C, ktorý spotrebiteľom umožní nabíjať zariadenia tou istou nabíjačkou USB-C bez ohľadu na značku zariadenia. Harmonizácia technológie rýchlonabíjania zároveň pomôže zabrániť tomu, aby rôzni výrobcovia neoprávnene obmedzovali rýchlosť nabíjania, a pomôže zabezpečiť, aby bola rýchlosť nabíjania rovnaká pri používaní akejkoľvek kompatibilnej nabíjačky na zariadenie. Tieto pravidlá sa teraz budú vzťahovať na celý sortiment spomenutých elektronických zariadení. Je možné, že po pravidelnom posúdení jednotného trhu komisiou budú v budúcnosti do zoznamu pridané aj ďalšie zariadenia.

• Predaj nabíjačky sa oddelí od predaja elektronického zariadenia: spotrebitelia si budú môcť kúpiť nové elektronické zariadenie bez novej nabíjačky. Tým sa obmedzí počet nedobrovoľne zakúpených či nepoužívaných nabíjačiek. Priebežne sa budú posudzovať dosiahnuté výsledky a možné rozšírenie tohto opatrenia aj na kábel.

• Zabezpečí sa lepšia informovanosť spotrebiteľov: výrobcovia budú musieť poskytnúť relevantné informácie o účinnosti nabíjania vrátane informácií, koľko energie si zariadenie vyžaduje a či podporuje rýchle nabíjanie. Spotrebitelia tak ľahšie zistia, či ich existujúce nabíjačky spĺňajú požiadavky nového zariadenia, alebo im to pomôže pri výbere kompatibilnej nabíjačky.

• Vytýči sa ďalší postup harmonizácie riešení bezdrôtového nabíjania: vzhľadom na to, že technológia sa vyvíja rýchlo a treba obmedziť možnosť budúceho rozdrobenia trhu, komisia posúdi rôzne dostupné technológie so zreteľom na ich možnú budúcu harmonizáciu a požiada európske normalizačné organizácie, aby vhodné riešenie premietli do harmonizovanej normy.

V roku 2020 bolo v EÚ predaných približne 420 miliónov mobilných telefónov a iných prenosných elektronických zariadení. Viac ako tretina spotrebiteľov však uvádza, že sa stretáva s problémom nezlučiteľnosti nabíjačiek dostupných na trhu, pričom ročne sa minie približne 2,4 miliardy eur na ďalšie samostatné nabíjačky. Vyhodené a nepoužité nabíjačky zároveň každoročne predstavujú približne 11.000 ton elektronického odpadu.