SR: Výstavba bytov v 1. štvrťroku 2022

Na Slovensku sa v 1. štvrťroku 2022 podľa údajov štatistického úradu dokončilo 4.078 bytov, medziročne však ich počet klesol o 9,1 %. Aj v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020, ktorý bol minimálne zasiahnutý pandémiou, bolo aktuálne dokončených o 10 % menej bytov. Prvé tri mesiace roka 2022 priniesli naštartovanie výstavby začatých bytov o 6,1 %, ale tiež prehĺbenie úbytku počtu dokončených bytov o vyše 9 %.

Podobne ako v predchádzajúcich štvrťrokoch bola situácia vo výstavbe bytov v krajoch značne rozkolísaná. V štyroch z ôsmich krajov Slovenska došlo medziročne k úbytku dokončených bytov, pričom poklesy do 15 % boli zaznamenané v Žilinskom, Nitrianskom a Prešovskom kraji. Vysoký, takmer tretinový prepad výstavby sa prejavil v Bratislavskom kraji, ktorý patril dlhodobo k regiónom ťahajúcim rast výstavby. Pokles výstavby v regióne okolo hlavného mesta sa prejavuje už dlhodobejšie. Náskok Bratislavského kraja v počte dokončených bytov pred ostatnými regiónmi sa tak výrazne znížil. Zatiaľčo v predošlých rokoch každý štvrtý dokončený byt bol práve v Bratislavskom kraji, aktuálne je to len každý šiesty byt, čo bol podiel porovnateľný s Trnavským krajom. Naopak, až tretinový nárast počtu skolaudovaných bytov zaznamenal Banskobystrický kraj, dvojciferné prírastky dosiahol aj Košický (o 12,6 %) a Trenčiansky kraj (o 11,8 %). Tri štvrtiny zo všetkých dokončených bytov boli rodinné domy.

Počet začatých bytov počas prvého štvrťroka 2022 zaznamenal oživenie. Celkovo sa začalo stavať 4.351 bytov, čo bolo o 6,1 % viac ako pred rokom. Aktuálny počet začatých bytov však stále nenabral rekordné hodnoty z 1. štvrťroka 2020. Z celkového počtu začatých bytov tvorili rodinné domy 65 %. Počet začatých bytov v rodinných domoch však nekopíroval celkovú tendenciu a bol medziročne nižší. Rast rozbehu výstavby tak išiel celý na vrub vyššieho počtu začatej výstavby bytov v bytových domoch. Súčasne bolo ku koncu marca 2022 na Slovensku rozostavaných vyše 80-tisíc bytových jednotiek, čo bolo o 6 % viac ako pred rokom.

Upozorňujeme: IKEA METALLISK

IKEA vyzýva všetkých zákazníkov, aby prestali používať kanvicu METALLISK na prípravu espressa na varnú dosku s  objemom 0,4 l s  bezpečnostným ventilom z nehrdzavejúcej ocele (číslo výrobku 703.602.25), dátumovými pečiatkami medzi 2040 a 2204 (rrtt). Dôvodom stiahnutia je zvýšené riziko prasknutia výrobku počas používania. 

Riziko sa zvýšilo po zmene materiálu a konštrukcie bezpečnostného ventilu, preto sú do stiahnutia z predaja zahrnuté len výrobky s bezpečnostným ventilom z nehrdzavejúcej ocele (striebornej/sivej farby). Toto stiahnutie z  predaja sa nevzťahuje na žiadne ďalšie výrobky tohto produktového radu.

Kanvicu METALLISK na prípravu espressa s  bezpečnostným ventilom z nehrdzavejúcej ocele, dátumovými pečiatkami medzi 2040 a 2204 (rrtt), môžete vrátiť do ľubovoľného obchodného domu IKEA a získať plnú náhradu. Dátumovú pečiatku nájdete na spodnej strane produktu. Doklad o kúpe (pokladničný blok) nie je nutné predložiť.

EU: Minimálna mzda

Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa dohodli na smernici o primeraných minimálnych mzdách, ktorú Európska komisia navrhla v októbri 2020. Politickú dohodu dosiahnutú Európskym parlamentom a Radou teraz formálne schvaľujú spoluzákonodarcovia. Po uverejnení v úradnom vestníku nadobudne účinnosť 20 dní po uverejnení a členské štáty budú musieť do dvoch rokov transponovať nové prvky smernice do vnútroštátneho práva.

Ochrana minimálnej mzdy existuje vo všetkých členských štátoch EÚ, a to buď prostredníctvom zákonných minimálnych miezd a kolektívnych zmlúv, alebo výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Zabezpečenie primeraných miezd je nevyhnutné na zlepšenie ich životných a pracovných podmienok, ale tiež na budovanie spravodlivých a odolných ekonomík a spoločností. Niektorí pracovníci sú však ovplyvnení nízkou primeranosťou a/alebo medzerami v pokrytí ochrany minimálnej mzdy. Cieľom novej smernice je tento problém vyriešiť vytvorením rámca EÚ na zlepšenie primeranej ochrany minimálnej mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a kompetencií ako aj autonómie sociálnych partnerov. Od členských štátov nevyžaduje, aby zaviedli zákonné minimálne mzdy, ani nestanovuje spoločnú úroveň minimálnej mzdy v celej EÚ.

Hlavné prvky

Rámec na stanovenie a aktualizáciu zákonom stanovených minimálnych miezd: Členské štáty so zákonom stanovenými minimálnymi mzdami budú musieť zaviesť spoľahlivý rámec riadenia na stanovovanie a aktualizáciu minimálnych miezd, čo zahŕňa:

• jasné kritériá pre stanovenie minimálnej mzdy (vrátane: kúpnej sily zohľadňujúcej životné náklady; úrovne, rozdelenia a miery rastu miezd; a národnej produktivity);
• používanie orientačných referenčných hodnôt na usmernenie hodnotenia primeranosti minimálnych miezd, pričom smernica uvádza možné hodnoty, ktoré by sa mohli použiť;
• pravidelné a včasné aktualizácie minimálnych miezd;
• zriadenie poradných orgánov, v ktorých sa budú môcť zúčastňovať sociálni partneri;
• zabezpečenie toho, aby zmeny a zrážky zákonom stanovenej minimálnej mzdy rešpektovali zásady nediskriminácie a proporcionality vrátane sledovania legitímneho cieľa; a
• efektívne zapojenie sociálnych partnerov do stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

Podpora a uľahčenie kolektívneho vyjednávania o mzdách: 

Smernica vo všetkých členských štátoch podporuje kolektívne vyjednávanie. Je to preto, že krajiny s vysokým pokrytím kolektívnym vyjednávaním majú tendenciu mať nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie mzdy. Okrem toho smernica žiada členské štáty, v ktorých je pokrytie kolektívneho vyjednávania menšie ako 80 %, aby vypracovali akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania.

Lepšie monitorovanie a presadzovanie ochrany minimálnej mzdy: 

Členské štáty budú musieť zbierať údaje o pokrytí a primeranosti minimálnej mzdy a zabezpečiť, aby pracovníci mali prístup k riešeniu sporov a mali právo na nápravu. Dodržiavanie pravidiel a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby pracovníci skutočne využívali prístup k ochrane minimálnej mzdy a podporovali konkurenčné prostredie založené na inováciách, produktivite a dodržiavaní sociálnych noriem

Aktuálne: Najviac šetríme na oblečení, dovolenke a zábave

Výhľad slovenskej ekonomiky nie je priaznivý. Dozvuky pandémie, vojna na Ukrajine, inflácia, problémy v dodávateľských reťazcoch - všetky tieto problémy budú nútiť ľudí, aby hľadali spôsob, ako sa vyrovnať s vyššími nákladmi. Prvou možnosťou úspor v prípade straty zamestnania alebo iných ekonomických problémov je pre väčšinu Slovákov obmedzenie výdavkov na oblečenie (59 %). Pritom ženy šetria na oblečení častejšie (62 %) ako muži (56 %). 

Výsledky prieskumu KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) sa vo veľkej miery zhodujú so zisteniami z predchádzajúceho roka. Aj vtedy nasledovali po úsporách na oblečení škrty vo výdavkoch na dovolenku a zábavu či kultúru. Respondenti mohli pritom vždy uviesť viac možností úspor. Až ako poslednú možnosť pri finančných problémoch Slováci volia snahu ušetriť na vzdelaní a záujmových krúžkoch svojich detí. Túto možnosť si rovnako ako pred rokom vybralo 9 % respondentov, častejšie muži ako ženy. Len 16 % Slovákov by namiesto vlastného auta častejšie využívalo verejnú dopravu. Rovnaký počet respondentov by šetril na výdavkoch spojených so zdravím, akými sú lieky, vitamíny, masáže či rehabilitácia. „Slováci si v prípade výpadku príjmov najčastejšie odoprú nákupy, služby a zážitky, ktoré nie sú nutné. Zároveň je dôležité zistenie, že len minimálny podiel respondentov nášho prieskumu by svoju nepriaznivú finančnú situáciu riešil pôžičkou od rodiny, priateľov alebo finančných inštitúcií. Iba 15 % respondentov by však v takejto situácii informovalo svojich veriteľov, aby sa pokúsili dohodnúť na úprave splátok svojich záväzkov. Pritom by to mal byť jeden z prvých krokov, ktorým sa dá predísť ďaleko zásadnejším finančným problémom," upozorňuje Jaroslava Palendalová.

Takmer 45 % žien, ale len 37 % mužov by v prípade finančnej núdze začalo nakupovať iba najnutnejšie potraviny. Muži (38 %) by zasa častejšie ako ženy (33 %) využili nasporené peniaze. Kultúru a dovolenku by si najčastejšie odpustili mladí ľudia, menej však už bezdetní Slováci. Najviac sa na svoje úspory spoliehajú ľudia zamestnaní v sektore IT a telekomunikácií a ďalej v zdravotníctve a finančníctve. Najmenšiu možnosť využitia úspor majú zamestnanci v odvetviach poľnohospodárstva a lesníctva. Najväčšiu tendenciu neobmedzovať sa pri nedostatku financií, ale požičať si od rodiny či priateľov, majú nezamestnaní a ženy v domácnosti. Takéto riešenie však nepochybne nie je vhodné pre osoby bez príjmu. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa zvýšil podiel nezamestnaných, ktorí by svoje finančné problémy riešili pôžičkou.

SR: Mzdy v 1. štvrťroku

Priemerné hrubé zárobky na Slovensku na začiatku roka 2022 medziročne vzrástli vo všetkých 19 sledovaných odvetviach hospodárstva, reálny rast miezd však dosiahlo iba sedem z nich. Slovenské mzdy v mnohých odvetviach tak nestačili stúpajúcej inflácii.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR počas prvých troch mesiacov roka 2022 dosiahla podľa štatistického úradu 1.212 eur a v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka vzrástla o 7,8 %. Mzdy rastú vyšším tempom už niekoľko štvrťrokov, aktuálna hodnota prekonala rast v poslednom štvrťroku minulého roka. Okrem miezd však rástli dynamicky aj spotrebiteľské ceny, preto reálna mzda očistená o vplyv inflácie dosiahla pokles o 1,4 %. Ľudia tak mohli za svoje príjmy nakúpiť v priemere menej tovaru a služieb ako pred rokom. Naposledy sme zaznamenali pokles reálnej mzdy v 2. štvrťroku 2020. Zatiaľčo vtedy bola príčinou poklesu pandémia, začiatkom tohto roka sa na znížení reálnych miezd podpísala zrýchľujúca sa inflácia. Sezónne očistená priemerná mzda medzikvartálne (v porovnaní so 4. štvrťrokom 2021) vzrástla o 1,4 %.

Počas 1. štvrťroka 2022 relatívne najdynamickejšie v medziročnom porovnaní rástli mzdy vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 19,8 %), ako aj v ostatných činnostiach (o 16,1 %). Tretí najvyšší rast sa prejavil v ubytovacích a stravovacích službách (o 14,6 %), ktoré boli najviac zasiahnuté dopadmi pandémie. Súčasne dlhodobo ide o odvetvie s najnižšou priemernou mzdou v hospodárstve SR, aktuálne na úrovni 659 eur mesačne. Celkovo až 11 odvetví ekonomiky malo mzdu nižšiu ako bol priemer hospodárstva SR a 8 odvetví patrilo k nadpriemerným. Najvyššie priemerné hrubé platy sú dlhodobo v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (aktuálne v 1. štvrťroku tohto roka 2.527 eur). Nad 2.000 eur mesačne aktuálne zarábali v priemere aj zamestnanci v odvetví informácie a komunikácie a v dodávke elektriny, plynu a pary. Podobne aj odvetvia zamestnávajúce na Slovensku najviac ľudí si pripísali vysoké medziročné prírastky miezd, priemysel o 8,1 % (na úroveň 1 272 eur) a obchod o 11,9 % (na 1.132 eur). Obchod si udržal reálne mzdy v raste, v priemysle však reálna mzda klesla. Podobne rast miezd nestačil tempu inflácie aj v ďalších 11 odvetviach ekonomiky. Najviac reálne platy klesli pracujúcim v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 8,3 %).

Z územného hľadiska vyššiu priemernú mesačnú mzdu ako celé hospodárstvo SR mal opäť len Bratislavský kraj (1.546 eur). V ostatných krajoch sa mzdy v priemere pohybovali od 919 eur v Prešovskom do 1.128 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda medziročne vyššia s najvyšším relatívnym prírastkom v Žilinskom kraji 8,9 % a v Trnavskom kraji 8,7 %. Po odpočítaní vplyvu inflácie však priemerný zárobok v reálnom vyjadrení vo všetkých krajoch Slovenska klesol. Najmenej v Žilinskom (o 0,4 %) a najviac v Prešovskom kraji (o 2,9 %).