Aktuálne: Najviac šetríme na oblečení, dovolenke a zábave

Výhľad slovenskej ekonomiky nie je priaznivý. Dozvuky pandémie, vojna na Ukrajine, inflácia, problémy v dodávateľských reťazcoch - všetky tieto problémy budú nútiť ľudí, aby hľadali spôsob, ako sa vyrovnať s vyššími nákladmi. Prvou možnosťou úspor v prípade straty zamestnania alebo iných ekonomických problémov je pre väčšinu Slovákov obmedzenie výdavkov na oblečenie (59 %). Pritom ženy šetria na oblečení častejšie (62 %) ako muži (56 %). 

Výsledky prieskumu KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) sa vo veľkej miery zhodujú so zisteniami z predchádzajúceho roka. Aj vtedy nasledovali po úsporách na oblečení škrty vo výdavkoch na dovolenku a zábavu či kultúru. Respondenti mohli pritom vždy uviesť viac možností úspor. Až ako poslednú možnosť pri finančných problémoch Slováci volia snahu ušetriť na vzdelaní a záujmových krúžkoch svojich detí. Túto možnosť si rovnako ako pred rokom vybralo 9 % respondentov, častejšie muži ako ženy. Len 16 % Slovákov by namiesto vlastného auta častejšie využívalo verejnú dopravu. Rovnaký počet respondentov by šetril na výdavkoch spojených so zdravím, akými sú lieky, vitamíny, masáže či rehabilitácia. „Slováci si v prípade výpadku príjmov najčastejšie odoprú nákupy, služby a zážitky, ktoré nie sú nutné. Zároveň je dôležité zistenie, že len minimálny podiel respondentov nášho prieskumu by svoju nepriaznivú finančnú situáciu riešil pôžičkou od rodiny, priateľov alebo finančných inštitúcií. Iba 15 % respondentov by však v takejto situácii informovalo svojich veriteľov, aby sa pokúsili dohodnúť na úprave splátok svojich záväzkov. Pritom by to mal byť jeden z prvých krokov, ktorým sa dá predísť ďaleko zásadnejším finančným problémom," upozorňuje Jaroslava Palendalová.

Takmer 45 % žien, ale len 37 % mužov by v prípade finančnej núdze začalo nakupovať iba najnutnejšie potraviny. Muži (38 %) by zasa častejšie ako ženy (33 %) využili nasporené peniaze. Kultúru a dovolenku by si najčastejšie odpustili mladí ľudia, menej však už bezdetní Slováci. Najviac sa na svoje úspory spoliehajú ľudia zamestnaní v sektore IT a telekomunikácií a ďalej v zdravotníctve a finančníctve. Najmenšiu možnosť využitia úspor majú zamestnanci v odvetviach poľnohospodárstva a lesníctva. Najväčšiu tendenciu neobmedzovať sa pri nedostatku financií, ale požičať si od rodiny či priateľov, majú nezamestnaní a ženy v domácnosti. Takéto riešenie však nepochybne nie je vhodné pre osoby bez príjmu. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa zvýšil podiel nezamestnaných, ktorí by svoje finančné problémy riešili pôžičkou.

SR: Mzdy v 1. štvrťroku

Priemerné hrubé zárobky na Slovensku na začiatku roka 2022 medziročne vzrástli vo všetkých 19 sledovaných odvetviach hospodárstva, reálny rast miezd však dosiahlo iba sedem z nich. Slovenské mzdy v mnohých odvetviach tak nestačili stúpajúcej inflácii.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR počas prvých troch mesiacov roka 2022 dosiahla podľa štatistického úradu 1.212 eur a v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka vzrástla o 7,8 %. Mzdy rastú vyšším tempom už niekoľko štvrťrokov, aktuálna hodnota prekonala rast v poslednom štvrťroku minulého roka. Okrem miezd však rástli dynamicky aj spotrebiteľské ceny, preto reálna mzda očistená o vplyv inflácie dosiahla pokles o 1,4 %. Ľudia tak mohli za svoje príjmy nakúpiť v priemere menej tovaru a služieb ako pred rokom. Naposledy sme zaznamenali pokles reálnej mzdy v 2. štvrťroku 2020. Zatiaľčo vtedy bola príčinou poklesu pandémia, začiatkom tohto roka sa na znížení reálnych miezd podpísala zrýchľujúca sa inflácia. Sezónne očistená priemerná mzda medzikvartálne (v porovnaní so 4. štvrťrokom 2021) vzrástla o 1,4 %.

Počas 1. štvrťroka 2022 relatívne najdynamickejšie v medziročnom porovnaní rástli mzdy vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 19,8 %), ako aj v ostatných činnostiach (o 16,1 %). Tretí najvyšší rast sa prejavil v ubytovacích a stravovacích službách (o 14,6 %), ktoré boli najviac zasiahnuté dopadmi pandémie. Súčasne dlhodobo ide o odvetvie s najnižšou priemernou mzdou v hospodárstve SR, aktuálne na úrovni 659 eur mesačne. Celkovo až 11 odvetví ekonomiky malo mzdu nižšiu ako bol priemer hospodárstva SR a 8 odvetví patrilo k nadpriemerným. Najvyššie priemerné hrubé platy sú dlhodobo v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (aktuálne v 1. štvrťroku tohto roka 2.527 eur). Nad 2.000 eur mesačne aktuálne zarábali v priemere aj zamestnanci v odvetví informácie a komunikácie a v dodávke elektriny, plynu a pary. Podobne aj odvetvia zamestnávajúce na Slovensku najviac ľudí si pripísali vysoké medziročné prírastky miezd, priemysel o 8,1 % (na úroveň 1 272 eur) a obchod o 11,9 % (na 1.132 eur). Obchod si udržal reálne mzdy v raste, v priemysle však reálna mzda klesla. Podobne rast miezd nestačil tempu inflácie aj v ďalších 11 odvetviach ekonomiky. Najviac reálne platy klesli pracujúcim v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 8,3 %).

Z územného hľadiska vyššiu priemernú mesačnú mzdu ako celé hospodárstvo SR mal opäť len Bratislavský kraj (1.546 eur). V ostatných krajoch sa mzdy v priemere pohybovali od 919 eur v Prešovskom do 1.128 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda medziročne vyššia s najvyšším relatívnym prírastkom v Žilinskom kraji 8,9 % a v Trnavskom kraji 8,7 %. Po odpočítaní vplyvu inflácie však priemerný zárobok v reálnom vyjadrení vo všetkých krajoch Slovenska klesol. Najmenej v Žilinskom (o 0,4 %) a najviac v Prešovskom kraji (o 2,9 %).

Bankroty: Opäť rastú

V máji 2022 zbankrotovalo na Slovensku podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau  (CRIF SK) 935 občanov. V medziročnom porovnaní s májom 2021 s počtom 596 osobných bankrotov to predstavuje nárast o 56,88 percenta. A pri porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v apríli 2022 zbankrotovalo 748 dlžníkov, ich v minulom mesiaci bolo o rovných 25 percent viac. 

„Opäť vzrástol aj počet osobných bankrotov ľudí bez vlastného domova – v máji ich bolo 132, čo predstavuje až 14,30 percenta z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Medzi nimi boli 2 manželské páry (pričom celkovo zbankrotovalo 25 manželských párov), identifikovali sme 2 príbuzenské väzby a 8 osôb malo uvedenú virtuálnu adresu. Ešte nikdy sme nezaznamenali taký malý rozdiel medzi počtom bankrotov mužov a žien bez vlastného domova – mužov bolo 75 a žien 57,“ upresnila Ing. Jana Marková. Zároveň žiadnemu dlžníkovi nebolo zrušené oddlženie pre nepoctivý zámer a ani do registra diskvalifikácií nepribudol žiadny dlžník.

Z dlhodobých štatistík CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca mája 2022 bolo vyhlásených 62.054 osobných bankrotov obyvateľov Slovenskej republiky. V prvých piatich mesiacoch tohto roka bolo vyhlásených 3.992 osobných bankrotov.

EU: Sú elektrické autá naozaj ekologickejšie?

V roku 2019 doprava zodpovedala už za štvrtinu všetkých emisií oxidu uhličitého v Európskej únii, pričom podľa Európskej environmentálnej agentúry sa na týchto emisiách podieľala cestná doprava 71,7 %. Ako súčasť úsilia o zníženie emisií CO2 a dosiahnutia cieľa, aby Európa dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050 v súlade s plánom Európskej zelenej dohody, je potrebné do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy o 90 % v provnaní s úrovňami z roku 1990.

Doprava je však jediným sektorom, v ktorom sa emisie skleníkových plynov počas troch posledných dekád zvýšili, a to o 33,5 % v období 1990 až 2019. Výrazné zníženie emisií CO2 z dopravy nebude jednoduché aj preto, že tempo znižovania emisií sa spomalilo. Podľa súčasných prognóz sa emisie z dopravy do roku 2050 znížia len o 22 %, čo je stále ďaleko od stanovených ambícií. Osobná cestná doprava tvorí až pätinu celkových emisií v EÚ, emisie CO2 z osobnej dopravy sa významne líšia od zvoleného spôsobu dopravy. Osobné autá sa zaraďujú medzi najväčších emitentov CO2, na celkových emisiách vytvorených v doprave sa podieľajú až 60,6 %. Vzhľadom na priemerný počet pasažierov v jednom aute, ktorý v roku 2018 tvoril 1,6 osoby, môžu napomôcť k zníženiu emisií aj aleternatívne spôsoby, akými sú zdieľanie áut, využívanie verejnej dopravy, doprava bicyklom alebo chôdza.

Snahy obmedziť emisie CO2 sa vydávajú dvomi cestami: jednou je zvyšovanie účinnosti spaľovacích motorov a druhou prechod na iné palivá a pohony. V roku 2019 väčšina cestnej dopravy (66,7 %) v EÚ využívala naftu ako palivo, benzín ako palivo tvoril štvrtinu (24,55 %). Využívanie elektrických áut rastie, v roku 2020 tvorili elektrické osobné autá už 11 % všetkých registrácií. Predaj elektrických vozidiel (elektrické vozidlá na batérie a plug-in hybridné elektrické vozidlá) od roku 2017 prudko vzrástol a strojnásobil sa v roku 2020, kedy začali platiť súčasné ciele týkajúce sa emisií CO2. Elektrické dodávky tvorili v roku 2020 2,3 % podielu na trhu nových registrovaných dodávok.

V debate o ekologickejšej doprave však nesmieme zabúdať na otázku, koľko skleníkových plynov vypustí automobil nielen počas premávky, alebo nakoľko znečisťuje životné prostredie jeho výroba a likvidácia. Faktom zostáva, že výroba a likvidácia elektrických áut zaťažuje životné prostredie viac, ako je tomu u bežných áut. Úroveň emisií závisí od toho, akým spôsobom je vyrábaná elektrina, na ktorú jazdia. Vzhľadom na energetický mix v Európe sa elektrické vozidlá ukázali byť čistejšie ako autá so spaľovacím motorom na benzín. Ak sa v budúcnosti zvýši podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov, tak by elektromobily mohli byť ešte šetrnejšie k životnému prostrediu. K tomu môžu tiež prispieť opatrenia EÚ, ktoré by mali zabezpečiť to, aby boli batérie udržateľnejšie.

Výzva: Pre autobusovú dopravu

Ministerstvo dopravy a výstavby SR opätovne otvára schému minimálnej pomoci pre tzv. segment BUS, čiže pre prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej aj príležitostnej dopravy. Ide o opravnú výzvu za obdobie od 1. septembra 2021 do 31. decembra 2021 pre tých, ktorí mali žiadosť zamietnutú z dôvodu chyby, alebo ju nestihli včas podať. Podnikatelia môžu posielať žiadosti do piatka 17. júna 2022.

Výzva je podľa ministerstva dopravy určená pre tých prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy a prevádzkovateľov príležitostnej - zájazdovej dopravy, ktorým poklesli tržby oproti referenčnému obdobiu minimálne o 30 %. Pokles tržieb sa porovnáva s rovnakými mesiacmi v roku 2019. 

Primárne je výzva určná pre žiadateľov, ktorí podali žiadosť o finančný príspevok nesprávne a bola im v zmysle stanovených podmienok schémy minimálnej pomoci zamietnutá. Maximálna výška príspevku je súhrnne do 200.000 eur. Podrobné informácie o tejto schéme pomoci sú zverejnené aj na webovej stránke ministerstva dopravy.